Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012992
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123012992.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v
B., pre obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, odsek 3, odsek 4 písmeno c),
odsek 6 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, o odvolaní

obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28.11.2023 č.k. 35T/70/2023-387, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 21.03.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 28.11.2023 č.k. 35T/70/2023-387 uznal obžalovaného A. B.
za vinného, že

si od presne nezisteného času, minimálne však od mesiaca apríl 2022 až do dňa 04.04.2023, na presne
nezistenom mieste, nezisteným spôsobom, od doposiaľ neustálenej osoby, v pravidelných intervaloch,
v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov, zadovažoval rastliny rodu Cannabis, hašiš, 1cP-LSD a metamfetamín a to v
koncentrácii spôsobilej negatívne ovplyvniť psychiku človeka, alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie
schopnosti, alebo sociálne správanie, ktoré následne neoprávnene prechovával u seba alebo na adrese

svojhotrvaléhobydliska,vrodinnomdomesosúpisnýmčíslomXXvobciC.,okresTrnava,kdetietolátky
opakovane distribuoval konečným užívateľom, a to minimálne D. E., A. F., B. G., ako aj ďalším doposiaľ
nestotožneným osobám a to až do dňa 04.04.2023, kedy bola v čase 13.07 hod. vykonaná osobná
prehliadka obžalovaného, pri ktorej bola u obžalovaného zaistená zatavená biela plastová injekčná
striekačka 5 ml s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 624 mg s priemernou koncentráciou
77,3% hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza), obsahujúce 482 mg absolútneho

metamfetamínu a následne dňa 04.04.2023 v čase od 13.45 hod. bola vykonaná príslušníkmi OKP
ORPZ Trnava domová prehliadka v rodinnom dome so súpisným číslom XX v obci C., okres Trnava,
pri ktorej boli zaistené okrem iného
- 1 ks plastové vrecko s obsahom poskladaného alobalu, v ktorom sa nachádzali 3 kusy papierových
tripov, v ktorých bola zistená prítomnosť účinnej látky 1cP-LSD, v ďalšom plastovom vrecku sa
nachádzali 2 ks papierové tripy, v ktorých bola zistená prítomnosť účinnej látky 1cP-LSD,

- 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom rozmer 15 x 20 cm s obsahom konope s hmotnosťou 25,99
g, koncentráciou 11,6% hmotnostných THC, obsahujúce 3015 mg THC,
- stredné plastové vrecko s obsahom konope s hmotnosťou 2,548 g, s priemernou koncentráciou 13,08%
hmotnostných THC, obsahujúce 352 mg THC,
- malé plastové vrecko s obsahom konope s hmotnosťou 1,006 g, s priemernou koncentráciou 18,1%
hmotnostných THC, obsahujúce 182 mg THC,

- plastová nádoba s oranžovým vrchnákom s obsahom konope s hmotnosťou 1,922 g, s priemernou
koncentráciou 13,0% hmotnostných, obsahujúce 250 mg THC,- plastová nádoba s červeným vrchnákom s obsahom konope s hmotnosťou 2,351 g, s priemernou
koncentráciou 14,7% hmotnostných THC, obsahujúce 346 mg THC,
- čierny plastový obal, ktorý obsahoval konope s hmotnosťou 1,947 g,s priemernou koncentráciou

12,7% hmotnostných THC, obsahujúce 247 mg THC a tiež obsahoval hašiš s hmotnosťou 147 mg, s
koncentráciou 22,3% hmotnostných THC, obsahujúce 33 mg THC,
tedaobžalovanýprechovávalcelkovo5kusovtripov(papierovýchštvorčekov)sobsahomLSDvhodnote
40,00 EUR, ktoré v zmysle znaleckého posudku KEU PZ predstavujú 5 bežných jednotlivých dávok
drogy, hašiš o hmotnosti 147 mg v celkovej hodnote minimálne 1,47 EUR, čo zmysle znaleckého

posudkuKEUPZpredstavujeminimálne1bežnújednotlivúdávkudrogy,konopescelkovouhmotnosťou
35,764 g, čo zodpovedá 76 obvyklým jednorazovým dávkam drogy v hodnote minimálne 250,348 EUR
a metamfetamín o hmotnosti 624 mg, čo zodpovedá 6 obvyklým jednorazovým dávkam drogy v hodnote
najmenej 18,72 EUR, pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu
Cannabis zaradené do I. skupiny omamných látok, hašiš (živica z rastlín rodu Cannabis) je zaradený

do I. skupiny omamných látok, metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok a 1cP-
LSD je zaradený do I. skupiny psychotropných látok
teda neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku z rastliny rodu konopa a iné
psychotropné látky ako z rodu konopa, tieto neoprávnene kúpil, predal a zadovážil, a tento čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

