Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, April 29, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624200135
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6624200135.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto Poltár, prechodne bytom D. E. F. XXXX/XX, XXX XX
G., proti žalovanej: H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX E., v konaní o návrhu
žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného

súdu Lučenec č. k. 13C/3/2024 – 41 zo dňa 23. januára 2024 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia z a m i e t a.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením
záložného práva v prospech žalobkyne na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej evidované
Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXXX vedenom pre
okres Poltár, obec E. a katastrálne územie E., a to na parcelu CKN č. XXXX – zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 250 m2, parcelu CKN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2,

parcelu CKN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 87 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX
postavený na parcele CKN č. XXXX, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne voči žalovanej
vo výške 250 000,- € s príslušenstvom (I. výrok) a uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
konaniavrozsahu100%,vovýškeakobuderozhodnutéosobitnýmuznesenímvydanýmvyššímsúdnym
úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento mal za osvedčené
zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „CSP“), ktorými okrem podania návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú existencia zabezpečovanej peňažnej pohľadávky žalobcu
ako veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi, existencia spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým
môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty a existencia obavy z ohrozenia, či zmarenia budúcej

exekúcie vedenej na vymoženie pohľadávky.

3. Súd prvej inštancie mal existenciu splatnej peňažnej pohľadávky vo výške 250 000,- Eur s
príslušenstvom osvedčenú zo žalobkyňou k návrhu predložených listín – zmluvy o pôžičke zo dňa
28.01.2019 (z ktorej vyplýva, že pôvodný veriteľ A. J. C., nar. XX.XX.XXXX požičal žalovanej sumu
250 000,- €, čo žalovaná potvrdila podpisom zmluvy a zaviazala sa požičanú sumu vrátiť a zaplatiť z nej

zmluvný úrok vo výške 2,5% ročne do 30.06.2023) v spojení so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
16.04.2021 (z ktorej vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku z predmetnej zmluvy o pôžičke nažalobkyňu ku dňu podpisu zmluvy. Pohľadávka doposiaľ nebola judikovaná. Pohľadávku mala žalobkyňa
zabezpečenú záložným právom zapísaným v Obchodnom registri SR na obchodný podiel žalovanej
ako spoločníčky v obchodnej spoločnosti H. - E. I. zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva na

obchodný podiel zo dňa 28.01.2019. Okrem toho bola osobitnou zmluvou o pôžičke zo dňa 28.01.2019
pôvodným veriteľom A. J. C. poskytnutá druhej spoločníčke K. L. L. pôžička vo výške 250 000,- €, ktorú
taktiež zabezpečil záložným právom na jej obchodný podiel v obchodnej spoločnosti H. - E. I. a ktorá
bola tou istou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.04.2021 postúpená z pôvodného veriteľa na
žalobkyňu, čo vyplýva z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok.

4. Súd prvej inštancie mal ďalej osvedčené, že vo výlučnom vlastníctve žalovanej sú vyššie uvedené
nehnuteľnosti (uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) ako spôsobilý predmet
záložného práva.

5. Súd prvej inštancie mal aj za to, že žalobkyňa osvedčila dôvodnú obavu, že prípadná exekúcia vedená
na vymoženie jej pohľadávky bude bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ohrozená, či zmarená,
nakoľko z výpisov obchodnej spoločnosti H. - E. I. z Obchodného registra SR zistil, že ku dňu 16.10.2023
bola konateľom a už jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti K. L. L. a záložné právo zriadené
na obchodný podiel žalovanej v prospech žalobkyne bolo z Obchodného registra SR vymazané. Túto

dôvodnú obavu videl teda v konaní žalovanej, ktorým previedla predmet zálohu na iného spoločníka,
čím znemožnila žalobkyni domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva.

6. Súd prvej inštancie bol napokon názoru, že nariadené zabezpečovacie opatrenie zodpovedá aj
princípu proporcionality, t.j. zásah do majetkových pomerov dlžníka je primeraný výške pohľadávky,

na ktorej zabezpečenie súd zriaďuje záložné právo, rozsah zabezpečeného majetku nie je v zjavnom
nepomere k uplatňovanej, zabezpečovanej pohľadávke, nakoľko hodnota zálohu (nehnuteľností) sa
podľa cenových ponúk realitnej kancelárie na predaj porovnateľných nehnuteľností pohybuje v rozmedzí
od 30 300,- € do 42 420,- €, kým zabezpečovaná pohľadávka je vo výške 250 000,- €, ako aj s poukazom
na účel zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho výhradne na zabezpečenie nárokov žalobcu, jeho

