Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813209651
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5813209651.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej,
v právnej veci žalobcov: 1a/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XX/XX, 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., G. H. XX/XX, XX/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. H. XX/XX, 3b/ C. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., G. H. XX/XX, 3c/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. H. XX/XX, XX/ D. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C., G. H. XX/XX, 4/ J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., I. L. XX/X, 5/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., D. XX/X, 6/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. XXX/XXX, 7/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.,
G. H. XX/XX, všetci právne zastúpení spoločnosťou: JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Námestovo, Lúčna 6100/1, IČO: 47 258 781, proti žalovaným: 1/ H. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. N. M., K. XXX/XX, 2/ D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. N. M., K. XXX/XX, žalovaní v rade
1/ a 2/ právne zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom

Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na
odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 27. apríla 2021 č. k. 10C/59/2013-628
v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 27. apríla 2021, č. k. 10C/59/2013-657 a dopĺňacím rozsudkom z 12.
októbra 2021,
č. k. 10C/59/2013-690, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie(nazákladeposlednejzmeny)zamietolžalobunaurčenie,
že nehnuteľnosti - pozemky C-KN parcela č. 12091/19 - trvalý trávnatý porast o výmere 2328 m2 a C-
KN parcela č. 12091/22 - ostatná plocha o výmere 169 m2, zapísané v LV č. XXX k.ú. M., vlastnícky
patria žalobcom v rade 2/, 3a/, 4/, 5/, 6/, 7/
vspoluvlastníckychpodielochpo4/54-inaďalej,ževspoluvlastníckompodiele2/6-inpatriadodedičstva

po neb. D. F. a v spoluvlastníckom podiele 12/54-in do dedičstva
neb. O. F.. Vzhľadom k tomu, že v súčasnej dobe sú predmetné nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva
v spoluvlastníckom podiele na žalovaných, žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na podanie
určovacej vlastníckej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP. Žalovaní sporné pozemky nadobudli na základe
kúpnej zmluvy registrovanej pod č. V163/07, kúpnej zmluvy registrovej pod č. V793/07 a zámennej
zmluvy č. V1646/2008 od P. O. J., ktorý ich nadobudol ešte ako súčasť C-KN parcely č. 12091/12

o výmere 8 848m2 od K. A., Q. E. na základe kúpnej zmluvy registrovanej pod
č. V547/05. K. A. nadobudla C-KN parcelu č. 12091/12 na základe dohody
o zrušení a vysporiadaní podielové spoluvlastníctva, ktorej vklad bol povolený pod
č. V228/2004 dňa 26.07.2004, ktorej súčasťou je geometrický plán č. 140/03 vypracovaný P. I. A.,
na základe ktorého bola vyčlenená C-KN parcela č. 12091/12 (diel 13), ktorá pripadla K. A.. K. A.
odvodzovala svoje spoluvlastníctvo

k pôvodným PK parc. č. 7109.7110.7111/a, b, a c, titulom dedenia po poručiteľke K. (P.) D., Q. G., ktorá
zomrela XX.XX.XXXX, na základe UzneseniaodedičstveOkresnéhosúduDolnýKubínsp.zn.D635/01apoporučiteľkeR.G.,zomr.XX.XX.XXXX,na
základe Uznesenia o dedičstve Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5D 536/2002, na základe ktorých
nadobudla spoluvlastnícky podiel 14/34-in. Žalobcovia odvodzovali spoluvlastnícke právo k sporným

pozemkom titulom dedenia
po D. F., Q. L., zomr. XX.XX.XXXX, na základe Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. 5D/563/2003, žalobkyňa 3a/ aj titulom dedenia
po pôvodnom žalobcovi 3/ zomr. XX.XX.XXXX na základe Uznesenia Okresného súdu Námestovo, sp.
zn. 7D/251/2017. Na základe vykonaného dokazovania bolo nesporné,

že zápisom č. d. 798/19 došlo k rozdeleniu PK parciel 7109, 71010 a 7111 na parcely 7109, 7110.7111/a,
7109.7110.7111/b a 7109.7110.7111/c, pričom žalobcovia tvrdili, že časť pozemnoknižnej parcely (ďalej
len„PK“)č.7111zostalavedenávpozemnoknižnejvložke(ďalejlen„PKV“)č.250(neskôr1160)k.ú.C.a
žalovaní tvrdili, že rozdelením pôvodných PK parciel 7109, 7110 a 7111 vedených pôvodne v PKV č. 394
k. ú. E., došlo k zániku PK parcely č. 7111. Za týmto účelom strany sporu navrhli vykonať dokazovanie
znaleckým posudkom č. 10/2018 vypracovaným Ing. Jozefom Polkom, znaleckým posudkom č. 11/2019

vypracovaným Ing. Jánom Šimunom a znaleckým posudkom č. 6/2014 vypracovaným Ing. Annou
Šobichovou. Vyriešenie otázky, či na základe č. d. 798/19 došlo k úplnému zániku PK parcely 7111 malo
význam pre posúdenie, či právny predchodcovia žalobcov mohli nadobudnúť vlastnícke právo k časti
pôvodnej PK parcely
č. 7111 vedenej pôvodne v PKV č. 394 k. ú. E.. Zo znaleckého posudku č. 10/2018 Ing. Jozefa Polku

vyplýva, že pred rokom 1919 bola vedená podvojná evidencia PK parcely
č. 7111 a to v PKV č. 394 k. ú. E. a v PKV č. 250 (neskôr 1160) k. ú. C., pričom na základe č. d. 798/1919
k. ú. E. došlo k rozdeleniu pôvodných PK parciel č. 7109, 7110 a 7111 na novovytvorené PK parcely
č. 7109.7110.7111/a, 7109.7110. 7111/b, 7109.7109.7109/c, pričom v k. ú. C. uvedená zmena nebola
zaznamenaná a v PKV

