Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 14, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/199/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1298898519
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1298898519.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou, v právnej veci

navrhovateľa: Q.. R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. O., G. XX, proti odporcom: 1/ Stavebné bytové
družstvo Bratislava II, so sídlom v Bratislave, Strojnícka 8, 2/ Okresný úrad Bratislava II, odbor katastra,
so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 27, 3/ X. E., nar. XX.XX.XXXX, O. B. O., V. X, o určenie vlastníctva
k nehnuteľnosti a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcom v 1/ 2/ a 3/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.1998

domáhaurčenia,žejevýlučnýmvlastníkombytuČ..XX naH..V.O.P.naŠ.T.Č..XXB.O.,ďalej
sa proti odporcovi v 1/ rade domáha vydania predmetného bytu a jeho príslušenstva, zrušenia členstva
v družstve na meno nebohého B. E., uloženia povinnosti vyplatiť mu zostatok z fondu opráv podľa stavu
k 01.01.1993 a vrátiť mu nájomné a zálohové platby od 01.08.1992 do 02.08.1996 v sume 53.976,-Sk,
určenia, že odporca v 1/ rade nemá nárok na nájomné od 15.07.1996 do prevodu vlastníckeho práva
k bytu a určenia, že odporca v 1/ rade nie je správcom predmetného bytu. Proti odporcovi v 2/ rade sa
domáha uloženia povinnosti zapísať vklad vlastníctva k predmetnému bytu a pozemku na navrhovateľa.

Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa, t.č. nebohý B. E., ako člen Stavebného
bytového družstva Bratislava II, požiadal podľa zákona č. 42/92 Zb. („transformačného zákona“) o
vydanie O. Č.. XX na H.. V. bytového domu na Š. T. Č.. XX B. O. do osobného vlastníctva v júni 1992
s tým, že sa s odporcom v 1/ rade na uvedenom aj dohodol. Na základe tejto dohody B. E. v r. 1993
zaplatil odporcovi v 1/ rade základný členský vklad vo výške 500,-Sk, čím bol byt de facto vydaný. Po
smrti B. E. v roku 1996, odporca v 1/ rade v roku 1997 doručil „na toho, na koho bol byt napísaný“, na

B. E., zmluvu o prevode vlastníctva, ktorá však bola poškodzujúcou zmluvou za nápadne nevýhodných
podmienok, keďže neprevádzala vlastníctvo veci celej, bytu aj s pozemkom a príslušenstvom, preto
ju navrhovateľ, ako jeden z právnych nástupcov B. E., nepodpísal, nakoľko táto zmluva neprevádzala
byt do osobného vlastníctva v plnom rozsahu „ako veci celej, vrátane pozemku a príslušenstva, najmä
pivnice“. Ďalej uviedol, že odporca v 1/ rade doposiaľ nepreviedol predmetný byt do vlastníctva neb. B. E.
a„anineuzavrelzmluvuobudúcejzmluve,abymoholzaslaťnovúzmluvu“.Vzakladajúcichstanováchsa
odporca v 1/ rade zaviazal k umožneniu vystúpenia z družstva a k vydaniu bytu do osobného vlastníctva

v zmysle celej veci, teda aj s pozemkom. Právny predchodca navrhovateľa, neb. B. E., neuzavrel s
odporcom v 1/ rade nájomnú zmluvu o správe bytu, aby si odporca v 1/ rade mohol nárokovať na
nájomné, naviac, svojou žiadosťou o vydanie a prevod bytu na Š. T. Č.. XX B. O. od roku 1993 B.
E. vystúpil z družstva; napriek tomu B. E. odporcovi v 1/ rade naďalej prispieval za odber energie aúdržbu spoločných priestorov na fond opráv, bez právneho dôvodu a tým má neb. B. E. u odporcu
v 1/ rade zostatok 4.756,48 Sk. Ďalej uviedol, že odporca v 1/ rade nepostúpil nájomnú zmluvu na
navrhovateľa, ako právneho nástupcu po neb. B. E., „ale odmietol navrhovateľovi novú dohodu o správe

bytu“. Vzhľadom na uvedené, navrhovateľ nie je členom družstva a bez nájomnej zmluvy ani nemá
právny dôvod k úhrade služieb odporcu v 1/ rade a tieto „prijíma grátis“.

Písomnýmpodanímdoručenýmtunajšiemusúdudňa15.07.1999požiadalnavrhovateľ,abysúdzaviazal
odporcu v 1/ rade zaplatiť podľa § 24 zák. č. 42/1992 Zb. všetky súčty čiastok, ktoré právny predchodca

navrhovateľa zaplatil ako nájom ku dňu svojej smrti (t.j. dňa XX.XX.XXXX) od júna 1992, kedy žiadal
o predloženie zmluvy o prevode vlastníctva: za rok 1992 sumu 4.854,-Sk vrátane úrokov z omeškania
až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, za rok 1993 sumu 15.508,-Sk vrátane úrokov
z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, za rok 1994 sumu 16.096,-Sk vrátane úrokov
z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, za rok 1995 sumu 15.206,-Sk vrátane úrokov
z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, za rok 1996 sumu 10.755,-Sk vrátane úrokov z

omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zaplatiť sumu 4.576,48 Sk z fondu opráv, vrátane
úrokov z omeškania za každý deň omeškania až do zaplatenia, počnúc 1. júlom 1992, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, vyhlásiť navrhovateľa za vlastníka predmetného bytu z 1, zahrňujúc pozemok
a veci vedľajšie, ktoré boli uvedené, najmä murovaná pivnica, septik, vodovodné a teplovodné rúry so
zdrojmi (stupačky), elektrická a káblová inštalácia, kontajner na smeti, a ostatných priestorov na Š. T.

