Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8821200926
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8821200926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v spore žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. X, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Vladimír Lamačka ml., advokát, Hlavné nám. 7,
940 52 Nové Zámky, proti žalovanému: A. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, XXX XX C. G., o
zaplatenie 5.526,24 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 8C/3/2021-46 zo dňa 23.8.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len súd prvej inštancie, resp. prvoinštančný súd) napadnutým
rozsudkom zo dňa 23.8.2022 rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
5.526,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalovanému zároveň uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 % s tým, že o konkrétnej výške trov konania rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou

žalobou domáhala zaplatenia sumy 5.526,24 eura od žalovaného z dôvodu, že spolu s ním uzatvorila
dňa 23.3.2013 zmluvu o úvere s Prvou stavebnou sporiteľňou, kde bol ako dlžník označený žalovaný
a ona bola označená ako spoludĺžníčka. Na základe tejto zmluvy bola určená splátka vkladu na účet
stavebného sporenia vo výške 81,34 eura a výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vo výške
99,84 eura, t.j. spolu vo výške 181,18 eura. Žalobkyňa uviedla, že túto zmluvu uzatvárali ako manželia,
pričom ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/253/2015-74 zo dňa 23.2.2016
rozvedené a tento rozsudok nadobudol v časti rozvodu právoplatnosť 19.5.2016, kedy aj zaniklo ich

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Poukázala na to, že z doručovaných upomienok sa dozvedela,
že žalovaný úver nespláca, a preto od 16.4.2018, bez súčinnosti žalovaného, začala splácať sumu
181,18euramesačneadňa18.1.2021uhradilasumu4.892,36eura,t.j.celkovozaobdobieod16.4.2018
do 18.1.2021 uhradila sumu vo výške 11.052,48 eura, na základe čoho jej Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s. dňa 26.2.2021 vystavila kvitanciu preukazujúcu splnenie celého dlhu. Keďže v uvedenom období
po rozvode ich manželstva platila výlučne ona sama vyššie uvedenú sumu, ktorú mal platiť aj žalovaný
vo výške 1/2 zo sumy 181,18 eur mesačne, za uvedené obdobie, t.j. od 16.4.2018 do 18.1.2021 sa

žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne vo výške 5.526,24 eura, čo predstavuje polovicu zo
sumy 11.052,48 eura, ktorú ona zaplatila.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že dlžník
a spoludlžník podľa úverovej zmluvy majú rovnaké povinnosti a veriteľ v zmluve priamo neurčil, či mápožičané prostriedky splácať jeden alebo druhý. Poukázal na to, že pokiaľ bol zamestnaný do konca
roku 2018 v Ozbrojených silách SR, tak mal dostačujúci príjem a úver splácal. Následne však o prácu
prišiel, pričom jeho odchod nebol dobrovoľný, ale súvisel s podnetom, ktorý naňho podala žalobkyňa,

v dôsledku čoho bol vyšetrovaný z dôvodu údajného subvenčného podvodu. Žalovaný vyjadril názor,
že podľa zmluvy o úvere sú zaviazaní rovnako dlžník aj spoludlžník a pokiaľ neplatí jeden, tak to splatí
druhý a tým považuje túto vec za vyriešenú.
Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že tento nepopiera úhradu peňažného záväzku, len tvrdí,
že zaplatením dlhu žalobkyňou „je to vyriešené“, čo presne odzrkadľuje jeho prístup k plneniu svojich

platobných povinností.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo strán sporu
bolo právoplatne rozvedené dňa 19.5.2016. Ďalej, že žalovaný ako dlžník a žalobkyňa ako spoludlžník
uzatvorilidňa23.3.2013zmluvuoúvere,predmetomktorejboloposkytnutiemedziúveruvovýške20.000
eur s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver

poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, sa medziúver zúčtuje bez osobitnej
dohody s nasporenou sumou na účet stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver
vo výške cca 11.677,79 eur. Výška mesačne splátky, vrátane úrokov stavebného úveru bola vo výške
181,18 eura. Listom zo dňa 6.2.2021 Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. oznámila žalobkyni, že úver bol
zrušený splatením dňa 31.1.2021. Podľa výpisu z účtu k tejto úverovej zmluve a výpisu pohybov na