č. 250 k. ú. C. naďalej zostala evidovaná PK parcela č. 7111. Skutočnosť, že PK parcela č. 7111 po
uvedenom novom rozdelení PK parciel zanikla podporuje aj skutočnosť, že výmera pôvodných PK
parciel č. 7109, 7110 a 7111 zodpovedá výmere vyššie uvedených novovytvorených parciel (celkovo 15
jutár 471 siah.). Z uvedeného dôvodu pôvodná PK parcela č. 7111 z geodetického hľadiska zanikla, a
nebola evidovaná ani v katastrálnej mape. Táto zostala len evidovaná v PKV č. 250 k. ú. C. a následne

bola prepísaná do PKV
č. 1160 k. ú. C., len v dôsledku duplicitnej evidencie PK parciel v k. ú. E.
a k. ú. C.. Po roku 1919 do pozemkovej mapy boli zakreslené už len novovytvorené parcely, na základe
č. d. 798/19. Obdobne zo znaleckého posudku č. 11/2019 vypracovaného Ing. Jánom Šimunom vyplýva,
že pôvodná PK parcela č. 7111 bola evidovaná zároveň v PKV č. 250 k. ú. C. (neskôr 1160) a v PKV

318 k. ú. C. (neskôr v PKV 394
k. ú. E.), so zhodnou výmerou 7 k. j. 1339 štvorcových siah. V roku 1919 na základe č. d. 798
z 22.09.1919 došlo k rozdeleniu pôvodných PK parciel č. 7109, 7110 a 7111 na PK parcele č.
7109.7110.7111/a (odpísané do PKV č. 608a k. ú. E.) na PK parcele
č. 7109.7110.7111/b (ponechané v PKV č. 394 k. ú. E.) a PK parcele

č. 7109.7110.7111/c (odpísané do PKV č. 609 k. ú. E.). Celková výmera novovytvorených parciel
zodpovedá výmer pôvodných PK parciel č. 7109, 7110 a 7111.
Po roku 1919 v PK mape boli zakreslené už iba vyššie uvedené novovytvorené parcely, parcela č. 7111
sa v PK mape po roku 1919 nenachádza. Napriek tomu zostala PK parcela 7111 zapísaná v PKV č. 250
v k. ú. C., v roku 1936 došlo k jej preneseniu do novej PKV č. 1160 k. ú. C., v ktorom bol zachovaný

intabulačný princíp. Podľa znaleckého posudku č. 6/2014 vypracovaného Ing. Annou Šobichovou PK
parcela č. 7111 bola evidovaná v rámci pozemkovej knihy k. ú. E. len jedna, vlastnícke právo bolo
pôvodne k nej zapísané v PKV č. 250 pre k. ú. C., zápis je prečiarknutý a nahradený zápisom s odkazom
na protokol č. 394 k. ú. E.. Tým je hodnoverne preukázaná postupnosť zápisu ohľadom evidovania
vlastníckeho práva k PK parcele č. 7111 vedenej v jednotlivých PK protokoloch pre k. ú. C. a pre k.

ú. E.. Došlo k chybnému zápisu PKV č. 250 (neskôr 1160) k. ú. C. dňa 01.09.1936, pretože táto PK
parcela č. 7111 už nemohla byť zapísaná, keďže bola celá zrušená, nakoľko geometrickým plánom
z 22.09.1919 č. d. 798/19 sa z nej stali novovytvorené PK parcely č. 7109.7110.7111/a, 7109.7110. 7111/
b, 7109.7109.7109/c a tomu zodpovedá aj zákres v PK mape. V roku 1936 došlo tak k chybnému zápisu
PK parcely č. 7111 do PKV č. 1160 k. ú. C., keďže táto už neexistovala a uvedené bolo spôsobené

dvojakou evidenciou parcely v k. ú. E.
a v k. ú. C.. Vzhľadom k tomu, že viaceré pozemky boli vo vlastníctve občanov obce Tvrdošín, bol
založený pomocný protokol č. 216, v ktorom sú evidované protokolyk. ú. C. a v nich je zapísané vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sa nachádzali v pôvodnom katastrálnom
území E.. Protokol č. 216 bola pomocná PK vložka, ktorá informuje, v akých protokoloch sa jednotlivé
parcely nachádzajú a v akých podieloch. Všetky 3 znalecké posudky potvrdzujú, že v roku 1919 došlo

k prerozdeleniu pôvodných PK parciel 7109, 7110 a 7111 na novovytvorené PK parcely 7109.7110.7111/
a, 7109.7110. 7111/b, 7109.7109.7109/c a tieto boli zakreslené aj do PK mapy s tým, že pokiaľ v PKV
č. 250
k. ú. C. (neskôr č. 1160) zostala evidovaná PK parcela č. 7111, bolo to v dôsledku chybného zápisu
v pozemkovej knihe, čomu zodpovedá aj výmera starých PK parciel, ktorá sa rovná súčtu výmer

novovytvorených PK parciel. Pokiaľ Ing. Šimun vo svojom posudku uvádzal, že súčasné parcely č.
12091/12 a 12091/20 vznikli z pôvodnej PK parcely č. 7111 zapísanej v PKV č. 1160 k. ú. C., uvedené
konštatovanie je v rozpore s časťou jeho znaleckého posudku a konštatovaním o vyčerpaní výmer
pôvodných parciel a ním uvádzanej nespornej skutočnosti, že PK parcela č. 7111 sa v PK mape po roku
1919 nenachádza.
Aj napriek tomu, že uvedené znalecké posudky boli vyhotovené v iných konaniach a týkajúcich sa iných

súčasných C-KN parciel, v riešení otázky dôsledkov zápisu č. d. 798/19 vo vzťahu k pôvodnej PK parcele
č. 7111 sú plne použiteľné. Podľa zápisu v PKV č. 7111
k. ú. C. do roku 1936 vo vzťahu ku katastrálnym parcelám č. 12081- lúka F. a 12082 - lúka F., vlastnili
ich manželia O. L. a E. L., po nich právna predchodkyňa žalobcov D. F. v podiele 2/3 na základe kúpnej
zmluvy

zo dňa 01.05.1936, intabulácia bola vykonaná dňa 01.09.1936 pod č. d. 1215/1936. Predmetom prevodu
bola časť parcely 7111, ktorá sa volá F.. Zvyšný podiel
vo výške 2/6 bol odpredaný C. H. v roku 1937. Na základe nikde nezapísanej reálnej deľby PK parcely
č. 7111 sa D. F. mala stať výlučnou vlastníčkou PK parcely č. 7111, ktorej zodpovedala parcela č. 12081
- lúka F., (resp. 14771). Sporné pozemky začalo obhospodarovať družstvo koncom 50-tych rokov 20.