zriadením nedochádza k zániku vlastníckeho práva žalovaného a tým k závažnému zásahu do jeho práv.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobkyňa bola v konaní (plne) úspešná. Dodal, že o výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. z dôvodov,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Za nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie považovala žalovaná existenciu splatnej
pohľadávky žalobkyne voči nej. Potvrdila síce skutočnosť, že medzi ňou a jej sestrou ako dlžníčkami
a ich otcom A. J. C. boli spísané dve samostatné zmluvy o pôžičke, na základe ktorých každá z nich
dlhovala otcovi sumu 250 000,- €, ako aj skutočnosť, že na základe zmluvy o pôžičke bola medzi ňou

a jej otcom spísaná zmluva o zriadení záložného práva na jej obchodný podiel. Tvrdiac však, že zmluva o
postúpenípohľadávokboladňa16.04.2021uzatvorenámedzijejotcom,ňouažalobkyňouaspoukazom
na článok III. predmetnej zmluvy označený ako odplata, podľa ktorého postúpenie pohľadávok je
medzi zmluvnými stranami dohodnuté bezodplatne, a to z dôvodu vyporiadania predchádzajúcich
záväzkov-právnych vzťahov zmluvných strán, mala za to, že dlžná suma bola ňou vyplatená veriteľovi

v ten istý deň, t.j. 16.04.2021, o čom svedčí príjmový doklad, ktorý je súčasťou zmluvy o pôžičke.
Uviedla, že žalobkyňa o týchto skutočnostiach vie, nakoľko všetko bolo vykonané so súhlasom všetkých
zúčastnených strán. Všetky potrebné právne veci, vrátane zmlúv zabezpečovala jej sestra K. L..
Žalovaná zhrnula, že pôžička bola splatená, neexistuje, preto nie je daný dôvod na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia (čím uplatnila odvolací dôvod – rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalobu považovala za účelovú, podanú v snahe žalobkyne
ublížiť jej aj vzhľadom na iného prebiehajúce konanie na Okresnom súde Lučenec.10. K odvolaniu žalovaná na podporu svojich tvrdení pripojila vo fotokópii zmluvu o pôžičke zo dňa
28.01.2019, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 16.04.2021 a príjmový pokladničný doklad č.
175444 zo dňa 16.04.2021 s osvedčovacou doložkou uznania podpisu na ňom za vlastný zo strany A.

J. C. zo dňa 31.01.2024.

11. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia zmenil podľa § 389 CSP, t.j. aby ho zrušil.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov aj odvolacieho konania voči žalovanej.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považovala za zákonné, spravodlivé a presvedčivé,
vychádzajúce z náležite zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci.

13. Dôkaz predložený žalovanou o zaplatení dlžnej sumy označila za vykonštruovaný, úmyselne

vytvorený dodatočne. Skutočnosť, že dlh žalovanej nebol nikdy zaplatený a už vonkoncom nie
pôvodnému veriteľovi A. J. C. potvrdzujú podľa žalobkyne nasledovné skutočnosti:

14. Žalovanou tvrdené zaplatenie dlhu v hotovosti do rúk jej otca – A. J. C. je vystavené dňa 16.04.2021,
t.j. toho istého dňa ako bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky. Z toho žalobkyňa vyvodila, že

by bolo absolútne proti akejkoľvek logike, aby sa vypracovávala zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá
údajnezaniklavtenistýdeň,tedapodľalogikyžalovanejužneboločopostupovať.Žalobkyňazdôraznila,
že A. J. C. overoval pravosť svojho podpisu na zmluve o postúpení pohľadávky dňa 21.04.2021, čím
ešte aj v daný deň potvrdzoval, že postupoval existujúcu pohľadávku. Ak by totiž bola pohľadávka
uspokojená už 16.04.2021, nebolo by čo dňa 21.04.2021 postupovať. Výška odmeny za postúpenie

pohľadávky nie je spôsobilá preukazovať tvrdenie žalovanej, že došlo k jej uspokojeniu. Žalobkyňa
vyjadrila názor, že otec žalovanej jej na jej žiadosť účelovo dňa 31.01.2024 vystavil príjmový pokladničný
doklad o zaplatení dlžnej sumy do jeho rúk v hotovosti spätne ku dňu 16.04.2021, čo spochybňuje
hodnovernosť takéhoto potvrdenia. Podotkla, že odovzdanie hotovostných peňazí vo výške 250 000,- €
je viac menej technicky nereálne a v hrubom rozpore so zákonom č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v