účte žalobkyne boli v období od 16.4.2018 do 18.1.2021 realizované na splatenie tohto úveru platby
v celkovej výške 11.052,48 eura.
Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom uviedla, že úver si
zobrali spolu s manželom na splatenie dlhov, ktoré mal žalovaný ešte pred ich zoznámením, pričom
bývalý manžel tento úver aj pôvodne splácal, ale neskôr ho prestal splácať, pričom žalobkyňu o tom

vôbec neoboznámil a dozvedela sa to až po doručení predžalobnej upomienky. Zároveň uviedla, že
žalovaný s ňou o tejto veci odmietol komunikovať, preto sa s veriteľom dohodla na splátkovom kalendári.
Žalovaný v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že pri podpise úverovej zmluvy sa obaja zaviazali
splácať úver a pokiaľ bol zamestnaný, tak tento úver výhradne splácal on a keď musel zo zamestnania
nútene odísť, tak stratil značnú časť príjmu, a preto úver prestal splácať. Odišiel do výsluhového

dôchodku, ktorý činil menej ako 500 eur v čistom a z tejto sumy uhrádza výživné na dcéru vo výške
150 eur mesačne a zvyšok spotrebuje na svoje životné náklady. Poukázal na to, že sa stal obeťou
vážneho ohovárania zo strany žalobkyne a jej otca, čo malo za následok stratu zamestnania, ako aj
stratu možnosti splácať svoje záväzky.
Uplatnený nárok súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 – 4, § 511 ods. 1,

2, 3 zákona č. 40/1964 – Občiansky zákonník (OZ).

4. Súd prvej mal za nesporné, že k vysporiadaniu predmetného spoločného dlhu strán sporu nedošlo
na základe dohody medzi stranami sporu ako bývalými manželmi a taktiež ani rozhodnutím súdu do 3
rokov od zániku ich manželstva, preto nastupuje zákonná fikcia vyplývajúca z § 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka, že podiely oboch bývalých manželov na takomto majetku, medzi ktorý v rámci širšieho
vyporiadania patrí aj spoločný dlh, sú rovnaké. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že v danom
prípade sa jednalo o spoločný dlh strán sporu s poukazom na ust. § 511 OZ, pričom v takomto prípade
môže veriteľ od ktoréhokoľvek z dlžníkov požadovať plnenie dlhu s tým, že pokiaľ jeden z dlžníkov dlh
splní, tento dlh zanikne a v takomto prípade je dlžník, ktorý sám dlh splnil, oprávnený požadovať náhradu

dlhu od ostatných dlžníkov podľa ich podielov.
Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že
žalobkyňa po zániku manželstva strán sporu uhradila z titulu úveru sumu 11.052,48 eura, čo žalovaný
ani žiadnym spôsobom nerozporoval. Keďže medzi stranami sporu ako bývalými manželmi nedošlo
k vyporiadaniu BSM v zákonnej lehote, platí zákonná fikcia, že podiely oboch manželov na predmetnom

záväzku sú rovnaké, a preto vznikol žalobkyni voči žalovanému podľa § 513 ods. 3 OZ nárok na náhradu
plnenia, ktoré poskytla veriteľovi v rozsahu jeho podielu, t.j. 1 zo zaplatenej sumy, čo predstavuje výšku
5.526,24 eura. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody,
ktoré by nárok žalobkyne spochybnili, resp. ktoré by boli relevantné pre posúdenie daného sporu, preto
žalobe vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni
trovy konania vo výške 100 % (formálne správne mal priznať nárok na náhradu trov konania s poukazom
na § 262 ods. 1 CSP).5. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepovažuje za správne ani spravodlivé, keďže sa súd odmietol zaoberať kauzalitou, teda samotnou
príčinou dôvodu ukončenia splácania úveru z jeho strany a jeho dôvody nepovažoval za relevantné.

