Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Sp/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200729
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2015200729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Vyskočovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, Vajanského 2, 917 01 Trnava, za účasti: E. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX T., o návrhu na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu
Trnava, katastrálny odbor č. V 663/15-03 zo dňa 13.07.2015, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. V 663/15-03 zo dňa 13. júla 2015
p o t v r d z u j e .

II. Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Súd účastníčke konania E. N. náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 35 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľnostipodľa§31ods.1až3zák.č.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) a § 5, § 46
a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) tak, že
návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností pod č.k. V 663/15 zo dňa 05.02.2015 podľa
§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že Okresnému úradu Trnava, katastrálnemu
odboru bol dňa 05.02.2015 doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý

bol prijatý pod č.k. V 663/15. Jeho prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 731/2014-PTR,
uzatvorená v Bratislave dňa 17.12.2014 medzi účastníkmi konania v nadväznosti na Zmluvu o úvere č.
202901863 zo dňa 17.09.2013 ako zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z citovanej Zmluvy o úvere.
Prílohou návrhu na vklad bola aj úradne osvedčená kópia Dohody o splnomocnení udelená E. N., nar.
XX.XX.XXXX, ako splnomocniteľom v Trnave dňa 17.09.2013 a prijatá N. K., predsedom občianskeho
združenia ProHelp, IČO: 421 801 39 ako splnomocnencom v Bratislave dňa 17.09.2013.

Ďalšou prílohou návrhu na vklad bolo oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností č. 309 3804 zo dňa 07.01.2015. Predmetom záložného práva podľa predloženej zmluvy
je nehnuteľnosť zapísaná v k. ú. T., obec T., okres Trnava, na LV č. XXXX, ako parc. reg. „E“ č. 1483/2,
orná pôda o výmere 407 m2, v podielovom spoluvlastníctve E. N., nar. XX.XX.XXXX, v spoluvlastníkompodiely 91/31284-ina k celku, nehnuteľnosť zapísaná v k. ú. T., obec T., okres Trnava, na LV č. XXXX,
ako parc. reg. „E“ č. 1481/5, orná pôda o výmere 4409 m2, v podielovom spoluvlastníctve E. N., nar.
XX.XX.XXXX, v spoluvlastníckom podiely 1/10-ina k celku a nehnuteľnosť zapísaná v k.ú. T., obec T.,

okresTrnava,naLVč.XXXXX,akoparc.reg.„E“č.1483/1,ornápôdaovýmere15235m2,vpodielovom
spoluvlastníctve E. N., nar. XX.XX.XXXX, v spoluvlastníckom podiely 91/31284-ina k celku.

Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor preskúmal obsah podania podľa ust. § 31 a § 42 katastrálneho
zákona, zák. č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, v znení neskorších predpisov, podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka a iných právnych predpisov a zistil, že za záložcu, ktorý je súčasne aj dlžník v
zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 202901863 zo dňa 17.09.2013 (ďalej len „úverová zmluva“),
Zmluvu o zriadení záložného práva č. 731/2014-PTR, uzatvorenú v Bratislave dňa 17.12.2014 (ďalej
len „záložná zmluva“), podpísal splnomocnenec DSS Nestor o.z., IČO: 421 801 39, v zastúpení
predsedomzdruženiaN.K.nazákladeDohodyosplnomocnení(ďalejlen„dohoda“),ktorúsplnomocniteľ
- záložca a dlžník v jednej osobe podpísal v Trnave dňa 17.09.2013, kde podpis splnomocniteľa bol

úradne osvedčený na Notárskom úrade v Trnave, JUDr. Annou Novákovou, notárkou, dňa 17.09.2013
pod č. O 613464/2013. Uvedená dohoda je formulár, v ktorom je osoba poskytujúca úver, ktorou je
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., a osoba splnomocnenca, ktorou je združenie ProHelp, predtlačené,
vyplnené sú len údaje o splnomocniteľovi, označenie zástupcu združenia ProHelp (odtlačok pečiatky),
číslo úverovej zmluvy, miesto a dátum podpisu dohody splnomocniteľom a splnomocnencom a v

bode 4. dohody popis nehnuteľností. Splnomocnenec dohodu podpísal a teda prijal splnomocnenie
v Bratislave dňa 17.09.2013. Splnomocnenec síce prejavil vôľu splnomocniteľa zastupovať, ale na
inom mieste a v inom čase. Správny orgán má za to, že pri prejave vôle, ktorým je návrh dohody
urobený v neprítomnosti druhej strany nepostačuje písomná forma, ale splnomocniteľ musí takto
prejavenú vôľu splnomocnencovi aj skutočne adresovať, odoslať do sféry jeho pôsobenia, čo pani N.

