Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123201426
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123201426.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.
XXX/XX, XXX XX A., zastúpeného: JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka, so sídlom Slovenská
69, 080 01 Prešov, IČO: 42086698, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK,
štátny podnik, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 36022047, o
zaplatenie 5.716,05 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k.
29C/21/2023-71 z 25.9.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.716,05 eur
s 8 % úrokom z omeškania od 4.3.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je vlastníkom parciel KN E č. XXX/X o výmere 299 m2 vedenej na

LV č. XXXXX, k. ú. A. a podielovým spoluvlastníkom parcely KN E č. XXX o výmere 235 m2 vedenej na
LV č. XXXXX, k. ú. A., v podiele jednej polovice.

3. Rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v A. zo dňa 10.5.2012 bolo rozhodnuté, že koryto
rieky D. v úseku tvorenom časťou parcely KN E XXX/X o výmere 299 m2 vedenej na LV č. XXXXX a KN
E XXX o výmere 235 m2 vedenej na LV č. XXXXX je umelým korytom.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odvolací orgán dospel k záveru, že úprava koryta D. sa
realizovala aj v úseku, kde sa nachádzajú vyššie uvedené parcely. Z tohto pohľadu možno definovať
predmetnú časť vodného toku a jeho koryta minimálne ako upravený vodný tok a upravené koryto
vodného toku. V nadväznosti na uvedený záver sa odvolací orgán zaoberal pojmami prirodzený vodný
tok, upravený vodný tok, umelý vodný tok a s tým súvisiace pojmy týkajúce sa koryta vodného toku.
Umelé koryto je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a do ktorého je voda odvedená. Pojem
umelého koryta je tiež definovaný ako koryto umelého toku alebo koryto vybudované pri priložení toku.

Zámerom úpravy koryta D. bolo čiastočne napriamenie koryta toku, pričom koryto čiastočne alebo úplne
napriamujúce a skracujúce pôvodné koryto toku možno považovať za koryto umelé.5. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho
pozemkov žalovaným umiestnením stavby umelého koryta rieky D. na uvedených pozemkov za obdobie
od 10.2.2021 do 10.2.2023.

6. Žalovaný voči uplatnenému nároku vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ktorú
súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú.

7. Otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bola už vyriešená v konaní 12C/79/2011, v ktorom si

právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému rovnaký nárok za iné časové obdobie. Súd prvej
inštancie rozsudkom zo dňa 18.3.2014 pod sp. zn. 12C/79/2011 vyhovel žalobe právneho predchodcu
žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných pozemkov umiestnením stavby
umelého koryta rieky D. za obdobie od 1.3.2009 do 1.3.2011 s dátumom právoplatnosti dňa 21.5.2014.

8. Žalovaný v obdobných súdnych sporoch vedených na Okresnom súde Prešov opakovane vzniesol

námietku nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorú súdy opakovane vyhodnotili za nedôvodnú
(konanie 8C/91/2016 v spojení s konaním na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 22Co/74/2017,
konanie 20C/14/2016 v spojení s konaním na Krajskom súde v Prešove 4Co/177/2018 a 20C/20/2017
v spojení s konaním na Krajskom súde v Prešove 10Co/13/2020).

9. V uvedených rozhodnutiach súdy konštatovali, že ustálená a konštantná rozhodovacia prax je už
od platnosti predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku s tým, že s
poukazom na ust. § 6 ods. 2 zák. č. 111/1990 Zb. otázka o postavení štátneho podniku v súdnom
konaní bola riešená v dôvodovej správe Občianskeho súdneho poriadku č. 273/2007 Z. z. Od konania
v mene štátu niektorou zložkou štátu na súde podľa § 21 ods. 1 treba rozlišovať stav, kedy nie štát, ale

priamo zložka podľa osobitného predpisu je účastníkom konania. V uvedených prípadoch bude vecne
legitimovanou osobou a účastníkom konania samotná zložka štátu. Označenie štátu popri zložke štátu
v týchto prípadoch je nadbytočné. Ust. § 6 ods. 1 zákona č. 111/1992 Zb. mnohokrát evokuje účastníkov
konania uvádzať pri označení štátneho podniku aj štát, čo je však nadbytočné, pretože podľa § 5 ods. 1
Zákona o štátnom podniku je podnik právnickou osobou vystupujúcou v právnych vzťahoch vo svojom

mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

10. Totožný záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obdo/42/2020 zo dňa
27.4.2021.

11.Dovolacísúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiapoukázalnaosobitnýzákonč.278/1993Z.z.ospráve
majetku štátu, ktorý upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky. Správa majetku štátu
je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy vrátane
oprávnenia využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu. Túto správu vykonáva správca majetku
štátu a takýto správca nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu a preto má vecnú legitimáciu štát.

12. Uvedený zákon však súčasne v ust. § 1 uvádza prípady, na ktoré sa predmetný zákon nevzťahuje,
resp. z ust. § 1 ods. 2 písm. b) vyplýva, že sa tento zákon nevzťahuje na nakladanie s majetkom
štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Zákonná úprava pri uvedenom ustanovení odkazuje na viaceré
osobitné predpisy, pričom jedným z týchto osobitných predpisov je aj zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom

podniku, ktorý upravuje postavenie štátneho podniku. Z ust. § 5 ods. 1 citovaného právneho predpisu
vyplýva, že podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie
zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Dovolací súd zastáva názor, že uvedené ustanovenie je
všeobecným ustanovením upravujúcim oprávnenie štátneho podniku, ako právnickej osoby konať vo
svojom mene a súčasne niesť zodpovednosť vyplývajúcu z právnych vzťahov, v ktorých vystupuje. Z

uvedeného ustanovenia žiadnym spôsobom nevyplýva, že štátny podnik nie je subjektom zodpovedným
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Ust. § 6 ods. 3 citovaného zákona, súčasne upravuje
správu majetku štátu štátnym podnikom ako samostatnej zložky štátu tak, že podnik má právo majetok,
ktorý spravuje držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže
týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd

konštatoval, že štátny podnik v právnych vzťahoch nevystupuje ako Slovenská republika zastúpená
štátnym podnikom, ale koná samostatne ako štátny podnik, a preto je vecne legitimovaným subjektom
v súdnych sporoch, či už aktívne alebo pasívne.13. Medzi stranami nebolo sporné , že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu vedených na LV č. XXXXX
E. XXXXX, k. ú. A., je umiestnená stavba umelého koryta rieky D., teda žalovaný užíva parcely žalobcu
bez toho, aby mal k ich užívaniu akýkoľvek právny titul.

14. Žalobca žiadal určiť výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho nehnuteľností umiestnením
stavby umelého koryta rieky D. v zmysle záverov Znaleckého posudku F. G. H. č. XX/XXXX, ktorého
obsahom je určenie všeobecnej hodnoty pozemku a všeobecnej hodnoty nájomného za pozemok KN
E č. XXX/X, ktorý slúži ako súčasť vodného toku. Uvedeným znaleckým posudkom bol nájom určený

vo výške 6,862 eur/m2/rok.

15. Keďže žalovaný výšku nájomného predmetných nehnuteľností nerozporoval na základe
predloženého znaleckého posudku, potom súd prvej inštancie ustálil výšku bezdôvodného obohatenia
v sume nájomného určeného vyššie uvedeným znaleckým posudkom za obdobie od 10.2.2021 do
10.2.2023 takto:

- za užívanie parcely KN E č. XXX/X v podiele 1/1: 299 m2 x 6,862 eur/m2/rok = 2.051,74 eur/rok x 2
roky = 4.103,48 eur;
- za užívanie parcely KN E č. XXX v podiele 1/2: 235 m2 /2 x 6,862 eur/m2/rok = 806,29 eur/rok x 2
roky = 1.612,57 eur, teda v celkovej výške 5.716,05 eur.

16. Podľa žalovaného nárok uplatnený žalobcom je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3
Občianskeho zákonníka, nakoľko účelovo prijal dar na základe darovacej zmluvy s cieľom žalovať štát o
tržné nájomné, čo odporuje dobrým mravom s cieľom mať za dlžníka verejnoprávnu korporáciu, u ktorej
možno predpokladať, že svoje záväzky bude plniť.

17. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že v konkrétnom prípade nie je možné
považovať nárok žalobcu za rozporný s dobrými mravmi. Žalobca totižto nie je treťou osobou, ktorá by
pozemok nadobudla len za účelom uplatňovania práv voči štátu. Uvedené pozemky dlhodobo patria
rodine B. a žalobca tieto nadobudol darovaním od svojho otca F. B.. Takýto prevod vlastníckeho práva
v rámci rodiny nemôže byť preto v rozpore s dobrými mravmi, ale ide iba o realizáciu individuálnych

práv v súlade so zákonom.

18. Súdu prvej inštancie neuniklo pozornosti, že žalovaný sa s majiteľmi pozemkov, na ktorých je stavba
umeléhokorytariekyD.umiestnená,doposiaľmajetkovonevysporiadalnapriektomu,žetodeklarovalvo
vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu ešte v konaní pred Krajským úradom životného prostredia v A.

v rámci rozhodnutia zo dňa 10.5.2012, ktorým bolo určené, že koryto rieky D. umiestnené na pozemkoch
žalobcov je umelým korytom.

19. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil tým, že pokiaľ ide o uplatnený úrok
z omeškania, tento nepatrí žalobcovi za dni 2.3 a 3.3.2023, preto v tejto časti treba žalobu zamietnuť.

20. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

21. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to len proti výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovenéakoajprotisúvisiacemuvýrokuotrováchkonaniaanavrhol,abyodvolacísúdrozsudokzmenil

a žalobu zamietol, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Poukázal na to, že nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti námietky
nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného. Subjektom, ktorý by sa hypoteticky mal bezdôvodne
obohacovať by mala byť Slovenská republika a nie žalovaný ako správca vodných rokov. Treba dať do
pozornosti právnu úpravu obsiahnutú v § 5 a v § 6 zákona č. 111/1990 Zb., z ktorých je možné vyvodiť
záver o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, nakoľko § 5 ods. 1 síce ustanovuje, že podnik

vystupuje v právnych vzťahoch takisto vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto
vzťahov, avšak v § 6 ods. 2 zákon dodáva, že podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje
podľa ods. 1 v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy a obdobne je oprávnený konať v mene štátu
vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné. Bez toho, aby bola označená skutočná strana sporu,ktorou je štát – Slovenská republika, označenie strany sporu je nesprávne a keďže správca nekoná pred
súdmi vo vlastnom mene, ale v mene štátu, nositeľom vecnej legitimácie by mal byť štát.

24. Vychádzajúc z podanej žaloby predmetom tohto konania je zaplatenie peňažnej sumy požadovanej
žalobcom z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré malo vzniknúť tým, že na
pozemkoch žalobcu sa má nachádzať stavba žalovaného, ktorým výlučným vlastníkom je v prípade
preukázania existencie takejto stavby Slovenská republika. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, pretože ten nie je vlastníkom stavby, ale iba

správcom podľa Zákona o vodách (vodný zákon). Správu vodných tokov však nemožno stotožňovať so
správou majetku štátu vykonávanou na základe Zákona o štátnom podniku, alebo na základe Zákona
o správe majetku štátu.

25. Subjektom, o ktorom možno uvažovať v rovine bezdôvodného obohatenia je ten subjekt, ktorý
je vlastníkom vodného toku alebo vodnej stavby, ktorá sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve

tretej osoby bez toho, aby vzťahy medzi týmito subjektmi boli zodpovedajúcim spôsobom vyporiadané.
Samotná skutočnosť spočívajúca v tom, že vykonáva správu vodných tokov podľa vodného zákona
neznamená, že z jeho strany dochádza k bezdôvodnému obohateniu na žalobcom uvádzanom
skutkovom základe.