Č.. XX B. O. podľa predloženej zmluvy, vrátiť preplatky za užívanie pivnice, vrátane úroku za každý deň
omeškania, počnúc dňom a rokom splatnosti až do zaplatenia: v roku 1996 sumu 140,-Sk (17.06.1996),
v roku 1994 sumu 100,-Sk (13.10.1994), v roku 1993 sumu 100,-Sk (01.03.1993), v roku 1992
sumu 100,-Sk. Súčasne požiadal, aby súd vymazal „ex officio“ odporcu v 1/ rade z obchodného
registra v zmysle § 39 OZ a § 257 Obchodného zákonníka z dôvodu, že bezplatný prevod bytu viazal

na poplatok 500,-Sk v rozpore so zákonom (§24 zákon č. 42/1992 Zb.), obišiel zákon č. 42/1992 Zb.
tým, že byt nevydal predloženou zmluvou v lehote jedného kalendárneho roku, čím neprispôsobil svoje
právne pomery podľa Obchodného zákonníka a to v zmysle prijatých platných stanov, do dnešného dňa
neurobil vyrovnanie a prevod vlastníctva „contra legem“, neumožňuje vystúpenie z družstva bez ujmy
do všetkých dôsledkov a nepretransformoval sa na nový subjekt vyhovujúci Obchodnému zákonníku

podľa § 12 zákon č. 42/1992 Zb.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.07.2000 navrhovateľ opätovne spresnil, že
predmetný byt nadobudol jeho otec B. E. ex lege podľa zákona č. 42/1992 Zb. na jeho žiadosť
vystúpením z družstva tým, že zmluvu o správe na Stavebnom bytovom družstve Bratislava II zváži a

teda akékoľvek vyrubovanie nájomného je konanie bez právneho titulu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2014 (doručeným súdu na pojednávaní dňa
14.11.2014) k návrhu uviedol, že žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Právny
predchodca navrhovateľa, B. E. listom zo dňa 02.04.1992, doručeným odporcovi v 1/ rade dňa

06.07.1992 požiadal ako pôvodný užívateľ 3,5 izbového družstevného bytu na Š. T. Č.. XX B. O., v
súlade s § 24 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových nárokov v družstvách (transformačný zákon)
o prevod svojho družstevného bytu a pivnice do osobného vlastníctva. Transformačný zákon stanovil
lehotu, do ktorej je možné podať žiadosť o prevod družstevného bytu do osobného vlastníctva, ale
nestanovil lehotu, do ktorej sú družstvá povinné zrealizovať prevod družstevných bytov do vlastníctva

členov družstva. Stavebné bytové družstvo Bratislava II bol v tom čase vlastníkom približne 18
500 družstevných bytov. Vzhľadom na túto skutočnosť a na množstvo podaných žiadostí o prevod
družstevného bytu do vlastníctva, zriadilo Stavebné bytové družstvo Bratislava II „transformačné
oddelenie“, ktoré malo za úlohu pripraviť všetky potrebné písomné podklady a zmluvy na prevody
družstevných bytov do vlastníctva členov družstva. Vzhľadom na uvedený počet bytov bolo evidentné,

že transformácia družstevných bytov bude prebiehať viac rokov. Pozvánkou na deň 17.3.1997 bol B.
E. pozvaný k prejednaniu zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu. Táto pozvánka sa družstvu
vrátila ako nedoručená. Neskôr sa odporca v 1/rade dozvedel, že B. E. a jeho manželka Q. zomreli v
roku XXXX. Z tohto dôvodu sa členské práva k predmetnému bytu stali predmetom
dedičstva po poručiteľoch. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava II v dedičskej veci po poručiteľke

Márii Feketeovej, rodenej Z., sp. zn. P. XXX/XX, P. XXX/XXXX zo dňa 15.07.2004, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.06.2006, súd potvrdil nadobudnutie dedičstva - náhradovú pohľadávku z titulu
vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov členského podielu v Stavebnom bytovom
družstve Bratislava II a zostatkovej hodnoty členského podielu S. O. Č.. XX na H.. V.na Š. T. Č.. XX B. O. Q.. R. E. U. X. E., každému v podiele 1 z dedičstva. Podľa uznesenia
Okresného súdu Bratislava II v dedičskej veci po poručiteľovi B. E., sp. zn. D XXXX/XXXX, P. XXX/XXXX
zo dňa 15.07.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2006, súd potvrdil nadobudnutie

dedičstva - členský podiel v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II S. O. Č.. XX na H..
V. na Š. T. Č.. XX B. O. a zostatkovú hodnotu členského podielu v sume 20.603,- Sk, Q.. R.
E. U. X. E., každému v podiele 1 z dedičstva. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v dedičskom
konaní určil v rozpore so zákonom dvoch dedičov členského podielu v družstve, každého v jednej
polovici, nemohol odporca v 1/rade uzatvoriť ani s jedným dedičom nájomnú zmluvu na predmetný

byt. Predmetný byt na Š. T. Č.. XX B. O. po smrti svojich rodičov užíval iba navrhovateľ, avšak vôbec
neplatil družstvu náklady spojené s užívaním bytu, teda tento byt po svojich rodičoch užíval celé roky
bezplatne.Ztohtodôvoduodporcav1/radežalovalnavrhovateľaozaplatenienedoplatkovnanájomnom
a úhrad spojených s užívaním predmetného družstevného bytu v konaniach vedených na Okresnom
súde Bratislava II. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ aj napriek týmto žalobám odmietal uhradiť
odporcovi v 1/ rade dlžné sumy, brat navrhovateľa X. E. - odporca v 3/ rade dobrovoľne všetky tieto dlžné