neurobila. Keďže dátum podpisu dohody a zmluvy o úvere zo strany splnomocniteľa, resp. dlžníka sa
zhoduje a splnomocnenec pri podpise dohody fyzicky prítomný nemohol byť, je zrejmé, že dohodu k
podpisu predložil mandatár záložného veriteľa. Prejav jeho vôle v podobe podpísaného formulára musel
odovzdať splnomocnencovi záložný veriteľ.

Z uvedeného ďalej vyplýva, že splnomocniteľ síce podpísal dohodu, avšak splnomocnenca si nemohol
vybrať sám, nakoľko bol už na dohode predtlačený, pričom Okresnému úradu Trnava je z úradnej
činnosti (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku) známe, že zatiaľ nebola predložená dohoda, kde by
bol ako splnomocnenec uvedená iná osoba ako združenie ProHelp, pričom vo všetkých prípadoch
splnomocnenec postupuje rovnako. Uvedená prax jednoznačne ukazuje, že osobu splnomocnenca si

vybral sám záložný veriteľ pre účely neskoršej komunikácie s dlžníkom, resp. záložcom. Z uvedených
skutkových zistení správny orgán urobil záver, že prejavu vôle splnomocniteľa chýba atribút slobody a
vážnosti prejavu vôle ako základných podmienok platného právneho úkonu, z čoho vyvodil právny záver
o neplatnosti splnomocnenia a na jeho základe uzatvorenej záložnej zmluvy.

Na základe uvedeného Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, posúdil, že navrhovateľ, spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, predložil správnemu orgánu návrh na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorého prílohu tvorila Zmluva o zriadení záložného
práva č. 731/2014-PTR, uzatvorená v Bratislave dňa 17.12.2014, ktorú v mene záložcu podpísal
splnomocnený zástupca na základe Dohody o splnomocnení, ktoré právne úkony správny orgán

považuje v zmysle ust. § 37 ods. 1, § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka za neplatné. Správny orgán
má za to, že predložená Zmluva o zriadení záložného práva č. 731/2014-PTR, uzatvorená v Bratislave
dňa 17.12.2014 je neplatná aj v zmysle ust. § 5a ods. 4 v spojení s ust. § 29b zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, nakoľko bola uzatvorená na základe dohody,
ktorou splnomocniteľ, ktorým je dlžník (v zmysle úverovej zmluvy) a záložca (v zmysle záložnej

zmluvy), v jednej osobe, splnomocňuje tretiu osobu - splnomocnenca DSS Nestor o.z., IČO: 421 801
39, v zastúpení predsedom združenia N. K., na uzatvorenie záložnej zmluvy, viď. ods. 3 dohody, ako
zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy, ktorá spĺňa charakter spotrebiteľskej zmluvy,
pričom k podpisu záložnej zmluvy došlo po 01.05.2014, čiže už v čase platnosti ust. § 5a ods. 4 a §
29b zák. č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, aj keď k podpisu dohody došlo pred dátumom

01.05.2014. Samotný záložca neprejavil záujem dodatočne prísť záložnú zmluvu podpísať.

Navrhovateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby súd zrušil
rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru zo dňa 13.07.2015, č.k. V 663/15 a vecvrátil späť na správne konanie s tým, že odporca je povinný nahradiť trovy konania. Navrhovateľ
uviedol, že dňa 17.12.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 731/2014-PTR medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a fyzickou osobou E. N. ako dlžníkom a záložcom, ktorá

bola zastúpená združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18,
Bratislava podľa plnej moci uvedenej v dohode o splnomocnení č. 202901863 uzavretej medzi záložným
veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Navrhovateľ nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia odôvodnil tým, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový

stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Správny
orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k
nehnuteľnostiam. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto

správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods.
3 Správneho poriadku. V prípade dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný
právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca,
bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ
zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Je teda

zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretý medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny
orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie

splnomocniteľa splnomocnencom podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Obč. zákonníka o neprijateľných zmluvných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá

odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je

potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval,
je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci,
riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne
nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne

právne posúdil. Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu
záložnéhoprávaknehnuteľnosti,pretožedošlokriadnemuudeleniuaprijatiuplnejmocinazastupovanie
záložcu združením ProHelp a udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné,
pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Je
evidentné,žedlžníkdlhodoboneplnilsvojepovinnostiriadneavčasaneplatilsvojdlhtak,akobolomedzi

zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť
svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej
pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním
svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie
peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať,

že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené
záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k
realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Súd v zmysle ust. § 250m ods. 3 O.s.p. za účastníka konania považoval aj E. N., nar. XX.XX.XXXX.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa predvolaní navrhovateľ a odporca nedostavili,
ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti,a preto súd v zmysle § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.