storočia, do času vzniku družstva na nich hospodárila D. F. s jej rodinou, ako vyplýva z výsluchu svedka
G. I.. Nepovažoval za vierohodné tvrdenia K. A., keďže táto nevedela definovať, ktoré konkrétne lokality
jej právny predchodcovia v M. užívali. Keďže K. A. sa narodila v roku 1943, jej tvrdenia vychádzali
zo sprostredkovaných informácií. Takto bolo možné konštatovať, že pokiaľ D. F. nadobudla vlastníctvo
v časti PK parcely č. 7111 zapísanej v PK protokole č. 250 (neskôr 1160) k. ú. C., tieto nadobudla do

vlastníctva v dobrej viere. Pokiaľ K. A. mala nadobudnúť vlastníctvo k PK parcelám č. 7109.7110.7111/a,
7109.7110.7111/b,7109.7109.7109/czapísanévPKprotokolochč.608a,609a394,k.ú.E.dedenímpo
nebohej K. D. a nebohej R. G., na základe uznesení Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5D 536/2002
a sp. zn. D635/2001, tieto nadobudla v stave neidentickom. K zameraniu uvedených PK parciel a ich
pretransformovaniu na C-KN parcely došlo na základe geometrického plánu č. 140/03 z 24.07.2003,

ktorý tvoril podklad pre vytvorenie novej C-KN parcely č. 12091/12 - TTP o výmere 8848 m2 (z ktorej
neskôr vznikli sporné pozemky), ktorý tvoril podklad pre uzavretie dohody o zrušení a vysporiadaní
podielového spoluvlastníctva a k neskorším prevodom vlastníctva na základe uzatvorených zmlúv. Pre
žalovaných vydržacia doba začala v roku 2004, ktorá bola pretrhnutá v rokoch 2007 a 2008, kedy
najneskôr mohli nadobudnúť dôvodnú pochybnosť o vlastníctve pozemkov pri požiadavke o udelení

súhlasu s prechodom cez pozemok žiadaný od žalobcov. Na základe takto zisteného skutkového stavu
sa musel vysporiadať so skutočnosťou, či žalovaní nadobudli sporné pozemky v dobrej viere a táto je
v kontexte všetkých okolností prípadu, a to v posúdení dobrej viery a dobromyseľnosti v nadobúdaní
vlastníckeho práva vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov (R 14/2009), ako aj z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnejochrany,keďsúdmusípostaviťnarovnakúúroveňvlastníckeprávopôvodnéhovlastníka

a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery
(I. ÚS 151/2016, I. ÚS 549/2015, uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/69/2018,
I. ÚS 50/10). Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že R. G. a K. D. boli evidované v PK vložke č. 608/a
k. ú. E. ako spoluvlastníčky PK parcely č. 7109.7110.7111/a označenej ako roľa pustá M. „F.“, minimálne
od roku 1919. K. A. nadobudla spoluvlastnícky podiel 14/34-ín k predmetnému pozemku titulom dedenia

po poručiteľke K. D. na základe Uznesenia
o dedičstve Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. D 635/01 a po nebohej R. G.
na základe Uznesenia o dedičstve Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5D 536/2002 na čo bol
vyhotovený geometrický plán č. 140/03, ktorý sa stal podkladom pre vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva K. A. a ostatných spoluvlastníkov s následným prevodom vlastníckeho práva na O. J.,

na základe kúpnej zmluvy v roku 2005. K. A. a O. J. boli do toho času vzájomne neznáme osoby, preto
nie je dôvod neveriť žalovaným, že boli s O. J. dohodnutí, že od neho, po tom čo on kúpi nehnuteľnosť
od K. A., odkúpia časť pozemku 12091/12o výmere 8848 m2, pričom aj samy prostredníctvom svojho právnika zisťovali právnu históriu
kupovaných nehnuteľností a boli ubezpečení, že na nich neviaznu žiadne právne vady. Keďže právna
história k pozemkom v línii po K. A. trvala minimálne 85 rokov (od roku 1919 do roku 2004), keď ani

pri vyššej ako bežnej opatrnosti sa nemohli dozvedieť o existencii zápisu v PK protokole vedenej pre
iné katastrálne územie. Na druhej strane žalobca v rade 1/ vo svojom výsluchu uviedol, že už v roku
1992 bol upozornený na to,
že lúka „sa rozoberá“ a tiež, že vtedy nevedeli, kto je vlastník. Celý čas sa spoliehali na tvrdenia
ich právnej predchodkyne D. F. o tom, kde sú vedené hranice a to len približné na základe polohy

jednotlivých stromov, čo sa nemuselo zhodovať s reálnym stavom v teréne. To im nebránilo si
dať vypracovať geometrický plán a presne vymedziť hranice pozemkov, čím by sa už v roku 2004
dozvedeli, že časť pozemkov, vo vzťahu ktorým sa považujú za vlastníkov, vlastníctvo im nepatrí, na
základe čoho k ďalším prevodom vlastníctva na O. J. (v roku 2005) a žalovaných (v roku 2007) by
pravdepodobne nedošlo. Taktiež žalobcovia v rade 2/ a 7/ potvrdili, že už v roku 2005 bola za nimi pani
F. (sprostredkovateľ - realitná činnosť) a chcela od nich, aby v prospech pani A. zriadili právo prechodu,

pričom žalobca v rade 2/ sa vyjadril, že tak nespravil z dôvodu, že pozemok, ktorý mala pani A. kúpiť
patrí im a obdobne žalobca
v rade 7/ uviedol, že z dôvodu, že z pozemkami sa začínajú robiť prehmaty. S rovnakou požiadavkou
za nimi prišiel žalovaný v rade 1/ aj v roku 2008. Napriek uvedenému žalobcovia neurobili žiadne kroky
smerujúce k ochrane ich vlastníckeho práva, a to aj po ďalšej zmene vlastníka na O. J.. Na druhej

strane bolo možné konštatovať, že žalovaní a ich právny predchodcovia mali potvrdené vlastníctvo
rozhodnutiami štátnych orgánov, na základe čoho bolo možné ich považovať za dobromyseľných
nadobúdateľov. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci pri nadobúdaní vlastníckeho práva na strane
žalovaných bolo dôvodne aplikovať aj ustanovenie § 486 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania proti

neúspešným žalobcom v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Uviedli,
že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ súd
prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že došlo k úplnému vyčerpaniu PK parciel č. 7109,7110 a 7111

