Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/181/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514204711
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:2514204711.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu P. A., narodeného X. T. XXXX, trvale bytom v F.
XX, zastúpeného JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom v Hlohovci, Pribinova 46, proti žalovanej
EKOM spol. s r.o., so sídlom v Piešťanoch, Priemyselná 5031/18, IČO 31 416 519, zastúpenej Mgr.
Alenou Mikudovou, advokátkou v Poprade, Orlická 2698/16, o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy,
vedenom na Okresnom súde Trnava (skôr Okresnom súde Piešťany) pod sp. zn. 4Cpr/4/2014, o

dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 29. apríla 2022 sp. zn. 10CoPr/1/2022,
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie v časti týkajúcej sa zastavenia konania o náhradu mzdy o d m i e t a .

V časti týkajúcej sa nároku žalobcu na náhradu trov konania uznesenie Krajského súdu v Trnave z 29.
apríla 2022 sp. zn. 10CoPr/1/2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Piešťany (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) uznesením z 23. novembra 2021 č. k.
4Cpr/4/2014 - 475 I. zastavil konanie v časti náhrady mzdy a vyslovil, že II. žalobca má v časti konania
o určenie neplatnosti výpovede voči žalovanému (správne „žalovanej“) nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % a III. žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania v časti náhrady mzdy.
Rozhodol tak potom, čo jeho rozsudok zamietajúci žalobu (z 23. novembra 2016 č. k. 4Cpr/4/2014

- 149) Krajský súd v Trnave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len
„nižšie súdy“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. januára 2018 sp. zn. 10CoPr/4/2017 v časti určenia
neplatnosti výpovede zmenil tak, že určil, že výpoveď žalovanej daná dňa 27. januára 2014 žalobcovi
je neplatná; v časti náhrady mzdy a v časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; potom, čo Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) odmietol dovolanie žalovanej

proti rozsudku odvolacieho súdu (uznesením z 20. februára 2020 sp. zn. 3Cdo/261/2019) a rozhodol
tiež o trovách dovolacieho konania a napokon potom, čo žalobca vzal 17. decembra 2020 žalobu v časti
náhrady mzdy späť, žalovaná s takýmto čiastočným späťvzatím žaloby vyslovila súhlas a čo vzájomná
žaloba žalovanej o určenie, že od nej nemožno spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu
a určenia skončenia pracovného pomeru žalobcu a žalovanej dňom skončenia pracovnej neschopnosti
žalobcu bola vylúčená na samostatné konanie (uznesením súdu prvej inštancie z 18. októbra 2021 č. k.

4Cpr/4/2014 - 158). Rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146, § 255 ods. 1, § 256
ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 a 2 a § 396 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z.
v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“) a vecne účinným späťvzatím žaloby žalobcom
so súhlasom žalovanej v časti náhrady mzdy a rozhodovaním súdu o dvoch nárokoch uplatnených
žalobcom, pri ktorých bolo namieste osobitné rozhodovanie o trovách konania vo vzťahu ku každému
z nich, pričom v časti neplatnosti výpovede mal žalobca plný úspech a v časti náhrady mzdy síce

späťvzatím žaloby zavinil (procesne) zastavenie konania, v tejto časti však so zreteľom k rozhodovacej
praxi najvyšších súdnych autorít (s odkazmi na uznesenie najvyššieho súdu zo 14. septembra 2011 sp.zn. 7MCdo/4/2010 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej tiež len „ústavný súd“ - z 8.
februára 2017 sp. zn. I. ÚS 629/2016) výnimočnosť prípadu odôvodňujúcu nepriznanie náhrady žiadnej
zo sporových strán zakladala principiálna dôvodnosť požiadavky žalobcu aj v časti náhrady mzdy, kde

ale žalobca v čase podania žaloby nemohol predpokladať svoju dlhodobú práceneschopnosť trvajúcu
až do rozhodovania o príslušnom čiastkovom nároku a šlo tu o skutočnosť na jeho vôli nezávislú, pre
ktorú bolo treba mať za to, že zvolený spôsob rozhodnutia nie je neprimerane tvrdým ani odporujúcim
dobrým mravom.