sumy za navrhovateľa uhradil. Z toho dôvodu boli súdne konania zastavené. Okrem skutočností, že
navrhovateľ po celý čas užívania predmetného družstevného bytu neplatil nájomné a náklady spojené
s užívaním bytu, choval v tomto byte bez povolenia 6 psov, čím byt úplne zdevastoval a naviac
znepríjemňoval bývanie ostatným obyvateľom domu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podal odporca
v 1/rade dňa 15.05.1996 na Okresný súd Bratislava II návrh na vypratanie predmetného družstevného

bytu. Na základe opakovaných sťažností obyvateľov domu Š. T. Č.. XX B. O. na navrhovateľa a jeho
nepovolený chov psov v byte, bol navrhovateľ za asistencie polície z bytu vyprataný. Byt musel byť
odporcom v 1/rade vyprataný, vyčistený, obhliadkou bytu bolo zistené, že spôsobená škoda v byte spolu
s nákladmi na jeho vyčistenie činí sumu 514.845,- Sk. Ku dňu 31.10.2005 dlhoval navrhovateľ odporcovi
v 1/ rade titulom neplatenia nájomného a služieb spojených s užívaním bytu celkovo sumu 259.813,-

Sk. Z dôvodu ústretového prístupu odporcu v 3/ rade pri splatení škody na predmetnom družstevnom
byte a splatení nedoplatkov na nájomnom, uzatvoril odporca v 1/rade ako vlastník bytu s odporcom v
3/ rade ako jedným z dedičov dňa 04.07.2006 dočasnú nájomnú zmluvu k predmetnému družstevnému
bytu na dobu do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci určenia výlučného nájomcu predmetného
družstevného bytu a člena Stavebného bytového družstva Bratislava II, respektíve do uzavretia dohody

dedičov. Darovacou zmluvou zo dňa 24.07.2012 odporca v 3/ rade X. E. daroval svojmu synovi H.. X.
E. svoj zdedený členský podiel k predmetnému družstevnému bytu. Dňa 06.09.2012 uzatvoril
odporca v 1/ rade s H.. X. E. dočasnú nájomnú zmluvu k predmetnému družstevnému bytu na dobu do
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci určenia výlučného nájomcu predmetného družstevného bytu a
člena Stavebného bytového družstva Bratislava II, respektíve do uzavretia dohody dedičov.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s výsluchom navrhovateľa, povereného zástupcu odporcu
v 1/ rade, povereného zástupcu odporcu v 2/ rade a odporcu v 3/ rade, s obsahom listinných
dôkazov : obsahom dedičského spisu tunajšieho súdu č.k. D 1296/1996, návrhom zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu (č.l. 29-34 spisu), rozúčtovaním nákladov za užívanie bytu a služieb s

tým spojených od 01.01.1992 do 31.12.1992, kópiami príjmových pokladničných blokov (č.l. 49 spisu),
oznámením o neplatení nájomného zo dňa 03.06.2000 (č.l. 67 spisu), podaním na ORPZ zo dňa
12.07.2000 (č.l. 78 spisu), kópiou žiadosti o prevod vlastníctva užívaného družstevného bytu zo dňa
02.04.1992, kópiou výzvy k ohláseniu vzniku poplatkovej povinnosti k poplatku za psa, predvolaním
výzvy Stavebného bytového družstva Bratislava II zo dňa 25.03.1998 za účelom kontroly užívania bytu

riadnym spôsobom, kópiou upozornenia Stavebného bytového družstva Bratislava II zo dňa 09.11.2000,
prehľadom predpisov a úhrad - konto vedené na B. E. od 01.01.1996 do 25.06.2003 (č.l. 194 spisu),
výpisom z katastra nehnuteľností č. XXXX, ďalším obsahom spisu a dospel k zisteniu nasledovného
skutkového a právneho stavu veci:

Navrhovateľ ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že žaluje určenie vlastníctva k
nevydanému bytu na Š. T. Č.. XX B. O., ku ktorému si uplatnil dňa 02.04.1992 vlastnícke právo o
prevod vlastníctva jeho otec B. E., a hoci zo zákona bol v plnom rozsahu oprávnenou osobou, do
jeho smrti mu byt nebol vydaný. Po jeho smrti sa v roku 2003 stal navrhovateľ polovičným vlastníkom
podielu v majetkovom družstve titulom nadobudnutia dedičstva v dedičskom konaní po nebohom otcovi,

a hoci v byte býval od roku 1990, odporca v 1/ rade mu odmietal vydať byt a uzavrieť s ním zmluvy o
správe bytu, aby získal právo osobného užívania k bytu. V roku 2004 zaslali jeho otcovi nedoplatok na
nájme, čo považuje v rozpore s § 24 a 25 Zákona o transformácii bytov, podľa ktorého tieto ustanovenia
sa navzájom podmieňujú tým, že vydaním do osobného vlastníctva a na základe tejto skutočnosti jevydaná zmluva o správe bytu. Čiže zaslanie nedoplatku jeho otcovi bez uzavretej zmluvy a vydania
bytu považuje v rozpore s týmito zákonnými ustanoveniami ako aj v rozpore s dobrými mravmi. V roku
2005 si odporca v 1/ rade uplatnil žiadosťou vlastnícke právo vkladom do katastra získal vlastnícke

právo k predmetnému bytu, ide o žiadosť R-396/05. Fiktívny nájom navrhovateľ neuhradil, pretože z
roku 1964 alebo 1966 platila stará zmluva o nájme, kde bol uvedený ako užívateľ bytu a tieto položky
neboli uplatňované podľa tejto starej zmluvy o nájme. Odporca v 1/rade bol povinnou osobou, ktorá bola
povinná zabezpečiť taký postup, aby v súlade so zákonom nevznikali právne problémy. Tieto položky
voči jeho otcovi si údajne odporca v 1/ rade započítal voči jeho osobe, a tak si ich aj uplatňoval, čiastočne