čím spáchal obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, odsek 3, odsek 4 písmeno
c), odsek 6 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.
Za to mu súd podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam uložil trest odňatia

slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom
stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci
- 4 ks plastových striekačiek, 9 ks plastových striekačiek, plastové uzatváracie vrecká, 1 ks mobilný
telefón značky Xiaomi REDMI NOTE RT11 PRO v čiernom ochrannom púzdre, 1 ks digitálna váha v

čiernomplastovomobalesnápisom"DigitalPocketScala",1ksdigitálnaváhastriebornejfarbybezkrytu,
digitálna váha striebornej farby s transparentným plastovým krytom, 2 ks plastové vrecká, alobalová
skladačka, 3 ks plastové vrecká s tlakovým uzáverom, 3 ks plastová dóza s uzáverom, 1 ks zatavená
biela plastová injekčná striekačka 5 ml. Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona obžalovanému
uložil trest prepadnutia veci - peňažných prostriedkov vo výške 271 eur. Podľa § 60 ods. 5 Trestného

zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona
obžalovanémuuložilochrannýdohľadvtrvaní2roky.Podľa§77ods.1Trestnéhozákonaobžalovanému
uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody: - oznamovať potrebné údaje o spôsobe
a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, - osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u
probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát

je tak povinný urobiť do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, - vopred
oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska.
2. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
obhajcu odvolanie, a to do výroku o treste. Prokurátor sa na hlavnom pojednávaní vzdal práva na
podanie odvolania.

3. Podané odvolanie odôvodnil obhajca obžalovaného podaním zo dňa 20.03.2024, v ktorom uviedol
nasledovné (skrátene):
3.1. Poukazuje na to, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o výške ukladaného trestu bral do
úvahy postoj obžalovaného v predmetnej trestnej veci, keď na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, jeho úprimne oľutovanie skutku, trestnú minulosť

obžalovaného, ktorý bol 1x súdne trestaný, pričom odsúdenie je zahladené a nebol mu doteraz odňatia
slobody uložený nepodmienečný trest a osobné a rodinné pomery obžalovaného. Uvedené okolnosti
podľa úvahy súdu odôvodňujú dostatočný záver k použitiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Trestného
zákona a teda mimoriadnemu zníženiu trestu. Obhajoba má za to, že rovnaké skutočnosti je možné
použiť aj vo vzťahu k ustanoveniu § 39 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ ma súd za to, že rovnaké

skutočnosti umožňujú a odôvodňujú použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, je
dôvodné a logické predpokladať, že rovnaké skutočnosti dostatočne odôvodňujú aj použitie ustanovenia
§ 39 ods. l Trestného zákona, pričom zákonná dikcia ani žiadne iné ustanovenia zákona neurčuje aké
iné dôvody, by vylučovali použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona a takisto nie je povinnosťouobžalovaného na takéto skutočnosti poukazovať, pokiaľ už z jeho správania a samotného vyhlásenia
viny je možné ich predpokladať.
3.2. Má za to, že za súčasného dodržania ustanovenia § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona je možné

a dôvodné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Je dôvodné predpokladať,
že takto uložený trest je vzhľadom na správanie obžalovaného a zároveň všetky účely trestu, ktorým je
nielen represívny ale aj ochranný účel, vo vzťahu k uvedenému skutku dostatočným.
3.3. Vo vzťahu k zaradeniu obžalovaného do maximálneho stupňa stráženia v zmysle ustanovenia
§ 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona uvádza, že v zmysle použitia úvahy per analogiam súdom

pri posudzovaní vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní ako skutočnosti, ktorú použil pri
odôvodňovaní použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, je možné rovnakú úvahu
použiť aj pri úvahe o vonkajšej diferenciácii výkonu trestu odňatia slobody. V zmysle ustanovenia § 48
ods. 5 Trestného zákona, súd nie je viazaný ustanoveniami § 48 ods. 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje
dohodu o uznaní viny a prijatí trestu. Pokiaľ teda súd použil uvedený spôsob úvahy vo vzťahu k výške
trestu odňatia slobody, opäť je dôvodné a logické predpokladať, že rovnaká úvaha bude súdom použitá

aj pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného do niektorého zo stupňov stráženia. Rovnako ako pri
otázke výšky trestu, obžalovaný nemá povinnosť preukazovať dôvody na zaradenie do nižšieho stupňa
stráženia a zvlášť za predpokladu, pokiaľ sám urobil vyhlásenie o vine, skutok úprimne oľutoval, má
záujem na výkone trestu, ktorý splní v plnom rozsahu svoj účel. Zaradenie do maximálneho stupňa
stráženia odôvodnené len disciplinárnym potrestaním počas výkonu väzby nie je dostatočným dôvodom,

obzvlášť ak zo správania samotného obžalovaného vyplýva viacero argumentov svedčiacich v jeho
prospech. Obžalovanému, takisto v posledných desiatich rokoch nebol uložený trest odňatia slobody.
3.4. Na základe uvedeného má za to, že v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 48 ods.
5 sú splnené zákonné podmienky na to, aby obžalovaný bol zaradený do minimálneho stupňa stráženia,
a že takto uložený trest so zaradením do minimálneho stupňa stráženia by dokonale splnil účel a do