2. Odvolací súd uznesením z 29. apríla 2022 sp. zn. 10CoPr/1/2022 na odvolanie žalovanej uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. (t. j. čo do zastavenia konania a priznania žalobcovi
nároku na náhradu trov konania v časti neplatnosti výpovede) potvrdil a napadnutý III. výrok (ten o
nedostatku nároku žiadnej zo strán na náhradu trov konania v časti náhrady mzdy) zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S poukazom na ustanovenia použité už súdom prvej inštancie
a okrem nich tiež ust. § 137, § 145 ods. 1 aj 3, § 147 ods. 1, 3 a 4 a § 166 CSP mal za to, že splnené

boli podmienky zastavenia konania v časti náhrady mzdy a to späťvzatie žaloby v takejto časti žalobcom
a súhlas žalovanej s ním, oboje za stavu viazanosti strán ich procesnými úkonmi a nemožnosti ich
odvolania či späťvzatia a bez ohľadu na vylúčenie vzájomnej žaloby žalovanej na samostatné konanie
(ktoré rozhodnutie súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu riadne odôvodnil, bolo sa možné s ním
stotožniť a zastavenie konania v časti náhrady mzdy, na ktoré by bol dôvod i nebyť takého rozhodnutia,

nespôsobilo nemožnosť ďalšieho konania o požiadavke uplatnenej vzájomnou žalobou). V časti trov
konania potom podľa odvolacieho súdu šlo považovať za súladný s rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít (s poukazmi na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu aj ústavného súdu) aj spôsob
rozhodnutia zvolený v tejto veci, teda rozhodnutie o trovách vo vzťahu ku každému čiastkovému nároku
žalobcu samostatne (?), v časti skončenej meritórnym rozhodnutím ale neexistovali žiadne dôvody

hodnéosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradyžalobcovi,kýmvďalšejčastisúdprvejinštanciepodľa
názoru odvolacieho súdu svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a primárne pre neustálenie, ktorej
strane by v časti náhrady mzdy vznikla povinnosť na náhradu trov konania, ako i pre neudržateľnosť
samotného zdravotného stavu žalobcu ako dôvodu pre rozhodnutie zvolené súdom prvej inštancie, toto
bolo treba považovať za predčasné (a z pohľadu argumentácie porušujúce právo strán na spravodlivý

proces).

3. Aj proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu a to vo vzťahu k jeho výrokom, ktorými došlo
k (prevažnému) potvrdeniu uznesenia súdu prvej inštancie, podala žalovaná dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f/ aj § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Tzv. zmätočnostnú

vadu podľa nej založil ako postup odvolacieho súdu spočívajúci v nevyhovení jej požiadavke na
prerušenie konania do skončenia konania vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 195/2022
(v ktorom došlo k prijatiu na ďalšie konanie jej sťažnosti proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.
3Cdo/261/2019), hoci prípadný úspech sťažnosti by mal za následok pokračovanie konania aj v časti,
v ktorej bol konštatovaný úspech žalobcu (a takto aj zvrátenie výsledku konania ustáleného v tejto

časti), tak aj nedostatok skutkových podkladov i dôvodov presviedčajúcich o správnosti rozhodnutia
o priznaní žalobcovi nároku na náhradu trov konania. Zotrvala na názore o zmätočnosti a právnej
neopodstatnenosti rozhodnutia vylučujúceho jej vzájomnú žalobu na samostatné konanie, pričom ona
takúto žalobu nemohla podať samostatne, ale len ako reakciu na žalobu žalobcu o neplatnosť výpovede
(a náhradu mzdy), práve vyhovenie jej požiadavke bolo spôsobilé ovplyvniť nazeranie na úspech

strán v celom spore (tu rozumej bez ohľadu na úspech požiadavky žalobcu na určenie neplatnosti
výpovede), a preto ani v tejto veci nemohli byť použiteľnými závery z rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 3MCdo/11/2011; právnu otázku pre rozhodnutie odvolacieho súdu významnú a dosiaľ podľa nej
dovolacím súdom neriešenú ale nesformulovala. Navrhla uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej
časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalobca dovolací návrh nepodal.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonom ustanovenej
lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)

a za splnenia podmienky zastúpenia dovolateľky i spísania jej dovolania na to určenou osobou (§ 429
ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) a
dospel k záveru, že dovolanie treba považovať za čiastočne prípustné aj dôvodné (v časti trov konania)
a naopak vo zvyšku nie je možné usúdiť na splnenie žiadneho z týchto atribútov.6. Aj za účinnosti CSP (podobne ako skôr za účinnosti jemu predchádzajúceho Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „OSP“) dovolanie treba

považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného
sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším
odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani sebou samým) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu
(v tejto súv. por. napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,

3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/ 275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).

