Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 8, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123013094
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1123013094.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného D. T. pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 37T/35/2023 zo dňa 24.01.2024, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 09.04.2024 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u
j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

D. T., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Y. 1, U.,

u k l a d á

podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. c), písm. f), písm. j), písm. k),

písm. l), § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá s probačným
dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. e), ods. 4 písm. j), písm. k) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá
-zákaz účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatov a uzatvárania stávok
- povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom

poradenstve
- povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 37T/35/2023 zo dňa 24.01.2024 bol obžalovaný D. T.
uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- v čase okolo 10.10 hod. dňa 26.07.2023 v U. na ul. R. záhradami č. XX cez otvorené vchodové dvere
vstúpil do prevádzky spoločnosti PreRelax masáže s.r.o., kde pristúpil k pultu recepcie za ktorým bola
poškodená zamestnankyňa prevádzky Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., ul. I. 2, ktorej povedal
„daj mi peniaze“, pričom v ruke držal nôž s čiernou plastovou rukoväťou a s vrúbkovanou čepeľou odĺžke približne 15 cm smerujúcou k poškodenej, načo mu poškodená povedala, že v kase nemá veľa
peňazí, následne páchateľ pristúpil bližšie k poškodenej až za pult, kde stála poškodená a nahnevane
jej povedal, že mu má dať okamžite všetky peniaze a v ruke mal stále nôž, načo poškodená pod hrozbou

násilia zobrala z poličky za ňou kasu, otvorila ju a dala páchateľovi všetky bankovky z kasy, spolu 135€, a
to do pravej ruky páchateľa, pričom ten v druhej ruke stále držal nôž s čepeľou smerujúcou k poškodenej,
následnezobralpeniazeazmiestaodišiel,čímspôsobilpoškodenejspoločnostiPreRelaxmasážes.r.o.,
so sídlom Vančurova 19, Bratislava, Z.: XX XXX XXX, škodu vo výške 135€.

Za to mu bol podľa § 188 ods. 2, § 36 písm. f), písm. j), písm. k), písm. l), § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, pre výkon ktorého
súdu prvého stupňa podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uložil obžalovanému
trest prepadnutia veci - čiernej kukly a noža s čiernou plastovou rukoväťou a s vrúbkovanou čepeľou o
dĺžke približne 15 cm, ktorej vlastníkom sa podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona stáva štát. Podľa § 73

ods. 2 písm. a) Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné odvykacie liečenie ústavnou
formou zamerané na závislosť od hazardných hier.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote dňa 05.02.2024 odvolanie smerujúce proti
výroku o treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa

dňa 21.02.2024. Obhajoba zdôrazňuje, že obžalovaný D. T. sa od samého počiatku trestného konania
ku skutku priznával, svoju vinu uznal, spáchanie skutku úprimne oľutoval, a od samého začiatku
napomáhal orgánom činným v trestnom konaní. Na hlavnom pojednávaní vyhlásil ihneď vinu. Z jeho
strany sa jednalo o prvý prešľap v živote proti zákonu, bol to skrat spôsobený tlakom od ľudí, ktorým
dlhoval peniaze. Súd pri ukladaní trestu prihliadol na 4 poľahčujúce okolnosti a absenciu priťažujúcich

okolností. Súd pri ukladaní výšky trestu vymeral obžalovanému trest odňatia slobody vo výške 4 roky a
8 mesiacov, a to za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Obhajoba je toho názoru
že obžalovaný celé trestné konanie svojím prístupom, priznaním svojej viny, priznaním sa ku skutku,
úprimným oľutovaním a napomáhaním orgánom činným v trestnom konaní celé trestne konanie zrýchlil,
zhospodárnil a zefektívnil. Súd prvého stupňa mohol a mal použiť § 39 ods. 1 Trestného zákona a ísť pod

hranicu trestnej sadzby odňatia slobody 4 roky a 8 mesiacov, nakoľko sa jedná o mladého človeka, ktorý
sa predtým nikdy neprevinil proti zákonu, jeho konanie bolo spôsobené nátlakom zo strany ľudí, ktorým
dlhoval peniaze, čo potvrdila aj súdna znalkyňa vo svojom doplnení znaleckého posudku a vzhľadom na
okolnosti prípadu a vzhľadom na pomery obžalovaného je použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom je pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj

trest kratšieho trvania, a teda mal uložiť obžalovanému D. T. trest odňatia slobody vo výške 3 roky so
skúšobnou dobou 5 rokov, teda trest podmienečný s dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Zároveň mal súd obžalovanému uložiť povinnosť podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, tzv.
náramok a uloženie primeraných povinností alebo obmedzení.