hotovosti – o bezhotovostnom prevode peňazí neexistuje reálny záznam. Žalobkyňa poukázala na to, že
žalovaná od údajnej úhrady dlhu 16.04.2021 do súčasnosti nežiadala o kvitanciu zániku jej dlhu, o výmaz
záložného práva z jej obchodného podielu (nakoľko ešte v roku 2023 bolo záložné právo v obchodnom
registri zapísané). Záväzok zaplatiť dlh 250 000,- € je dostatočne vysoký na to, aby akýkoľvek dlžník
mal najvyšší záujem mať v rukách potvrdenie, že tento dlh neexistuje.

15. Žalobkyňa za dôkaz o existencii dlhu považovala aj plnú moc udelenú A. J. C. advokátskej
kancelárii ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s.r.o. taktiež zo dňa 16.04.2021 za účelom zápisu zmeny
osoby záložného veriteľa na obchodný podiel žalovanej v obchodnej spoločnosti H. - E. I.. Zmenu
osoby veriteľa obchodný register zapísal ku dňu 05.05.2021. Mala za to, že ak by bol dlh žalovanej

uhradený, nežiadalo by sa o zápis zmeny osoby záložného veriteľa, ale o zápis výmazu záložného
práva z obchodného podielu žalovanej v obchodnej spoločnosti. Dodala, že predmetná plná moc je
uložená v zbierke listín príslušného obchodného registra. Žalobkyňa mala preto za to, že A. J. C. a
žalovaná zavádzajú a klamú, pričom ich klamstvo je konfrontované s ich neskoršími právnymi úkonmi
potvrdzujúcimi trvanie záväzku.

16. Žalobkyňa zhrnula, že A. J. C. nikdy nevystavil akékoľvek písomné potvrdenie o zániku jeho
pohľadávky voči žalovanej, nikdy ju o tom on ani žalovaná neinformovali.

17.Pokiaľideoobavužalobkyneznakladaniasnehnuteľnosťamizostranyžalovanej,malazato,žetáto

bola potvrdená, nakoľko žalovaná nakladá s rodinným domom, čo vyplýva z LV č. XXXX vedeného pre
katastrálne územie E., kde je uvedené, že žalovaná (zrejme z vďaky za vystavenie falošného potvrdenia)
zriadila pre svojho otca vecné bremeno dožitia evidované pod č. M. XX/XXXX a M. XX/XXXX.

18. K vyjadreniu k odvolaniu žalobkyňa pripojila plnomocenstvo udelené A. J. C. advokátskej kancelárii

ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s.r.o. zo dňa 16.04.2021, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o
spoločnosti s ručením obmedzeným uložený do elektronickej schránky dňa 26.04.2021 a výpis z LV č.
XXXX vedeného pre katastrálne územie E. zo dňa 02.03.2024.19. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne k jej odvolaniu už nevyjadrila.

20. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 ods. 1

CSP preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, o ktorej ani súd prvej inštancie nemusí rozhodnúť na pojednávaní (§ 378
ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP a § 329 ods. 1 CSP), len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z
dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa
procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady nezistil a dospel k záveru, že uznesenie

súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie ani zrušenie z nasledovných dôvodov:

21. V prvom rade odvolací súd uvádza, že ustanovenie článku III. pod názvom odplata citované
žalovanou zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.04.2021 hovorí len o tom, že pohľadávka
bola postúpená bezodplatne, teda nebola dojednaná odplata za jej postúpenie. Uvedené ustanovenie

nehovorí nič o tom, že pohľadávka bola uhradená dlžníkom. Žalovaná mylne v odvolaní uvádza,
že zmluva o postúpení pohľadávok bola spísaná medzi jej otcom, ňou a žalobkyňou. Žalovaná ako
dlžník neuzatvárala zmluvu o postúpení pohľadávok, na postúpenie pohľadávky nie je potrebný súhlas
dlžníka, ak to neodporuje dohode s dlžníkom (§ 524 ods. 1 v spojení s § 525 ods. 2 OZ), zmluva
o postúpení pohľadávok bola uzatvorená len medzi postupcom – jej otcom a postupníkom – žalobkyňou.

Skutočnosť, že za postúpenie pohľadávky nebola dojednaná odplata má vplyv len na to, že nenastupuje
zodpovednosť postupcu voči postupníkovi za existenciu postupovanej pohľadávky v čase jej postúpenia
vyplývajúca z ustanovenia § 527 ods. 1 OZ, t. j. argumentum a contrario postupca nezodpovedá
postupníkovi, ak postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom;
dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi; postúpená pohľadávka

alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.