7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §§ 420 a 421 CSP.

8. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

9. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

10. Podľa § 431 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia sa dovolací
dôvod vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada; podľa § 432 ods. 1 CSP potom
dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci a podľa odseku 2 tu spomínaného ustanovenia sa dovolací dôvod vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú dovolaním namietanú procesnú (tzv. zmätočnostnú) vadu, sú

a/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (svojou procesnou aktivitou)
uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia a b/ miera (intenzita) takéhoto zásahu súdu, ktorej
výsledkom je porušenie (nerešpektovanie) práva strany sporu na spravodlivý proces.

12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Z práva
na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS

46/05).

13. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa
ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
tedasamaprocedúraprejednaniaveci(to,akosúdviedolkonaniealebospor)znemožňujúcaúčastníkovi

(strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní.

14. Na to, aby mohlo dôjsť ku konštatovaniu zaťaženia konania pred súdom vadou v podobe porušenia
nesprávnym procesným postupom súdu práva strany sporu na spravodlivý proces, musí byť daná okrempostupu súdu hodnotiteľného za nesprávny i príčinná súvislosť medzi takýmto procesným postupom
súdu a upretím strane sporu niektorého z jej prináležiacich procesných práv, popri tom tu však musí byť
aj zákonom predpokladaná intenzita zásahu do práv, odôvodňujúca záver, že nebyť takéhoto zásahu,

strane sporu by sa dostalo možnosti uplatniť tie argumenty alebo námietky, ktoré pre nenáležitý postup
odvolacieho súdu (resp. aj súdu prvej inštancie) museli byť uplatnené až dovolaním.

15. V prejednávanej veci nešlo podľa dovolacieho súdu v prípade dovolaním taktiež namietaného
výroku uznesenia odvolacieho súdu potvrdzujúceho výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení

konania v časti náhrady mzdy usúdiť na splnenie žiadnej z podmienok zhora, keď za správne
a tiež obsahu spisu i platnému procesnému právu zodpovedajúce bolo treba považovať závery
oboch nižších súdov o existencii späťvzatia žaloby žalobcom i súhlasu žalovanej so späťvzatím,
týkajúcich sa čiastkového nároku na náhradu mzdy, uplatneného žalobou, ako i závery o viazanosti
strán sporu takýmito ich procesnými úkonmi a o ich neodvolateľnosti (resp. nemožnosti ich revízie
stranou úkon robiacou aj v prípadoch „rozmyslenia“ si ho, či namietania pristúpenia k nemu pod nie

dostatočne uváženou pohnútkou). Na možnosti a dokonca aj povinnosti súdu prvej inštancie v takejto
procesnej situácii konanie v časti dotknutej späťvzatím žaloby zastaviť a podobne aj na povinnosti
odvolacieho súdu uznesenie súdu prvej inštancie v takejto časti potvrdiť pritom nemohla zmeniť nič ani
požiadavka žalovanej na prerušenie odvolacieho konania do skončenia konania na ústavnom súde,
ktorého predmetom je posúdenie ústavnej udržateľnosti odmietnutia dovolania žalovanej proti rozsudku

odvolacieho súdu o určení neplatnosti výpovede (tu pre oneskorenosť dovolania). Z pohľadu nutnosti
súdu reagovať na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom so súhlasom žalovanej zastavením konania v
dotknutej časti je totiž irelevantné (právne bezvýznamné), či sa niektorá zo strán sporu pokúša zvrátiť
výsledok konania v inej jeho časti (tu rozumej nedotknutej späťvzatím) za pomoci sťažnosti na ústavnom
súde a rovnako i to, či so sťažnosťou uspeje, keď z pohľadu možnosti oboch nižších súdov pristúpiť k

zastaveniu konania v časti náhrady mzdy bolo rozhodujúcim výlučne to, že v čase ich rozhodovania tu
bol stav zmeny žalobu zamietajúceho rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom v časti určenia
neplatnosti výpovede a zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie vo zvyšku (v častiach týkajúcich sa
náhrady mzdy aj trov konania), ako aj stav nedotknutia uznesenia najvyššieho súdu z 20. februára 2020
sp. zn. 3Cdo/261/2019 žiadnym rozhodnutím ústavného súdu, ktoré by na tu uvedenom niečo zmenilo.

