Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415204719
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6415204719.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej X. O., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX/XX,
XXXXXK.O.,vedenejpodsp.zn.Ex/XXXX/XXsúdnouexekútorkouMgr.JanouVirličovou,Exekútorský
úrad Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o vymoženie 660,60 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na

odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 5Er/246/2015 - 11,
zo dňa 06. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný (exekučný) súd napadnutým uznesením žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciesp.zn.Ex/XXXX/XX,doručenúsúdu dňa28.04.2015,zamietolpodľaust. §44ods.

3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), pretože
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi. Potom
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(ZoRK)anapodkladektorého súdnaexekútorkažiadalapoveriť
vykonaním exekúcie, nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Okresný súd mal za preukázané, že rozhodcovským rozsudkom priznané plnenia vyplývajú z
nesplateného spotrebiteľského úveru poskytnutého povinnej právnym predchodcom oprávneného
Poštová banka, a.s., IČO 31 340 890, na základe Zmluvy o úvere uzavretej dňa 27.04.2007 v spojení
s Obchodnými podmienkami pre úver (OP). Oprávnený predmetnú pohľadávku nadobudol Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 18.05.2009. Okresný súd podľa ust. § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného
poriadku v platnom znení preskúmal rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú v bode 11.2. OP, od ktorej

rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť v danej veci. Aplikáciou ustanovení §
52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa dospel
okresný súd k záveru, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná a absolútne neplatná podmienka
zmluvy. Je súčasťou formulárovej zmluvy a nebola zmluvnými stranami dojednaná individuálne, pritom
núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Následné
konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu

zákon dáva.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.Spochybnil legitimitu exekučného súdu v spojitosti s ust. § 44 ods. 2, veta prvá a druhá Exekučného
poriadku skúmať rozhodcovskú doložku pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie.
Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu

(§ 159 ods. 2 O. s. p. ). Exekučný súd pristúpil k hmotnoprávnemu posúdeniu právneho titulu, na ktoré
exekučný súd nemá oprávnenie a exekučný súd takto v rozpore so zákonom nahradil aktivitu, ktorá
mala vychádzať zo strany povinného, ktorý nevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v konaní priznával
- nepodal žalobnú odpoveď a ani žalobu proti rozhodcovskému rozsudku. Všeobecný súd konajúci z
pozície exekučného súdu je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40

v spojení s ust. § 43 ZoRK. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný
po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul
vydaný)apostránkemateriálnej(zaspektuobsahovýchnáležitostírozhodnutia).Vrámcitohtoskúmania
exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského súdu.

Oprávnený má zato, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo exekučný súd založil a
odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil
účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k
skutkovým a právnym otázkam, ktoré súd nastolil v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.

Záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o sekundárne právo Európskej
únie, či už o Smernicu č. 93/13/EHS, ktorá je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, ani o
judikatúru ESD ktorá nie je pre účastníkov tohto konania záväzná.

Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si právny predchodca oprávneného plnil len svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a nemožno
ho za to sankcionovať. V tejto súvislosti odvolateľ zároveň poukázal na viaceré výhody rozhodcovského
konania a na skutočnosť, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským
súdom, zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.

Povinná navrhla rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. Rozhodcovským súdom oprávnenému prisúdenú
sumu nemieni zaplatiť.

Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného vyjadrenie nepodal.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).

Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (doložky),
ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný
v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo
riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by

mala byť vykonaná exekúcia.

S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva.

Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode

11.2. Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007)) je neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53
ods. 1 (tzv. generálnej klauzuly) a neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do
31.12.2007, aj v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02. 03. 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka). Na
škodu rozhodnutia nie je ak okresný súd v rozhodnutí poukazuje aj na konkrétne ustanovenia cit.

Smernice, ako tiež ustálenú judikatúru ESD.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná v bode 11.2.
Obchodných podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Z formulácie bodu 11.2. vyplýva v prípade podania žaloby pre banku aj pre klienta,

jednoznačný záväzok banky aj klienta, obrátiť sa výlučne na vopred určený (vybraný) rozhodcovský súd,
jednoznačne stanovuje „výlučnú“ právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť vec ohľadom
všetkých sporov ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových
produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy
medzi účastníkmi. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú
v písm. q) bodu 1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo

dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.

Z ust. 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, na
ktoré poukazuje oprávnený, pre banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú

rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, nemožno
vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov
všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia
sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak klient

neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto
klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na O. s. p. ). Veriteľ
(právny predchodca oprávneného) pri podpise zmluvy takto nepostupoval.
Dlžníkovi (spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu vrátane vopred
pripravenej „rozhodcovskej doložky“, ktorá zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť

riešenia sporov, že s takouto doložkou súhlasí, čo je neprijateľné.

Naviac čl. 11.2 OP - takto uzavretá doložka nespĺňa ani náležitosti písomnej formy (§ 4 ods. 2
prvá veta ZoRK), účastníkmi nie je podpísaná. Platnosť doložky nemožno obhájiť ani tým, že priamo v
zmluve o úvere zo dňa 25.06.2007 v časti 3 bod 1 je uvedené že „Klient svojím podpisom potvrdzuje,

že sa oboznámil s OP. Súhlasí s ich obsahom“, Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2007)) sú len
nepodpísaný dokument, ani inak bližšie identifikovaný v zmluve.

Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z.z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s
§ 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného
súdu preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda aj čo do
materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky
nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Správnosť procesného postupu exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore je daná aj podľa ust. § 44
ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01. 01. 2015, na ktoré
v rozhodnutí odkázal okresný súd.

V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu
predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi
dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svojetvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by
predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu, ako sa mylne oprávnený domnieva.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.