Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Cb/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212206051
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Ružbárska

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1212206051.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Ružbárskou v právnej veci žalobcu:

Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r.o., Bojnická 10, Bratislava, IČO: 17 311 462, zast. JUDr. Peter
Dráč, advokát, Pri Starej prachárni 14, Bratislava, proti žalovanému: A-distribution s.r.o., Nezábudkova
30, Bratislava, IČO: 36 795 291, zast. JUDr. Marta Srncová, advokátka, Seberíniho 9, Bratislava, o
zaplatenie 3.558,02 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.558,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne:
- zo sumy 813,12 eur od 02.09.2009 až do zaplatenia,

- zo sumy 813,12 eur od 15.09.2009 až do zaplatenia,
- zo sumy 1.633,28 eur od 23.09.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 298,50 eur od 29.09.2009 až do zaplatenia
ako aj trovy konania vo výške 426,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.001,81 eur k rukám
právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanémupovinnosťzaplatiťsumu3.558,02eurspríslušenstvomtitulomnezaplateniacenyzadodaný
tovar - knihy.

Žalobca v žalobe uviedol, že dodávku kníh potvrdil žalovaný na dodacích listoch. Za dodané knihy
vystavil žalobca faktúry, ktorými vyúčtoval cenu. Žalobca vystavil tieto faktúry: dňa 18.8.2009 č. 202336
na sumu 813,12 eur s príslušenstvom, splatnú dňa 1.9.2009, dňa 31.8.2009 č. 202390 na sumu
813,12 eur s príslušenstvom, splatnú dňa 14.9.2009, dňa 8.9.2009 č. 202451 na sumu 1.633,28 eur s
príslušenstvom, splatnú dňa 22.9.2009, dňa 14.9.2009 č. 202535 na sumu 298,50 eur s príslušenstvom,
splatnú dňa 28.9.2009.
Žalovaný cenu za dodanie tovaru - kníh neuhradil v lehote splatnosti.

Žalobca si v žalobe uplatnil tiež sankcie - úrok z omeškania za omeškanie žalovaného s úhradou svojho
peňažného záväzku vo výške 9 % ročne z jednotlivých dlžných súm do zaplatenia a tiež si uplatnil
náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
Žalovaný na pojednávaní dňa 18.10.2012 uviedol, že si knihy u žalobcu neobjednal, ich prevzatie na
dodacích listoch nepotvrdil a žiadal žalobu zamietnuť.
Súd vo veci vydal rozsudok č.k. 26Cb/126/2012-50 dňa 18.10.2012, ktorý bol rozhodnutím Krajského
súdu V Bratislave zrušený č.k. 1Cob/92/2013-87 a uložil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov:
1. faktúra č. 202336 + dodací list
2. faktúra č. 202390 + dodací list
3. faktúra č. 202451 + dodací list4. faktúra č. 202535 + dodací list
5. mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným o zmluve o kúpe a predaji tovaru
6. výpisy z účtu žalobcu, ktorými žalobca preukazuje opakujúce sa platby od žalovaného

7. výsluchy p. P. M., Y. E., U.. U. V. - svedkovia a tiež výsluchom C.. L. B., štatutárneho zástupcu
žalobcu a Ľ. B., štatutárneho zástupcu žalovaného ako účastníci konania, ktoré boli vykonané pod sp.zn.
22Cb/126/2012.
Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na deň 6.10.2015, na ktoré sa žalovaný a jeho
právna zástupkyňa nedostavili. Neprítomnosť neospravedlnili, pričom predvolanie na pojednávanie bolo

žalovanému riadne doručené dňa 26.8.2015.
Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného.
Právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní trval na podanej žalobe a uviedol, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá konkludentne zmluva o predaji a kúpe kníh. Zmluvu uzatvorili pri
osobnom jednaní konateľ spoločnosti žalobcu C.. L. B. a spoločník spoločnosti P. M., ktorý bol poverený
konať v mene spoločnosti žalovaného.

Pri výsluchu cestou dožiadaného súdu v Piešťanoch potvrdil tú skutočnosť, že so žalobcom obchodoval
a že obchodoval v mene žalovaného a že podpisy na faktúrach sú jeho. Túto skutočnosť potvrdili aj
svedkovia zo strany žalobcu U.. V. a p. E. a potvrdil to aj konateľ spoločnosti C.. L. B.. Ten potvrdil tú
skutočnosť, že potom čo mu konateľ spoločnosti žalovaného zavolal, že P. M. už nie je v spoločnosti,
nie je oprávnený konať v jej mene, prestal žalobca so spoločnosťou žalovaného obchodovať a dôvodom

bolo tiež neplatenie faktúr.
Právny zástupca žalobcu navrhol, aby sa súd oboznámil s dôkazmi, ktoré boli vykonané v konaní
22Cb/126/2012. Iné návrhy nemal.
Svedok Y. E. vypovedal, že raz prišiel do skladu P. M. (jeden zo spoločníkov žalovaného) a prevzal
si knihy, ktoré mu svedok vydal na základe ústneho pokynu od žalobcu. Na dodacích listoch, ktoré sú

