Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 19, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/765/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614203807
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614203807.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21,
Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: R. E. nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, o
zaplatenie 714,41 eura s príslušenstvom (zmenkovej pohľadávky), zastúpená advokátkou: JUDr. Mária
Trylčová, so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Senica č. k. 5C/76/2014-25 zo dňa 8. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh žalobcu, ktorou si uplatňoval pohľadávku zo
zmenky voči žalovanej podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
upravujúcim európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom) a

žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie prvostupňový súd po právnej stránke odôvodnil aplikáciou čl. I. § 75, § 11 ods. 1, § 5
ods. 1, § 48 ods. 1 bodu 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, §
37 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a §
142 ods. 1 O.s.p. a skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že návrh je nedôvodný. V konaní mal preukázané, že žalobca je obchodnou spoločnosťou
so sídlom na území Českej republiky, žalovaná ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej
republiky. Uplatnená zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto.
Predmetomkonaniajecezhraničnýsporvzmyslečl.3bodu1nariadeniaRady(ES)č.861/2007z11.júla
2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko navrhovateľ
má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo

veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu
v Senici nepresahuje 2.000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2
bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje uvedené nariadenie. Žalovaná má bydlisko
v obvode Okresného súdu Senica, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným
súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia

Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach. Dotknutá zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i
platobné miesto sa nachádzajú na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné
majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Použitie
právneho poriadku Slovenskej republiky v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu

záväzkovéhovzťahuúčastníkovkonania.Inádohodaúčastníkovkonaniaovoľberozhodujúcehoprávav
konaní preukázaná nebola. Predložená zmenka je vista zmenkou. Súd preskúmal zmenku z pohľadu jejsplatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti,
čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je
spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, je

uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je
uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol považovať tento údaj za predĺženie lehoty v zmysle §
34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu
splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne
znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. V tejto súvislosti súd poukazuje na

rozhodnutie NS SR č.k. 1 Obdo 59/2010 zo dňa 26.01.2011, ktorý skonštatoval, že ak sú v zmenke
uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to
jej neplatnosť, a to s poukazom na § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení
neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny
formalizmus a preto súd s poukazom na zistené skutočnosti dospel k záveru, že zmenka predložená
žalobcom je neplatná.

Je zrejmé, že pôvodný majiteľ zmenky, ktorým je spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., vykonáva svoju
podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania spotrebiteľských úverov na území Slovenskej
republiky, pričom zmenka v tomto prípade má zabezpečovací charakter k pôvodnému právnemu vzťahu,
ktorý má povahu vzťahu spotrebiteľského. A preto i napriek tomu, že žalobca súdu nepredložil zmluvu,

ktorou vznikol medzi účastníkmi (základný) zmluvný vzťah, a ktorá bola zabezpečená predloženou
zmenkou, považuje súd tento vzťah za vzťah spotrebiteľský. S poukazom na skutočnosti uvedené zhora
súd dospel k záveru, že zmenka, na základe ktorej si žalobca svoj nárok uplatňuje je neplatná a súčasne
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne, k úhrade ktorého sa žalovaná v zmenke
zaviazala, spôsobuje podľa názoru súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, a preto súd návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a i keď mala žalovaná vo veci plný
úspech nepriznal mu náhradu trov konania, pretože si jednak trovy konania neuplatnil a zo spisu súd
zistil, že mu doposiaľ žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku, v celom rozsahu, podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca,
ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu na
uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolanie žalobca podal podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p., pričom argumentoval tým,

že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom.Tátoprekvapivosťvyplývazoskutočnosti,žeodporcauplatnenýnároknepoprel,nonapriektomu
súd prvého stupňa uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s
konštantnou judikatúrou NS SR. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý
údaj splatnosti, ktorý má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím

za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“.
V zmysle čl. I § 33 zák. č. 191/1950 Zb. môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi
predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobom splatnosti zmenky
je splatnosť na videnie (tzv. vista zmenka). Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka
uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom

rozhodujúca je judikatúra po roku 1930, odkedy sa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vista
zmenkách používať na označenie údaju zročnosti údaj najmä nasledovanými slovnými vyjadreniami:
„na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený
na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako
údaj splatnosti pri vista zmenke, t.j. zmenke splatnej na videnie. V zmysle čl. I § 34 ods. 1 zák. č.

