Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 17, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-3T/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222010718
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1222010718.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 17.apríla 2024 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný H. A. K. N. N. K. : nar.XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Bratislava,
Ľ. č. XXXX/X

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

dňa 07.marca 2022 v čase okolo 18.40 h. na Žitavskej ulici 5 v Bratislave oproti predajni Tesco
Expres, bez použitia násilia odcudzil neuzamknuté a naštartované motorové vozidlo Škoda Octavia
sedan, striebornej metalízy, evidenčné číslo: Y. XXXBK, VIN:TJ., čím vznikla poškodenému Š. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XXC, Senec škoda vo výške 1 065,-- eur,

pričom následnou lustráciou bolo zistené, že obžalovaný mal trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava V, pod sp.zn. 0T/224/2019 zo dňa 09.októbra 2019, právoplatným dňa 09.októbra 2019
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 (tridsať) mesiacov.

T e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu
marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona a za to sa
-2- B2-3T/72/2022

o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. k/, písm. l/, § 37 písm. h/,

písm. m/ Trestného zákona k p e ň a ž n é m u trestu vo výmere 700 (sedemsto) eur .

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by obžalovaný úmyselne zmaril výkon uloženého
peňažného trestu ukladá sa mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona k trestu z á k a
z u č i n n o s t iviesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní

30 (tridsať) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom

súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na výsluchu bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich právach a
umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.).
Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe.

Keďže obžalovaný na výsluchu vyhlásil, že je vinný, súd následne postupoval primerane podľa § 333
ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por.

Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Po súhlasnom stanovisku i prokurátora (§ 257 ods. 5 Tr. por.) súd rozhodol podľa § 257

ods. 7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu
viny už nevykonal a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) v

súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr.zák.
Obžalovaný svojím protiprávnym konaním si prisvojil cudziu vec a to predmetné motorové vozidlo, ktoré
odcudzil. Išlo tak pre neho o cudziu vec, ktorá mu nepatrila a túto si prisvojil (§ 130 ods. 4 Tr.zák.) - t.j.
odňal vec z dispozície vlastníka, ktorý bol ním na rozdiel od obžalovaného oprávnený nakladať bez
jeho súhlasu a s úmyslom s ňou nakladať ako s vecou vlastnou. Ku teraz žalovanému skutku došlo dňa

07.marca 2022.
Naviac obžalovaný maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo
rozhodnutie súdu o zákaze činnosti (trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, pod sp.zn.
0T/224/2019, zo dňa 09.októbra 2019, právoplatný dňa 09.októbra
-3- B2-3T/72/2022

2019 mu bol uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu tridsať
mesiacov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr.zák. sú tak
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu s musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.Jepotrebnézdôrazniť,žestanoveniedruhutrestuajehovýmerusúdmusívychádzaťnielenzpodmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr.zák., ako aj ostatné na účel

trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Súd uznáva, že činom obžalovaného boli spôsobené dva trestné činy - prečiny. Toto protiprávne konanie
si obžalovaný privodil sám svojim nezodpovedným konaním a teda správaním.

Voči jeho osobe nie sú konštatované priestupky. Tiež sa voči jeho osobe nevedú žiadne iné trestné
konania.

I keď vo všeobecnosti ide o rozšírenú trestnú činnosť protiprávnu - nemohlo mať toto za následok prijatie
paušálneho, čisto formálneho prístupu pri posudzovaní závažnosti konania obžalovaného v súvislosti

s ukladaným trestom.
Paušálny a prísne formalistický prístup je totiž v rozpore s ďalším cieľom - ktorý sa sledoval práve
pri novelizácii Trestného zákona v roku 2005 - kedy došlo k zavedeniu kategórie prečinov a ktorým je
dekriminalizácia a depenalizácia.

Súd v tomto smere poukazuje i na uplatňovanie restoratívnej justície - keďže v danom prípade takáto
možnosť existuje.
-4- B2-3T/72/2022

Z uvedených dôvodov súd preto i keď je základná trestná sadzba ukladania trestu pri žalovanom

trestnom čine - do dvoch rokov uložil tresty vo vzťahu k obžalovanému alternatívne - trest peňažný a
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov a nie prokurátorom navrhovaný
trest odňatia slobody so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd
už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona -
tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti,

jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči
ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Neprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov
trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako
spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého

trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.