pri vzniku nových PK parciel č. 7109, 7110 a 7111/a, b, c, k. ú. E. zapísané do PK protokolov č. 394,
608a a 609, opomenul vyhodnotiť listinný dôkaz - úradný preklad výpisu z PK protokolu č. 394 k. ú.
E., v ktorom nad zápisom PK parcely č. 7110 a 7111 sa nachádzalo poznamenanie, že „sem patrí diel
parcely vzhľadom k pomeru...“ Následne nad zápisom PK parcely č. 7111 sa nachádzalo poznamenanie
„viď v pozemnoknižnej zápisnici č. 250 Thurdossin“. Vo vyjadrení z 02.01.2015 teda poukázali, že v PK

protokole č. 394 bola právne evidovaná len časť (diel) PK parcely č. 7111 (pred zápisom sporného č. d.
798/1919) a ako spoločná pred rokom 1919 bola evidovaná v protokoloch č. 394 k. ú. E. a č. 250 k. ú.
C., tak ako konštatoval na strane 8 znalec Ing. Šimun v ZP č. 11/2019. Sporné č. d. 798/19 sa v štátnom
archíve nezachovalo, zo zápisov v knihe podaní je zrejmé, že sa netýkalo aj PK protokolu č. 250 pre
k. ú. C. a nemohlo zaniknúť vlastníctvo aj tým vlastníkom, v tom čase evidované v PK protokole 250

k. ú. C., ktorí účastníkmi č. d. 798/1919 neboli, tak, ako vyplýva aj zo zápisu v PK protokole č. 216 pre
k. ú. E.. V tomto smere poukazuje aj na závery znaleckého posudku Ing. Šimuna v ZP. č. 11/2019, že
pri vykonaní zápisu
č.d.798z22.09.2019došlokchybnémuzákresuparcielvPKmape,keďsprávnemalabyťdovykonanej
deľby zahrnutá len pomerná časť PK parcely č. 7111 (podľa príslušného pomeru k „rali“), ktorá bola

vedená v PK protokole č. 364 k. ú. E. a pomerná časť, ktorá bola vedená v PK protokole č. 250 k. ú. C.
(neskôr 1160) mala zostať v pozemkovej mape zachovaná. Súd prvej inštancie ďalej dospel k nesprávne
právnemu posúdeniu veci, keď na okolnosti prejednávanej veci aplikoval ustanovenia
§ 486 Občianskeho zákonníka. V danom prípade nešlo o spor z dedičského práva medzi pravým
a nepravým dedičom navzájom, na ktorý z hľadiska posúdenia dobromyseľnosti tretej osoby dopadá

citované ustanovenie Občianskeho zákonníka. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
spočíva v priznaní vlastníckeho práva žalovaným napriek tomu, že náš právny poriadok de lege lata
neumožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva len na základe nadobudnutia od nevlastníka, okrem
výslovne zákonom stanovených právnych situácii, pričom uvedené je konzistentné aj s najnovšími
rozhodnutiami Ústavného súdu SR

(I. ÚS 510/2016, IV. ÚS 65/2019, IV ÚS 59/2021), keď k úplnému „odklonu“ od aplikovania zásady „nemo
plus iuris“ v rozhodovacej praxi nedochádza, resp. Ústavný súd SR aktuálne k prelomeniu tejto zásady
pristupuje veľmi zdržanlivo. Hodnotenie súdu prvej inštancie, že z ich strany nepodnikli žiadne krokyk ochrane ich vlastníckeho práva, skutkovým zisteniam nezodpovedá. V tejto súvislosti poukázali na
rozdelenie pozemkov tzv. F. a F. medzi žalobcom v rade 2/ a p. C. na základe geometrického plánu
P. S. z C. a predložili zápisnicu z pojednávania z 11.03.2021 vo veci

sp. zn. 5C/44/2013, v ktorom je zaznamenaný výsluch žalobcu v rade 2/ a skutočnosti ohľadom rokov
2007 a 2008, kedy žalobca v rade 2/ E. F. zisťoval stav pozemkov. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie nemohol dospieť k záveru o pasivite žalobcov v bránení ich vlastníckeho práva. Žiadali
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrili.

4. Na základe podaného odvolania žalobcov proti rozsudku súdu prvej inštancie, Krajský súd v Žiline
ako súd odvolací rozsudkom z 19. januára 2022, č. k. 7Co/157/2021-702, 7Co/158/2021 rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Dospel k záveru, že žalobcovia okolnosti nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním v konaní nepreukázali. Tvrdenia žalobcov o tom, že by žalovaní nadobudli

vlastníckeprávokžalovanýmnehnuteľnostiamodnevlastníka,vkonanípreukázanénebolo.Zvýsledkov
vykonaného dokazovania vyplýva, že právne nástupníctvo K. A., Q. E. od
pozemnoknižných spoluvlastníkov k novovytvoreným pozemnoknižným parcelám po roku 1919 – K. (P.)
D., Q. G. a R. G. v minulosti existovalo a nemožno ďalšie prevody vlastníckeho práva až po súčasných
žalovaných považovať za nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. Tomuto záveru zodpovedajú

aj výsledky vykonaného dokazovania po rozdelení (a zániku) pôvodných pozemnoknižných parciel
č. 7109, 7110 a 7111 a zápisy v príslušných pozemnoknižných vložkách už k novovytvoreným
pozemnoknižným parcelám č. 7109, 7110, 7111/a; č. 7109, 7110, 7111/b; a č. 7109, 7110, 7111/c,
keď žalobcovia odôvodňovali nadobudnutie vlastníckeho práva od pôvodnej pozemnoknižnej parcely
č. 7111, ktorá zostala vedená v pozemnoknižnom protokole č. 250 (neskôr 1160) k. ú. C., od právnych

predchodcov v týchto pozemnoknižných vložkách uvedených. Tomuto výkladu zodpovedajú aj závery
znaleckých posudkov č. 10/2018 P. O. I. a č. 6/2014 P. G. H., že v prípade pozemnoknižnej parcely
č. 7111 sa jedná o podvojnú evidenciu pozemku v pozemnoknižnej vložke č. 394 k. ú. E., ako aj v
pozemnoknižnej vložke č. 250 k. ú. C. so záverom, že pôvodná PK parcela č. 7111 už nemala byť
vedená v pozemnoknižnej vložke č. 250 k. ú C..

