Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210367
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814210367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd D. nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: H. H. I.,

S.A., pobočka zahraničnej banky, J. XX, XXX XX H., V.: XX XXX XXX zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o.,
Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, proti žalovanému: I. Q., T.. XX.X.XXXX, H. S. XXX/XX, XXX
XX D., o zaplatenie sumy 1 214,81 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti nároku na zaplatenie úroku odo dňa uzavretia zmluvy do 26.5.2010 vo výške 43,57 eur
s prísl., na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do 26.5.2010 vo výške 205,75 eur,
na zaplatenie úroku z omeškania nad výšku 9 % ročne z čiastky 1 556,67 eur odo dňa 27.5.2010 do
zaplatenia, z a s t a v u j e.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 24.11.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 214,81
eur spolu s nezaplateným úrokom odo dňa uzavretia zmluvy do 26.5.2010 vo výške 385,43 eur,
nezaplateným úrokom z omeškania do 26.5.2010 vo výške 219,96 eur, úrokom vo výške 42,43 %
ročne z čiastky 1 214,81 eur odo dňa 27.5.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 48,43

% ročne z čiastky 1 600,24 eur odo dňa 27.5.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie
žaloby odôvodnil tým, že dňa 12.8.2008 bola v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere - individuálne podmienky
č. 9527 ( ďalej len „zmluva“ ), neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli všeobecné úverové podmienky zo
dňa 12.8.2008. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 923,92 eur za účelom
umožnenia kúpy motorového vozidla bližšie špecifikovaného v zmluve. Výška mesačnej splátky bola
dohodnutá na 85,51 eur, počet splátok na 48 a splatnosť prvej splátky na deň 20.9.2008 a splatnosť

ostatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný sa v zmluve zaviazal poskytnuté
peňažnéprostriedkyvrátiťsdohodnutýmpríslušenstvomzapodmienokstanovenýchvzmluve.Žalovaný
zaplatil žalobcovi 14 splátok, pričom posledná zaplatená splátka bola splatná dňa 20.10.2009, od tej
doby úver nesplácal a to aj napriek skutočnosti, že listom zo dňa 14.4.2010 žalovaného vyzval na
plnenie svojich zmluvných povinností s upozornením, že ak nastane omeškanie jednej splátky viac ako
tri mesiace, vyhlási splatný celý úver s jeho príslušenstvom a všetkými platbami. Listom odoslaným dňa
18.5.2010 informoval žalovaného, že nakoľko je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako

30 dní, v súlade s bodom 19. všeobecných úverových podmienok vyhlasuje celý poskytnutý úver za
splatný spolu s príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú k 26.5.2010 a zároveň
ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, no táto do podania žaloby nebola uhradená. Následne citoval ust.
bodu 10 všeobecných úverových podmienok o dojednaní ročnej úrokovej sadzby z omeškania, ktoráje o 6 % vyššia ako ročná úroková sadzba dohodnutá v individuálnych podmienkach. Ročná úroková
sadzba dohodnutá v čl. II zmluvy je vo výške 42,43 %, t.j. ´úrok z omeškania je 48,43 % p.a.

Písomnýmpodanímzodňa11.6.2015doručenýmsúdudňa15.6.2015žalobcasúduoznámil,žežalobca
berie návrh na začatie konania čiastočne späť a to v časti nároku na zaplatenie úroku odo dňa uzavretia
zmluvy do 26.5.2010 vo výške 43,57 eur s prísl., na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa uzavretia
zmluvy do 26.5.2010 vo výške 205,75 eur, na zaplatenie úroku z omeškania nad výšku 9 % ročne z
čiastky 1 556,67 eur odo dňa 27.5.2010 do zaplatenia.