Ako mal súd preukázané nielen z výpovede obžalovaného ale i z listinných dôkazov - vyplynuli
skutočnosti - ktoré je potrebné vo vzťahu k obžalovanému uviesť:

1/ Pokiaľ však ide o osobu obžalovaného ako vyplynulo z odpisu registra trestov - tento bol v minulosti
celkove šestnásť krát uznaný vinným a odsúdeným. Z predmetných odsúdení sa na jeho osobu v jednom
prípade hľadí akoby nebol odsúdený. Pokiaľ išlo o odsúdenia v jeho prípade išlo najmä o majetkovú
trestnú činnosť, ako to bolo v predmetnej trestnej veci.
Čojevšaknevyhnutnéuviesťposlednývýkontrestuodňatiaslobodybolobžalovanýmvykonaný20.mája

2021.

2/ Súd v tejto súvislosti preto poukazuje vo vzťahu k obžalovanému - že z jeho strany je snaha
viesť riadny život - od posledného vykonaného trestu odňatia slobody a tresty predtým uložené inepodmienečné mali vo vzťahu k obžalovanému preventívny účel vo vedení jeho života. Obžalovaný
si uvedomil nesprávnosť svojho do predmetného času vedeného spôsobu života. Resocializácia tak
spĺňala svoj účel a cieľ.

3/ Obžalovaný po tom, čo vykonal posledný nepodmienečný trest odňatia slobody sa riadne zamestnal
a v predmetnom zamestnaní bol i v čase vyhlasovania rozsudku.

4/ Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný má tak vytvorené riadne pracovné návyky

-5- B2-3T/72/2022

5/ Obžalovaný vypovedal, že v žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá je tiež v pracovnom
pomere.

6/ Škodu, ktorú spôsobil poškodenému riadne uhradil poškodenému - pred vyhlásením rozsudku a súd
predmetnú skutočnosť hodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr.zák.

7/ Spáchanie skutku počas celého dokazovania úprimne ľutoval a poškodenému sa verejne na hlavnom

pojednávaní ospravedlnil - súd predmetné poňal ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák.

8/ Z predmetného tak vyplýva - že predmetná priťažujúca okolnosť - t.j. odsúdenia - podľa § 37 písm. m/
Tr.zák. s prihliadnutím na predchádzajúce odsúdenia - nemôže byť tou hlavnou okolnosťou - ktorá by
mala za to, že v danom prípade - vo vzťahu k obžalovanému že je možné uložiť len trest odňatia slobody

nepodmienečný ako i skutočnosť, že svojím protiprávnym konaním spôsobil viac trestných činov - § 37
písm. h/ Tr.zák. Išlo tak o dve priťažujúce okolnosti v neprospech obžalovaného.

9/ Súd mal za to, že v každom jednom prípade musí platiť striktne individualizácia trestu práve s
prihliadnutím na osobu páchateľa a to najmä s prihliadnutím i na jeho zaradenie sa do spoločnosti, resp.,

či z jeho strany je snaha zaradiť sa do spoločnosti.
U obžalovaného ako to súd rozviedol táto snaha po poslednom výkone trestu odňatia slobody bola a aj
v súčasnosti - je riadne zamestnaný riadne býva, nežije na úkor spoločnosti, ale spoločnosti i takýmto
spôsobom svoj „dlh“ spláca.

Súd poukazuje, že i v prípade, že sa obžalovaný vo všeobecnosti znovu dopustí rovnakého trestného
činu, nie je nevyhnutné pôsobiť na neho vždy prísnejším trestom odňatia slobody a automaticky
navyšovať výmeru trestu. Okrem zistenia, že ide u páchateľa o špeciálnu recidívu, sú dôležitými aj ďalšie
zistenia, ktoré sa viažu k okolnostiam prípadu, najmä následky činu, výška spôsobenej škody a postoj
páchateľaksvojmukonaniu(primeraneKrajskýsúdBratislava, sp.zn.3To/42/2020,zodňa16.09.2020).