5. Na základe podaného dovolania žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19.1.2022, sp.
zn. 7Co/157/2021, 7Co/158/2021, NS SR rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ odvolací súd síce
prvoinštančné rozhodnutie formálne potvrdil podľa § 387 ods. 2 CSP, v konečnom dôsledku neprevzal

jeho odôvodnenie a potrebu zamietnuť žalobu založil na odlišných (vzájomne protirečivých) dôvodoch
nežsúdprvejinštancie,nazákladečohonemožnopovažovaťrozsudokodvolaciehosúduzodpovedajúci
zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 v spojení s § 387 ods. 2 CSP.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP) stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po nariadení
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.Zákon(Civilnýsporovýporiadok)nepredpisuje,aninepredpisovaťnemôže,pravidlá,zktorýchbymalo
vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomných súvislostí. Podstatou
zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností
sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude sudca považovať za preukázané správami získanými vykonaním

jednotlivých dôkazov.

8. V procese voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) sú určujúce jednak dielčie, jednak
komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ, ktoré získal vykonaním dôkazov, ktoré sú podkladom
pre záver o zistenom skutkovom stave veci. Základom hodnotiaceho postupu sú vedľa všeobecných

a odborných skúseností sudcu taktiež pravidlá logického myslenia (formulované do logických zásad),
ako i zásada tzv. dostatočného dôvodu, ktorý vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne
odôvodnené.9. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu (sudcu), ktorým je vykonaným
dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota
pravdivosti, príp. vierohodnosti.

10. Záver o tom, že účastník (strana sporu) neuniesol dôkazné bremeno, je možné učiniť len vtedy, ak
hodnotenie dôkazov, ktoré boli za konania vykonané, neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia účastníka, ani o tom, že by bolo nepravdivé.

11. Ak má rozhodnutie súdu zodpovedať hmotnému právu, tak potom súd musí mať možnosť zistiť aj
tie skutočnosti rozhodné podľa hmotného práva, preukázaním ktorých strany sporu nenavrhli všetky
potrebné dôkazy, ktoré sú pre súd ľahko dosiahnuteľné a vyplývajú z obsahu spisu.

12. V prejednávanej veci žalobcovia na základe podanej žaloby sa domáhajú určenia vlastníckeho práva
k pozemkom – C-KN parc. č. 12091/19 - TTP o výmere 2328 m2,

C-KN parc. č. 12091/22 – ostatná plocha o výmere 169 m2, zapísaných na LV č. XXX
k. ú. M., na základe tvrdenia, že uvedené pozemky v súčasnosti ako C-KN parcely, sú v časti totožné
s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. 7111, ktorá zostala evidovaná
v pozemnoknižnej vložke č. 250 k. ú. C. a neskôr vlastníctvo bolo apísané
v pozemnoknižnej vložke č. 1160 k. ú. C., pričom vlastníctvo k nej odvíjajú od svojej právnej

predchodkyne D. F., Q. L. a na základe nimi tvrdeného a v konaní preukazovaného užívania tejto časti
pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 7111 ich právnou predchodkyňou do vzniku družstva, koncom
50-tych rokov minulého storočia. Podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke č. 1160 k. ú. C. vo vzťahu
k pozemnoknižnej parcele č. 7111 – lúka v M., D. F., Q. L. mala vlastniť podiel
4/6-ín a C. H. podiel 2/6-ín, keď D. F. nadobudla podiel 4/6-ín kúpnou zmluvou z 1.5.1936 od O. L. a

manželky E. L., Q. A. pod č. d. 1215/36, pričom sa jedná o miestnu časť (v súčasnej dobe vedenej v k.
ú. M.), zvanej ako „F.“. V tejto súvislosti žalobcovia poukazovali na zápis v pozemnoknižnej vložke č.
250 k. ú. C. pod B23, kedy (1. septembra 1936 pod číslom 1215) došlo k odpísaniu pozemnoknižnej
parcely č. 7111 z pozemnoknižnej vložky 250 k. ú. C. do pozemnoknižnej vložky č. 1160 k. ú. C., čomu
následne zodpovedá zápis v pozemnoknižnej vložke 1160 k. ú. C. na O. L. v podiele 3/6-ín a manželku

E. L., Q. A. v podiele 3/6-ín s následnými zápismi v prospech D. F., Q. L. v podiele 4/6-ín a C. H.
v podiele 2/6-ín. Podľa tvrdenia žalobcov (a právneho zástupcu žalobcov na odvolacom pojednávaní
dňa 13. marca 2024), že aj po rozdelení pôvodných pozemnoknižných parciel č. 7109, 7110 a 7111
v roku 1919, kedy došlo k vytvoreniu nových pozemnoknižných parciel s novými výmerami (viď. zápis
pod B15 v pozemnoknižnej vložke č. 394 k. ú. E.), mala zostať po roku 1919 evidencia a zápis vlastníctva

k časti pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. 7111 tak v pozemnoknižnom protokole č. 250 k. ú. C., ako
aj v pozemnoknižnom protokole č. 394 k. ú. E. s tým, že po roku 1919 bolo vlastníctvo k pôvodnej
pozemnoknižnej parcele č. 7111 evidované naďalej v pozemnoknižnej vložke č. 250 (neskôr 1160 k.
ú. C.) ako aj k novovytvoreným parcelám č. 7109, 7110, 7111/a – 8 katastrálnych jutár 806 siah v
pozemnoknižnej vložke č. 608 k. ú. E., pričom nie je len zrejmé, aká časť plochy (výmery) parcely č.

7111 mala prináležať vlastníkom zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. 608 k. ú. E. a aká časť plochy
(výmery) v prospech vlastníkov evidovaných v pozemnoknižnej vložke č. 250 (neskôr 1160) k. ú. C..

13. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že pôvodné pozemnoknižné parcely
č. 7109 – S. I. M. o výmere 1 katastrálne jutro 310 siah, č. 7110 – S. I. M. – 6 katastrálnych jutár

622 siah a č. 7111 – S. I. M. – 7 katastrálnych jutár 1339 siah boli evidované (Majetková podstata
A) v pozemnoknižnej vložke č. 394 k. ú. E., pričom v časti B pozemnoknižnej vložky pod bodom č. 15
bol vykonaný nasledovný zápis - „Došlo 22. septembra 1919 č. 798..., nehnuteľnosť v riadkoch 1 až 3
v časti AI, uvedená pod č. 7109, 7110, 7111 sa v zmysle geometrického plánu rozdeľuje nasledovne:
- časť označenú písmenom a.) v rozlohe 8 jutár 806 štvorcových siah sa zapisuje do novovytvorenej

pozemnoknižnej zápisnice č. 608, - časť označená písmenom c.) v rozlohe 5 jutár 315 štvorcových
siah sa zapisuje do novootvorenej pozemnoknižnej zápisnice č. 609 vo Vitanovej, a - časť označená
písmenom b.) v rozlohe 1 jutro 950 štvorcových siah v časti AI riadok 4 sa zachováva“.