191/1950 Zb. zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roka od dátumu
vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa
na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má
údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý. Je potrebné
mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé osebe, je

zo zákona prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú
príslušné kritériá. V tejto veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova „na platenie“, „predložiť“.
Na základe uvedených výkladových pravidiel je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počasobdobia štyroch rokov od vystavenia, tzn. že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy má byť
zmenkapredloženánaplatenie.Tentoposudzovanýúdajlogickyzodpovedáúčeluvymedzenialehotyna
predloženie vista zmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Odvolateľ sa preto

nestotožňuje so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka
„do“, a to tak, že by text mal znieť „na platenie predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“, pretože
ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný
rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme a
o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka

predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí NS SR zo dňa 26.1.2011 sp. zn. 1Obdo
59/2010, tak o túto skutkovú situáciu sa v danom prípade nejedná a preto nie je možné argumentovať
predmetnýmrozhodnutím.Odvolateľnazáverpoukázalnato,žezáversúduprvéhostupňajenesprávny
a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského
súduvBanskejBystricisp.zn.43CoZm/10/2013zodňa21.11.2013,zktoréhozdôraznil,žesúdprejedná
vec podľa nariadenia pre európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ústne len vtedy, ak

to považuje za potrebné alebo ak to navrhne jedna zo strán a v danom prípade nebol daný dôvod na
prejednanie veci na ústnom pojednávaní. Nesúhlasí s názorom súdu, že k prejednaniu veci pristúpil
preto, že návrh sa javil zjavne neopodstatnený, pretože neopodstatnenosť návrhu, rovnako ako jeho
neprípustnosť, je možné posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie hmotnoprávneho, keďže sú
uplatnené nároky zo zmenky. Súd pritom vykonal dokazovanie, ktoré účastníci nenavrhli, pričom nebolo

vykonané na tvrdenia navrhovateľa. Zmenka je cenným papierom, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje
majiteľovi zmenky zaplatiť v čase a mieste určenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý
je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť
podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým
potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne

o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva
ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením a teda aj s udeleným
vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Podľa zákona zmenkového a šekového bol
preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť
zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia, ani jej neprípustnosť.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne podaním doručeným
súdu 12.12.2014. Vo vyjadrení uviedla, že sa s výrokom súdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožňuje
a rozsudok súdu prvého stupňa navrhuje potvrdiť. Ponecháva na zvážení odvolacieho súdu výklad
obsahu zmenky. Stotožňuje sa s názorom súdu, že uplatnený zmenkový úrok 0,25 % denne, teda 91,25

% ročne je neprimerane vysoký. Poukázala na to, že pôvodným právnym vzťahom, ktorý vystavená
zmenka zabezpečovala, bol spotrebiteľský vzťah medzi spoločnou Pohotovosť s.r.o. a žalovanou. Len
takýto výklad svedčiaci o potrebe posudzovať vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský,
je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa výkladu smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Povinnosťou súdu je v každom štádiu konania ex offo

skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah s tým, že ak príde k pozitívnemu záveru, musí na uvedený vzťah
aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. uzavrela
dve zmluvy o úvere, jednu dňa 7.9.2009, predmetom, ktorej bol úver vo výške 100 eur pričom ho mala
splatiť za 6 mesiacov spolu s poplatkom vo výške 168 eur a druhú dňa 15.7.2009 predmetom ktorej bol
úver v sume 800 eur, ktorý mala splatiť za 12 mesiacov spolu s poplatkom vo výške 772 eur. Žalovaná

predpokladá, že zmenka číslo 2018004900 slúži ako zabezpečovací prostriedok k vyššie uvedeným
zmluvám a ide o zmenku vystavenú v súlade s bodom 17 a 14 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru a teda o bianko zmenku bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. Podľa názoru
žalovanej zabezpečenie splatnosti pôžičky a jej príslušenstva, kde nie je uvedená výška zmenkovej
sumy a dátum splatnosti, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaná z pôvodnej zmenkovej

sumy uhradila sumu 1.663,91 eura. Istiny úverov predstavovali 900 eur, žalovaná teda uhradila aj
podstatnú časť dojednaných, hoci neprimerane vysokých poplatkov, pričom na poplatky zostáva úhrada
763,91 eura a výška poplatkov uvedená v zmluvách je 940 eur (772 eur a 168 eur). Vzhľadom k
vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaná navrhla, aby odvolací súd zohľadnil to, že prvotným právnym
vzťahom je spotrebiteľský vzťah a poskytol žalovanej príslušnú ochranu, Žalovaná si uplatnila náhradu

trov odvolacieho konania v sume 167,78 eura.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, protiktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p.), preskúmal rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd poukazuje v prvom rade na to, že žalobca žiadal priznať uplatnenú pohľadávku podľa