úspešne.Kpredmetnémubytunemáodporcav1/radežiadneprávo,pretožesiuplatnilprávonavydanie
jeho otec a on - navrhovateľ- byt vydržal a uplatňuje si nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
proti odporcovi v 1/ rade. Má jednu polovicu podielu v rámci členského podielu v Stavebnom bytovom
družstveBratislavaII.Podľazákona347/2004Zb.obytochmubrániodporcav1/radevuplatňovaníjeho
vlastníckych práv. Odporcu v 2/ rade - Okresný úrad BA II odbor katastra - žaluje titulom nezákonného
zapísania odporcu v 1/ rade do katastra ako vlastníka bytu, ktorý bol vydržaný, a ku ktorému bola

uplatnená žiadosť o prevod do osobného vlastníctva. Odporcu v 3/ rade žaluje z dôvodu, že mu mrežou
zatarasil vstup do bytu.

Poverený zástupca odporcu v 1/rade ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2014.

Poverený zástupca odporcu v 2/rade ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že žiada návrh v
celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. V roku 2005 bola doručená žiadosť odporcu v 1/ rade o zápis
O. Č.. XX na H.. V. na Š.U. T. B. O., do vlastníctva Stavebného bytového družstva Bratislava II, pod
č. R396/2005, t.z. jedná sa len o evidenčnú zmenu, nakoľko katastrálny odbor je len evidenčný orgán.

Zápis bol vykonaný na list vlastníctva č. XXXX kat. územie Y..

Odporca v 3/rade ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že žiada, aby súd návrh zamietol
v plnom rozsahu. Nie je pravdou, že v predmetnom byte nepretržite býval navrhovateľ, nakoľko v roku
1978 emigroval do USA a z emigrácie sa vrátil v roku 1989, alebo 1990. Rodičia zomreli v roku 1996,

navrhovateľ tam ostal bývať po rodičoch. Neplatil nájom, nakoľko bol presvedčený, že keď je byt vo
vlastníctve, tak nemusí platiť nájom. V byte choval psy, o otca sa nestaral, keď zomrel ho žiadal, aby
otcovi vystrojil pohreb, lebo on pochoval mamu a navrhovateľ mu povedal, že ho pochová v záhrade.
V súčasnosti v predmetnom byte býva syn odporcu v 3/ rade na základe dočasnej nájomnej zmluvy s
odporcom v 1/ rade. Úhrady za nájomné v predmetnom byte v súčasnosti platí odporca v 3/rade.

Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného W. S. O., okres O. H., R. O. - m.č. Y., katastrálne územie Y. vyplýva,
že výlučným vlastníkom O. Č.. XX na H.. V. O. P. na Š. T. Č.. XX B. O. je Stavebné bytové
družstvo Bratislava II, Strojnícka 8 (odporca v 1/ rade).

S navrhovateľom predloženej Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu súd zistil, že predložená
zmluva je bez dátumu a podpisov zúčastnených strán a absentujú na nej akékoľvek známky súhlasu
(podpisu) zúčastnených strán.

Okresný súd Bratislava II v dedičskej veci č.k. D 1296/1996 po poručiteľovi B. E. , K.. XX.XX.XXXX ,

ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, uznesením zo dňa 15.07.2004 potvrdil nadobudnutie dedičstva -
členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II, Strojnícka 8, S. O. Č.. XX na H.. V.
O. P. na Š. T. Č.. XX B. O. a zostatkovú hodnotu členského podielu v sume 20.603,-Sk, Q.. R. E., nar.
XX.XX.XXXX a X. E., K.. XX.XX.XXXX, každému v podiele 1.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa
15.07.2004 v dedičskej veci č.k. D 1296/1996 po poručiteľovi B. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX,súdpotvrdilnadobudnutiečlenskéhopodieluvStavebnombytovomdružstve BratislavaII,
Strojnícka8,S.O.Č..XXnaH..V.O.P.naŠ.T.Č..XXB.O.akoajzostatkovúhodnotučlenskéhopodielu
v sume 20.603,-Sk ako dedičstva Q.. R. E., nar. XX.XX.XXXX (navrhovateľ) a X. E., nar. XX.XX.XXXX

(odporca v 3/ rade) každému v podiele 1. Súčasne mal súd za preukázané, že ku dňu smrti B. E.
vlastníkom bytu Č.. XX na H.. V. O. P. na Š. T. Č.. XX B. O. nebol, vlastníkom predmetného bytu je
podľa zápisu v katastri nehnuteľností odporca v 1/ rade.Navrhovateľ sa predmetným návrhom primárne domáha, aby súd určil, že navrhovateľ je výlučným
vlastníkom bytu Č.. XX na H.. V. O.Z. P. na Š. T. Č.. XX B. O., pričom nadobudnutie vlastníckeho práva
si uplatňuje titulom vydržania predmetnej nehnuteľnosti.

Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 01.04.1983, písomnú formu musia
mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho
písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej

listine.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., až do jeho novely č. 131/1982 Zb., účinnej od 01.04.1983
neupravoval držbu a vydržanie. Predmetná novela v ustanoveniach § 132a a 135a ochranu držby
a vydržanie upravila nanovo, s tým, že vlastnícke právo k veci mohol nadobudnúť občan, ktorý mal
nehnuteľnú vec nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na

všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Do doby vydržania bolo možné započítať aj
čas nepretržitej držby pred 01.04.1983, ktorý však nemohol skončiť skôr než 01.04.1984.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Po zistení, že navrhovateľ v konaní preukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe [§ 80
písm. c) O.s.p.], keď zmenu vlastníckeho práva možno v katastri nehnuteľností dosiahnuť iba súdnym
rozhodnutím o určení vlastníckeho práva, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby, pričom
po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným záverom.