Poukázal na to, že manželka ho ekonomicky zlikvidovala, pričom je bezbranný voči takýmto súdnym
konaniam, nakoľko si nemôže dovoliť právne zastupovanie. Poukázal na to, že pri rozhodovaní súd
zobral do úvahy len sumu zaplatenú žalobkyňou a nebral do úvahy, kto bezprostredne po rozvode
manželstva platil splátky úveru, pričom on od júna 2016 do decembra 2017 zaplatil spolu 17 splátok
po 181,18 eura, t.j. 3.442,42 eura, preto nárokovateľný zostatok žalobkyne je 3.805,03 eura. V tejto

súvislosti uviedol, že žiadne doklady k tejto skutočnosti nepredkladal, nakoľko odmieta celý nárok
žalobkyne, ktorá si vykalkulovala čo najvyššiu sumu. Ďalej poukázal na to, že žalobkyni nestačilo
rozviesť sa, ale zaumienila si, že mu znemožní stretávať sa s dcérou a na tento účel využije
akékoľvek prostriedky. Poukázal na to, že žalobkyňa vedela o preverovaní účelnosti vynakladania
finančných prostriedkov u jeho zamestnávateľa a popri iných lživých tvrdeniach sa zmienila aj
o údajnom neoprávnenom poberaní finančných prostriedkov za cestovné, na základe čoho nasledovalo

vyšetrovanie, ktorého výsledkom bolo jeho oslobodenie. Na základe niekoľko rokov trvajúceho trestného
stíhania však bol nútený odísť zo zamestnania, čím prišiel o podstatnú časť svojho príjmu, čo malo za
následok aj jeho neschopnosť splácať záväzky. Uviedol, že po oslobodzujúcom rozsudku podniká kroky
na jeho odškodnenie za ujmu, ktorá mu bola spôsobená týmto procesom. Súčasťou tohto procesu má
byť aj vyjasnenie relevantných tvrdení ohľadne splácania úveru, preto teraz možno nebude ani možné

spravodlivo rozhodnúť v tejto veci.

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) osobou oprávnenou podať odvolanie (§

359 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených
v odvolaní, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba
zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého

rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený
rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty
uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli,
ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.03.2024 (§ 219 ods. 3 CSP). Odvolací
súd dospel k záveru o neexistencii predpokladov pre zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého

rozsudku.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keď z odvolania žalobcu expressis verbis nevyplýva, čoho sa
odvolateľ domáha, odvolací súd posúdil jeho odvolanie podľa obsahu, z ktorého je úplne nepochybné, že
žalovanýsrozhodnutímsúdunesúhlasí,keďžehopovažujezanesprávneanespravodlivé.Odvolacísúd

však na základe obsahu spisu, odôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie a podaného odvolania
žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav, na ktorý správne aplikoval príslušné právne predpisy a vo veci aj správne rozhodol.
Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a iba na zdôraznenie jeho
správnosti (§ 387 ods. 2 CSP) uvádza nasledovné:

9. Súd prvej inštancie správne zistil, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené, že počas
manželstva strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, ktorú aj riadne splácali, podľa tvrdenia žalovaného
do času, pokiaľ neprišiel o zamestnanie. Súd prvej inštancie zároveň správne zistil, že predmetný úver
po rozvode manželstva doplatila žalobkyňa, ktorá za obdobie od 16.4.2018 do 18.1.2021 zrealizovala