Obžalovaný sa hneď po spáchaní skutku v prvý týždeň listom z ÚVV Bratislava ospravedlnil Y.
X., zamestnankyni, ktorá bola akurát v práci pri jeho spáchaní skutku a jeho absolútnom skrate.
Y. X. obžalovanému listom doručeným do ÚVV Bratislava dňa 03.10.2023 odpísala a prijala jeho
ospravedlnenie. Obžalovaný tiež nahradil aj spôsobenú škodu. Jeho kritickým postojom k sebe samému
počas celého trestného konania, týmto orgány činné v trestnom konaní ako aj súd nemuseli vykonávať

zdĺhavé a náročné dokazovanie. Jeho konanie bolo ojedinelým vybočením z jeho bežného života,
doposiaľ nebol nikdy súdne trestaný, nikdy nemal problémy so zákonom a ani so svojím okolím. Tento
jeho skrat bol spôsobený tým, že mal strach o svoje zdravie a svoj život, mal strach o zdravie a život
svojich blízkych, a to svojej priateľky a jej dcér a svojho brata. Toto všetko vyplynulo z toho, že si požičal
peniaze na gambling od nesprávnych ľudí. Následne keď tieto peniaze nemal z čoho vrátiť, sa mu títo

ľudia začali vyhrážať, že ublížia jemu a jeho blízkym. Bol tak zúfalý a stratený, že spáchal absolútne
nezmyselný skutok, ktorý neplánoval, a ktorý vznikol zo stresu a beznádeje. Nemal v úmysle nikomu
ublížiť, nikdy nikomu neublížil a ani sám si neuvedomil, čo vlastne robí a aké to môže mať následky.
Obhajoba priložila list od Y. X..

Aj zo znaleckého posudku MUDr. Klaudie Stanislavovej, znalkyne z oboru psychiatrie vyplýva, že:
„Obvinený je gambler, kvôli tomu si požičiaval peniaze od ľudí, ktorí sa mu následne vyhrážali, že mu
ublížia, ak peniaze nevráti. Trestný čin mohol spáchať zo strachu pred ľuďmi, ktorým dlhoval peniaze
a je pravdepodobné, že bol spáchaný pod vplyvom hrozby a nátlaku.“ Z uvedeného je teda zrejmé, žeobžalovaný D. T. pod vplyvom hrozby a nátlaku, že ľudia, ktorým dlhoval peniaze a nemal im ich z čoho
vrátiť, ublížia jemu alebo jeho blízkym. Obžalovaný si to sám dobre uvedomuje, že takto konať nemal,
že keď sa mu niekto vyhrážal, že ublíži jemu alebo jeho blízkym, mal to oznámiť na polícii, no žiaľ už

je neskoro. Keby mohol vrátiť čas, tak určite by kontaktoval políciu, oznámil mená ľudí, ktorí sa jemu a
jeho blízkym vyhrážajú tým, že jemu a jeho blízkym ublížia.

Obhajoba je toho názoru, že uloženie nepodmienečného trestu obžalovanému len uškodí a nebude viesť
k jeho náprave tak efektívne ako uloženie podmienečného trestu. Pobyt 7 mesiacov vo väzbe je pre

obžalovaného dostatočným ponaučením a sám si uvedomuje, čo za strašnú hlúposť urobil. Obžalovaný
nebol nikdy trestne stíhaný, a ani odsúdený. Jeho register trestov je čistý. Slovenské trestné právo je
považované, čo sa týka trestných sadzieb zajedno z najprísnejších v Európskej únii. Samotná Európska
únia na túto skutočnosť poukazuje a tlačí Slovenskú republiku, aby zosúladila trestné sadzby v Trestnom
zákone tak, aby neboli neprimerane prísne a zohľadňovali princípy restoratívnej justície a omnoho
častejšie použitie alternatívnych trestov. V zmysle princípov restoratívnej justície úspech trestnej politiky

nezávisí od toho, ako tvrdá a represívna dokáže byť, ale od toho, či zvládne páchateľa prevychovať a
ako ho včlení do spoločnosti. Tento známy fakt si musíme neustále pripomínať a hľadať stále nové a
účinnejšie postupy, ako tento cieľ restoratívnej justície dosahovať.