Základom úspechu v konaní o určenie vlastníckeho práva vydržaním je preukázanie zákonom
požadovaných predpokladov, ktorými sú:
a) spôsobilý predmet vydržania,
b) oprávnenosť držby,
c) a nepretržitosť držby.

Nesplnenie čo i len jednej z uvedených podmienok, má za následok zamietnutie žaloby.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ nesplnil jednu zo
základných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a to podmienku oprávnenosti

držby. Oprávnenosť držby musí vychádzať z dobrej viery držiteľa. Navrhovateľ musí preukázať, že
so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera
(dobromyseľnosť), je psychický stav držiteľa (jeho vnútorné presvedčenie), ktorý sa domnieva, že mu
vykonávané právo patrí, hoci tomu tak v skutočnosti nie je. Vnútorný, psychický stav držiteľa nemôže
byť sám osebe predmetom dokazovania, pretože týmto môžu byť iba okolnosti vonkajšieho sveta,

ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok. Dobrá viera musí byť podložená
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že presvedčenie držiteľa je opodstatnené a nemôže
vychádzať iba z posúdenia jeho subjektívnych predstáv. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o
existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiao poctivosti nadobudnutia, tzv. titul uchopenia držby. Oprávnená držba sa pritom nemusí nutne opierať
o existujúci právny dôvod, postačí, ak existuje domnelý právny dôvod (objektívne oprávnený dôvod
nadobudnutia držby, napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná), avšak držiteľ musí byť

so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný, že mu vec podľa práva patrí. Povinnosť tvrdenia
a preukázania tejto okolnosti zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
vydržaním. Pre nedostatok dobrej viery pritom postačí, ak držiteľ mal mať o svojom práve objektívne
pochybnosti.

V danom prípade navrhovateľ vlastnícke právo k bytu Č.. XX na H.. V. O. P. na Š. T. Č.. XX B. O.
odvodzuje iba od skutočnosti, že predmetný byt užíval on i jeho právny predchodca B. E.. Navrhovateľ
však v konaní nielenže ničím nepreukázal, ale ani netvrdil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by on,
či jeho právny predchodca bol "so zreteľom na všetky okolnosti" v dobrej viere, že im vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam patrí, teda že ich držba sa opiera o existujúci právny dôvod, napr.
zmluvu, či iný právny titul (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka), od ktorého mohli dôvodne odvodzovať

svoje vlastnícke právo k predmetnému bytu. Pokiaľ teda navrhovateľ, či jeho právny predchodca boli
presvedčení, že im patrí vlastnícke právo k sporným pozemkom, hoci neexistovali a neexistujú žiadne
skutočnosti, ktoré by ich pri zachovaní obvyklej opatrnosti k takejto domnienke oprávňovali, resp. pokiaľ
odvodzovali nadobudnutie vlastníckeho práva len zo skutočnosti, že predmetný byt užívali, nemohli
byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im vlastnícke právo náleží a teda

nemohli toto vlastnícke právo nadobudnúť vydržaním.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd preto návrh
navrhovateľa o určenie, že je výlučným vlastníkom bytu Č.. XX na H.. V.Í. O. P. na Š. T. Č.. XX B.
O., ako nedôvodný zamietol, pričom skutočnosti, na ktoré poukazoval navrhovateľ vo svojich písomných

vyjadreniach sú z hľadiska posúdenia dôvodnosti podaného návrhu právne irelevantné. Súd sa taktiež
nezaoberal ani posúdením splnenia ďalších predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
ako i dôvodnosťou podaného návrhu čo do rozsahu vlastníckeho práva, ktorého určenia sa navrhovateľ
v konaní domáhal, nakoľko s prihliadnutím na predchádzajúce závery súdu by tieto neprivodili žiadnu
zmenu v jeho rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj návrh navrhovateľa v časti žiadosti o

vydanie predmetného bytu a jeho príslušenstva, keď súd nevzhliadol žiaden právne relevantný dôvod
na jeho vydanie navrhovateľovi.

Navrhovateľ ďalej v rámci svojej žaloby žiadal, aby súd zrušil členstvo na meno nebohého B. E. v
družstve. I v tejto časti musel súd návrh navrhovateľa zamietnuť, nakoľko v zmysle § 232 ods. 1

Obchodného zákonníka členstvo fyzickej osoby v družstve zaniká smrťou a je nesporné, že členský
podiel v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II, Strojnícka 8, S. O. Č.. XX na H..
V. O. P. na Š. T. Č.. XX B. O. po nebohom B. E. preukázateľne nadobudli v rámci dedičského konania
č.k. D 1296/1996 jeho dediči, navrhovateľ a odporca v 3/ rade, každý v podiele 1.

Ďalšou časťou návrhu bola žiadosť navrhovateľa, aby súd ex officio „vymazal Stavebné bytové družstvo
Bratislava II, Strojnícka 8 z Obchodného registra“ v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a § 257
Obchodného zákonníka z dôvodu, že bezplatný prevod bytu viazal na poplatok 500,-Sk v rozpore so
zákonom (§ 24 zákon č. 42/1992 Zb.), obišiel zákon č. 42/1992 Zb. tým, že byt nevydal v lehote jedného
kalendárneho roku, čím neprispôsobil svoje právne pomery podľa Obchodného zákonníka a to v zmysle

prijatých platných stanov, do dnešného dňa neurobil vyrovnanie a prevod vlastníctva „contra legem“,
neumožňuje vystúpenie z družstva bez ujmy do všetkých dôsledkov a nepretransformoval sa na nový
subjekt vyhovujúci Obchodnému zákonníku podľa § 12 zákon č. 42/1992 Zb. Navrhovateľ sa v tejto časti
odvoláva na § 257 Obchodného zákonníka, ktorý nerieši výmaz, ale zrušenie družstva.