14. Pokiaľ sa týka zápisov vlastníckeho práva v novovytvorenej pozemnoknižnej vložke č. 608 k. ú. E. vo

vzťahu k zápisu novovytvorených pozemnoknižných parciel 7109, 7110, 7111/a – S. I. M. (F.) o výmere 8
katastrálnych jutár 806 siah, pôvodne zápis bol vedený v prospech O. D. v podiele 10/17-ín a v prospech
R. G. a K. (P.) G., vydatej D. v podiele 7/17-ín. Posledný zápis v uvedenej pozemnoknižnej vložke jeevidovaný na G. F., ktorý ho nadobudol od svojich právnych predchodcov, ktorí nadobudli podiel 10/17-
ín pôvodného (prvotne) zapísaného O. D..

15. Pokiaľ sa týka zápisu novovytvorených pozemnoknižných parciel č. 7109, 7110 a 7111/b po roku
1919 v pozemnoknižnej vložke č. XXX – S. I. M. (D. F.) o výmere 1 katastrálne jutro 950 siah (zápis v
časti A m. č. 4 Majetková podstata), vlastníctvo pôvodne bolo vedené na B. F. (zrejme B. F.) v podiele
10/17-ín a na T. G. v podiele 7/17-ín, keď neskôr podiel T. G. bol vedený na R. G. a K. (P.) G. – neskôr
vydatú D.. Podiel B. F. (zápis pod bodom 8) bol neskôr vedený na O. D., ďalší zápis – bol prevod O. D.

podielu 10/17-ín titulom kúpy v prospech O. F. a manželky E., Q. R., a posledný zápis na D. F., Q. F..

16. Novovytvorené pozemnoknižné parcely č. 7109, 7110 a 7111/c boli po roku 1919 vedené
v novovytvorenej pozemnoknižnej vložke č. 609 – S. I. M. (E. F.) o výmere 5 katastrálnych jutár 315 siah,
pôvodne vedené vlastníctvo na O. D. v podiele 10/17-ín a na R. G. a K. (P.) G., vydatú D. v podiele 7/17-
ín, keď podiel 10/17-ín pozemnoknižného spoluvlastníka O. D. bol prevedený na D. R., Q. D..

17. Na základe výsledkov dokazovania vyplýva skutkové zistenie, že výmera pôvodných
pozemnoknižných parciel č. 7109 (1 katastrálne jutro 310 siah), č. 7110 (6 katastrálnych jutár 422
siah) a č. 7111 (7 katastrálnych jutár 1339 siah) zapísaných do roku 1919 v pozemnoknižnej vložke
č. 394 k. ú. E. zodpovedala celková výmera 14 katastrálnych jutár a 2071 štvorcových siah, ktorá je

totožná s celkovou výmerou novovytvorených parciel: 1. č. 7109, 7110, 7111/a – 8 katastrálnych jutár
806 štvorcových siah, 2. č. 7109, 7110, 7111/b – 1 katastrálne jutro 950 siah, 3. č. 7109, 7110, 7111/c
– 5 katastrálnych jutár 315 siah, t. j. celkovo 14 katastrálnych jutár 2071 štvorcoových siah. Je zrejmé,
že žalovaní odvodzovali vlastnícke právo od ich právnych predchodcov najmä, že P. O. J. nadobudol
pozemky od K. A., Q. E., ktorá ich nadobudla titulom dedenia po nebohej K. D., zomrelej 28.12.1951

na základe uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. D635/2001 a po nebohej R. G., zomrelej
2.2.1941 na základe uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. D536/2002 – po pôvodných
pozemnoknižných spoluvlastníčkach, evidovaných v podiele 7/17-ín tak v zmysle zápisu vlastníckeho
práva v pozemnoknižnej vložke č. 394 k. ú. E. - k pôvodným pozemnoknižným parcelám č. 7109, 7110,
7111 v zmysle zápisu do roku 1919 ako aj po vytvorení novovytvorených pozemnoknižných parciel č.

7109, 7110, 7111/a; č. 7109, 7110, 7111/b a č. 7109, 7110, 7111/c.

18.Vychádzajúczvyššieuvedeného,vkonanísastalosporným,či:1.vzmyslezápisuvpozemnoknižnej
vložke č. 394 k. ú. E. bod 15 po roku 1919 došlo k úplnému zániku pôvodných pozemnoknižných parciel
č. 7109, 7110 a 7111 - S. F. (vo vzťahu ktorej sa predmet konania týka) a ich vyčerpaniu vznikom nových

pozemnoknižných parciel
č. 7109,7110,7111/a (S. F.), č. 7109, 7110, 7111/b (S. D. F.),
č. 7109, 7110, 7111/c (S. E. F.), keď aj podľa záverov znaleckého posudku č. 6/2014 vypracovaného
Ing. Annou Šobichovou a č. 10/2018 vypracovaného Ing. Jozefom Polkom pôvodná pozemnoknižná
parcela č. 7111 už nemala byť zapísaná v pozemnoknižnom protokole č. 250 k. ú. C., čomu zodpovedá

jednak zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. E., ako aj zhodná výmera starých (pôvodných)
pozemnoknižných parciel č. 7109, 7110, 7111 s výmerou novovytvorených pozemnoknižných parceliel
po roku 1919. Odvolací súd v odvolacom konaní uvedené skutočnosti (ako aj vyslovené závery súdu
prvej inštancie) v odvolacom konaní nemohol preveriť, keďže súčasťou spisového materiálu (jeho
žurnalizácie) je len znalecký posudok č. 6/2014 vypracovaný Ing. Annou Šobichovou, ostatné dva

znalecké posudky Ing. Jozefa Polku č. 10/2018 a Ing. Jána Šimuna č. 11/2019 súčasťou tohto spisového
materiálu nie sú. Žalobcovia odvodzovali vlastnícke právo
k žalovaným parcelám aj na základe ďalšieho dôvodu – 2. skutočného užívania časti
pozemnoknižnej parcely č. 7111 ich právnou predchodkyňou D. F., Q. L., čomu zodpovedajú zápisy
v pozemnoknižných vložkách č. 250 k. ú. C., a najmä v pozemnoknižnej vložke č. 1160 k. ú. C.