Takto predmetom konania v zmysle vyjadrenia žalobcu po čiastočnom späťvzatí a oprave návrhu na
začatie konania zostalo zaplatenie istiny vo výške 1 214,81 eur, nezaplateného úroku odo dňa uzavretia
zmluvy do 26.5.2012 vo výške 341,86 eur, nezaplateného úroku z omeškania do 26.5.2010 vo výške
14,21 eur, úroku vo výške 42,43 % ročne z čiastky 1 214,81 eur odo dňa 27.5.2010 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne z čiastky 1 556,67 eur odo dňa 27.5.2010 do zaplatenia.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.“), navrhovateľ
môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo

pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu ( § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ).
Keďže žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť a to ešte pred začatím pojednávania vo veci samej,
súd konanie podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení čiastočne zastavil tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasožalobnýmnávrhomajehoprílohamiatozmluvouoúvere,

finančným plánom, upozornením zo dňa 14.4.2010, vyhlásením splatnosti a výzvou na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 14.5.2010, zmluvou o zriadení záložného práva, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa
11.6.2015, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 12.8.2008 úverovú zmluvu č. 9527, na základe

ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 1 923,92 eur, ktorý bol povinný splácať v mesačných
splátkach po 85,51 eur a to v 48 mesačných splátkach. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške
42,43 % a deň splatnosti prvej splátky bol 20.9.2008. Žalovaný ako dlžník podpisom potvrdil, že súhlasí
s Individuálnymi podmienkami, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami vytlačenými a neoddeliteľne
pripojenými k Individuálnym podmienkam, potvrdil, že si ich prečítal a porozumel tak Individuálnym

podmienkam ako aj Všeobecným podmienkam a zaviazal sa dodržiavať všetky ich ustanovenia. Zo
zmluvy o úvere súd ďalej zistil, že veriteľ poskytol spotrebiteľský úver dlžníkovi výlučne za účelom
umožniť dlžníkovi kúpiť motorové vozidlo určené v zmluve a to Škoda Felicia, ev. č. U.-XXXBD a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť spolu s dohodnutým príslušenstvom za
podmienok uvedených v zmluve.

Podľa bodu 4. Všeobecných podmienok zmluvy o úvere ( ďalej len ,,Všeobecné podmienky“), dlžník sa
zaväzuje vrátiť veriteľovi úver určený v oddiele II Individuálnych podmienok, t.j. vrátiť istinu a zaplatiť
úroky týkajúce sa istiny v postupných mesačných splátkach určených v Individuálnych podmienkach, ak
úverová zmluvy neustanovuje inak.

Podľa bodu 7. Všeobecných podmienok, ročná úroková sadzba, ktorá sa vzťahuje na úver, je určená v
Individuálnych podmienkach a úroky sa začínajú počítať odo dňa poskytnutia peňažných prostriedkov.
Dlžník je povinný uhrádzať veriteľovi dohodnuté úroky až do úplného splatenia celej istiny.

Podľa bodu 10. Všeobecných podmienok, v prípade, ak akákoľvek suma, ktorú má zaplatiť Dlžník
Veriteľovi za podmienok tejto Úverovej zmluvy, najmä mesačná splátka, prípadne aj celá istina po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, nie je zaplatená v lehote jej splatnosti, Dlžník sa zaväzuje zaplatiť
z tejto sumy úrok z omeškania. Úrok z omeškania sa určuje za ročné obdobie, pričom výška úrokov zomeškania je o 6 % percentuálnych bodov vyššia ako ročná úroková sadzba dohodnutá v individuálnych
podmienkach. Úrok z omeškania je splatný uplynutím lehoty splatnosti sumy, na ktorú sa vzťahujú.