Podľa § 257 ods. 1 Obchodného zákonníka súd na návrh štátneho orgánu, orgánu alebo člena družstva,
alebo na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení
družstva, ak:
a) počet členov družstva klesol pod počet určený v § 221 ods. 3,
b) súhrn členských vkladov klesol pod sumu ustanovenú v § 223 ods. 2,

c)uplynulošesťmesiacovododňa,keďsaskončilofunkčnéobdobieorgánov družstvaanebolizvolené
nové orgány alebo ak sa v tejto lehote nesplnia
d) povinnosť zvolať členskú schôdzu družstva, alebo ak družstvo dlhšie ako šesť mesiacov nevykonáva
žiadnu činnosť, družstvo porušilo povinnosť vytvárať nedeliteľný fond,e) družstvo porušuje ustanovenie § 56 ods. 3,
f) založením, splynutím alebo zlúčením družstva sa porušil zákon.
družstvo nesplnilo povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve

účtovné obdobia.

Nakoľko navrhovateľ nepreukázal žiaden z dôvodov uvádzaných v § 257 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ktorými zákon podmieňuje možnosť zrušenia bytového družstva, súd i v tejto časti
návrh navrhovateľa zamietol. Súd poznamenáva, že „vymazať Stavebné bytové družstvo Bratislava II,

Strojnícka 8 z Obchodného registra“ tunajší súd v právomoci nemá, avšak vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovateľ sa vo svojej žiadosti o „výmaz“ Stavebného bytového družstva Bratislava II, Strojnícka 8
odvoláva na zákonné ustanovenie § 257 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré pojednáva
o „zrušení“ družstva a nie o „výmaze“, súd uvedené ustálil riadiac sa obsahom jeho návrhu.

Navrhovateľ v rámci svojho návrhu žiadal i o uloženie povinnosti vyplatiť mu zostatok z fondu opráv

podľa stavu k 01.01.1993 a vrátiť mu nájomné a zálohové platby od 01.08.1992 do 02.08.1996 v sume
53.976,-Sk a písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.07.1999 žiadal, aby súd zaviazal
odporcu v 1/ rade zaplatiť mu podľa § 24 zákon č. 42/1992 Zb. všetky súčty čiastok,
ktoré právny predchodca navrhovateľa zaplatil ako nájom ku dňu svojej smrti dňa 02.08.1996 od júna
1992, kedy žiadal o predloženie zmluvy o prevode vlastníctva: za rok 1992 sumu 4.854,-Sk vrátane

úrokov z omeškania až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, za rok 1993 sumu 15.508,-
Sk vrátane úrokov z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, za rok 1994 sumu 16.096,-Sk
vrátane úrokov z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, za rok 1995 sumu 15.206,-Sk vrátane
úrokov z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, za rok 1996 sumu 10.755,-Sk vrátane úrokov
z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zaplatiť sumu 4.576,48Sk z fondu opráv, vrátane

úrokov z omeškania za každý deň omeškania až do zaplatenia, počnúc 1. júlom 1992, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, vyhlásiť navrhovateľa za vlastníka predmetného bytu z 1, zahrňujúc pozemok,
a veci vedľajšie, ktoré boli uvedené , najmä murovaná pivnica, septik, vodovodné a teplovodné rúry so
zdrojmi (stupačky), elektrická a káblová inštalácia, kontajner na smeti, a ostatných priestorov na Š. T.
Č.. XX B. O. podľa predloženej zmluvy, vrátiť preplatky za užívanie pivnice, vrátane úroku za každý deň

omeškania, počnúc dňom a rokom splatnosti až do zaplatenia: v roku 1996 sumu 140,-Sk (17.06.1996),
v roku 1994 sumu 100,-Sk (13.10.1994), v roku 1993 sumu 100,-Sk (01.03.1993), v roku 1992 sumu
100,-Sk. Tento svoj nárok odôvodnil tým, že podľa § 25 zákon č. 42/1992 Zb. záväzok člena podieľať
sa na nákladoch spojených s užívaním bytu prechádza zo zmluvy podľa § 24 zákon č. 42/1992 Zb. a
zavinením odporcu v 1/ rade „neprešiel do jedného kalendárneho roka, nakoľko až po smrti právneho

predchodcu navrhovateľa odporca v 1/ rade v roku 1997 predložil zmluvu o prevode vlastníctva údajne
družstevného bytu na pôvodného člena B. E., za nápadne nevýhodných podmienok a tiesne“. Jeho
právny predchodca B. E. ako člen Stavebného bytové družstva Bratislava II, Strojnícka 8, požiadal
podľa zákona č. 42/1992 Zb. o vydanie bytu Č.. XX na H.. V. O. P. na Š. T. Č.. XX B. O. do jeho
osobného vlastníctva v júni 1992 s tým, že sa na uvedenom aj s odporcom v 1/ rade aj dohodol. Na

základe tejto nepísanej dohody B. E. zaplatil podľa platných stanov z roku 1992 základný členský vklad
vo výške 500,-Sk poštovou poukážkou, čím bol byt de facto vydaný, hoci odporca v 1/ rade „označil
poukážku ako prevod vlastníctva a uvádzal do omylu“. Odporca v 1/ rade až v roku 1997 predložil zmluvu
o prevode vlastníctva údajne družstevného bytu, ktorý však už bol v tom čase vydaný do osobného
vlastníctva. Odporca nemohol a opäť záväzne nevydával byt, ale bez súčinnosti s odporcom v 2/rade.

