Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822200805
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5822200805.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana,
v spore žalobcu: A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpený spoločnosťou JUDr.
Alžbeta Boriková, advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Predmestská 57, Žilina, proti žalovanej:
KOMUNÁLNA POISŤOVŇA, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO:

31 595 545, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom
Horná 26, Banská Bystrica, o zaplatenie 12.775 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7Csp/7/2022-84 zo dňa 3. apríla 2023 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie o s t á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku II. o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti (výroky I. a III.) zrušuje a vec mu v rozsahu zrušenia
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) pri aplikácii § 52, § 54
ods. 2, § 797 ods. 3 a § 816 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako OZ) všetky ustanovenia citované
v napadnutom rozsudku).uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.775 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne od 9. 9. 2021 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.).

2.Východiskovo súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáha denného odškodného za
obdobie jeho práceneschopnosti z dôvodu ochorenia - mozgového infarktu, za obdobie od 15. 8.
2020 do 15. 8. 2021, t. j. za 365 dní práceneschopnosti, a to 35 eur za každý deň. Medzi stranami

nebolo sporné, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 4. 8. 2011 poistnú zmluvu pre kapitálové životné
poistenie Provital, žalobca počas platnosti tejto poistnej zmluvy žalovanej ohlásil poistnú udalosť -
práceneschopnosť z dôvodu mozgového infarktu a žalovaná odmietla poskytnúť denné odškodné za
obdobie práceneschopnosti žalobcu z dôvodu, že podľa nej sa denné odškodné vzťahuje len na prípad
práceneschopnosti z dôvodu úrazu, nie z dôvodu choroby.
3.Okresný súd vyhodnotil obranu žalovanej ako nedôvodnú. Z poistnej zmluvy pre kapitálové životné

poistenie „Provital“ zo dňa 4. 8. 2011 totiž vyplýva, že v časti C tejto poistnej zmluvy, označenej ako
„Obsah poistenia“ sa v časti „Pripoistenie“ nachádza aj „denné odškodné v prípade práceneschopnosti“.
Dohodnutá poistná suma pre tento prípad je 35 eur. Denné odškodné v prípade práceneschopnosti
nie je dojednané pre žiadny konkrétny prípad (úraz, choroba), ale je dojednané všeobecne - v časti,
kde sa nachádza ustanovenie o dennom odškodnom pre prípad práceneschopnosti nie je napr. žiadny
odkaz na určité ustanovenie VPP alebo zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy.

Ako správne poukázal žalobca (a žalovaná voči tomu nenamietala), predmetná poistná zmluva je
spotrebiteľská, je formulárová, spolu s jej súčasťami VPP a zmluvnými dojednaniami aj pomernerozsiahla, vopred predtlačená a jej znenie vopred pripravila žalovaná. Žalovaná teda mala objektívnu
možnosť predložiť žalobcovi taký návrh poistnej zmluvy, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností definoval obsah poistenia tak, aby nenastal spor o jej výklad. Inými slovami, žalovanej nič

nebránilo, aby „denné odškodné v prípade práceneschopnosti“ v prípade, ak sa malo vzťahovať len
na prípad práceneschopnosti pre úraz, upravila tak, aby táto skutočnosť nepochybne z poistnej zmluvy
vyplývala. Priamo v časti C poistnej zmluvy, kde sa „denné odškodné v prípade práceneschopnosti“
nachádza, sú dohodnuté aj iné pripoistenia, napr. „smrť následkom úrazu“ trvalé následky úrazu s
progresívnym plnením, „čas nevyhnutného liečenia úrazu“. Vo všetkých týchto pripoisteniach je jasne

uvedené, že sa týkajú úrazu, zatiaľ čo pri dennom odškodnom v prípade práceneschopnosti žiadna
zmienka o úraze nie je.
4.Je preto podľa súdu prvej inštancie potrebné prisvedčiť žalobcovi v tom, že je možný aj taký
výklad poistnej zmluvy, že poistenie obsahuje aj denné odškodnenie pre prípad práceneschopnosti
a to bez ohľadu na to, či jej príčinou bol úraz alebo choroba. Takýto výklad je pre žalobcu ako
spotrebiteľa priaznivejší. Na možnosti takého výkladu obsahu poistnej zmluvy nič nemení ani časť

zmluvy, nachádzajúca sa na jej prvej strane, pod časťou C - Obsah poistenia, ktorá je označená ako
„Právonaplnenie“.Tátočasťtotižriešilento,ktojeosobou,ktorámáprávonavýplatupoistnéhoplnenia,
nerieši obsah poistenia.
5.Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že žalobcovi bol pred uzavretím poistnej zmluvy riadne jej obsah
vysvetlený, je podľa okresného súdu všeobecné a nemožno z neho vyvodiť, či žalobcovi bola poistná

zmluva vysvetlená v tom zmysle, že denné odškodné pre prípad práceneschopnosti sa vzťahuje len na
prípad práceneschopnosti pre úraz.