Podľa bodu 19. Všeobecných podmienok, Dlžník a Veriteľ súhlasia, že v prípade omeškania dlžníka
s platbou jednej splátky úveru viac ako 30 dní, alebo ak je dlžník v omeškaní s platbou viac než
dvoch splátok, takéto omeškanie predstavuje skutočnosť defaultu (neplnenia), (ii) oprávňuje Veriteľa
aby vyhlásil Úver a celé jeho príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k Úveru
splatnými a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia Dlžníkovi na poslednú Veriteľovi známu

adresu (iii) zakladajú Dlžníkov záväzok splatiť ku dňu splatnosti celkovú sumu doteraz neuhradených
splátok, úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút, celú sumu istiny, a všetkých iných požadovaných
a oprávnených nárokov, nákladov a výdavkov Veriteľa. V prípade ak dlžník neuhradí celú sumu istiny
ku dňu splatnosti určenom ako dôsledok vyhlásenia splatnosti úveru, jeho príslušenstva a platieb
vzťahujúcich sa k úveru, veriteľ je oprávnený požadovať z celje neuhradenej splatnej istiny dohodnutý
úrok až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny a úroku do dňa vyhlásenia splatnosti, dohodnutý

úrok z omeškania vo výške podľa článku 10 až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny a tohto
úroku.

Podľa bodu 22. Všeobecných podmienok, táto Úverová zmluva sa riadi podľa zákonov a predpisov
Slovenskej republiky a uzatvára sa podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka

v znení neskorších predpisov. Dlžník týmto potvrdzuje, že bol oboznámený a získal všetky
informácie, ktoré sú potrebné za účelom uzavretia Úverovej zmluvy podľa § 9 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov. V prípade rozporu medzi
ustanoveniami Úverovej zmluvy a dispozitívnymi ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov budú
platiť ustanovenia Úverovej zmluvy.

Súčasne žalobca predložil súdu finančný plán, z ktorého boli zrejmé ním uvádzané skutočnosti ohľadom
splátok, výpočtu úroku z úveru a započítania platieb. V prospech žalobcu žalovaný realizoval úhrady
celkovo vo výške 1 711,41 eur.

Dňa 12.8.2008 zároveň žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva a predmetom
zálohu bolo mot. vozidlo Škoda Felicia, ev. č. U.-XXXBP.

Upozornením zo dňa 14.4.2010 žalobca žalovaného upozornil, že vzhľadom na skutočnosť, že nespláca
svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere, v prípade, že bude v omeškaní s platbou jednej splátky o viac

ako tri mesiace, v súlade s bodom 19. všeobecných podmienok vyhlási splatným celý poskytnutý úver
spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú a bude vymáhať pohľadávku
súdnou cestou.

Listom zo dňa 14.5.2010 adresovaným žalovanému označeným ako vyhlásenie splatnosti a výzva na

úhradu dlžnej sumy žalobca tomuto oznámil, že v súlade s bodom 19 všeobecných podmienok zmluvy
o úvere vyhlasuje splatným celý poskytnutý úver s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k
úveru vzťahujú k 22.5.2010 a vyzval ho týmto k okamžitej úhrade jeho pohľadávok.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.6.2015 k jednotlivým nárokom uplatňovaným v žalobe uviedol

nasledovne:
- istina vo výške 1 214,81 eur - pozostáva z rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru žalovanému (1
923,92 eur) a súčtom na istinu pripadajúcich súm z jednotlivých žalovaným zaplatených splátok úveru,
pričom žalovaný uhradil 14 splátok úveru pred zosplatnením úveru a 5 splátok po jeho zosplatnení, na
poníženie istiny bola použitá suma 281,54 eur a suma 427,55 eur,

- nezaplatený úrok odo dňa uzavretia zmluvy do 26.5.2010 vo výške 341,86 eur
( úrok ako odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov ) za jednotlivé nezaplatené splátky úveru odo
dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti až do dňa vyhlásenia splatnosti celého úveru ( 26.5.2010 ). Úrok
sa počíta z istiny, ktorá sa vždy poníži o každú jednotlivú predchádzajúcu splátku úveru, suma 341,86
eur predstavuje úrok vo výške 42,43 % pripadajúci k 15. - tej až 21.-tej splátke úveru,