10/ V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmyslom alternatívnych trestov - t. j. i trestu zákazu činnosti,
trestu peňažného je, že sa nenaruší negatívny dopad na osobu obžalovaného. Práve i takýmto druhom
trestu sa splní reedukačný a resocializačný proces, ktorý lepšie splní i samotný účel trestu, ktorý je
zvýraznený Trestným zákonom.

Pre druhú polovicu 20. storočia je charakteristické, že sa začali hľadať nové formy spravodlivosti, ktoré
by nahradili alebo doplnili niektoré tradičné, avšak už nie celkom efektívne trestnoprávne inštitúty. V
rámci vývoja sa presadzuje úsilie o využívanie trestov, ktoré nie sú spojené s odňatím slobody. Výkon
týchto trestov je určitou alternatívou k trestu odňatia slobody, a preto sa označujú ako alternatívne tresty.

Vzhľadom na povahu spáchania trestného skutku takýto druh trestu dostatočne postihne obžalovaného
a súčasne ho motivuje k vedeniu riadneho života a zároveň tento je i prínosom pre spoločnosť.

-6- B2-3T/72/2022

11/ Na margo súd poukazuje na teoretický výklad ustanovenia § 34 Tr. zák. - (Burda/Čentéš/Kolesár/
Záhora a kolektív - Trestný zákon - Všeobecná časť, Komentár - I. diel - strany 287,411) - nie každému páchateľovi trestného činu je potrebné uložiť trest odňatia slobody, ale ak to zákon
umožňuje, je možné mu uložiť aj trest, ktorý bude spĺňať kritériá individuálnej prevencie bez toho, aby
každý páchateľ trestného činu musel skončiť vo výkone trestu odňatia slobody.

12/ Podľa názoru súdu osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby
konkrétneho páchateľa, treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie
nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti. Nemôže však ísť
len o registráciu údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu k ďalším kritériám,

ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery.

V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska
určenia prognóz jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a
ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Nemôže byť však
pravidlom - že po podmienečnom odsúdení nastupuje len trest nepodmienečný. Súd musí zvažovať

prísnu individualizáciu trestu, a individualizáciu trestnej činnosti - čo v danom prípade aj vykonal.

13/ I keď obžalovaný dokonal teraz žalovaný trestný čin v lehote podmienečného odsúdenia i napriek
predmetnej okolnosti nie je súd toho názoru, že by osoba obžalovaného bola nenapraviteľným
páchateľom - ktorému je potrebné ukladať trest odňatia slobody nepodmienečného druhu práve s

prihliadnutím aj na jeho pracovné návyky, resocializáciu, ktorá bola u neho započatá, svoje protiprávne
konanie - resp. nesprávnosť svojho počínania si riadne uvedomil- doznal a oľutoval, škodu nahradil
poškodenému.

14/ Predmetná výmera a druh predmetného trestu je dostatočne prísny vzhľadom tak na individuálnu

ako i generálnu prevenciu.
Súd má za to, že je potrebné primárne nevyhnutné uviesť, že vychádzajúc zo zásady humanity treba
dodržiavaťprincípúmernostirepresie,abytátoneprekročilamierunevyhnutnú,presplnenieúčelutrestu.
Súd v tomto smere akceptuje potrebu zvolenia optimálnej miery represie, keďže ani príliš prísny, ale ani
príliš mierny trest nepôsobia výchovne.

Uložené tresty v predmetnej výmere spĺňajú generálno-prevenčnú funkciu, pretože sú spôsobilé pôsobiť
odraďujúco na potencionálnych páchateľov obdobnej trestnej činnosti. Zároveň bolo vyjadrené i
morálne odsúdenie páchateľa.

Predmetné tresty tak korešpondujú i s účelom trestu deklarovaným v ustanovení §
34 ods. 1 Tr.zák.
Súd nezdieľa názor, že takéto uložené tresty boli neprimerane mierne práve s prihliadnutím na § 34 ods.
1, ods. 4 Tr.zák.