6.Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobcovi priznal denné odškodné za 365 dní
práceneschopnosti pre chorobu vo výške 35 eur denne, t. j. 12.775 eur. Pokiaľ žalovaná namietala

výšku poistného plnenia a poukázala na to, že podľa čl. 5 ods. 2 zmluvných dojednaní časť
„Pripoisteniepreprípaddennéhoodškodnéhozačaspráceneschopnostinásledkomúrazu“vprípade,že
práceneschopnosť trvá dlhšie ako 90 dní, poisťovňa vyplatí poistenému poistné plnenie len za pracovné
dni počas 90 dní, ani túto námietku neakceptoval.
7.Vdanejspojitostiargumentoval,žežalobcasineuplatnilsvojnároknazákladeuvedenéhoustanovenia

zmluvných dojednaní, pretože to sa týka práceneschopnosti následkom úrazu, avšak žalobca bol
práceneschopnýprechorobu.DennéodškodnépreprípadpráceneschopnostivčastiC Obsahpoistenia
poistnej zmluvy je dojednané vo výške 35 eur bez akýchkoľvek ďalších podmienok.
8.Okresný súd dodal, že tvrdenia žalovanej ohľadne výšky uplatneného poistného plnenia sa javia aj ako
vnútorne rozporné, pretože žalovaná na jednej strane tvrdí, že žalobca nemal dohodnuté pripoistenie

podľa čl. 5 ods. 2 zmluvných dojednaní - „Pripoistenie pre prípad denného odškodného za čas
práceneschopnosti následkom úrazu“, na druhej strane je názoru, že žalobca by si mal poistné plnenie
uplatniť vo výške, ktorá vyplýva práve z tohto zmluvného dojednania.

9.Následne súd prvej inštancie žalobcovi priznal okrem istiny aj úrok z omeškania 5 % ročne (§ 517 ods.

2OZvspojenísust.§3nariadeniavládySRč. 87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
OZ) a to (až) od 9. 9. 2021, keď vychádzal z toho, že vyšetrenie, potrebné zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľa plniť, bolo ukončené dňa 24. 8. 2021. Od tohto dňa plynula 15-dňová lehota na zaplatenie
poistného plnenia (§ 797 ods. 3 OZ), ktorej posledný deň pripadol na 8. 9. 2021, takže nasledujúci
deň 9. 9. 2021 je dňom, kedy sa žalovaná ocitla v omeškaní so splnením svojho splatného záväzku. V

prevyšujúcej časti, t. j. o zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 12.775 eur od 25. 8. 2021
do 8. 9. 2021 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal
v konaní čiastočný úspech. Žalobca žalobou žiadal zaplatenie 12.775 eur s úrokom z omeškania 5 %

ročne od 25. 8. 2021 do zaplatenia (úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje
čiastku 1027,25 eur), spolu teda žiadal sumu 13.802,25 eur. Súd žalobcovi priznal 12.775 eur s úrokom
z omeškania 5 % ročne od 9. 9. 2021 do zaplatenia (úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia
rozsudku predstavuje čiastku 1.001 eur), spolu sumu 13.776 eur. Žalobca mal vo veci úspech v rozsahu
99,80 %, žalovaná v rozsahu 0,2 %. Čistý úspech žalobcu je teda 99,6 % (rozdiel medzi úspechom

žalobcu 99,80 % a úspechom žalovanej 0,2 %).