16. Pretože stav opísaný v závere predošlého odseku tu bol aj v čase pristúpenia dovolacieho súdu k
rozhodovaniu o takto už druhom dovolaní žalovanej, zároveň vo vzťahu k problému zastavenia konania
v časti náhrady mzdy nešlo dovolateľke prisvedčiť ani v tom, žeby dovolaním napádané uznesenie
odvolacieho súdu alebo jemu predchádzajúce a ním potvrdzované uznesenie súdu prvej inštancie

nebolo dostatočne odôvodnené a (do tretice) z obsahu dovolania nešlo vyvodiť žiadnu dosiaľ dovolacím
súdom neriešenú a odvolacím súdom nenáležite uchopenú právnu otázku týkajúcu sa limitov pre
rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania o náhradu mzdy (z neplatného rozviazania pracovného
pomeru zamestnanca zamestnávateľom); na prípustnosť dovolania v tejto časti podľa § 420 písm. f/ CSP
ani podľa § 421 ods. 1 písm. b/ rovnakého zákona usúdiť nešlo. Pri dovolaniach, ktorých prípustnosť

sa vyvodzuje z tzv. zmätočnosti (podľa § 420 CSP) pritom prípustnosť a dôvodnosť dovolania idú
takpovediac ruku v ruke (buď tu jedna i druhá sú, alebo naopak nie sú) a pri dovolaniach z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa § 421 CSP) nutné je v rámci argumentácie majúcej
ambíciu pred dovolacím súdom obstáť presvedčiť okrem (prípadného) nesprávneho riešenia nastolenej
právnej otázky odvolacím súdom aj o jej významnosti práve pre rozhodnutie, ktoré sa dovolaním napáda

a práve tu uvedené v intenciách prejednávanej veci spôsobovalo nutnosť odmietnutia dovolania v časti
týkajúcej sa zastavenia konania pred nižšími súdmi (o náhradu mzdy) bez ohľadu na to, že v časti
opieranej o § 420 písm. f/ CSP na to bol dôvod podľa § 447 písm. c/ zákona, o ktorom je reč a naopak
v časti opieranej o § 421 ods. 1 písm. b/ CSP iný dôvod podľa § 447 písm. f/ CSP.

17. Žalovanej však naopak bolo treba prisvedčiť v tom, že postup odvolacieho súdu reprezentovaný
potvrdením rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu k jednému zo žalobou
uplatnených nárokov (v tomto prípade nerozhodno, že k tomu, pri ktorom konanie skončilo meritórnym
rozhodnutím) a súbežným zrušením rovnakého rozhodnutia vo vzťahu k ďalšiemu čiastkovému nároku
(opäť nerozhodno, že v tomto prípade k tomu, pri ktorom konanie skončilo jeho zastavením) sa nielenže

vo výsledku prejavil nie celkom dostatočným odôvodnením, prečo sa tak stalo, ale konečné rozhodnutie
odvolacieho súdu v tejto časti za vyššie opísaného stavu vecí bolo treba považovať tiež prinajmenšom
za predčasné.18. Prípadná polemika na tému oddeliteľnosti či neoddeliteľnosti jednotlivých čiastkových nárokov
tvoriacich v dôsledku procesných úkonov strán sporu súhrnný predmet konania a rovnako i úvahy, či v
prejednávanej veci sú alebo nie sú použiteľnými závery z rozhodnutia najvyššieho súdu akcentovaného

odvolacím súdom a naopak spochybňovaného dovolateľkou (tu inak aj pominúc nevyhnutnosť
korektného vysporiadania sa s problémom, či na požiadavky na určenie neplatnosti výpovede a na
náhradu mzdy z neplatne rozviazaného pracovného pomeru možno vôbec hľadieť ako na práva so
samostatným skutkovým základom) totiž nemôžu absolútne nič zmeniť na tom, že jediným procesným
právom predpokladaným prípadom, v ktorom má miesto rozhodovanie o trovách konania (v jednom a

tom istom konaní) viacerými samostatnými (a z povahy veci si nezriedka odporujúcimi) výrokmi, je práve
v tomto prípade súdom prvej inštancie vylúčené sústredenie rozhodovania o žalobe aj vzájomnej žalobe
(kedy na základe žaloby prebieha jedno konanie, zo zákona je s ním spojené iné konanie iniciované
protižalobou žalovaného a dvojica výrokov zodpovedá výnimočnej situácii, v ktorej sa úspech v konaní
o žalobe aj v konaní o protižalobe posudzujú samostatne).