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom. Preto je potrebné mať na zreteli,
že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa uplatňuje len pre spory vymedzené ako
„cezhraničné“, t.j. spory, v ktorých má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci, na čo správne poukázal aj
súd prvého stupňa, čo v danej veci bolo splnené. Nariadenie o európskom konaní vo veciach s nízkou

hodnotou sporu neobsahuje pravidlá týkajúce sa súdnej právomoci, preto sa pri určovaní príslušnosti
súdov a tribunálov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, ako aj pokiaľ ide o štáty mimo EÚ, musia
uplatňovať pravidlá ustanovené v nariadení Brusel I. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Rozhodným právom však
nemusí byť právo členského štátu súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci pohľadávky, v závislosti od

toho, ktoré právo sa má uplatňovať v zmysle príslušných pravidiel uvedených v nástrojoch týkajúcich
sa rozhodného práva. Pokiaľ potom ide o rozhodné právo a skutočnosť, že žalobca si v konaní uplatnil
zmenkovú pohľadávku, pričom z obsahu predloženej zmenky nevyplýva voľba rozhodného práva a
na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže z rozsahu

jeho pôsobnosti článok 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek, pričom právo
Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek, súd prvého
stupňa správne určil rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom. Danú vec je potrebné riešiť podľa slovenského právneho poriadku,
jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu preto, že osoba zmenkovo zaviazaná

je štátnym občanom Slovenskej republiky, pôvodný majiteľ zmenky je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
so sídlom na území Slovenskej republiky, žalobca ako majiteľ zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou
- má nárok na vyplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom, na zmenke však nie je jeho podpis, čím
potom spôsobilosť žalovanej a indosanta - prvého majiteľa zmenky sa spravuje slovenskou právnou
úpravou. Zmenkové vyhlásenie žalovanej ako vystaviteľa zmenky bolo urobené pred indosáciou zmenky

v Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje taktiež právom Slovenskej republiky, aj platobné
miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Právna úprava
zmenky vychádza v Českej republike i v Slovenskej republike z rovnakého právneho základu, ktorým je
zákon č. 191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový.

Súdu prislúcha povinnosť zistiť celkový skutkový stav sporu vo veci pohľadávky v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Dôvodom je to, že v zmysle príslušných ustanovení
nariadenia (ES) č. 861/2007 článku 4 ods. 4, článku 7 ods. 1 a článku 9 ods. 1, má súd povinnosť tak
konať a informovať strany sporu, aké informácie od nich súd požaduje, aby mohol vydať rozhodnutie
o sporných záležitostiach. Takto súd zodpovedá za riadenie a kontrolu konania, pričom zámerom je,

aby súd zabezpečil splnenie cieľov nariadenia, ktoré spočívajú v zrýchlenom, jednoduchom a finančne
menej náročnom konaní. Úlohou súdu je rozhodnúť, či v záujme určenia skutkového stavu nariadi ústne
pojednávanie. Vyplýva to zo zásady ustanovenej v článku 5 ods. 1, že európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu je predovšetkým písomné, a súd by mal nariadiť ústne pojednávanie len, ak
to považuje za potrebné pre rozhodnutie v niektorej zo sporných skutkových otázok, v ktorých nevie

rozhodnúť iným spôsobom, napríklad vyžiadaním doplňujúcich informácií od jednej alebo oboch strán
sporu,prípadneakotopožiadaniektorázostrán.Nariadeniepojednávaniajepotompotrebnézdôvodniť.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na uplatnenie pohľadávky si žaloba uplatnil svoju pohľadávku
voči žalovanej vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 nariadenia. Žalobca si podľa

návrhu uplatňoval špecifikovanú zmenkovú pohľadávku, zmenkový úrok v špecifikovanej výške a zo
špecifikovaných súm, za konkretizované obdobie, zmenkovú odmenu a náhradu trov konania. Žalobca
k návrhu pripojil fotokópiu zmenky, na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, žalovanou ako vystaviteľom s označením jej mena, priezviska, adresy, rodného čísla,s vlastnoručným podpisom zmenky. Na zmenke je vyplnená zmenková suma, uvedené, že za túto
zmenku vystaviteľ zaplatí pri predložení špecifikovanú sumu, špecifikovaný zmenkový úrok, ďalej údaje
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“, ako aj údaj o čísle zmluvy.

Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný zmenkový veriteľ obchodná spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na žalobcu.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenými odvolacími dôvodmi je posúdiť, či
boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu z dôvodu neplatnosti zmenky, z ktorej mala vzniknúť

žalobcom uplatnená zmenková pohľadávka, následkom viacerých lehôt splatnosti a skutočnosť, že ide
o spotrebiteľský charakter záväzkového vzťahu vzniknutého medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a
žalovanou (na základe zmluvy o úvere) a zmenka slúžila na zabezpečenie tohto vzťahu.

Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový - ďalej aj zmenkový zákon, ak nebola
zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi

zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa
pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté
do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub

zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu
alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 33 zák. č. 191/1950 Zb. zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na
určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. (ods. 1) Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou

sročnosťou sú neplatné. (ods. 2)

Podľa čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok
určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Každá
zmenka musí byť označená slovom „zmenka", pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť iným
slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či sa jedná o zmenku

vlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné prevádzať rubopisom, čiže
indosamentom. Základná právna úprava uvedeného inštitútu je uvedená v zákone č. 191/1950 Zb.
Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a
nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového
dlhu.

Zmenka je záväzkom abstraktným. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti,
než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným, ktorej podstata
je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej prípadnom
vymáhaní preukazovať nič iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom, aby preukazoval,

že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Zmenka sama, samozrejme ak je
platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v nej uvedenú. Pripúšťajú sa vždy určité
námietky voči zmenkovým nárokom. Na tomto mieste však je možné konštatovať, že je na dlžníkovi
zo zmenky, aby námietky vzniesol a prípadne ich veriteľovi v súdnom konaní preukázal. Pokiaľ sa mu
to nepodarí, zostane mu povinnosť zmenku zaplatiť. Abstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov

spolu úzko súvisia, ale obidva tieto rysy majú svoje hranice.

Pokiaľ ide o zmenku predloženú žalobcom, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú na videnie,
teda tzv. vista zmenku podľa čl. I § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Táto skutočnosť vyplýva z textu
zmenkového vyhlásenia žalovanej, ktorá sa zaviazala zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Aj keď

citované ustanovenie čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona upravuje povinnosť predložiť zmenku na
platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto lehotu skrátiť alebo
určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité rámcove obmedzenie splatnosti zmenky. Majiteľ tak môže v rámci tejto
lehoty zmenku predložiť kedykoľvek a musí mu byť ihneď pri predložení preplatená, lebo už samotnýmpredložením sa stáva splatnou. V tomto prípade žalovaná v zmenkovom vyhlásení podľa § 34 ods.
1 zmenkového zákona určila dlhšiu lehotu na predloženie vista zmenky, a to štyri roky od vystavenia.
Zmenka tak obsahuje údaj o tom, že ide o vista zmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť

na platenie do štyroch rokov odo dňa jej vystavenia.

Odvolací súd tak odlišne od súdu prvostupňového uzavrel, že zo zmenky predloženej žalobcom, splatnej
na videnie, podľa čl. I. § 33 ods. 1 zmenkového zákona (pretože obsahuje údaj: „Zaplatím za túto
zmenku pri predložení...“) vyplýva jedna doba splatnosti 4 roky od vystavenia, ako to vyplýva z textu:

„na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia“. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia,
pričom predložiť ju bolo možné v súlade s § 34 ods. 1 čl. I. zmenkového zákona v lehote štyroch rokov
od jej vystavenia a až po jej predložení uskutočnenom v lehote štyroch rokov od vystavenia nastáva jej
splatnosť. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že v zmenke sú
uvedené dve splatnosti, čo malo spôsobiť jej neplatnosť. Pokiaľ súd v rozsudku konštatoval, že žalobu
zamietol aj z dôvodu, že pôvodný právny vzťah medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovanou, ktorý

bol zabezpečený predmetnou zmenkou považoval za spotrebiteľský a výška uplatneného zmenkového
úroku je neprimeraná, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, takýto záver bol predčasný a vykonaným dokazovaním nepreukázaný.

Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými

odvolacími dôvodmi, teda pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
môžeprihliadaťlenktýmdôvodom,ktoréodvolateľvodvolaníoznačil,niejeviazanýrozsahomodvolania
lenvprípadochuvedenýchv§212ods.2O.s.p.(nejdeodanýprípad),pričomvšakvždymusíprihliadnuť
k vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, i keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 212
ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí prihliadnuť na

procesné vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k nesprávnemu výsledku konania. Kedy o
takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov

(viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako aj rozhodnutia NS SR sp. zn.
5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore
so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho
procesné práva. Ak potom súd prvého stupňa skúmal platnosť zmenky, len z pohľadu jej splatnosti,
pričom závery súdu v tejto otázke s poukazom na vyššie uvedené neboli správne, a neskúmal zmenku

zo všetkých v zmysle zákona zmenkového a šekového do úvahy prichádzajúcich hľadísk, dopustil sa
takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom.

Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším,
odvolací súd považuje za účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť niekoľko poznámok:

Je potrebné mať na zreteli aj to, že v zmysle § 11 čl. I. zmenkového zákona je každú zmenku možné
previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky
práva zo zmenky. Práve z tohto dôvodu môže žalovaná ako priamy dlžník namietať voči žalobcovi, ako
poslednému majiteľovi zmenky, jedine to, že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku

nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku.

Po podaní zmenkového návrhu na súd, tento vo vzťahu k zmenke môže skúmať, či predložená listina
sa javí byť skutočne zmenkou, teda skúmať, či zmenka má zákonné náležitosti. Až keď je možnékonštatovať, že listina sa javí byť zmenkou, je možné uvažovať, či existujú dôvody k pochybnostiam o
jej pravosti. Obranou proti uplatnenému zmenkovému nároku sú potom už len námietky, ktoré musia
byť riadne odôvodnené, tzn. že zmenkový dlžník - v konaní žalovaná musí uviesť aké vecné dôvody

ju vedú k námietkam. V prejednávanej veci žalovaná namieta uplatnenú pohľadávku až v podanom
odvolaní, do vyhlásenia skončenia dokazovania bola pasívna, k doručenej žalobe sa nevyjadrila. Aj keď
vodvolanítvrdíurčitéskutočnostitýkajúcesauzavretiazmlúvoúvereaichsplácaní,kópiezmlúvoúvere
k odvolaniu pripojila, ale tvrdenia o zaplatení dlžnej sumy vo výške 1.663,91 eura žiadnym spôsobom
doposiaľ nepreukázala. Súd prvého stupňa námietky žalovanej doručí žalobcovi na vyjadrenie.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade je potrebné zohľadniť i prípadný spotrebiteľský
charakter pôvodného zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako dodávateľom
a žalovanou ako spotrebiteľom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na postup Krajského súdu
v Prešove, ktorý v skutkovo obdobnej veci pod sp. zn. 6Co/132/2013 konanie prerušil a podľa § 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii, predložil

Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku (konanie sp. zn. C-328/14) v znení: „Či sa má
článok 6 odsek 1 smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a článok 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom
zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej,

ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v
žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu o kauze právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu
zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v
Zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“. Aj keď konanie o tejto prejudiciálnej otázke
bolo na základe späťvzatia návrhu skončené vymazaním tejto veci z registra Súdneho dvora EÚ bez

meritórneho rozhodnutia, je dôvodné zohľadniť nižšie uvedené stanoviská.

V konaní o takto predloženej prejudiciálnej otázke predložila svoje stanovisko Komisia, ktorá
argumentuje tým, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje
používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva,

že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň
zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné
pojem "vhodnej ochrany spotrebiteľa" v zmysle článku 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na
článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou
spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec

ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto
aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Rešpektovanie
abstraktného charakteru zmenky v zmysle, ako to uvádza vnútroštátny súd vo svojom uznesení, by bolo
podľa Komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú
zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi

predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť
právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo
potvrdzujeajčlánok14smernice87/102/EHS.PodľanázoruKomisiejezrejmé,žeakprivymáhanídlžnej
sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej
zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej

ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž
nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v
konaní o vymáhanie pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Na tomto závere
nemení nič ani skutočnosť, že v prejednávanej veci bola zmenka indosovaná na obchodnú spoločnosť
so sídlom v Českej republike, ktorá následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňovala pred súdmi

Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, upraveného
nariadením (ES) č. 861/2007.