E. N. uviedla, že súhlasí s rozhodnutím odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného práva.
Ona musela podpísať dohodu o splnomocnení spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nemala inú
možnosť a jej obsah nemohla ovplyvniť.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania predchádzajúceho jeho vydaniu

postupomvzmysletretejhlavypiatejčastiObčianskehosúdnehoporiadku dospelkzáveru,žeodvolanie
nie je dôvodné.

Odporca ako správny orgán posudzoval, či predložená zmluva o zriadení záložného práva obsahuje
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a zároveň skúmal, či takáto zmluva bola uzavretá
v súlade s príslušnými citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú platnosti

právnych úkonov a to z hľadiska kritérií v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných
predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov

neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa

správnyorgánvždypokúsiťojejzmiernevybavenie.Správneorgánydbajúnato,abykonanieprebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov

orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho
orgánu").

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie

druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250m ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu.

Podľa § 250m ods. 3 O.s.p., účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a
správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.Súd zo spisového materiálu zistil, že dňa 17.09.2013 bola uzavretá Dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľom E. N. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
Povraznícka 18, Bratislava za účelom naplnenia a hájenia záujmu splnomocniteľa a na jeho žiadosť o

bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v
súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., č. zmluvy 202901863.
Splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552
Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Bližšia špecifikácia nehnuteľností

vo vlastníctve splnomocniteľa bola uvedená v bode 4 predmetnej dohody o splnomocnení. Z formy a
obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára
písanú malými písmenkami bola už vopred pripravená, do ktorej sa dopisovali iba údaje týkajúce
sa splnomocniteľa, číslo zmluvy o úvere uzatvorenej so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a v bode 4
špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Text dohody o splnomocnení je písaný veľmi
malým písmom, ťažko čitateľný. Dohoda o splnomocnení bola podpísaná v ten istý deň 17.09.2013 ako

zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola spísaná na veľmi podobnom formulári, písaný rovnakým
písmom aj spôsobom. Podpisy dlžníka boli overené u toho istého notára aj pri zmluve o spotrebiteľskom
úvere, aj pri dohode o splnomocnení.

Správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva predložený

navrhovateľom správne posudzoval v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, či dohoda o
splnomocnení je platná, či zmluvná voľnosť účastníkov zmluvy o zriadení záložného práva nie je
obmedzená, či zmluva o zriadení záložného práva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa
neprieči dobrým mravom.

Súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení je podľa § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu, nakoľko zástupca dlžníka nehájil
záujem dlžníka, pretože za dlžníka uzavrel záložnú zmluvu na nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka,
ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje hodnotu úveru, a to i napriek tomu, že dlžník sa na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zaviazal zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi okrem

príslušenstva aj náklady v sume 322 eur, ktoré sú skoro vo výške poskytnutého úveru 350 eur. Dohoda
o splnomocnení, ktorá bola spísaná na podobnom formulári ako predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere, bola vopred pripravená a jej obsah nemohol dlžník žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani ich
neovplyvnil.

Právne úkony urobené zástupcom v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka neplatné.

Vzhľadom k tomu, že zmluva o zriadení záložného práva bola podpísaná za dlžníka osobou na základe
dohody o splnomocnení, ktorá je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, potom aj zmluva

o zriadení záložného práva je absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že odporca rozhodol vecne správne a preto
napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Súd rozhodol o náhrade trov konania navrhovateľa a účastníka konania v zmysle ust. § 250m O.s.p. a
v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ bol
procesne neúspešný a účastníčke E. N. vzhľadom na právnu úpravu v zmysle ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
v spojení s ust. § 250k O.s.p. nie je možné náhradu trov konania priznať.

Súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v zmysle ust. § 2 ods.4, § 5 ods.
1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch podľa položky 10 písm. e) sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.