na jej právnych predchodcov O. L. a E. L.. V tejto súvislosti je možné konštatovať, že súd prvej
inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť predkladaným tvrdeniam a listinným dôkazom, najmä
zápisom vlastníckeho práva špeciálne pokiaľ sa týka evidovania vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim
sa v k. ú. E. (M.), v ktorom katastrálnom území bolo evidované vlastníctvo aj v prospech obyvateľov
mesta Tvrdošín. Vzhľadom k tomu, že tak strana žalobcov ako aj strana žalovaných odvodzuje

vlastníctvo k žalovaným parcelám od svojich právnych predchodcov, ktorým svedčil zápis vlastníckeho
práva v pozemnoknižných vložkách - v prípade žalobcov sa jedná o zápis v pozemnoknižnej vložke
č. 250 a 1160 k. ú. C. a v prípade žalovaných zápis vlastníctva v prospech R. G. a K. (P.) G., vydatej
D., vo vložkách č. 394, 608 a 609 k. ú. E.. Vzhľadom na okolnosti, že vlastníctvo k pozemnoknižnýmparcelám č. 7109, 7110, 7111 sa viedlo v pozemnoknižných vložkách tak pre katastrálne územie E.
(neskôr M.) ako aj pre katastrálne územie C., javí sa preto, aby zo strany súdu prvej inštancie bolo/je
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie za účelom vysvetlenia (pochopenia) súvislostí s týmto duálnym

zápisomvedeniavlastníctvapredvekatastrálneúzemiakrovnakýmparcelám,atovyžiadanímsiďalších
podkladov vo vzťahu k zápisom takéhoto duálneho zapisovania, príp. ďalších podkladov z pozemkovej
knihy Okresného úradu Tvrdošín, katastrálny odbor (napr. pozemkových a katastrálnych máp), príp. aj
samotnou návštevou pozemkovej knihy za účelom vysvetlenia vedenia evidovania vlastníctva v dávnej
minulosti pred rokom 1919, ako aj po roku 1919 v nasledujúcich rokoch evidovania vlastníctva, mapovej

evidencie a číselného označovania (a zmien) pozemnoknižných parciel, keďže sa jedná o osobitné
okolnosti evidovania vlastníctva v tomto/týchto katastrálnych území.

19. Je zrejmé, že pozemnoknižná vložka č. 394 k. ú. E. vznikla odpisom z pozemnoknižných vložiek
č. 224, 292 a 318, nie je však zrejmé, z ktorého katastrálneho územia – E. (M.) alebo C.. V zápise
v pozemnoknižnej vložke č. 394 k. ú. E. pod A m. č. 2 sa (pod ňou) nachádza poznámka v maďarskom

jazyku (podľa prekladu na č. l. 326 spisu – „viď. v pozemnoknižnej zápisnici č. 250 Tvrdošín“), keď podľa
tvrdenia právneho zástupcu žalobcov sa zápis týka parcely č. 7111 vedenej v časti A m. č. 3. Pokiaľ sa
týka evidovania vlastníctva v pozemnoknižnej vložke č. 250 k. ú. C. (č. l. 49 spisu), v nej je uvedený
zápis vlastníctva (v časti A pod poradovým číslom 21 k pozemnoknižnej parcele č. 7111 – o výmere
7 katastrálnych jutár 1339 siah, kde je odkaz na zápis pod B23, ako je vyššie hodnotené), pôvodné

vlastníctvo bolo evidované na Q. U. a neskôr rodinu Reiszovcov. Nad zápisom v pozemnoknižnej vložke
č. XXX k. ú. C. v časti A m. č. 21 pozemnoknižná parcela č. 7111 S. I. M. o výmere 7 katastrálnych
jutár 1339 siah je uvedený (maďarsky) odkaz na zápis pozemnoknižného protokolu č. 216 - zrejme
pre katastrálne územie E., keď podľa pripojenej (zažurnalizovanej) fotokópie pozemnoknižnej vložky
č. 216 k. ú. E. (č. l. 103 spisu) pod p. č. 362 je evidencia pozemnoknižnej parcely (zápis je značne

opravovaný) zrejme k pozemnoknižnej parcele č. 7111 – o výmere 7 katastrálnych jutár 1339 siah, keď
aj podľa záverov znaleckého posudku č. 6/2014 Ing. Anny Šobichovej zápis pod p. č. 362 by sa mal
týkať pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 7111 k. ú. E., čomu zodpovedá aj výmera, keď súdom prvej
inštancie nebolo ďalej hodnotené, z akého dôvodu nebol v tejto pozemnoknižnej vložke č. 216 k. ú.
E. (ako údajného pomocného protokolu) evidovaný zápis k ďalším dvom pozemnoknižným parcelám

pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 394 k. ú. E., t. j. pozemky č. 7109 a 7110, resp. aký
význam mala evidencia parciel v tomto pozemnoknižnom protokole.

20. V spisovom materiáli mimo žurnalizácie sa nachádzajú pôvodné mapy zrejme z roku 1869 k. ú. E.
(M.), kde sú graficky vyznačené (okrem iných) časti katastrálneho územia nazvané „F.“, „F.“, keď podľa

vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na odvolacom pojednávaní - že pozemnoknižným parcelám
č. 7109, 7110 a 7111 zodpovedalo pôvodné označenie parciel číslom 204 tak v oblasti F. ako aj (D.
G. E.) F., pričom až neskôr došlo k prečíslovaniu tohto prvotného pozemnoknižného označenia čísla
204 na označenie č. 7109, 7110 a 7111, pričom následne v prvej polovici 20. storočia za čas evidencie
pozemkovej knihy mala byť pôvodne pozemnoknižná parcela č. 204, neskôr označovaná/vedená ako

parcela č. 7111, označovaná aj ako parcela č. 12081, resp. podľa novšieho číslovania číslom 14771.
Prílohou farebnej nezažurnalizovanej grafickej časti zobrazenia katastra M. z roku 1869 je tzv. Prvá
a Druhá (kniha) uvedenia menného zoznamu fyzických osôb a ich vlastníctva, ktorá skutočnosť by mohla
zodpovedať záverom vyjadreným v rozhodnutí Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici z 6.6.1995 č.
j. 300-1740/1995 (na č. l. 262 spisu) ohľadom evidovania jednotlivých území pre obec C. označený

číslami I, II, III, z ktorých diel II C. je označený pre tzv. M., ktoré skutočnosti môžu mať tiež význam pre
vyhodnotenie
skutkových okolností vo vzťahu k evidovaniu vlastníctva kat. územia M. (predtým E.) pre občanov C.,
v pozemnoknižných vložkách k. ú. E. (M.) a k. ú. C..