založené v spise je jeho podpis a podpis p. M.. Nevedel povedať, či p. M. prišiel prevziať knihy za seba
alebo za spoločnosť žalovaného. Svedok U. V., obchodný zástupca žalobcu od roku 2006, potvrdil, že
žalovaný pozná z rokovania u žalobcu, kde prišiel aj s p. M. dojednať ďalšiu spoluprácu. Bolo to v roku
2009. Na tomto rokovaní bolo dohodnuté, že v konkrétnostiach už budú rokovať spoločne svedok s p. M..
Spolupráca fungovala od 2009 do 2010. K ukončeniu spolupráce došlo vtedy, keď žalovaný prestal platiť

za odber tovaru. Dodacie listy podpisoval buď on alebo p. E.. Dodacie listy založené v spise podpísal p.
E.. Žiadne iné písomné doklady vo vzťahu so žalovaným neexistujú.
Svedok P. M. vypovedal, že od žalobcu kupovali knihy od roku 2009 a že na faktúrach založených v
spise je jeho podpis. Faktúry sa vždy nachádzali v sklade žalobcu, následne knihy svedok doviezol do
skladu žalovaného. Podpísané faktúry a knihy odovzdával konateľovi žalovaného (Ľ. B.) a knihy, ktoré

boli objednané, boli prevzaté na dohodu a faktúra bola vystavená následne s tým, že bola aj podpísaná
potom. Doplnil, že sa uskutočňovali schôdzky s obchodným zástupcom žalobcu a že vždy boli založené
na dohode. Za spoločnosť žalovaného knihy neobjednával. Zároveň uviedol, že s konateľom žalovaného
na skúšku objednávali vytypované knihy a ak sa nepredávali, objednali na skúšku iné knihy. Podčiarkol,
že by mu ako spoločníkovi neodovzdávali knihy na podpis, pokiaľ by o tom konateľ nemal informácie.

S konateľom chodili na obchodné schôdzky, pričom išlo o ústne dohody. Nevedel povedať, či bolo po
schôdzke aj niečo podpísané. Nie je možné, aby konateľ nevedel o týchto knihách, nakoľko ich svedok
vozil do skladov žalovaného v E.. U. V. pozná, chodili za ním na schôdzky, niektoré objednávky sa
uskutočňovali cez p. V..
Konateľ žalobcu pri svojom výsluchu uviedol, že sa viackrát stretol s p. B., ktorý mu za prítomnosti p.

V. a p. M. oznámil, že p. M. je človek, ktorý má konať za spoločnosť. Táto spolupráca takto fungovala
cca dva roky, počas tohto obdobia žalovaný faktúry uhrádzal. Keď prestal žalovaný uhrádzať faktúry,
zavolal mu a v telefonickom rozhovore mu bolo povedané, že túto vec už má riešiť s p. M.. Konateľ
žalovaného Ľ. B. potvrdil, že je pravda, čo tvrdí žalobca, že ich spolupráca cez p. M. istý čas fungovala,
aj faktúry platili vždy z účtu, avšak dňom, keď mu p. B. zavolal, že má zaplatiť faktúry, mu dal jasne

najavo, že s touto aktivitou nemá nič spoločné a nech sa obráti priamo na p. M., pričom p. M. v tejto
aktivite spoločnosť nezastupuje.
Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom jespotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 30.01.2013, ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom

(štatutárne orgány).
Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to
vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky

dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Vykonané dokazovanie súd zhodnotil vo vzájomnej súvislosti a zhodnotil to tak, že mal za to, že medzi

účastníkmi konania existoval obchodno-právny vzťah, ktorý vznikol ústnou dohodou medzi žalobcom a
žalovaným, pričom predmetom bola kúpa a predaj kníh. Prevzatie tovaru potvrdil za žalovaného jeden zo
spoločníkov žalovaného. P. P. M. svojim podpisom, a tiež potvrdil aj prevzatie faktúr, ktoré sú predmetom
tohto konania.
Žalobca listinnými dôkazmi: mailová komunikácia, výpisy z účtu žalobcu preukázal, že medzi účastníkmi

konania existoval dlhodobo obchodný vzťah, na základe ktorého žalobca dodával žalovanému knihy,
žalobca vystavoval faktúry, pričom žalovaný zastúpený p. M. prevzatie faktúr podpisoval a žalovaný
faktúry aj uhrádzal.
Svedok p. E. potvrdil pri svojej výpovedi, že p. M. prišiel do skladu žalobcu, knihy prevzal a potvrdil, že
aj na dodacích listoch je podpis p. M..