26. Rovnako v prípade úvahy, v zmysle ktorej správa vodných tokov je totožná so správou majetku
štátu podľa Zákona o štátnom podniku, tak neobstojí v žalobe označiť iba subjekt vykonávajúci správu
majetku štátu. Z § 6 ods. 2 Zákona o štátnom podniku je zrejmé, že ide o procesné zastúpenie štátu
v konaniach týkajúcich sa tohto majetku, čo však neznamená, že povinnou osobou alebo dlžníkom
podľa hmotnoprávnych predpisov je automaticky správca majetku štátu. Nepostačuje v žalobe označiť

ako žalovaného správcu majetku štátu bez toho, aby bol označený vlastník, ktorého správca majetku
zastupuje a ktorým je Slovenská republika. Akceptovanie opaku a teda, že namiesto dlžníka postačuje
označiť v žalobe jeho zástupcu a následne vedenie konania proti štátnemu podniku ako správcovi by de
iure znamenalo zmenu v osobe dlžníka, nakoľko sa jedná o dva samostatné subjekty a táto skutočnosť
je vylúčená priamo ust. § 5 ods. 2 Zákona o štátnom podniku. Treba poukázať na to, že procesné

zastúpenie štátu podľa § 6 ods. 2 Zákona o štátnom podniku platí iba v tých prípadoch, kedy sa jedná
o konania týkajúce sa majetku štátu. Predmetom tohto konania však nie je majetok štátu, ale právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia v peniazoch z čoho vyplýva, že absentujú zákonné podmienky pre
to, aby štát bol v tomto konaní zastúpený žalovaným.

27. V súvislosti s vodnými tokmi žalovaný ako správca vodných tokov je v zmysle vodného zákona
poverený výkonom správy vodných tokov, ktorá je v § 48 ods. 1 vodného zákona definovaná ako
všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt,
pričom správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej
republiky. Správa vodných tokov v zmysle § 48 ods. 4 a 5 vodného zákona zahŕňa činnosti ako napríklad

sledovanie stavu vodných tokov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku, udržiavanie korýt
v stave zabezpečujúcom prirodzenú prietočnosť vôd, udržiavanie a odstraňovanie brehových porastov
za účelom predchádzania povodniam a ďalšie činnosti zameraná na evidenciu stavu vôd, ich ochranu
a ochranu pred povodňami.

28. Treba mať za to, že nie je možné stotožňovať správu majetku štátu so správou vodných tokov. Bez
toho, aby bola označená skutočná strana sporu, ktorou je štát, a teda Slovenská republika, označenie
strany sporu je nesprávne a keďže správca nekoná pred súdmi vo vlastnom mene, ale v mene štátu,
nositeľom vecnej legitimácie by mal byť samotný štát a nie žalovaný.

29. Medzi stranami sporu neexistuje právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, z ktorého by žalobcovi
vzniklo právo na požadované peňažné plnenie od žalovaného, nakoľko žalovaný neužíva pozemky vo
vlastníctve žalobcu a ani veci na týchto pozemkoch nie sú a nikdy neboli v jeho vlastníctve. Z obsahu
žaloby a predložených listinných dôkazov nevyplynulo, žeby k užívaniu dotknutých pozemkov malo
dochádzať činnosťou žalovaného alebo, žeby užívanie malo spočívať v inom, než v tom, že uvedenými

pozemkami preteká vodný tok s umelým korytom, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorú
nemožno stotožňovať so žalovaným. Treba poukázať na § 5 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku,
podľa ktorého štátny podnik nezodpovedá za záväzky štátu. Treba namietnuť, že správu vodných
tokov, ktorú vykonáva výlučne žalovaný na základe vodného zákona, nemožno stotožňovať so správoumajetku štátu a žalovaný ako správca vodného toku nemôže užívať pozemky bez právneho dôvodu,
pričom na jeho strane nedochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie si zamieňa
a nerozlišuje pojmy správa vodných tokov a správa majetku štátu, čoho výsledkom je neudržateľný záver

aj v kontexte predložených rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky k problematike správcovstva
majetku štátu, že vodné toky by mali tvoriť obchodný majetok štátneho podniku. Treba poukázať
na § 48 ods. 1 Zákona o vodách, ktorým zákonným ustanovením sa zabezpečuje vo verejnom
záujme nielen ochrana výlučného a nevyhnutného vlastníctva štátu k pozemkom koryta vodného toku
aj prostredníctvom správy žalovaného, ale taktiež samotné nadobudnutie vlastníctva štátu k týmto

pozemkom korýt priamo zákonom.