22. Avšak dôkazom spôsobilým preukázať zánik dlhu dlžníka (žalovanej), resp. zánik pohľadávky
veriteľa zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 28.01.2019 je príjmový pokladničný doklad predložený
vo fotokópií žalovanou k odvolaniu, z ktorého vyplýva, že dňa 16.04.2021 A. J. C. prijal od žalovanej

sumu 250 000,- € titulom vrátenia pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.01.2019, čo prijímateľ potvrdil
vlastnoručným podpisom. Z osvedčovacej doložky mesta Poltár zo dňa 31.01.2024 vyplýva, že dňa
31.01.2024 mesto Poltár osvedčilo, že podpis na príjmovom pokladničnom doklade uznal za svoj vlastný
A. J. C.. Osvedčovacia doložka výslovne uvádza, že neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných
na listine (príjmovom pokladničnom doklade), tzn. že osvedčuje len skutočnosť, že podpis na príjmovom

pokladničnomdokladeuznalA.J.C.zasvojvlastný.Skutočnosť,žeA.J.C.potvrdilpravosťjehopodpisu
zo značným časovým odstupom a potom, ako bolo žalovanej doručené uznesenie súdu prvej inštancie
o nariadení zabezpečovacieho opatrenia (25.01.2024), môže síce vyvolávať pochybnosť, či príjmový
pokladničný doklad nebol vyhotovený dodatočne pre účely tohto konania, avšak bez akýchkoľvek
pochybností nevylučuje, že k podpisu príjmového pokladničného dokladu potvrdzujúceho úhradu dlhu

došlo dňa 16.04.2021 a potvrdením pravosti podpisu si žalovaná chcela len vylepšiť svoju dôkaznú
pozíciu v tomto súdnom konaní. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pre platnosť potvrdenia o úhrade
dlhu Občiansky zákonník nevyžaduje úradne overenie pravosti podpisu veriteľa, len písomnú formu (§
569 OZ).

23. Podľa žalobkyne je nelogické, aby v ten istý deň, ako s ňou pôvodný veriteľ A. J. C. uzatvoril zmluvu
o postúpení pohľadávky pohľadávka už neexistovala aj vzhľadom na skutočnosť, že dňa 21.04.2021
ešte bola overená pravosť svojho podpisu na zmluve o postúpení pohľadávky. K tomu odvolací súd
uvádza, že táto skutočnosť nie je spôsobilá vyvrátiť vierohodnosť príjmového pokladničného dokladu
potvrdzujúceho úhradu pohľadávky. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a z príjmového pokladničného

dokladu totiž nevyplýva, ktorý z nich bol A. J. C. podpísaný skôr, iba to, že boli podpísané v ten istý deň.
Mohlo dôjsť k situácii, že najprv A. J. C. podpísal zmluvu o postúpení pohľadávok a následne v ten istý
deň žalovaná uhradila dlžnú sumu. V zmysle § 524 ods. 1 veta druhá OZ totiž platí, že dokiaľ postúpenie
pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi
nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Žalovanej teda ani po uzatvorení zmluvy o

postúpení pohľadávok nebránilo uhradiť pohľadávku, o ktorej postúpení nemusela mať vedomosť (A. J.
C. jej nemusel jej postúpenie oznámiť) pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaviť svojho dlhu. Relevantná nie
jeaniskutočnosť,žeA.J.C.dňa21.04.2021bolnaObecnomúradeČeskéBrezovospolusožalobkyňou
overovať podpisy na zmluve o postúpení pohľadávok. Opätovne osvedčovacia doložka obce na zmluveosvedčuje len pravosť podpisu, neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných na osvedčovanej
listine. A. J. C. tým teda nepotvrdzoval, že v čase osvedčenia jeho podpisu ešte pohľadávka existovala,
aleosvedčovacoudoložkoulenobecpotvrdilapravosťjehopodpisu,akoajpodpisužalobkynenazmluve

o postúpení pohľadávok. Presvedčenie žalobkyne, že každý dlžník, ktorý by uhradil dlh v takej výške,
by bol požiadal o kvitanciu o zániku dlhu pre účely výmazu záložného práva z obchodného registra
na obchodný podiel a o samotný výmaz, je len dohadom žalobkyne, avšak nie dôkazom nepochybne
vyvracajúcim, že dlh v minulosti uhradený nebol. Nie nepodstatnou je v tomto smere skutočnosť, že
žalobkyňaaA.J.C.súrodičmižalovanejaK.L.L.,vecisatedadovznikusporumohliriešiťajneformálne

a napokon nezanedbateľnou je aj skutočnosť vyplývajúca z výpisu z Obchodného registra Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 16.10.2023, že v čase prevodu obchodného podielu žalovanej na K. L. L.
činila jeho výška len 3 320,- €, teda založený bol len obchodný podiel v relatívne nízkej výške, čo mohlo
viesť k nedbalosti žalovanej ohľadne riešenia výmazu záložného práva k tomuto podielu.