15/ Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný
mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú
represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest
-7- B2-3T/72/2022

nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi.
Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.
Ukladanie trestu nepodmienečného by v danom prípade nereflektovalo všetky funkcie trestu a v
konečnom dôsledku by s ohľadom na osobu obžalovaného mohlo mať výrazne opačný efekt.

16/ Súd uloženie peňažného trestu a trestu zákazu činnosti považuje za vyhovujúci výchovnej,
ochrannej, preventívnej a aj represívnej funkcii trestu.
Oba uložené tresty sú svojou výmerou adekvátne aj k samotnej závažnosti tohto prečinu a nepochybne
od nich možno očakávať, že povedú k dosiahnutiu účelu trestu vo vzťahu k obžalovanému.

Súd je toho názoru, že samotné prejednanie veci pred súdom a vyslovenie viny obžalovanému v
kombinácii s uložením peňažného trestu (spoločne s náhradným trestom odňatia slobody) a trestu
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov bude vo vzťahu k obžalovanémupôsobiť dostatočne prevýchovne a pre spoločnosť bude takýto trest predstavovať dostatočnú morálnu
satisfakciu.

17/ Podľa § 56 ods. 1 Tr.zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa § 56 ods. 2 Tr.zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť,
ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest
odňatia slobody neukladá.

Pri ukladaní peňažného trestu súd v súlade s § 57 ods. 1 Tr. zák. zohľadnil tak osobné a majetkové
pomery obžalovaného (predovšetkým príjem obžalovaného) a uložil mu peňažný trest vo výške 700,--
Euro. Takáto výmera peňažného trestu dostatočne splní aj účel - že trest má byť ujmou.

Pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, ustanovil súd v súlade s § 57 ods. 3

Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace.

Súd mal za to, že uložený trest ako celok, či už peňažný trest vo výške 700,-- eur v spojení s ustanovením
náhradného trestu odňatia slobody vo výmere štyri mesiace (pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený), ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v

cestnej premávke vo výmere tridsať mesiacov, je dostatočným trestom a odráža primeranosť trestu

Uloženie peňažného trestu bude odôvodňovať z tohto hľadiska predovšetkým nižší stupeň spoločenskej
závažnosti spáchaného prečinu, čo je vymedzené už samotnou kategóriou trestného činu (základná
trestná sadzba do dvoch rokov). Práve v takýchto prípadoch sa prejavuje tak zábranná funkcia

peňažného trestu. Toto sa prejavuje najmä tým, že je tu veľmi intenzívna závislosť peňažného trestu
a jeho citeľnosť na majetkových pomeroch páchateľa. Naviac nad obžalovaným je hrozba - v prípade
jeho neuhradenia (nezaplatenia, nevykonania), že nastupuje náhradný trest odňatia slobody, ktorý má
všetky nevýhody krátkodobých trestov odňatia slobody.
-8- B2-3T/72/2022

Preto práve jeho majetková povaha z neho robí vhodnejší prostriedok k dosiahnutiu nápravy páchateľa
a ochrany spoločnosti.

Peňažný trest bude dostatočnou represiou pre obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa

v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a mimoriadne starostlivo zváži následky svojho
konania.

Nezanedbateľnou stránkou uloženia hlavne predmetného peňažného trestu obžalovanému je
skutočnosť,žejehovýkonjespojenýsoveľanižšíminákladmiakotrestodňatiaslobodyakoiskutočnosť,

že peňažný trest výlučne zasahuje majetok páchateľa.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla,
uložil súd obžalovanému v súlade s ustanoveniami § 61 ods. 1 a 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti.

Pri určovaní výmery oboch týchto trestov (peňažného, ako i trestu zákazu činnosti) mal súčasne na
zreteli ten fakt a aspekt, aby takýto trest ako celok vyznel pre obžalovaného citeľne a viedol ho k tomu,
aby sa takéhoto protiprávneho konania v budúcnosti vyvaroval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní

odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom
tunajšieho súdu.

V Bratislave dňa 17.apríla 2024Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Jana Grendárová,v.r.

Zuzana Augustínová samosudkyňa