30. Na základe tvrdení žalobcu vyplynulo, že vlastníci vodnou stavbou dotknutých pozemkov neboli
o zamýšľanej stavbe upovedomení a neboli účastníkmi správneho konania, v ktorom by mohli svoje
záujmy plynúce z ich vlastníctva k dotknutým pozemkom uplatniť, že vlastníctvo k zavodneným
pozemkom im nebolo odňaté a že vodná stavba sama o sebe bola na ich pozemkoch postavená bez

ich súhlasu, a teda protiprávne. Ak právni predchodcovia žalobcu neboli účastníkmi žiadnych správnych
konaní v súvislosti s vodnou stavbou a nedali súhlas s jej zriadením na ich pozemkoch, rozhodnutia
vydané v týchto konaniach sa nemohli dotknúť ich práv.

31. Pri popieraní vlastníctva žalobcu k pozemkom pod vodným tokom zo strany žalovaného sa súd

riadne nevyporiadal so znením § 48 ods. 1 druhá veta vodného zákona a s vtedajšou právnou úpravou,
podľa ktorej pozemky tvoriace korytá vodných tokov prešli najneskôr k 1.4.1975 do vlastníctva štátu,
a to priamo zo zákona, ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
8Sžo 38/2007.

32. To, že pozemky, na ktorých sú korytá vodných tokov sa stali majetkom štátu, bolo upravené v
§ 31 zákona č. 138/1973 Zb. účinného od 1.4.1975, ktorý definoval vodný tok včítane jeho koryta.
Následne zákon č. 184/2022 účinný od 1.6.2002, ktorým bol zrušený zákon č. 138/1973 Zb., už vodné
koryto nedefinovalo ako súčasť vodného toku. Citoval § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od
1.6.2022, podľa ktorého stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku a článok 20

ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme.

33. Existencia vecnej legitimácie na oboch stranách sporu predstavuje predpoklad vyhovenia žalobe,
pričom absencia aktívnej alebo pasívnej legitimácie naopak vedie k jej zamietnutiu. Podľa záverov

právnej praxe platí, že ak sa súd v rozhodnutí k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená to, že sa
otázkou vecnej legitimácie strán nezaoberal, pričom nie je nevyhnutné, aby túto skutočnosť v rozhodnutí
výslovne konštatoval.

34. Pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi, nemožno sa stotožniť s názorom súdu a treba trvať na tom, že

v prípade žalobcu je jednoznačne potvrdený hlboký rozpor s dobrými mravmi. Žalobca účelovo prijal dar
na základe darovacej zmluvy na vlastníctvo parciel, ktoré sú predmetom konania. Je zrejmé, že sporné
nehnuteľnosti žalobca nadobudol s cieľom žalovať štát o tržné nájomné, čo odporuje dobrým mravom
s cieľom mať za dlžníka štát, u ktorého možno predpokladať, že svoje záväzky bude plniť.

35. Dobromyseľnosť u žalobcu nebola daná, pretože vedel, že darované pozemky tvoria koryto rieky
D., ktoré v žiadnom prípade nemôže použiť ako investíciu, čo bolo evidentne jeho zámerom. Jeho
jediným cieľom bolo uzatvoriť nájomnú zmluvu so štátom alebo žalovať štát a tak sa na jeho úkor ľahko
obohatiť. Žalobca si musel byť vedomý toho, ako sa uvedené parcely užívajú. Žalobca naproti tomu
vedomeprijaldarompredmetnépozemkyajnapriektomu,žepodľajehovedomostítvoriakorytoriekyD.,

pričom musel byť dostatočne oboznámený so stavom darovaných nehnuteľností. Ani toto obmedzenie
mu však nebránilo, aby prijal darom tieto pozemky a začal uplatňovať finančné nároky vyplývajúce
z bezdôvodného obohatenia. Žalobca konal v úmysle získať finančné výhody, výlučne za účelom
získania náhrady za nemožnosť užívania nehnuteľností, teda dosiahnutia vlastného zisku. Jeho cieľom
nebolo dosiahnutie realizácie práv vlastníka pozemku v rozsahu v akom toto právo prislúchalo jeho