Predloženázmluvaoprevodevlastníctvadružstevnéhobytudiskriminovalanadobúdateľabytuvrozpore
so zákonom č. 42/1992 Zb. Podľa § 28c zákon č. 42/1992 Zb. navrhovateľovi vzniklo právo na vzájomné
vyrovnanie , t.j. vrátenie prostriedkov z fondu opráv. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu
zo dňa 12.07.2000 navrhovateľ opätovne upresnil, že predmetný byt nadobudol jeho otec B. E. ex
lege podľa zákona č. 42/1992 Zb. na svoju žiadosť vystúpením z družstva tým, že zmluvu o správe na

Stavebnom bytovom družstve zváži a teda akékoľvek vyrubovanie nájomného je konanie bez právneho
titulu.

Podľa § 687 ods. 3 Občianskeho zákonníka práva a povinnosti nájomcu - člena družstva - pokiaľ ide o
vykonávanie drobných opráv v byte a pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s bežnou údržbou bytu,

upravujú stanovy družstva.Podľa § 706 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde o byt v
spoločnom nájme manželov, prechádza smrťou nájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na toho
dediča, ktorému pripadol dedičský podiel.

Podľa § 707 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného
z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania
manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne
súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím

manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča,
ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť
na viacerých dedičov. Ak zomrie jeden zo spoločných nájomcov, prechádza jeho právo na ostatných
spoločných nájomcov.

Podľa § 24 zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v

družstvách (ďalej len „zák. 42/92 Zb.“) v znení účinnom do 31.12.2001 členovia bytových družstiev, ktorí
sú nájomcami bytov a nebytových priestorov, môžu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona
vyzvať bytové družstvo na uzavretie zmluvy, ktorou na nich družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k
bytu a nebytovému priestoru. Uplynutím tejto lehoty toto právo zaniká.

Podľa § 25 zák. 42/92 Zb. v znení účinnom do 31.12.2001 obsahom zmluvy podľa § 24 je aj
záväzok člena nahradiť bytovému družstvu nesplatený investičný úver s príslušenstvom, pripadajúci
na prevádzaný byt alebo nebytový priestor, ďalej záväzok člena podieľať sa na nákladoch spojených s
užívaním domu. Tieto záväzky prechádzajú aj na právnych nástupcov člena družstva.

Podľa § 28c zák. 42/92 Zb. v znení účinnom do 31.12.2001 súčasťou zmluvy o prevode bytu alebo
nebytového priestoru z vlastníctva bytového družstva je vzájomné vyrovnanie prostriedkov určených na
financovanie opráv a údržby domu pripadajúcich na prevádzaný byt a nebytový priestor. Vzájomným
vyrovnaním sa pritom rozumie vyrovnanie tak nevyčerpaných zostatkov ako aj nedoplatkov. zák. 42/92
Zb. v znení účinnom do 31.12.2001

Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ žiadnym právne relevantným
dôkazom nepreukázal svoje tvrdenia, a to že by došlo k zániku nájomného vzťahu, na základe ktorého
odporca v 1/ rade účtoval vo vymedzenom období žalované nájomné a zálohové platby, preto ani

nemohlo týmto dôjsť na strane odporcu v 1/ rade k bezdôvodnému obohateniu. Konanie vo veciach
žalôb na plnenie je konaním sporovým, ktoré je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že
tvrdenia skutočností a navrhovanie dôkazov tieto skutočnosti preukazujúce je výlučne vecou účastníkov
konania. Právna úprava civilného procesu vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
je v rukách výlučne na účastníkoch konania a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu

svojich tvrdení. Účastník, ktorý nepreukáže ním tvrdené skutočnosti nesie nepriaznivé následky v
podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Rovnaké následky nesie aj ten účastník, ktorý síce dôkazy navrhol, avšak
ich vyhodnotením nebola preukázaná pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Dôsledkom toho, že
tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre

účastníka nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. V zmysle uvedeného, keď navrhovateľ nepreukázal
svoje tvrdenia ohľadne nároku na vyplatenie zostatku z fondu opráv podľa stavu k 01.01.1993 , vrátenia
nájomného a zálohových platieb od 01.08.1992 do 02.08.1996 v sume 53.976,-Sk ako aj tvrdenia
ohľadne ostatných žalovaných položiek, súd nemohol žalobe ani v tejto časti vyhovieť a návrh zamietol.
Súčasne z uvedeného dôvodu súd musel zamietnuť návrh aj v časti, ktorou navrhovateľ žiada určiť, že

odporca v 1/ rade nemá nárok na nájomné od 15.07.1996 do prevodu vlastníckeho práva k bytu, nakoľko
ani túto skutočnosť žiadnym právne relevantným spôsobom neodôvodnil a ani nepreukázal.Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu ďalej žiada, aby súd určil, že odporca v 1/ rade nie je správcom
bytu Č.. XX na H.. V. O. P. na Š. T. Č.. XX B. O..

Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa
ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez
tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba je teda na mieste iba tam, kde má

súd deklarovať existenciu alebo neexistenciu právneho vzťahu alebo práva.

V prejednávanej veci sa však navrhovateľ nedomáhal určenia existencie alebo neexistencie právneho
vzťahu alebo práva, ale určenia skutočnosti (že odporca v 1/ rade nie je správcom bytu č. XX na
H.. V. O. P. na Š. T. Č.. XX B. O.), ktorá by mohla byť právnou skutočnosťou, ak s ňou majú byť spájané
právne následky. Určenie existencie právnej skutočnosti, nie právneho vzťahu alebo práva rozhodnutím

súdu, prichádza do úvahy iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. V takom prípade však nejde o určovaciu
žalobu, ale o žalobu inú, v § 80 O.s.p. neuvedenú. Žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáhal označeného
určenia, nespĺňa predpoklady žaloby na určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p., lebo sa netýka existencie
alebo neexistencie práva alebo právneho vzťahu, ani nemá oporu v platnom práve (rozsudok NSSR č.k.
4C do 231/2006). Zo zreteľom na uvedené súd musel návrh navrhovateľa aj v časti, v ktorej žiadal určiť,

že odporca v 1/ rade nie je správcom bytu č. XX na H.. V. O.Z. P. na Š. T. Č.. XX B. O., zamietnuť.

