Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 11, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811010373
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5811010373.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom 12. marca 2024 prejednal
sťažnosť podanú prokurátorom proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/119/2011-2393 zo
dňa 14.9.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Námestovo, č.k.

4T/119/2011-2393 zo 14.9.2023.

Podľa § 419 ods. 1 Tr. por., s použitím § 52 ods. 1 Tr. zák. v y s l o v u j e , že
odsúdený A. A., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom C., D. XXX, E. B., sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, uloženého rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/119/2011-1624
zo dňa 30.8.2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/3/2019 zo dňa 28.3.2019

n e o s v e d č i l a
n a r i a ď u j e mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 419 ods. 4 Tr. por., § 52 ods. 5 Tr. zák., § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
odsúdeného A. A. z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením, č.k. 4T/119/2011-2393 zo dňa 14.9.2023 podľa
§ 419 ods. 1 Tr. por. a § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený A. A., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom
C., D. XXX, E. B., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ktorá mu bola určená rozsudkom
Okresného súdu v Námestovo, sp.zn. 4T/119/2011 zo dňa 30.8.2018, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline, sp.zn. 3To/3/2019 zo dňa 28.3.2019, osvedčil.

Predmetné uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko bolo napadnuté sťažnosťou prokurátora
priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo 14.9.2023 (na č.l. 2391 súdneho spisu). Samostatným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 2.11.2023 (na č.l. 2398-2399) podanú sťažnosť písomne
odôvodnil. Primárne poukázal, že okresný súd vo výrokovej časti sťažnosťou napadnutého uznesenia
uviedol nesprávny odkaz na ustanovenie § 50 ods. 4
Tr. zák., kde správne malo byť rozhodované podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. Ďalej uviedol, že

z dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí vyplynulo, že odsúdený sa počas skúšobnej doby
dopustil spolu 13 priestupkov na úseku dopravy, teda v žiadnom prípade nešlo
o ojedinelé vybočenie odsúdeného z vedenia inak riadneho života. Práve naopak, odsúdený sa
dopúšťalopakovanerovnakéhodruhupriestupkovpočasceléhoplynutiaskúšobnejdoby.Vnapadnutom
uznesení bola síce konštatovaná menšia závažnosť priestupkov, táto však nebola nijakým spôsobom
bližšie zdôvodnená. Navyše odsúdenému bola za priestupok zo dňa 25.5.2019 uložená pokuta vo výške

150,- eur a za priestupok zo dňa 19.7.2021 až vo výške 300,- eur. S uvedenou skutočnosťou sa súd
nijakým spôsobom nevysporiadal. Tiež daldo pozornosti, že ide o prísnejšiu formu podmienečného trestu odňatia slobody, čo vyplýva aj zo
skutočnosti, že sa ukladá páchateľovi závažnejšieho trestného činu. V prípade, že odsúdený napriek
uloženej povinnosti a probačnému dohľadu nad svojím správaním nerešpektuje hoci aj dopravné právne

predpisy, podľa názoru prokurátora nie je možné vysloviť záver o osvedčení sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia. Nie je namieste bagatelizovať závažnosť priestupkov na úseku dopravy, a
to nielen s poukazom na ich vysoký počet, ale aj na výšku pokút, ktoré v jednotlivých prípadoch dosiahli
výšku až 300,00 eur. Konanie odsúdeného je o to závažnejšie, že je konateľom spoločnosti venujúcej
sa prepravnej činnosti a mal by svojím postavením zamestnávateľa ísť osobným príkladom. V kontexte

predmetného prípadu je spáchanie 13 priestupkov na úseku dopravy s uloženými pokutami až do výšky
300,- eur podstatným porušením podmienok podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
odôvodňujúcimzáveroneosvedčenísaodsúdenéhovskúšobnejdobeanariadenívýkonutrestuodňatia
slobody. Nestotožnil sa ani s úvahou súdu o neprimeranosti nariadenia výkonu trestu vo výmere 3 roky
pre priestupky menej závažného rozsahu, na ktorú poukázal prvostupňový súd. Výška trestu odňatia
slobody je determinovaná trestným činom,