24. Obdobne plnomocenstvo udelené advokátskej kancelárii ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s.r.o. pre

účely prepisu záložného veriteľa ohľadne záložného práva na obchodnom podiele tiež nevylučuje, že
k úhrade dlhu mohlo dôjsť neskôr v ten istý deň. Skutočnosť, kedy následne advokátska kancelária
návrh na zmenu zápisu podala a obchodný register na základe návrhu na zmenu zápisu zapísal zmenu
záložného veriteľa, nie je z tohto pohľadu relevantná.

25. Prípadné porušenie zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení účinnom v čase
úhrady dlhu žalovanou v hotovosti do rúk A. J. C., nemá v zmysle jeho § 5 vplyv na platnosť právneho
úkonu, na základe ktorého sa vykonala platba v hotovosti, t.j. nespôsobuje neplatnosť zániku dlhu
jeho splnením. Za záznam o bezhotovostnom prevode peňazí možno považovať príjmový pokladničný
doklad. Žalobkyňa neuviedla, aký prípadne iný záznam o bezhotovostnom prevode peňazí, ktorý

neexistuje, mala na mysli, aký iný záznam o tomto prevode mala žalovaná v konaní predložiť. V tomto
smere ani nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie ňou tvrdenej skutočnosti. V civilnom
spore medzi dvoma fyzickými osobami, ktorý nie je sporom s ochranou slabšej strany, súd zásadne
vykonáva len dôkazy navrhnuté stranami sporu, čo vyplýva z ust. § 185 CSP.

26. Navyše odvolací súd poukazuje na znenie § 8 ods. 1 písm. h) zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení
platieb v hotovosti v znení účinnom v čase úhrady dlhu žalovanou, podľa ktorého zákaz podľa § 4 sa
nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté v čase krízovej situácie, vojny, vojnového
stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie. Podľa § 4 ods. 1 daného zákona
zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 2 daného zákona zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur,
medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. V roku 2021 pretrvávala na Slovensku mimoriadna situácia
vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 z dôvodu ohrozenia verejného
zdravia II. stupňa v dôsledku pandémie infekčného ochorenia COVID-19 s účinnosťou od 12.03.2020,
pričom mimoriadna situácia z uvedeného dôvodu bola odvolaná uznesením vlády Slovenskej republiky

č. 446 zo dňa 13.09.2023 ku dňu 15.09.2023 o 06.00 hod.

27. Odvolací súd taktiež poukazuje na nezrovnalosti v tvrdeniach žalobkyne v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a v dôkazoch ňou predložených na preukázanie týchto tvrdení. Žalobkyňa
v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdila, že k výmazu záložného práva na obchodný

podiel žalovanej v obchodnej spoločnosti H. - E. I. došlo v októbri 2023 v dôsledku prevodu tohto
obchodného podielu na zostávajúcu druhú spoločníčku K. L. L.. Zo žalobkyňou predloženého výpisu
z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica ohľadne obchodnej spoločnosti H. - E. I. zo
dňa 16.10.2023 v spojení s výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
05.05.2021 však vyplýva, že obchodný podiel spoločníka K. L. L. sa navýšil na sumu 412 640,- € (t. j.

o obchodný podiel žalovanej vo výške 3 320,- €, nakoľko pôvodne činil 409 320,- €), pričom naďalej
na tento obchodný podiel zostalo zapísané záložné právo na základe záložnej zmluvy uzatvorenej
dňa 28.01.2019 a ako záložný veriteľ je na výpise zo dňa 16.10.2023 uvedená žalobkyňa. Z výpisu
zo dňa 16.10.2023 teda vyplýva, že v čase prevodu menšinového obchodného podielu žalovanej na
druhú spoločníčku ešte existovalo záložné právo na celkový obchodný podiel vo výške 412 640,- €.