11.Protitomutorozsudku,čodovýrokuI.aIII.,podalaodvolaniežalovanáadomáhalasavtomtorozsahu
zmeny v podobe zamietnutia žaloby.12.Okresnému súdu vytýkala, že sa nekriticky stotožnil so žalobou žalobcu a jeho argumentami.
Žalovaná na rozdiel od súdu nepovažuje poistnú zmluvu a jej obsah vrátane k nej neoddeliteľne
patriacich VPP a zmluvných dojednaní za nejednoznačnú, na základe čoho by malo dôjsť k sporu o jej

výklad v prospech spotrebiteľa. Z poistnej zmluvy časti C nazvanej Obsah poistenia jasne vyplýva, že
žalobca uzatvoril so žalovanou poistenie pre prípad dožitia a poistenie pre prípad smrti a pripoistenia
smrť následkom úrazu, trvalé následky úrazu s progresívnym plnením, čas nevyhnutného liečenia úrazu,
denné odškodné v prípade práceneschopnosti, oslobodenie od platenia poistného. Žalobca síce mal v
zmysle poistnej zmluvy pripoistené denné odškodné v prípade práceneschopnosti, avšak len v prípade,

ak táto práceneschopnosť vznikla v dôsledku úrazu. Nie je možné vykladať poistnú zmluvu oddelene od
jej VPP a zmluvných dojednaní tak, ako k tomu pristúpil súd. Súd takýmto spôsobom a prístupom posúdil
dôkaz poistnú zmluvu len jednotlivo a neposúdil ju aj v súvislosti s jej VPP a zmluvnými dojednaniami
na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
13.Uvedená skutočnosť podľa odvolateľa jasne a zreteľne vyplýva zo zmluvných dojednaní, a to
konkrétne z časti, ktorá nesie názov: „PRIPOISTENIE PRE PRÍPAD DENNÉHO ODŠKODNÉHO ZA

ČAS PRÁCENESCHOPNOSTI NÁSLEDKOM ÚRAZU (DOPN)“, a to konkrétne z:
? Čl. 2 Poistná ochrana, podľa ktorého:
„V prípade úrazu, ku ktorému došlo počas trvania poistenia a liečenie, ktoré si vyžiadalo
práceneschopnosť poisteného, vyplatí poisťovateľ poistenému dennú náhradu. Plnenie môže nastať len
v prípade, že k práceneschopnosti došlo počas trvania poistenia.“

? Čl. 4 Obmedzenie poistnej ochrany, podľa ktorého:
„Poisťovateľ nie je povinný plniť za čas pracovnej neschopnosti, ak poistený zomrie do troch mesiacov
od úrazu.“
? Čl. 5 ods. 1 Rozsah poistnej ochrany, podľa ktorého:
„Poistná ochrana sa vzťahuje na poistnú udalosť, ktorá nastala následkom úrazu.“

14.Okrem toho, súd prvej inštancie pri priznaní sumy 12.775 eur žalobcovi o. i. uviedol, že denné
odškodnépreprípadpráceneschopnostivčastiCobsahpoisteniapoistnejzmluvyjedojednanévovýške
35 eur denne, bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Takéto tvrdenie súdu a z toho vyplývajúci záver sú
nesprávne a zjavne pramenia z toho, že súd podrobne neskúmal VPP a zmluvné dojednania. Súčasťou
poistnej zmluvy sú VPP a zmluvné dojednania a práve v zmluvných dojednaniach, konkrétne v časti

pripoistenia pre prípad denného odškodného za čas PN následkom úrazu, Čl. 5 Rozsah poistnej ochrany
sú špecifikované ďalšie podmienky denného odškodného, jeho výšky v prípade práceneschopnosti a
to nasledovne:
? Podľa Čl. 5 ods. 2:
„V prípade vzniku poistnej udalosti je poisťovateľ povinný plniť dennú náhradu len ak pracovná

neschopnosť trvala minimálne 7 dní, najviac však za dobu 90 dní. V prípade, že práceneschopnosť trvá
dlhšie ako 90 dní, poisťovňa vyplatí poistenému poistné plnenie len za pracovné dni počas doby 90 dní.“
? Podľa Čl. 5 ods. 3:
„Poisťovňa vyplatí poistenému dojednanú sumu denného odškodného za každý pracovný deň
práceneschopnosti spätne od prvého dňa práceneschopnosti.“