z ktorého spáchania bol odsúdený uznaný za vinného. Úlohou súdu podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. nie je
hodnotiť primeranosť či neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody, ale len vyhodnotiť, či odsúdený
viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené
obmedzenia a povinnosti. Ak súd rozhodol o osvedčení sa odsúdeného z dôvodu, že nariadenie výkonu
trestu vo výmere 3 roky pre spáchanie priestupkov považoval za neprimerane prísne, potom zjavne

prekročil zákonný rámec ustanovenia § 52 ods. 1 Tr. zák. Na uvedenom základe navrhol krajskému
súdu, aby podľa
§ 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu a vo veci sám rozhodol
tak, že podľa § 419 ods. 1 Tr. por., § 52 ods. 1 Tr. zák. vysloví, že odsúdený A. A. sa neosvedčil a nariadi
mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky

so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

K sťažnosti prokurátora sa elektronickým podaním doručeným súdu 27.11.2023
(na č.l. 2406-2407 súdneho spisu) prostredníctvom obhajcu vyjadril odsúdený, v ktorom uviedol, že

sa stotožňuje s odôvodnením Okresného súdu Námestovo, ktorý vyhodnotil osobu odsúdeného ako
občana, ktorý síce spáchal priestupky menej závažného rozsahu, avšak osobu vyhodnotil komplexne zo
všetkých hľadísk a dospel k záveru, že nie je potrebné nariaďovať výkon trestu odňatia slobody v trvaní
3 roky nepodmienečne, čo by bolo v danom prípade neprimerane prísne. Poukázal na skutočnosť, že od
spáchania skutku, za ktorý bol odsúdený, uplynulo 14 rokov. Od tohto obdobia vybudoval dve obchodné

spoločnosti, kde ma na starosti ako konateľ spoločnosti viac ako 1 500 zamestnancov. Odsúdený je
ženatý, má 4 maloleté deti z dvoch manželstiev, pričom jeden syn trpí oneskoreným vývojom osobnosti
a vyžaduje si celodennú starostlivosť a zvýšené finančné výdavky. Má úvery (jeden na bývanie vo
výške 300 000,- eur a úvery na firmu vo výške 250 000,- eur), za ktoré ručí ako fyzická osoba, teda
premena trestu by v jeho živote mala katastrofálne následky nielen na rodinu, ale aj firmu. V ďalšej časti

opísal jednotlivé priestupky, poukazuje na ich počet za jednotlivé roky a závažnosť, pričom ich nechce
bagatelizovať ani zľahčovať ich počet. Okrem dvoch závažných priestupkov ide o bežné dopravné
priestupky, ktoré sa stanú hociktorému vodičovi, ktorý najazdí v priemere 120 000 km ročne. Konštatuje,
že premena trestu by nesplnila účel generálnej prevencie vzhľadom na odstup času, kedy bol skutok
spáchaný, a práve naopak, tento trest by nepostihol len odsúdeného, ale predovšetkým členov rodiny,

nakoľko je jediným živiteľom rodiny. Opätovne zopakoval, že sa stotožňuje so zákonným odôvodnením
rozhodnutia súdu. Postup súdu je v súlade so súčasnou tendenciu MS SR, čo sa týka ukladania trestov
tak, aby boli využívané aj iné možnosti zákona, ako ukladať, resp. premieňať podmienečné tresty na
nepodmienečné,inýmizákonnýmmožnosťami,ktoréukladáTrestnýzákonaTrestnýporiadok.Sťažnosť
prokurátora navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí, po zistení, že proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového
súdu je sťažnosť prípustná (§ 185 ods. 1, 2 Tr. por., v spojení s § 419 ods. 2 Tr. por.), túto podala
oprávnená osoba (§ 186 ods. 1 Tr. por.) riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Tr.
por.),podľa§192ods.1písm.a),písm.b)Tr.por.preskúmalsprávnosťvýrokovnapadnutéhouznesenia,

proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého
uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora je plne dôvodná.Podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky
probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už

v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný
dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na
nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2,

b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo
c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Okresný súd zistil skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, zabezpečené dôkazy však
nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnemu právnemu záveru o osvedčení odsúdeného v skúšobnej

dobepodmienečnéhoodsúdeniasprobačnýmdohľadom.Svojerozhodnutievpodstatnejčastiodôvodnil
veľmi stručne a nepresvedčivo ohľadom skutkových zistení. Z vykonaného dokazovania (zo správ
o povesti na odsúdeného, priebežných správ z probácie, ako aj zo záverečnej správy probačného
a mediačného úradníka zo 14.3.2023,
ale najmä výpisu z evidencie priestupkov z č.l. 2329-2330 súdneho spisu) bolo riadne preukázané, že

odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život.

Vedením riadneho života v skúšobnej dobe treba rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie
pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci
nemusí sama osebe znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život, a naopak. Dôvodom na

rozhodnutie, že podmienečne odsúdený trest vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne odsúdený
spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin, ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom, alebo
nevyhovel uloženým podmienkam. Jedným zo základných znakov riadneho života je dodržiavanie
právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne
normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin alebo viacero priestupkov, svedčí to spravidla

o tom, že sa neosvedčil. Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy, ak podmienečne
odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti. Riadny život
preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou.

Preskúmaním spisového materiálu vzťahujúceho sa na predmetnú trestnú vec sťažnostný súd zistil, že

rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/119/2011-1624 z 30.8.2018, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/3/2019 z 28.3.2019 bol odsúdený A. A. uznaný za vinného zo zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.
zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu súd podľa § 51
ods. 1 Tr. zák.,

za použitia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe. Zároveň určil skúšobnú dobu vo výmere 4 roky a uložil mu obmedzenie
- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 28.3.2019.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa mal krajský súd jednoznačne preukázané, že
odsúdenému A. A. začala v zmysle vyššie označeného rozsudku plynúť skúšobná doba dňom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, t.j. 29.3.2019 a uplynula 29.3.2023. Uvedené obdobie je
potom rozhodným obdobím pre posúdenie vedenia riadneho života odsúdeným. Ďalej z vykonaného

dokazovania vyplýva, že počas rozhodného obdobia sa odsúdený dopustil trinástich priestupkov, a to
všetkých na úseku bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky.

V roku 2019 v krátkom čase po začatí plynutia skúšobnej doby sa dopustil dopravných priestupkov

v dňoch 5.4.2019, 4.5.2019, 23.5.2019, 25.5.2019, z toho dvakrát za prekročenie rýchlosti a boli mu
ukladané pokuty od 10,- eur do 150,- eur. V roku 2020 to boli dopravné priestupky v dňoch 25.5.2020,
13.7.2020, 19.10.2020 a 15.12.2020, opäť trikrát za prekroče-nie rýchlosti a boli mu ukladané pokuty od10,- eur do 100,- eur. V roku 2021 to boli dopravné priestupky v dňoch 14.4.2021, 14.5.2021 a 19.7.2021
s pokutami od 20,- eur
do 300,- eur, z toho opäť dvakrát za porušenie rýchlosti. V roku 2022 dopravný priestupok z 10.4.2022

a v roku 2023 z 9.3.2023, v oboch prípadoch za prekročenie rýchlosti.