životných a rodinných pomerov by zasahoval v nevyhnutnej zákonnej miere.
3.5. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby druhostupňový súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol
nasledovne: „I. Podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, § 36 písm. 1) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest
odňatia slobody v trvaní 5 rokov. II. Podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu

odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia, slobody s minimálnym stupňom stráženia.“
4. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo
v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora.
5. Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že čo sa týka odvolania obžalovaného, má za to, že
prvostupňovýsúdsavysporiadalsokolnosťoumimoriadnehozníženiatrestupodľa§39ods.1Trestného

zákona správne, teda, že nevzhliadol takéto okolnosti, obžalovanému bol vzhľadom na jeho postoj
k veci prejavený na hlavnom pojednávaní priznaný benefit zníženia trestu, s ktorým postupom sa
stotožnila aj prokuratúra. Preto odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca
obžalovaného navrhol rozhodnúť v zmysle písomného návrhu v odôvodnení odvolania. Dodal, že pokiaľ
ide o navrhovaný spôsob výkonu trestu odňatia slobody, poukazuje na rozhodovaciu prax Okresného

súdu Trnava, ktorý pri páchateľovi obzvlášť závažného zločinu, ktorý už dokonca v minulosti bol súdne
trestaný, rozhodol o jeho zaradení do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný uviedol, že
je presvedčený, že pokiaľ bude odsúdený do zaradenia s maximálnym stupňom stráženia, tak mu to
naruší rodinné väzby, má maloletú dcéru, ktorá má 5 rokov. Na jej výchovu je teraz jeho mama. Jej mama
sa nestará o ňu, dcéra má teda iba jeho a jeho mamu. Pridržal sa návrhu na rozhodnutie jeho obhajcu.

6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti

ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
8. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného čo do výroku o treste a aj vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa) meritórne zaoberal
len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
9. Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému v súlade so

zákonom. Správne u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúce okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona,tedažesakspáchaniutrestnéhočinupriznalajehospáchanieúprimneoľutoval,pričomsprávne
vyhodnotil neexistenciu priťažujúcej okolnosti. Pri prevahe poľahčujúcich okolností prvostupňový súd
správne upravil hornú hranicu trestnej sadzby tým, že ju znížil o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej
hranice trestnej sadzby na 13 rokov 4 mesiace. Odvolací súd sa ďalej stotožňuje aj s použitím inštitútu

mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, ktorým bolo
zohľadnené obžalovaným realizované vyhlásenie o vine. Prvostupňový súd tak po vykonaní všetkých
úprav pôvodnej trestnej sadzby (10 - 15 rokov) mohol ukladať trest vo výmere 6 rokov 8 mesiacov až
13 rokov 4 mesiace.
10. Obžalovaný žiadal v konaní pred prvostupňovým súdom, rovnako aj v odvolacom konaní použitie

inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd v tejto
súvislosti uvádza, že v prípade použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona musí ísť o celkom
výnimočné prípady.Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného
zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo
pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

11. Pod existenciou mimoriadnych skutkových okolností prípadu možno rozumieť existenciu takých
okolností, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s
konkrétnym trestným činom. Tieto skutkové okolnosti teda významnou mierou pôsobia na charakter
trestnej činnosti konkrétneho páchateľa. Tieto okolnosti nemožno stotožňovať s poľahčujúcimi
okolnosťami. Ich rozdielnosť spočíva v kvalitatívnom rozlíšení miery intenzity, ktorými tieto okolnosti

pôsobia na osobu páchateľa, páchanie trestnej činnosti, povahu páchanej trestnej činnosti a pod.
12. Osobnými pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti, ktoré vplývajú na osobnosť páchateľa
trestného činu, no neprejavia sa v spôsobe spáchania konkrétneho skutku. Ide teda o súbor určitých
okolností, ktoré pôsobia na páchateľa trestného činu a spravidla majú dlhotrvajúci charakter. Medzi
osobné pomery tak možno kategoricky subsumovať intelektuálnu úroveň konkrétneho páchateľa,