? Podľa Čl. 5 ods. 4:
„Výšku plnenia za čas pracovnej neschopnosti následkom úrazu určí poisťovňa súčinom dojednanej
sumy denného odškodného a počtu dní pracovnej neschopnosti.“
? Podľa Čl. 5 ods. 5:
„Za dni pracovnej neschopnosti pre účely plnenia sa nepovažujú dni pracovného voľna a pracovného

pokoja.“
15. Podľa odvolateľa, súd nekonštatoval, že aj výklad zmluvných dojednaní v časti C pri pripoistení
denného odškodného v prípade PN je sporný. Napriek tomu ich však neaplikoval na daný prípad a použil
absurdné odôvodnenie ako dospel k priznaniu sumy 12.775 eur. Ak už teda dospel k záveru o danosti
základu nároku žalobcu na poistné plnenie, tak následne mal analogicky aplikovať predmetné zmluvné

dojednania a presne podľa nich vypočítať a určiť výšku nároku žalobcu na poistné plnenie.

16.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.
17.Zopakoval podstatné body z argumentácie okresného súdu a dodal, že pokiaľ znenie poistnej zmluvy
– najmä v porovnaní s názvami iných pripoistení, kde sa už slovné spojenie „následkom úrazu“ nachádza

- uvádza „pripoistenie v prípade práceneschopnosti“ bez akejkoľvek špecifikácie dôvodu, ktorý viedol
k vzniku práceneschopnosti, je absolútne pochopiteľné, že žalobca (ako poistník i poistený, navyše v
pozícii spotrebiteľa) legitímne očakával poistnú ochranu v prípade práceneschopnosti z akéhokoľvek
dôvodu. V nadväznosti na to je zrejmé, že predmetná poistná zmluva sa odchyľuje od Všeobecnýchpoistných podmienok, ako aj zmluvných dojednaní, a to v prospech poisteného, a teda je dojednaná v
zmysle § 788 ods. 4 OZ.
18.Pokiaľ ide o výšku priznaného poisteného plnenia, nemožno podľa žalobcu súhlasiť ani s

argumentáciou žalovanej poukazujúcou na zmluvné dojednania, časť „Pripoistenie pre prípad denného
odškodného za čas práceneschopnosti následkom úrazu (DOPN)“, v dôsledku čoho si údajne žalobca
uplatňuje svoj nárok nad rozsah poistnej ochrany uvedenej v zmluvných dojednaniach. Keďže v
prípade žalobcu došlo k práceneschopnosti preukázateľne a výlučne v dôsledku choroby, časť
zmluvných dojednaní, na ktoré sa odvoláva žalovaná, upravujúca horný limit poistného plnenia v

prípade denného odškodného za čas práceneschopnosti „následkom úrazu“, nie je použiteľná v prípade
práceneschopnosti „následkom choroby“. Pre takéto prípady platí výlučne znenie poistnej zmluvy, ktoré
je dostatočne určité na výpočet výšky poistného plnenia.
19.Záverom žalobca uviedol, že konanie žalovanej sa javí aj ako rozporné s dobrými mravmi. Dopad
na poisteného je vysoko negatívny, pretože poistený má v ruke platnú poistnú zmluvu, dlhé roky platí
poistné, pričom sa spolieha, že pre prípad poistnej udalosti „práceneschopnosti“ je chránený, avšak

keď k nej dôjde, poisťovateľ „vytiahne“ časť z prílohy poistnej zmluvy, ktorá obsahovo nekorešponduje
s poistnou zmluvou, a odmietne vyplatiť poistné plnenie. Zásah do právnej istoty poisteného je tak
intenzívny a nemal by požívať súdnu ochranu.

20.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne

legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP (z tohto titulu
nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o čiastočnom zamietnutí žaloby) a bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1
písm. b/ a c/ CSP v napadnutom rozsahu zrušil zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v rozsahu zrušenia

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21.Odvolacia argumentácia je opodstatnená. Krajský súd síce ani v najmenšom nespochybňuje potrebu
praktickej realizácie spotrebiteľskej ochrany, ktoré hľadisko je pevnou súčasťou nášho právneho
poriadku, v osobitostiach súdenej veci však došlo k „prekročeniu“ zmyslu/účelu príslušnej právnej normy.