21. Právny zástupca žalobcov na odvolacom pojednávaní poukázal na skutočnosť užívania parciel ich
právnou predchodkyňou D. F. poukazujúc na číslovanie predtým evidovanej pozemnoknižnej parcele
č. 7111, ktorá mala mať aj číslovanie 12081, resp. novšie číslovanie 14771, vychádzajúc ďalej aj zo
záverov znaleckého posudku č. 11/2019 vypracovaného znalcom Ing. Jánom Šimunom, z ktorého má
vyplývať skutočnosť, že u pozemnoknižných parciel 12081, 12082 bol vedený ako užívateľ/vlastník Q.

P. a vo vzťahu k pozemnoknižným parcelám 12083, 12084, 12085, bol užívateľ/vlastník D. O., pričom
tieto parcely 12081, 12082, 12083, 12084 a 12085 by mali zodpovedať pozemnoknižnej parcele neskôr
označovanej ako č. 7111, pričom znalec vo svojom znaleckom posudku mal farebne graficky vyznačiť
žalobcami uvádzané skutočnosti. Odvolací súd uvádzanú skutočnosť v odvolacom konaní nemoholpreskúmať, keďže tak znalecký posudok Ing. Jána Šimuna č. 11/2019 ako aj znalecký posudok Ing.
Polku Jozefa
č. 10/2018 neboli súčasťou spisového materiálu. Z výsluchu právneho zástupcu žalobcov na odvolacom

pojednávaní odvolací súd zistil, že znalecký posudok č. 11/2019 vypracovaný znalcom Ing. Jánom
Šimunom je súčasťou spisu vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 10C/60/2013, ktoré
konanie nie je právoplatne skončené, znalecký posudok Ing. Jozefa Polku bol vypracovaný ku konaniu
sp. zn. 5C/44/2013 a vec nie je právoplatne skončená.
Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, pokiaľ uvedené listinné dôkazy považoval za podstatné pre

zistenie skutkového stavu a pre vyvodenie záverov o opodstatnenosti/ dôvodnosti alebo nedôvodnosti
podanej žaloby, tieto riadne zabezpečiť v prebiehajúcom konaní a tieto (listinné dôkazy) vyhodnocovať
v zmysle podmienok
§§ 185 až 188, 204 CSP, spolu s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania. Vzhľadom na
charakterprejednávanejvecibudepotrebné,abysúdprvejinštancieajvzhľadomnapolohovéposúdenie
zobrazenia pozemnoknižných parciel v minulosti si zabezpečil buď originály, resp. fotokópie v rovnakej

kvalite zobrazenia (farebne), najmä čo sa týka grafického zobrazenia parciel, v uvedených znaleckých
posudkoch (viď. aj listinné dôkazy na č. l. 44 – 82 spisu).

22. Žalobcovia s preukazovaním vlastníckeho práva k žalovaným parcelám - odvodzujúc vlastníctvo
od právnej predchodkyne D. F., Q. L., predkladali súdu pozemnostné hárky k viacerým pôvodným

(pozemnoknižným) spoluvlastníkom, vo vzťahu ktorým je odvodzované vlastnícke právo buď od zápisu
v pozemnoknižnej vložke XXX k. ú. E., alebo vo vzťahu k zápisu vlastníckeho práva v pozemnoknižnej
vložke 250 a neskôr 1160 k. ú. C., keď podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcov na odvolacom
pojednávaní, tieto pozemnostné hárky boli evidované podľa Zákona o pozemkovom katastri č. 177/1928
Sb. s účinnosťou od 1.1.1928. V súvislosti s podanou žalobou žalobcovia predložili súdu ako listinný

dôkaz napr. pozemnostný hárok č. 508 (č. l. 61 spisu) s evidenciou O. L. a E. Q. A., v ktorej (okrem
iných) bolo evidované užívanie parcely č. 14771 –F. o výmere 5 há 851 m2 (s ďalšou poznámkou a
s tým, že parcela je preškrtnutá), ďalej pozemnostný hárok č. 135/39 vedený na C. H., kde je vo vzťahu
k parcele č. 14772 – F. vedené vlastníctvo vo výmere 3 há 11 árov a 5 m2, ďalej pozemnostný hárok
č. 985/č.33/37 (č. l. 65 spisu) evidovaný na D. F., Q. L., kde je evidované užívanie vo vzťahu k parcele

č. 14771 – F. o výmere 5 há 851 m2, ďalej pozemnostný hárok na č. l 68 spisu vo vzťahu k evidencii
K. D., Q. G. a R. G., jedná sa o neúplný pozemnostný hárok (prekrývaný pri vytváraní fotokópie), kde
je evidované užívanie vo vzťahu k parcelám napr. F. č. 14774, 14777, 14780, 14783, 14786, 14789,
14792, 14795, 14798, 14801, ako aj pozemnostný hárok (č. l. 71 spisu) vo vzťahu k evidovaniu užívania
pozemnoknižnej spoluvlastníčky D. R., Q. D., F. D., Q. F., O. F. a G. F. v časti F.. Súd prvej inštancie

bude ďalej zisťovať aj skutočnosti ohľadom vlastníctva žalobcov a ich právnych predchodcov v katastri
nehnuteľností, keďže podľa výpovede žalobcu v rade 6/ D. F. na odvolacom pojednávaní, časť lúky na F.
bola v minulosti odpredaná tretím osobám. Súd prvej inštancie tieto a ďalšie predložené listinné dôkazy
nevyhodnocoval v spojitosti s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
nevykonal dokazovanie spôsobom, ako mu ukladá Civilný sporový poriadok, dôsledne sa nezaoberal
tvrdeniami, skutočnosťami a dôkazmi, ktoré mohli mať význam pre rozhodnutie vo veci, z uvedených
dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)