psychickýstavpáchateľaspočívajúcivslabomyseľnosti,dôveryhodnosti,ovplyvniteľnostialeboemočnej
nevyrovnanosti. Pod mimoriadne pomery páchateľa možno subsumovať taktiež skutočnosť, že páchateľ
trestného činu má početnú rodinu, ktorá je na neho výživou odkázaná a pod.
13. Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú, aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu.
Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v

ojedinelých prípadoch. Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti
nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa ale aj odôvodniť, prečo
považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané. Mimoriadne zníženie trestu je
fakultatívnym inštitútom, ktorého aplikácia je na voľnej úvahe konajúceho súdu.
14. Obžalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že rovnaké skutočnosti (priznanie a oľutovanie skutku,

osobné a rodinné pomery obžalovaného, ktorý je otcom maloletého dieťaťa a trestná minulosť
obžalovaného, ktorý bol jedenkrát súdne trestaný a toto odsúdenie má zahladené), ktoré viedli
prvostupňový súd k použitiu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2, písm. d) Trestného zákona
zakladajú aj možnosť použitia mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Odvolací súd sa však s touto argumentáciou nestotožňuje a konštatuje, že tieto okolnosti a skutočnosti

nezakladajú dôvod na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, tak ako sa
obžalovaný domáha.
15. Skutočnosti uvádzané obžalovaným v odvolaní nemožno ničím považovať za výnimočné, ale ide
o bežné okolnosti a pomery páchateľa. V žiadnom ohľade tieto skutočnosti nenapĺňajú požiadavkumimoriadnosti alebo ojedinelosti z pohľadu skutkových okolností prípadu alebo pomerov páchateľa.
Takýmito okolnosťami, ako už bolo vyššie uvedené, budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za
predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich

okolností, napr. silné citové rozrušenie páchateľa, nevyliečiteľná choroba páchateľa, spáchanie skutku
z núdze alebo pod nátlakom, či zo strachu o svoj život alebo svojej rodiny, zabezpečovanie starostlivosti
o početnú rodinu alebo o osobu odkázanú na jeho starostlivosť a pod.. U obžalovaného žiadne takéto
výnimočné skutočnosti vzhliadnuté neboli.
16. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti je nepodmienečný trest odňatia slobody uložený

napadnutým rozsudkom vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov (uložený na samej dolnej hranici upravenej
trestnej sadzby) z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný a zodpovedá všetkým zásadám pre
ukladanie trestu. Takto uložený trest nepovažuje odvolací súd za neprimerane prísny práve naopak
obsahuje v sebe prvky individuálnej, ako aj generálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania
obžalovaného. Prvostupňový súd vykonal ohľadom tohto výroku dostatočné dokazovanie, správne
vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu, pričom svoje zistenia

a závery následne dostatočným a zrozumiteľným spôsobom rozviedol v napadnutom rozsudku.
17. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného
zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Odvolací súd sa stotožňuje aj s úvahou
prvostupňového súdu, že u obžalovaného nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by obžalovaného zaradil do
miernejšieho stupňa stráženia a aplikoval u neho výnimku stanovenú v § 48 ods. 5 Trestného zákona,

na ktorú obžalovaný v odvolaní poukazuje.
18. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v prípade uvedenom v § 48 ods. 3 Trestného zákona
ide o obligatórne zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym
stupňom stráženia, ak ide o páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie alebo
páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Ustanovenie § 48 ods. 5 Trestného zákona umožňuje súdu

individualizovať trest odňatia slobody, a to tak, že mu určuje výnimku z povinnosti prihliadnuť na kritériá
uvedené v § 48 ods. 2 a 3 Trestného zákona v prípade, že schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí
trestu alebo znižuje trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Táto výnimka má však fakultatívnu povahu a je na posúdení súdu, či ju pri konkrétnom páchateľovi
uplatní. Prvostupňový súd v tomto smere správne poukázal na správanie obžalovaného vo väzbe, kde

mu bol uložený disciplinárny trest ako aj na závažnosť a charakter trestného činu, ktoré odôvodňujú
zaradenie obžalovaného do najprísnejšieho stupňa stráženia pre výkon uloženého nepodmienečného
trestu odňatia slobody, v ktorom existuje predpoklad vyššej miery spôsobilosti nastoliť v správaní
obžalovaného pozitívne zmeny a zabezpečiť jeho nápravu. Priznanie obžalovaného, oľutovanie skutku,
prípadne rodinný život obžalovaného nie sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dostatočné, aby

súd uplatnil vo vzťahu k obžalovanému túto výnimku.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia vyhodnotil odvolací súd odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné, iné chyby napadnutého rozsudku, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd nenašiel a preto odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.