Obžalovaný ako tzv. prvotrestanec by mal dostať šancu v podobe uloženia podmienečného trestu, čo

budenajehoprevýchovupôsobiťomnohoefektívnejšie,alepšiesazaradídospoločnosti,akobymalbyť
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody a dennodenne sa stretávať s inými niekoľkonásobne
odsúdenými osobami vo výkone trestu odňatia slobody, ktorí budú mať podľa názoru obhajoby práve
opačný vplyv na obžalovaného. K dôvodom odvolania obhajoba priložila aj záruku dôveryhodnej osoby
- partnerky obžalovaného J. J. zo dňa 19.02.2024 a písomný sľub obžalovaného.

Na základe uvedeného obhajoba navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody.

Zo záruky dôveryhodnej osoby J. J., družky obžalovaného, vyplýva, že táto bude naňho vplývať, aby

si plnil povinnosti vyplývajúce z probačného dohľadu. Partnerkou obžalovaného je už 4 roky, z toho
posledný rok žili v spoločnej domácnosti aj s jej dvoma dcérami. Nemal tušenie, že obžalovaný je závislý
na hrách, a ani o tom, že si požičiaval peniaze, Keby o tom vedela, určite by s ním o tom hovorila a
požiadala ho, aby to už nerobil. Vie, že spáchanie trestného činu obžalovaným bol skrat, ona to veľmi
ľutuje. Obžalovaný je milý, slušný, nápomocný. Nebol agresívny, nemal výkyvy správania, pracoval.

Zaručuje sa, že obžalovaný sa už ničoho podobného nedopustí a bude naňho vplývať, aby sa gamblingu
vyhýbal.

Z listu od Y. X. vyplýva, že obžalovaný sa jej listom ospravedlnil. Je jej ľúto, že si obžalovaný zbytočne
spravil zle, ale možno mu práve toto pomôže začať odznova. Nepraje obžalovanému nič zlé a nehnevá

sa naňho. Dúfa, že ho toto všetko posilní a stane sa z neho lepší človek.

Prokurátor ani poškodení nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo v súlade s § 314
Trestného poriadku doručené.

Odvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré
by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajca pridržiaval písomného odvolania a zdôraznil, že
obžalovaný je prvotrestaný a spáchal trestný čin pod tlakom okolností, preto nápravu možno lepšie

dosiahnuť podmienečným trestom odňatia slobody.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné, rozsudok považoval za
zákonný.

Obžalovaný pred odvolacím súdom predniesol rozsiahly konečný návrh, ktorý v písomnej forme založil
do spisu, a z ktorého vyplynulo, že trestný čin hlboko ľutuje, nahradil škodu, ospravedlnil sa poškodenej.
Vysvetlil, že sa bál o život a zdravie svojich blízkych, keď nedokázal vrátiť peniaze požičané od
pochybných osôb, ktoré sa mu vyhrážali psychickou aj fyzickou ujmou. Bolo to preňho ťažké obdobie,otec v nemocnici bojoval o život, každý deň ho aj s bratom navštevoval. Mal strach aj o svojho brata
a otca, o ktorého prišiel počas väzby, a ani nevie, kde je pochovaný. Chce sa vrátiť k svojej partnerke,
ktorej svojím odchodom tiež veľmi ublížil, ona má tiež veľmi vážne zdravotné problémy, nechcel by o

ňu prísť tak, ako prišiel o otca. Po prepustení sa zamestná a bude sa liečiť, a tiež dodržiavať všetky
súdom uložené obmedzenia.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa§321ods.1písm.d),písm.e)Trestnéhoporiadkuodvolacísúdnapadnutýrozsudokzruší,akbolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, a ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie podané obžalovaným je
prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd
konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku.
Podľa§317ods.1Trestnéhoporiadkuodvolacísúdpreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV

podal dňa 30.11.2023 obžalobu na D. T. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.01.2024 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods.

3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257
ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania
nevykonal. Vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.

Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného

trestného činu na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom
základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o
vine nemohol byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola
odvolaním napadnutá.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne
trestaný, dopustil sa drobných priestupkov proti majetku. Pracoval na dohodu o brigádnickej práci,
predtým bol riadne zamestnaný. Poškodenej spoločnosti Pre relax nahradil spôsobenú škodu.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a

v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nie celkom správne určil poľahčujúce okolnosti.
Predovšetkým sa nezaoberal príčinami, ktoré viedli k situácii, že obžalovaný nevidel iné východisko, než

spáchanie trestného činu. Tieto sú zistiteľné zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria, v ktorom znalkyňa diagnostikovala obžalovanému syndróm patologického hráčstva ťažkého
stupňa, a to na základe prítomnosti 9 z 10 určených kritérií. Znalkyňa konštatovala, že patalogická
závislosť formovala životnú líniu obžalovaného, ktorá vyústila do hlbokého sociálneho debaklu. Odvolací
súd konštatuje, že patologické hráčstvo je diagnóza uznaná Svetovou zdravotníckou organizáciou v

rámci 10. revízie systému medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10), ktorá je používaná aj na
území Slovenskej republiky na podklade zákona 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Z informácií
o obžalovanom, ktoré vyplývajú zo spisu, že nebol súdne trestaný, viedol rodinný a pracovný život,
udržiaval zdravé rodinné vzťahy, ako aj z okolností skutku rezultuje, že niet pochybností o tom, že
táto diagnóza bola mimoriadne významným faktorom podieľajúcim sa na tom, že obžalovaný sa dostal

do životnej situácie, kedy sa rozhodol spáchať závažný trestný čin za účelom získania finančných
prostriedkov. Uvedené zodpovedá poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. c) Trestného zákona, v
zmysle ktorého je poľahčujúcou okolnosťou, ak páchateľ spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi
dôsledkami svojej choroby. Súd prvého stupňa bez dôkazného podkladu priznal obžalovanému
poľahčuijúcu okolnosť spáchania trestného činu pod vplyvom hrozby alebo nátlaku v zmysle § 36 písm.

f) Trestného zákona, a tiež nesprávne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť riadneho života
podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Obžalovaný spáchal od roku 2019 niekoľko priestupkov proti
majetku, čo síce v zmysle znaleckého posudku súvisí s určenou diagnózou, ktorá progredovala, ale
súčasne platí, že osobu, ktorá sa nikdy úmyselne nedostala do rozporu so zákonom a vedie príkladný
život, nemožno postaviť na roveň osobe, ktorá opakovane pácha majetkové priestupky. Vzhľadom na

absenciuodvolaniapodanéhovneprospechobžalovanéhoodvolacísúdvzmysle§322ods.3Trestného
poriadku, ktorý obsahuje zákaz reformationis in peius - zmeny k horšiemu, nemohol toto pochybenie
korigovať, ale prevzal do svojho rozhodnutia obe uvedené poľahčujúce okolnosti. Správne ustálil súd
prvého stupňa poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona spočívajúcu v náhrade škody
spôsobenej trestným činom, a tiež poľahčujúcu okolnosť priznania a ľútosti podľa § 36 písm. l) Trestného

zákona.

Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. c) Trestného zákona, a tiež nesplnenie zákonných
podmienok pre uloženie trestu prepadnutia veci boli dôvodom, pre ktorý odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok pre jeho rozpor so zákonom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, a sám vo veci

rozhodol rozsudkom na podklade dostatočne a zákonne vykonaného dokazovania pred súdom prvého
stupňa.

Nad rámec uvedených zákonných pochybení odvolací súd považoval uložený trest odňatia slobody za
neprimerane prísny v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a súčasne zistil u obžalovaného

dôvody a zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa
§ 39 ods. 1 Trestného zákona.Citované ustanovenie zákona vyžaduje pre uloženie trestu pod spodnou hranicou trestnej sadzby
existenciu výnimočných okolností prípadu, ktoré sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a
skutkových okolností. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie

povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej
podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú
z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní
trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou

príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pod
okolnosťami prípadu treba rozumieť napríklad skutočnosť, že sa páchateľ dopustil trestného činu v
afekte, úzkosti, strachu, ktoré mali pôvod mimo osoby páchateľa. Inými slovami, musí ísť o také okolnosti
prípadu, ktoré sa vymykajú bežným a všeobecným okolnostiam prípadu.

Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú

osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako
význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého
charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by
páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné

pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho
zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky
a pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac
významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa,
závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zmenšenej príčetnosti páchateľa, ak

nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod.
Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa
treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre
spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania v spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu osobných
údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce

z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť
ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania, na
základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane
vplyvu sociálnej mikroštruktúry.

Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu tohto ustanovenia len za
predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaného sú dané výnimočné okolnosti prípadu vyplývajúce z

jeho osoby, ale aj z okolností prípadu. Nosnou skutočnosťou, pre ktorú odvolací súd aj nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, ktorý bol súdom prvého stupňa mimoriadne
znížený podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, per analogiam, vyhodnotil ako neprimerane
prísny, je zistená diagnóza, ktorá mala na spáchanie trestného činu obžalovaným zásadný vplyv.
Uvedené odvolací súd vyvodzuje z toho, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a súčasne

spáchal trestný čin spôsobom, ktorý bol neracionálny, ľahko zistiteľný, keďže sa cestou na miesto činu
a z neho pohyboval pod kamerami, jeho zisk, ku ktorému skutok smeroval, bol zanedbateľný, čo by
mohol obžalovaný v prípade racionálneho uvažovania predvídať vzhľadom na to, že išiel vylúpiť priestor
thajských masáží situovaný v sídlisku. Uvedené zodpovedá ojedinelému vybočeniu z riadneho spôsobu
života v situácii ovplyvnenej neracionálnym stavom osobnosti obžalovaného, ktorý možno pripísať jeho

závislosti. O tom, že sa jednalo o ojedinelé skratové zlyhanie, svedčí aj konanie obžalovaného po
skutku. Obžalovaný bol vypátraný niekoľko hodín po skutku, bol doma, a policajtom, ktorí prišli skutok
preveriť, sa ihneď priznal, uviedol im, kde zahodil nôž, ktorý bol aj na danom mieste nájdený. Vydal
časť lupu 80 € aj oblečenie. Takýto prístup a zotrvanie na priznaní aj počas trestného konania svedčí
o okamžitom nástupe sebareflexie, ktorá sa prejavila aj kontaktovaním a ospravedlnením poškodenej

Y. X.. Obžalovaný sa listom súvisiacim s náhradou škody ospravedlnil aj prevádzkovateľovi masáží.
Uvedené v spojitosti s charakteristikou osobnosti obžalovaného poskytnutou jeho družkou a absencii
znalecky zistených závažných negatívnych osobnostných vlastností obžalovaného, ktoré by neboli
spojenésjehodiagnózou,poukazujenapriaznivémožnostinápravyapozitívnuprognózuresocializácie.Nad rámec uvedeného bolo u obžalovaného ustálených 5 poľahčujúcich okolností, čo je okolnosť
prípadu vymykajúca sa bežne sa vyskytujúcemu počtu poľahčujúcich okolností.

Pri posudzovaní konkrétnej výmery trestu s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona mohol súd ukladať
v zmysle § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere minimálne 2 roky.
Hodnotiac všetky spomenuté pomery páchateľa v súvislosti s možnosťami jeho nápravy, bez abstrakcie
od závažnosti jeho protiprávneho konania, odvolací súd dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia
slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na 5 rokov bude

korešpondovať s požiadavkami individuálnej aj generálnej prevencie, naplní ochrannú funkciu trestu vo
vzťahu k ostatným členom spoločnosti a zároveň primerane vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa.
Obžalovaný bol vychovaný vo fungujúcej rodine so silnými rodinnými väzbami, vedie partnerský život,
má teda podporu rodiny, čo predpokladá, že účel trestu možno dosiahnuť i bez jeho výkonu, a keď
s dôrazom na povinnosť podrobiť sa ochrannému liečeniu. Jeho intelektové schopnosti sú primerané,
preto sú uňho dané všetky predpoklady úspešnej resocializácie. V rámci probačného dohľadu odvolací

súd uložil obžalovanému zákazy a povinnosti, ktorých cieľom je umožniť obžalovanému uvládnuť svoje
zdravotné problémy a s nimi spojené sociálne problémy a súčasne ochrániť spoločnosť pred prípadnou
recidívou.

Odvolací súd neuložil obžalovanému trestu prepadnutia veci, nakoľko zaistený nôž je bezcenný, a

jeho prepadnutie by nijako významne nezasiahlo majetkovú sféru obžalovaného tak, ako predpokladajú
citované zákonné ustanovenie o ukladaní trestov. Ohľadom čiernej kukly, ktorá bola tiež obsiahnutá
v napadnutom výroku o treste, odvolací súd nezistil, že by bola zaistená, a zo skutku nevyplýva, že
by bola pri ňom použitá, keďže páchateľ mal podľa výpovede poškodenej i fotografií vyhotovených z
videozáznamu mikinu s kapucňou, a nie kuklu.

Výrok napadnutého rozsudku o uložení ochranného liečenia na závislosť od hazardných hier nebol
napadnutý odvolaním, a preto ho odvolací nerevidoval. Tento nadobudol právoplatnosť uplynutím lehoty
na podanie odvolania.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.