Slovenská republika v konaní o takto predloženej prejudiciálnej otázke argumentuje tým, že v
prípade indosácie zmenky vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a jej nezávislosť od príčinného

(kauzálneho) vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia, umožňuje zákon č. 191/1950 Zb. vznášať
kauzálne námietky, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch k predchádzajúcim majiteľom zmenky,
len výnimočne. Zákonná prekážka prenosu kauzálnych námietok na ďalších nadobúdateľov zmenky je
pritom logickým dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzkov zo zmeniek. Navyše, ak je majiteľomzmenky indosatár, kauzálny vzťah medzi majiteľom zmenky a zmenkovým dlžníkom spravidla ani
neexistuje. Túto zákonnú prekážku však prelamuje napríklad výnimka vyplývajúca z § 17 zákona č.
191/1950 Zb., ktorý ustanovuje, že kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré

sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Podmienkou pre uplatnenie tejto výnimky teda
je, aby majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Splnenie tejto podmienky je preto zákonným
predpokladom pre prípustnosť kauzálnych námietok v prípade indosácie zmenky. Napriek tomu, že
takáto charakteristika zmeniek je daná medzinárodnými predpismi, je potrebné prihliadať aj na systém

ochrany spotrebiteľa v práve EU, ktorý vytvoril určité minimálne požiadavky, ktoré je potrebné uplatniť aj
vo vzťahu k inštitútu zmeniek. Zákonodarca EU totiž pamätal pri vytváraní rámca ochrany spotrebiteľa v
oblasti spotrebiteľských úverov aj na požiadavku zabezpečenia minimálnej úrovne ochrany spotrebiteľa
v členských štátoch, ktoré spotrebiteľovi umožňujú využívať zmenky. Uvedenú požiadavku zakotvovala
smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňovala aj v čase vystavenia zabezpečovacích zmeniek vo veci
samej. Podľa jej čl. 10, členské štáty, ktoré v spojitosti s úverovou zmluvou povoľujú spotrebiteľovi:

a) uskutočniť platbu prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov; b) dať záruku prostredníctvom
zmeniek, vrátane dlžných úpisov a šekov, zabezpečia, že spotrebiteľ je vhodne chránený, ak používa
tieto nástroje danými spôsobmi. Toto ustanovenie bolo v čase rozhodnom pre prejednávaný prípad
premietnuté do zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho § 4 ods. 6 v súvislosti
s poskytnutím úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.

Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou

veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Podľa názoru Slovenskej
republiky, za okolností ako vo veci samej, prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhoch
na plnenie zo zmeniek, aby okrem iného preskúmal, či boli zmenky vystavené v súlade s ustanovením
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., a teda či zmenková suma v čase vyplnenia zmeniek bola najviac vo

výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a
iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci bude kľúčovou otázkou vyriešenie konfliktu

medzi abstraktným a prísne formálnym charakterom indosovanej zmenky na jednej strane a možnosťou
skúmania zmluvného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a dlžníkom zohľadniac pritom
spotrebiteľský charakter tohto vzťahu na strane druhej. V danej veci žalovaná namietala uplatnenú
pohľadávku v podanom odvolaní ale doposiaľ dôkazy preukazujúce zaplatenie dlžnej sumy súdu
nepredložila a zároveň žalobca sa k námietkam, tvrdeniam a dôkazom predloženým žalovanou

nevyjadril.

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust.
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať
pred súdom, ako aj s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď prvostupňový súd vec nesprávne

právne posúdil tým, že na vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych
predpisov a nadväzne v naznačenom smere i nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2
citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude posúdiť dôvodnosť žalobného návrhu v
kontexte noriem zmenkového práva a pokiaľ bude preukázaný spotrebiteľský charakter predmetného

vzťahu zároveň aj v kontexte noriem práva spotrebiteľského, zodpovedať všetky právne otázky, na ktoré
bolo poukázané vyššie, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo
veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
odôvodniť. Súd prvého stupňa bude pritom rešpektovať upravený postup a pravidlá, ktorými sa európske
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu odlišujú od konania upraveného výlučne Občianskym

súdnym poriadkom.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.