splátky úveru v celkovej výške 11.052,48 eura. Strany sporu zároveň nepreukázali, že tento dlh si ako
bývalí manželia vyporiadali dohodou a taktiež nepreukázali, aby bol vyporiadaný na základe návrhu na
vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva do 3 rokov od zániku manželstva. Tieto skutočnosti
medzi stranami sporu ani neboli sporné.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobkyne, keď
konštatoval, že s poukazom na ust. § 511 Občianskeho zákonníka žalobkyňa tým, že sama uhradila po
rozvode manželstva strán sporu časť dlhu, je oprávnená požadovať od žalovaného náhradu poloviceňou zaplatenej sumy, čo predstavuje výšku 5.526,24 eura, a preto súd prvej inštancie správne zaviazal
žalovaného na zaplatenie tejto sumy.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v odvolaní, ako aj v rámci výsluchu pred súdom prvej
inštancie uvádzal skutočnosti, ktoré sú nepochybne, minimálne pre neho, veľmi dôležité a ktoré môžu
dokresľovať celkový obraz prejednávanej veci, avšak tieto jeho tvrdenia nemajú právnu relevanciu pre
posúdenie prejednávanej veci. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že žalobkyňa sa vyjadrila tak, že
predmetný úver zobrali spolu z dôvodu úhrady dlhov žalovaného, ktoré mal ešte pred tým, ako sa

zoznámili. Žalovaný toto tvrdenie žalobkyne nerozporoval a nijako sa k nemu ani nevyjadril. Ani táto
okolnosť však nemá vplyv na právne posúdenie prejednávanej veci.

12. Žalovaný až v odvolaní poukázal na to, že po rozvode manželstva od júna 2016 do decembra
2017 výlučne sám uhradil 19 mesačných splátok po 181,18 eur, čo predstavuje celkovú výšku 3.442,42
eura, a preto nárok žalobkyne nemôže byť vo výške 5.526,24 eur, ale iba vo výške 3.805,03 eura, po

zohľadnení ním uhradených platieb, čo súd prvej inštancie nezohľadnil. Odvolací súd k tomu uvádza, že
žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie takéto tvrdenie neposkytol a neposkytol ani žiadne
listiny preukazujúce toto tvrdenie, pričom aj v odvolaní sa sám vyjadril, že žiadne doklady nepredkladá,
nakoľko odmieta celý nárok žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd taktiež poukazuje na to, že
žalovaný nerealizoval ani žiaden procesný úkon, ktorým by právne relevantne navrhol zohľadniť túto

skutočnosť. Takéto tvrdenie žalovaného, ktoré ani nebolo preukázané, je s poukazom na ust. § 366
CSP novotou v odvolacom konaní, pričom je zároveň nepochybné, že žalovaný tento svoj nárok mohol
uplatniť včas, v konaní pred súdom prvej inštancie, preto odvolací súd na takéto tvrdenie žalovaného
(prostriedok procesnej obrany) ani nemôže prihliadať.
Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že žalovaný v odvolaní uviedol, že po ekonomickej likvidácii jeho

osobysinemôžedovoliťprávnezastupovanie,pričomsúdprvejinštanciežalovanéhonepochybnepoučil
o tom, že podľa zákona č. 327/2005 Z.z. má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom
alebo centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie uvedené v tomto zákone.

13. Odvolací súd teda poukazuje na to, že predmetom konania bol iba nárok žalobkyne, keďže

žalovaný nepodal žiaden relevantný návrh, ktorým by sa mal súd prvej inštancie zaoberať. Tvrdenia
žalovaného týkajúce sa konania žalobkyne pred rozvodom, resp. v rámci rozvodu, nemajú skutočne
právne relevantný význam pre posúdenie prejednávanej veci, pričom subjektívne pocity žalovaného
týkajúce sa nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie, bez ďalšieho, nezakladajú záver o
„nespravodlivom“ rozhodnutí súdu prvej inštancie, nakoľko jeho rozhodnutie je nepochybne zákonné

a vecne správne, preto ho odvolací súd na základe § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol na základe § 396 ods. 1 CSP s poukazom
na § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a s použitím čl. 17 Základných princípov CSP a žalobkyni, ktorá
bola v odvolacom konaní úspešná, nepriznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania, keďže podľa obsahu spisu žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).