Rovnako svedok p. V., obchodný zástupca žalobcu, potvrdil, že žalovaného pozná z rokovania u žalobcu
v roku 2009, kde prišiel aj s p. M. dojednať ďalšiu spoluprácu. Na tomto rokovaní bolo dohodnuté, že
v konkrétnych prípadoch obchodnej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným už bude rokovať p. V. s
p. M.. Dodal, že spolupráca fungovala od 2009 do 2010 a bola ukončená vtedy, keď žalovaný prestal
platiť za odber tovaru. Obchodno-právny vzťah medzi účastníkmi založený ústnou kúpnou zmluvou

potvrdil aj svedok P. M., ktorý uviedol, že od žalobcu kupoval žalovaný knihy od roku 2009 a že na
faktúrachzaloženýchvspisejejehopodpis.Faktúrysavždynachádzalivskladežalobcu,následneknihy
svedok doviezol do skladu žalovaného. Podpísané faktúry a knihy odovzdával konateľovi žalovaného
(Ľ. B.). Doplnil, že sa uskutočňovali schôdzky s obchodným zástupcom žalobcu vždy založené na ústnej
dohode.Skonateľomžalovanéhonaskúškuobjednávalivytypovanéknihyaaksanepredávali,objednali

na skúšku iné knihy. Podčiarkol, že by mu ako spoločníkovi neodovzdávali knihy na podpis, pokiaľ
by o tom konateľ žalovaného nemal informácie. Keďže s konateľom chodili na obchodné schôdzky k
žalobcovi, nie je možné, aby konateľ nevedel o knihách od žalobcu, nakoľko ich svedok vozil do skladov
žalovaného v E.Ž.. Z výpovede svedkov jednoznačne a jasne vyplýva, že predmetné knihy boli zo strany
žalovaného objednané, žalobca knihy žalovanému dodal, žalovaný si knihy prevzal, čo aj potvrdil na

dodacích listoch. Žalobca a žalovaný sa na obchodných stretnutiach ústne dohodli, že v predmetnom
obchodnom vzťahu bude za žalovaného vystupovať p. M., čo potvrdil na pojednávaní konateľ
žalovaného Ľ. B.. P. B. konkrétne uviedol, že spolupráca so žalobcom cez p. M. istý čas fungovala, aj
faktúry sa riadne uhrádzali. Keď prestal žalovaný uhrádzať faktúry, žalobca zavolal žalovanému a ten
mu oznámil, že v dôsledku zhoršených vzťahov s p. M. tento už žalovaného ďalej nezastupuje, a preto

má nezaplatené faktúry riešiť priamo s p. M.. Žalovaný túto skutočnosť na pojednávaní potvrdil, pričom
nepreukázal, kedy k uvedenému telefonickému rozhovoru došlo. Súd preto dospel k záveru, že žalobca
nemal dôvod nedôverovať p. M. pokiaľ ide o zastupovanie spoločnosti žalovaného v obchodno-právnom
vzťahu so žalobcom a prípadné nezhody medzi spoločníkmi žalovaného v žiadnom prípade nemôžubyť na škodu žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že p. M. v rámci predmetného obchodného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným prekročil v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka svoje oprávnenia
robiť právne úkony za žalovaného a že by žalobca o takomto prekročení oprávnení vedel. Žalovaný

teda ani napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý
by oprávnenosť nároku žalobcu spochybňoval. Žalobca ako dodávateľ tovaru svoju zmluvnú povinnosť
dodať tovar splnil, preto mu vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny. Žalovaný svoju zmluvnú povinnosť
uhrádzať faktúry za dodaný tovar neplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi popri
práve na zaplatenie dlžnej istiny vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške.

Vzhľadomktaktozistenémuskutkovémustavu,súdmalzato,žezdôvoduhospodárnostiniejepotrebné
vykonať opakované výsluchy svedka a účastníkov konania, keďže predmet tohto sporu vychádzal z
rovnakých skutkových základov a mal za to, že nárok uplatnený žalobou je dôvodný a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Naviac žalovaný sa na stanovené pojednávanie nedostavil
a súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil opodstatnenosť podanej žaloby.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na

náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
Trovy žalobcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a za odvolanie 2x 213,- eur,
spolu 426,- eur a z trov právneho zastúpenia za 6 úkon právnej pomoci: rok 2012: príprava a prevzatie
zastúpenia - úkon právnej pomoci v sume 131,13 eur + 7,63 eur režijný paušál = 138,76 eur, návrh
na vydanie platobného rozkazu - úkon právnej pomoci v sume 131,13 eur + 7,63 eur režijný paušál =

138,76 eur, odvolanie voči rozsudku - úkon právnej pomoci v sume 131,13 eur + 7,63 eur režijný paušál
= 138,76 eur, rok 2015: písomné podanie na súd (28.4.2015, 5.5.2015) - úkon právnej pomoci v sume
131,13 eur + 8,39 eur režijný paušál = 139,52 eur, pojednávanie dňa 12.5.2015 - úkon právnej pomoci
v sume 131,13 eur + 8,39 eur režijný paušál = 139,52 eur, pojednávanie dňa 6.10.2015 - úkon právnej
pomoci v sume 131,13 eur + 8,39 eur režijný paušál = 139,52 eur + 20 % DPH = 166,97 eur, trovy

právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci sú v celkovej výške 1.001,81 eur s DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.