Až z potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica o vykonaní zápisu zo dňa 15.12.2023 a výpisu z
Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.12.2023 vyplýva výmaz záložného
práva žalobkyne k celému obchodnému podielu v tom čase už jedinej spoločníčky K. L. L., nakoľko
už žiadne záložné právo na uvedenom výpise nefiguruje. Z uvedených dokladov však nie je zrejmýdôvodvýmazuzáložnéhopráva. Uvedenélistinytedabezpochybnostínepreukázalitvrdeniežalobkyne,
že prevodom obchodného podielu žalovanej ako spoločníčky na druhú zostávajúcu spoločníčku K. L.
L. došlo k výmazu záložného práva k tomuto obchodnému podielu, teda že toto konanie žalovanej

spôsobilo zánik zabezpečenia pohľadávky žalobkyne a teda, že by ním bolo osvedčená dôvodnosť
obavy, že exekúcia bude ohrozená, či zmarená, resp. snaha žalovanej o ukrátenie uspokojenia
pohľadávky žalobkyne.

28. Odvolací súd taktiež poukazuje aj na tú skutočnosť, že dopytom na Okresný súd Lučenec nezistil,

že by sa žalobkyňa v súčasnosti pokúšala o judikovanie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, na uvedenom
súde žiadne konanie o zaplatenie dlhu žalovanej zo zmluvy o pôžičke ku dňu vydania tohto rozhodnutia
neprebieha. Odvolací súd zistil, že na danom súde prebieha len konanie o neplatnosť právneho úkonu
- oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 05.01.2024, ktorého vyslovenia sa žalobou
domáha žalovaná (v danom konaní v procesnom postavení žalobkyne) voči žalobkyni (v danom konaní
v procesnom postavení žalovanej), pričom záložné právo sa týka iných nehnuteľností vo vlastníctve

žalovanej, zapísaných na inom liste vlastníctva vedenom pre iné katastrálne územie, z čoho vyplýva,
že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne vyplývajúce z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
že žalovaná vlastní len nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne
územie E., ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ktorý bol na súd
prvej inštancie podaný dňa 08.01.2024.

29. Napokon pre úplnosť (uvedomujúc si, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bol rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase jeho rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
v zmysle § 344 CSP v spojení s § 329 ods. 2 CSP) odvolací súd podotýka, že z úradnej činnosti,
a to konkrétne z aktuálneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica ohľadne

obchodnej spoločnosti H. - E. I. zistil, že podľa súčasného právneho stavu je od 13.03.2024 jediným
spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti žalovaná, teda v súčasnosti je ona vlastníčkou
obchodného podielu v hodnote 412 640,- €. Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti žalovaná disponuje
iným majetkom okrem nehnuteľností, z ktorého môže byť pohľadávka žalobkyne v prípade jej existencie,
judikovania a exekúcie vedenej na jej vymoženie uhradená.

30. V spojitosti s predchádzajúcimi skutočnosťami preto odvolací súd dospel k záveru, že v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie neboli a ani v súčasnosti nie sú osvedčené, resp. naplnené
všetky kumulatívne podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko existencia
zabezpečovanej pohľadávky v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bola zo strany žalovanej

relevantným dôkazom spochybnená, pričom presahuje časový priestor a účel rozhodovania o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podrobné dokazovanie existencie spornej pohľadávky. To
je účelom prípadného konania vo veci samej na základe prípadnej žaloby žalobkyne o zaplatenie
pohľadávky s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke. Taktiež nebolo osvedčené, že práve konanie
žalovanej spočívajúce v prevode jej obchodného podielu spôsobilo zánik záložného práva k nemu

ako prostriedku zabezpečenia prípadnej pohľadávky žalobkyne a tým ohrozenie prípadnej exekúcie,
či jej zmarenie. Navyše zo skutočností zistených odvolacím súdom po rozhodnutí súdu prvej inštancie
vyplýva, že žalovaná v súčasnosti disponuje iným majetkom – obchodným podielom v hodnote 412 640,-
€, z exekúcie postihnutím ktorého by bolo možné prípadnú pohľadávku žalobkyne uspokojiť.

31. Krajský súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s 262 ods. 1 CSP per analogiam o nároku
na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho), pretože zmenil prvoinštančné rozhodnutie
(§ 396 ods. 2 CSP) a keďže konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa týmto
rozhodnutím končí (návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebol podaný v rámci konania vo
veci samej). Nakoľko žalovaná mala v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plný

úspech, v zmysle § 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanej trovy
(prvoinštančného aj odvolacieho) konania v rozsahu 100%. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti II. výroku tohto rozhodnutia
o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou

o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).