Ďalšou časťou žalobného návrhu navrhovateľa je žiadosť, aby súd uložil odporcovi v 2/ rade povinnosť
zapísať vklad vlastníctva k predmetnému bytu a pozemku na navrhovateľa.

Podľa § 11 ods.1 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len "úrad").

Podľa § 11 ods. 2 katastrálneho zákona miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné

úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 2 katastrálneho zákona Okresný úrad
a) rozhoduje v katastrálnom konaní,
b) zapisuje práva k nehnuteľnostiam,

c) spravuje a aktualizuje kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe
ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov
katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu; kataster spravuje a aktualizuje v súčinnosti
s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi,
d) vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k nehnuteľnostiam, ako aj iné skutočnosti

týkajúce sa nehnuteľností podľa § 69,
e)kontrolujegeodetickéakartografickéčinnosti,ktorýchvýsledkysamajúprevziaťdokatastra,aoveruje
geometrické plány,
f) spracúva sumárne údaje o pôdnom fonde,
g)prejednávapriestupkyprotiporiadkuvštátnejsprávenaúsekukatastraavkonaníoporušeníporiadku

na úseku katastra právnickými osobami,
h) spravuje pozemkové knihy a železničnú knihu,
i) poskytuje informácie z katastra,
j) overuje kópie alebo rovnopisy verejných listín alebo iných listín, na ktorých základe sa má vykonať
zápis v katastri, ako aj kópie geometrických plánov pre potreby správy a aktualizácie katastra v súlade

s právnym stavom a so skutočným stavom,
k) rozhoduje v pochybnostiach o predmete evidovania v katastri.

Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam,
rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave

chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

Podľa § 22 ods. 2 katastrálneho zákona na katastrálne konanie je príslušný Okresný úrad, v ktorého
územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných
predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona Okresný úrad aj bez návrhu:
a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami
prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra,
b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené

hranice pozemkov,
c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami
opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v
písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.

Podľa § 59 ods. 2 katastrálneho zákona vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave

chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich
preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na
tomto katastrálnom konaní.

Podľa § 59 ods. 3 katastrálneho zákona ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa

údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný
úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia
písomnej žiadosti o opravu chýb.

Podľa § 59 ods. 4 162/1995 Z.z. oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani

na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.

Podľa § 59 ods. 5 162/1995 Zb. na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní, 7) ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu
výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.

Vzhľadom na citované ustanovenia katastrálneho zákona je zrejmé, rozhodovať o zápisoch do katastra
nehnuteľností je zverená Okresným úradom a nie súdom, preto aj v tejto časti súd nemal inú možnosť
ako žalobu zamietnuť.

Napokon sa súd zaoberal návrhom navrhovateľa v časti, v ktorej žaloval odporcu v 3/ rade o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - O. Č.. XX na H.. V. O. P. na Š. T. Č.. XX B. O. (v
písomnom podaní zo dňa 23.02.2000).
Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno

uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je (určovacej žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu
a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah

alebo právo je, či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.
Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.
Jedným z predpokladov úspechu navrhovateľa v sporovom konaní je preukázanie, že navrhovateľ je
nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a odporca

je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). V každom súdnom
sporovomkonaníexistujeokruhotázok,ktorésúdskúmaibeznávrhu.Medzitakétootázkypatríiaktívna
vecná legitimácia navrhovateľa a pasívna vecná legitimácia odporcu.
Aksažalobcadomáhaurčenia,žejevlastníkomnehnuteľnosti,priktorejje vkatastrinehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem

na požadovanom určení.
S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom
(ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam) ako i skutočnosť, že súdnerozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu
v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona) je žaloba o určenie vlastníckeho práva
spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi

riadne označenými účastníkmi konania.

V prejednávanej veci v návrhu označený odporca v 3/ rade k nehnuteľnosti zapísanej na č. XXXX
vedeného Správou katastra O., R. O. H., obec O. - Q..Č.. Y., katastrálne územie Y., bytu č. XX na
H.. V. O. P. na Š. T. Č.. XX B. O., ku ktorému sa domáhal navrhovateľ určenia vlastníckeho práva,

nemá vecnú legitimáciu (pasívna). V konaní bolo nesporné, že v čase rozhodovania (14.11.2014) je v
katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti odporca v 1/ rade - Stavebné
bytové družstvo Bratislava II, W. X, O.. Je zrejmé, že súd musí skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku
existuje právny vzťah, z ktorého má navrhovateľom tvrdené právo vo svojom rozhodnutí deklarovať a
musí skúmať či tento právny vzťah k týmto nehnuteľnostiam trvá medzi v návrhu označenými účastníkmi
konania (§ 154 ods. 1 O.s.p.).

Spoukazomnanesplnenieuvedenejhmotnoprávnejpodmienky-nedostatkupasívnejvecnejlegitimácie
odporcu v 3/ rade k predmetu konania súd návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol a v tejto súvislosti
nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa ku
ďalším skutočnostiam prednesenými účastníkmi na pojednávaní.
Z vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade boli v konaní úspešní, preto im
patrí náhrada trov konania. Nakoľko si však odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade náhradu trov konania neuplatnili,

súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
môže sa oprávnený domáhať súdneho výkonu rozhodnutia, prípadne exekúcie podľa osobitného
predpisu.