Aj spáchanie priestupkov je protiprávnym konaním, ktoré nemožno bagatelizovať, špeciálne pri jeho
opakovaní tak, ako je to v prípade odsúdeného. Odsúdený si bol vedomý, že v priebehu skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia je povinný viesť riadny život, pričom vedením riadneho života je

aj povinnosť nepáchať priestupky, resp. akúkoľvek protiprávnu činnosť. Na tieto bol upozorňovaný
priebežne v rámci probácie, ako to vyplýva z priebež-ných správ probačného a mediačného úradníka.
Počet priestupkov spáchaných odsúdeným počas plynutia skúšobnej doby nesporne poukazuje na
ľahkovážny a nezodpovedný prístup odsúdeného k dodržiavaniu právneho poriadku štátu, a teda v
konečnom dôsledku k vedeniu riadneho života. Ani opakované ukladanie peňažných pokút, ktorých
účelom je primäť priestupcu, aby sa do budúcna vyhýbal porušovaniu predpisov, si u odsúdeného

tento svoj účel nesplnilo. Ako vyplynulo z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestup-
kov, uloženie sankcií za priestupky si u odsúdeného nesplnilo ten zákonom predpokladaný účel, aby
do budúcna riadne rešpektoval platné zákonné predpisy, ale odsúdený, naopak, pokračoval v ich
porušovaní, a to v priebehu celej skúšobnej doby.

V konkrétnostiach tejto veci krajský súd uzatvára, že vzhľadom na vyššie uvedenú početnosť
spáchaných priestupkov nemožno u odsúdeného konštatovať vedenie riadneho života. Zo správania
odsúdeného počas skúšobnej doby je teda zrejmé, že podmienečné odsúdenie nepostačuje na jeho
nápravu, pretože odsúdený napriek podmienečnému odsúdeniu naďalej nerešpektoval rozhodnutia
štátnych orgánov, ani samotný zákon. Podmienečné odsúdenie so skúšobnou dobou ho neovplyvnilo

natoľko, aby si uvedomil, že je povinný, podobne ako ostatní občania tejto republiky viesť riadny život,
naviac ak „nad ním visel Damoklov meč“ v podobe hrozby výkonu trestu v prípade porušenia základných
pravidiel vedenia života.

Pre rozhodnutie súdu o osvedčení podmienečne odsúdeného s probačným dohľadom zákon vyžaduje

kumulatívne splnenie troch zákonných podmienok – vedenie riadneho života, dodržanie podmienok
probačného dohľadu a splnenie uložených povinností alebo obmedzení. Preto na nariadenie výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody a vyslovenie o neosved-čení postačuje, ak odsúdený svojím
správaním porušil čo i len jednu z uvedených podmienok. V prípade odsúdeného to bolo nesplnenie
podmienky vedenia riadneho života. Preto splnenie si uloženej povinnosti v stanovených termínoch

sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi a povinnosti v rámci probačného dohľadu sa
zúčastniť sociálneho výcviku samy osebe nepostačovali na vyslovenie o osvedčení sa odsúdeného.

Ani odsúdeným vo vyjadrení k sťažnosti uvádzaná skutočnosť, že premena trestu postihne
predovšetkým členov jeho rodiny, nemohla mať vplyv na negatívne rozhodnutie krajského súdu. Ako

už bolo vyššie uvedené, odsúdený si bol riadne vedomý plynutia skúšob-nej doby, a preto mal byť
nanajvýš obozretný a zdržať sa akéhokoľvek protiprávneho kona-nia, ktoré by mohlo mať vplyv na
negatívne rozhodnutie prvostupňového súdu o jeho osved-čení sa. Povinnosťou odsúdeného počas
plynutia skúšobnej doby je v prvom rade viesť riadny život tak, aby sa nedostal do konfliktu so zákonom.
Priestupková recidíva na úseku cestnej premávky je dôkazom ľahostajného prístupu sťažovateľa

k rešpektovaniu zákonných noriem upravujúcich bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Je zrejmé,
že odsúdený vedie uspo-riadaný život v ostatných sférach života, nakoľko ak by tomu tak nebolo,
zodpovedali by tomu zistenia súdu. Pre účely posúdenia vedenia riadneho života sa súd zameriava na
všetky jeho sféry, čo vyplýva z definície tohto pojmu, ktorý vo všeobecnosti pre vedenie riadneho života
vyžaduje riadne plnenie si občianskych povinností. Nie je však možné jednu sféru života povýšiť nad inú.