Predpokladom aplikácie výkladového pravidla (§ 54 ods. 2 OZ), k použitiu ktorého súd prvej inštancie
v danej veci pristúpil, je totiž kvalifikovaná pochybnosť o obsahu zmluvy. Len za jednoznačne ustálenej
existencie tejto podmienky je teda možné vzniknuté pochybnosti „preklenúť“ tou alternatívou výkladu
obsahu (sporného ustanovenia) zmluvy, ktorá vyznieva v prospech spotrebiteľa. V okolnostiach súdenej
veci však po komplexnom posúdení obsahu zmluvy nie je možné konštatovať zákonom predvídanú

mieru neurčitosti dotknutého ustanovenia.
22.Samotný okresný súd konštatuje, že súčasťou zmluvy sú ustanovenia VPP a zmluvné dojednania.
Z textu zmluvných dojednaní však mimo rámca akejkoľvek pochybnosti vyplýva, že poistnou zmluvou
nebolo možné pokryť/pripoistiť aj denné odškodné za čas práceneschopnosti následkom choroby
(nehovoriac o skutočnosti, že žalobca si nepripoistil ani vážne choroby, v ktorom prípade by pri

diagnostikovaní mozgového infarktu mal nárok na poistné plnenie). Inými slovami, takúto eventualitu
zmluvné dojednania - obsahujúce podmienky (forma, poistná ochrana, atď.) všetkých do úvahy
pripadajúcich pripoistení - vôbec neupravujú, keď obsahujú „len“ podmienky pripoistenia denného
odškodného za čas práceneschopnosti následkom úrazu.
23.AnizčastiCpoistnejzmluvyprekapitálovéživotnépoistenie„Provital“zodňa4.8.2011vymedzujúcej

obsah poistenia, nie je bez ďalšieho možné dospieť k záveru o existencii pripoistenia denného
odškodnenia za čas práceneschopnosti následkom choroby. Všetky ostatné 3 žalobcom zvolené/
začiarknuté možnosti pripoistenia sa týkali úrazu (smrť následkom úrazu, trvalé následky úrazu, čas
nevyhnutného liečenia úrazu), postráda preto vnútornú logiku tvrdenie, že práve toto pripoistenie, ako
jediné, by sa malo týkať nie len úrazu, ale i následkov choroby.

24.Okrem toho, ak okresný súd tvrdí, že na jeho závere nič nemení ani časť C zmluvy, nachádzajúca sa
na jej prvej strane, označená ako „Právo na plnenie“, nakoľko táto časť rieši len to, kto je osobou, ktorá
má právo na výplatu poistného plnenia a nerieši obsah poistenia, uvedené síce zodpovedá skutočnosti,
ale len potiaľ, že táto časť (naozaj)
„len“ definuje osoby disponujúce právom na výplatu. Okresný súd však prehliada, že táto časť

súčasne taxatívnym spôsobom vymenúva jednotlivé/tie zložky poistenia (jeho obsah), vo vzťahu ku
ktorým tam označené osoby toto právo na plnenie získavajú, pričom z tohto úplného/kompletného
výpočtu (opäť) jednoznačne vyplýva existencia pripoistenia práve a len denného odškodnenia za čas
práceneschopnosti následkom úrazu.25.Opísaný komplexný pohľad na text/obsah posudzovanej zmluvy tak s dostatočnou mierou istoty
umožňuje aj priemernému spotrebiteľovi zistiť obsah zmluvných dojednaní a súčasne vylučuje možnosť

dospieť k záveru o účelovom postupe žalovaného v podobe zámeru vyhnúť sa poistnému plneniu
(aké konanie štandardne v praxi odvolacieho súdu nepožíva právnu ochranu). Nad bezprostredne
nevyhnutný rámec sa žiada dodať, že žalobca ani len netvrdil, že by bol výslovne oboznámený/utvrdený
s tým, že predmetnou poistnou zmluvou je pokryté aj denné odškodné za čas práceneschopnosti
následkom choroby. Nie je teda možné takýmto výkladom vykonať zásah (ako to naznačuje žalobca)

do právnej istoty žalobcu (ustálený/rozoberaný kontext kontraktačného procesu totiž nemohol založiť
legitímne očakávanie žalobcu v zmysle predostretej žaloby), naopak, práve odvolaním napadnutý výklad
je výrazne v neprospech jednej zo zmluvných strán - žalovaného.

26.Vďalšompostupepretookresnýsúdvykonádokazovaniecelýmobsahomlistinnéhodôkazu(zmluvy)
akosatohodomáhaodvolateľarešpektujúcvysloveneprávneúvahyodvolaciehosúduposúdiuplatnený

nárok aj v zmysle ďalších vznesených námietok (čo do výšky).

27.Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e je prípustné.