- úrok z omeškania do 26.5.2010 si uplatňuje vo výške 9% ročne z 15. až 21. neuhradenej splátky úveru
do dňa vyhlásenia splatnosti úveru a to spolu v sume 14,21 eur,- úrok vo výške 42,43 % ročne z čiastky 1 214,81 eur odo dňa 27.5.2010 do zaplatenia predstavuje
odplatu za poskytnutý úver v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ktorý si uplatňuje zo zvyšnej,
nezaplatenej časti úveru odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa úver s príslušenstvom stal splatným,

-úrokzomeškaniavovýške9%ročnezčiastky1556,67eurododňa27.5.2010dozaplatenia -poukázal
na ust. bodu 19 všeobecných podmienok, vyhlasuje celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom a
všetkými platbami splatnými k 26.5.2010, no žalovaný napriek tomu poskytnutý úver nezaplatil a dostal
sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. Ďalej žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp. zn.
4Obo 143/1998, v zmysle ktorého úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom

omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania, úroky v tomto
prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú súčasťou peňažného záväzku dlžníka,
preto aj omeškanie s ich platením zákon sankcionuje povinnosťou platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania. Úrok z omeškania si uplatňuje odo dňa 26.5.2010, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti
celého úveru.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu uzavrel v roku 2008 a preto má za to, že nárok je
premlčaný. Pôžičku si bral na kúpu vozidla, výšku si nepamätá. Dohodli sa na splátkach po 80,- eur a
posledná splátka bola dňa 20.10.2009. Ďalej uviedol, že si trovy neuplatňuje.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v

rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plneniaalebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným ako
dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
1 923,92 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach po 85,51 eur, pričom v
jednotlivých splátkach bol zahrnutý aj úrok z úveru pri jeho dojednanej výške 42,43 % ročne a tieto
splátky boli splatné k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, pričom splatnosť prvej splátky bola

dňa 20.9.2008. Konečná výška úveru tak predstavovala sumu 4 024,70 eur. Žalovaný úver riadne a
včas nesplácal, pričom žalobcovi uhradil iba 19 splátok. Nakoľko žalobca povinnosť riadne splácať úver
neplnil, žalobca ku dňu 26.5.2010 zosplatnil celý úver a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
tak ako bolo uvedená vo výzve na plnenie.

Podľa bodu 22. Všeobecných podmienok sa predmetný právny vzťah založený medzi účastníkmi

konania predmetnou úverovou zmluvou sa mal riadiť ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Súd má však za to, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ
a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj všeobecných podmienok bol daný žalobcom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa ( zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. ), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento

výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania s ktorou sa súd musel vysporiadať.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V danej právnej veci mal súd za preukázané, že žalobca celý úver zosplatnil a to ku dňu 26.5.2010.
Zo strany žalobcu bola žaloba podaná na tunajšom súde dňa 24.11.2014. V zmysle vyššie uvedených
zákonných ustanovení žalobca si svoj nárok na zaplatenie celej dlžnej sumy mohol uplatniť súdnou
cestou po prvý krát už dňa 27.5.2010 a týmto dňom začala plynúť aj 3-ročná premlčacia doba na
uplatnenie jeho nároku, ktorá uplynula dňa 27.5.2013. Žalobca teda podal žalobu po uplynutí premlčacej

doby a súd preto ním uplatnený nárok nemohol priznať a žalobu preto vo zvyšnej časti zamietol.

Okrem toho súd pre úplnosť poukazuje, že zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na

potreby aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov
posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva
predávajúceho voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú
je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať (§ 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisuku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci na základe čiastočného späťvzatia žalobného návrhu zo strany žalobcu a to bez
uvedenia dôvodu, súd konanie zastavil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu čo do
zvyšku z dôvodu uplynutia premlčacej doby zamietol. Z procesného hľadiska v časti v ktorej bolo konanie

zastavené žalobca zavinil zatavenie konania.

Vzhľadom na uvedené v konaní bol úspešný žalovaný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.
Nakoľko sa vyjadril, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje a žalobcovi nárok na náhradu trov
konania, súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.