Skutočnosť, že trest bol odsúdenému uložený za skutok, ktorý sa stal pred štrnástimi rokmi, presnejšie
od spáchania skutku dňa 28.2.2009 do právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku dňa 28.3.2019, bola
primárne zohľadnená v druhu a výmere uloženého trestu. Táto nebola smerodajná pri rozhodovaní
o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného. Nakoľko súd o (ne)osvedčení odsúdeného rozhodoval

už po uplynutí skúšobnej doby, nebolo možné postupovať napríklad podľa § 52 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. a primerane predĺžiť skúšobnú dobu. Navyše zákon zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto procesného
postupu s odkazom na okolnosti jednotlivého prípadu.U odsúdeného teda absentuje splnenie základnej podmienky pre rozhodnutie o osved-čení a tou je
vedenie riadneho života. Odsúdený porušil zákon opakovane, nešlo u neho
o ojedinelé zlyhanie v inak riadnom živote. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno mať za to, že

odsúdený viedol riadny život. Za takejto situácie nemožno vysloviť iné ako to, že odsúde-ný neviedol
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život, a teda neostalo krajské-mu súdu iné, len
rozhodnúť o tom, že odsúdený vykoná trest odňatia slobody.

Zároveň krajský súd rozhodol o spôsobe výkonu trestu a odsúdeného na jeho výkon zaradil podľa § 48

ods.2písm.a)Tr.zák.doústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia,nakoľkovposledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol
vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Pre úplnosť treba dodať, že rozhodnutia súdov boli urobené v lehote stanovenej zákonom v § 52 ods.
2 Tr. zák., t.j. do jedného roka od skončenia skúšobnej doby.

Na tomto základe sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený nevyužil šancu, ktorú dostal od súdu.

Páchanie protiprávneho konania odsúdeného v čase plynutia skúšobnej doby podmie-nečného
odsúdenia v konkrétnom prípade preto odôvodňuje záver krajského súdu, že A. A. sa v zmysle § 52 ods.

1 Tr. zák. neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vykoná nepodmienečne.

Z tohto dôvodu krajský súd zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu a sám v zmysle
ustanovenia § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Správne prokurátor namietal aj nedostatok výrokovej časti napadnutého uznesenia spočívajúci v tom,
že prvostupňový súd v ňom uviedol nepríslušnú hmotnoprávnu úpravu
ust. § 50 ods. 4 Tr. zák., pričom už v odôvodnení napadnutého uznesenia citoval zákonné ustanovenie §
52 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého reálne aj mal postupovať. Išlo však len o formálny nedostatok výrokovej

časti napadnutého uznesenia v rozpore s ust. § 176 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Citované zákonné ustanovenie vyjadruje obsah, resp. obsahové náležitosti uznesenia ako
najčastejšieho druhu rozhodnutia vydávaného v trestnom konaní. Okrem iného každé uznesenie musí
obsahovať výrokovú časť, to znamená, ako o predmetnej otázke príslušný orgán rozhodol, v tomto

prípade súd, vrátane špecifikácie týkajúcej sa uplatnenej hmotno-právnej a procesnoprávnej kvalifikácie.
Výrok uznesenia vyjadruje vlastné rozhodnutie súdu a je výsledkom procesu, ktorý mu bezprostredne
predchádzal, pričom vyjadruje záverečný názor súdu na prejednávanú vec. Kľúčový význam výrokovej
časti rozhodnutia vyplýva
zo skutočnosti, že iba výroková časť rozhodnutia nadobúda právoplatnosť a je vykonateľná

a následne vytvára prekážku rozhodnutej veci, čo vo svojich dôsledkoch vylučuje možnosť opätovného
prejednávania a rozhodovania o rovnakých otázkach. Uvedený nedostatok napravil krajský súd vo
svojom novom rozhodnutí.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.