Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214205546
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8214205546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko,
a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bolová a spol., s. r. o.,
advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti odporcovi: P. Y., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G. E. XX, XXX XX W., o zaplatenie 575,58 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 07. 01. 2015, č. k. 3C/170/2014-55 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 91,62 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,62 Eur od
28. 06. 2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti odôvodnil, cit.: „Navrhovateľ právo na
zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých

prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia (§ 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých
zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle ust.§ 43 zákona
č. 610/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou.
Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a

odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách týkajúce sa
zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam
zmluvnej pokuty, pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov a v neposlednom rade i so

zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho
názoru, že v spotrebiteľskom vzťahu pri uzatváraní zmluvy nemal by byť prísnejšie sankcionovaný
zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva výrazne
v neprospech jedného účastníka zmluvy. Navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný vsúvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej
pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na

dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol
náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní ako je zmluvná pokuta.
Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečuje, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola
dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti a len tým sa vypestuje vzťah dôvery
spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná súd považuje za

neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vopred nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ
nezaplatí, t. j. či nezaplatí len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku
prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného
dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý

smeruje k ukončeniu zmluvy. Výška zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná rovnako vo všetkých zmluvách
predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinnosti, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej
pokuty dojednalo.“

Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku, ktorým bolo návrhu čiastočne vyhovené, podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby odporca bol zaviazaný
na zaplatenie zmluvnej pokuty v dojednanej výške s príslušným úrokom z omeškania. Ako dôvod
uviedol, že dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch
je plne v súlade s platným právnym poriadkom SR. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o
zmluvnej pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej

pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala
čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Navrhovateľ nedostatky dohody o
zmluvnej pokute odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z
kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia
zmluvných povinností. Navrhovateľ jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol

odporcovi ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z
hodnoty mobilného telefónu. Odporca mal možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu
maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú
cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v
zmluvnom vzťahu s navrhovateľom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny

za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku z ktorého nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si
navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený.
Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných povinností po uzavretí dodatku
alebo pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti. Zohľadnenie času porušenia zmluvných povinností
v dohode o zmluvnej pokute má zachovať naplnenie funkcie zmluvnej pokuty, ktorou je zabezpečenie

záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej
nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej
súvislosti s porušením povinností. Odporca nebol žiadnym spôsobom povinný, ani navrhovateľom
nútený uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu
bolo vo vzájomnom vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom kompenzované vernosťou odporcu ako

zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez
platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo
strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je nutné
posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, repračnej funkcie s ohľadom na všetky
relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Dojednanie

zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu.
Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre odporcu možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za
ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Mobilný
telefón si mohol odporca kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie
zmluvných povinností a dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej

ceny mobilného telefónu. Vzhľadom na výhodu, ktorú odporca na základe uzatvorenia dodatku k zmluve
získal, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná a objektívne nespôsobilá poškodiť odporcu ako
spotrebiteľa.Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s
ustanovením§214ods.2O.s.p.azistil,žeodvolaniežalobcusmerujúceprotivýrokuozamietnutížaloby

v prevyšujúcej časti nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého

stupňa na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Odvolací súd nemá dôvod na odklon od právneho názoru vyjadreného v rozsudku Krajského súdu v
Prešove vo veci 7Co 36/2015 a ani odvolacie námietky ho o tom nepresvedčili cit. : „V danom prípade
ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská
zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce

charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou
zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť
zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej
dodatoktútocharakteristikuspĺňajú.Ichsúčasťoubolibezakýchkoľvekpochybnostízmluvnédojednania
majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Smernica rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň

vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj
dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (40a OZ) išlo o
neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti.

Ustanovenie § 544 OZ umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať si
zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody
o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je

zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

V prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola
stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za
ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanému a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných
zmluvných povinností, čo je zrejme z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie postihujúcerôzne porušenia povinností zo strany spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt,
že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností,
pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností

v posledných šiestich mesiacoch z celkovej 24 mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní
spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas
prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti, čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým,
či k porušeniu povinnosti došlo v 1. mesiaci zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti.
Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej

úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením
záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine
pri porušení zmluvných povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje
intenzitu a význam toho ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením
záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa
a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči

spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.“

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia rozsudok vo
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.