19. Ak ale o vyššie uvedený prípad nejde (tu nerozhodno či preto, že vzájomná žaloba vôbec nebola
podaná, alebo preto, že podanú protižalobu súd vylúčil na samostatné konanie), je vylúčené, aby sa
úspech strán sporu v konaní (resp. ich zavinenie na inom výsledku konania) posudzoval (-o) samostatne
vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým nárokom aj s následkom v podobe samostatných rozhodnutí o
trovách konania (to i odhliadajúc od nateraz neznámeho výsledku konania vyvolaného sťažnosťou

žalovanej na ústavnom súde a taktiež od žalovanou namietanej nemožnosti ustálenia konečného
výsledku konania pred rozhodnutím o jej požiadavke uplatnenej vzájomnou žalobou vylúčenou na
samostatné konanie, u ktorej však platí, že na rozdiel od možného zvrátenia ústavným súdom skoršieho
výsledku konania - v časti neplatnosti výpovede - na najvyššom súde a takto potenciálne aj pred nižšími
súdmi vylúčenie protižaloby na samostatné konanie bez ohľadu na polemiky o jeho správnosti môže

mať len ten procesný dopad, že takto sa o trovách konaní iniciovaných oboma stranami sporu bude
rozhodovať v rôznych konaniach, aj tak však samostatnými výrokmi reflektujúcimi výsledok jedného i
druhého konania).

20. Z pohľadu udržateľnosti rozhodnutia o trovách konania napadnutého dovolaním ale tým

najzásadnejším bolo, že rekodifikácia civilného procesného práva účinná od júla 2016 (ktorej súčasťou
je i CSP) proces rozhodovania o trovách konania (v porovnaní so skoršou úpravou) nezmenila v
smere naznačenom rozhodnutiami nižších súdov v tejto veci, ale sú naopak naďalej aplikovateľnými
závery skoršej právnej teórie i súdnej praxe o potrebe zisťovania podielu jednotlivých čiastkových
nárokov na celkovom predmete konania a následnom ustálení výsledku konania, pokiaľ tento nie je tým

najjednoduchšímprípadomplnéhoúspechujednejstranyaleboobdobnýmprípadomplnejpričítateľnosti
zavinenia na zastavení konania (ako celku) len jednej zo sporových strán, ale naopak prípadom len
pomerného úspechu strán či kombinácie rôznych do úvahy prichádzajúcich meritórnych i nemeritórnych
rozhodnutí (v ktorom môže zavinenie na čiastočnom zastavení konania stíhať práve toho, kto v časti
konania skončenej meritórnym rozhodnutím zaznamenal procesný úspech a takto sa svojimi účinkami

prakticky rovnať meritórnemu neúspechu v príslušnej časti, k tomu porovnaj napr. Občanský soudní řád,
Komentář, Panorama Praha 1985, I. díl, k § 142, s. 641 - 645).

21.Akodvolacísúddovolanímakcentovanýproblémustálenianárokužalobcunanáhradutrovkonaniav
časti určenia neplatnosti výpovede za stavu vynútenia si pokračovania konania o trovách konania v časti

týkajúcej sa druhého z nárokov uplatnených žalobou (žalobcu) neposudzoval aj z tohto uhla pohľadu,
jeho rozhodnutie v časti trov konania napadnutej dovolaním vytváralo aj potenciálnu prekážku náležitého
konečného usporiadania procesných vzťahov strán v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok
konania, resp. aj zodpovednosti za zavinenie a ako také predstavovalo postup na ujmu procesných
práv strán v intenzite predpokladanej ustanovením § 420 písm. f/ CSP, a teda nereparovateľný inak než

kasačným rozhodnutím dovolacieho súdu.

22. Najvyššiemu súdu preto neostávalo iné, než s napadnutým uznesením odvolacieho súdu v časti
trov konania podľa § 449 ods. 1 a § 450 CSP naložiť spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto
jeho uznesenia.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania aj dovolacieho konania
(§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.