právnym predchodcom, ale jeho zámerom bolo využitie odlišného vlastníctva pozemkov a vlastníctva
vodnej stavby k vymáhaniu plnení z bezdôvodného obohatenia. Preto je jeho konanie v rozpore s § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka.36. Podľa článku 5 CSP, súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať
procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Toto ustanovenie

umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými
mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Doterajšia
súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto
vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov
než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň

prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu. Korektív dobrých mravov
však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva
strán vyplývajúce z právnych noriem. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne
v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje,
aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku
demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú meradlom

etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti
poctivého správania a podobne.

37.Sohľadomnauvedené,aleajspoukazomnavyužitiespornýchpozemkovakosúčastivodnéhotoku,
je preto legitímne vyslovená pochybnosť o úmysle žalobcu pri prijatí darom daných pozemkov. Treba

mať za to, že takýto výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu. Je potrebné vnímať hranicu, po ktorú
môže byť nepriaznivý výsledok sporu odôvodniteľný prístupom strany k uplatneniu jeho práv v konaní,
ale za ktorou je súd povinný zamedziť tomu, aby svojou autoritou aproboval nežiadúce použitie práva.

38. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie postihuje subjekt, ktorý ho získal. V prípadoch, keď

k vzniku bezdôvodného obohatenia dochádza neoprávneným užívaním, bude týmto subjektom užívateľ
príslušnej hodnoty. Jeho identifikácia je v praxi problematická vtedy, keď k cudzej hodnote má právny či
faktický vzťah hneď niekoľko osôb. O takúto situáciu pôjde aj tam, kde neoprávnené užívanie pozemku
spočíva v umiestnení oprávnenej stavby na ňom, pokiaľ užívateľ stavby nie je osoba totožná s jej
vlastníkom. Právna teória i súdna prax (Najvyšší súd Českej republiky vo veci 33Odo 1405/2005

z 25.10.2006) v tejto otázke dospeli k záveru, že povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na
ktorom stojí stavba, spočíva na vlastníkovi stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke
právo využíva. V spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo vlastníkovi stavby na úkor
vlastníka stavbou zaťaženého pozemku, je preto pasívne vecne legitimovaný vždy vlastník stavby a nie
jej užívateľ. K tomuto riešeniu sa pripojil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn.

8Cdo 186/2018 zo 17.6.2019 formuloval záver, že v prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho
titulu umiestnením stavby na ňom sa bezdôvodne obohacuje vlastník stavby na cudzom pozemku, kedy
k jeho obohateniu dochádza už titulom vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu.
Najvyšší súd výslovne odmietol názor, že pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia
je vždy ten subjekt, ktorý skutočne pozemok užíval a v nadväzujúcej argumentácii akcentoval, že pod

užívaním pozemku, na ktorom je umiestnená stavba vo vlastníctve inej osoby než vlastníka pozemku,
je treba rozumieť už umiestnenie stavby na pozemku bez ohľadu na spôsob jej užívania. Podľa
jeho vysvetlenia totiž už umiestnenie stavby bráni vlastníkovi pozemku tento riadne užívať. Povinnosť
poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na
to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo.

39. Podľa názoru žalovaného týmto povinným subjektom v danom prípade nie je žalovaný. Žalobca
neoprávnenosť užívania pozemkov v jeho vlastníctve nevyvodzoval v súvislosti s výkonom správy alebo
z porušenia oprávnení, či povinností žalovaného ako správcu majetku štátu ustanovených zákonom vo
vzťahu k zverenému majetku štátu, pričom v žalobe ani netvrdil, že by neoprávnené užívanie pozemkov

malo spočívať v inej skutočnosti než v tom, že jeho pozemkami preteká vodný tok, ktorý však môže
byť vo výlučnom vlastníctve štátu. V tomto spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo
užívaním predmetných pozemkov žalobcu tvoriacich koryto vodného toku D., ktorý nad akúkoľvek
pochybnosť je vo vlastníctve štátu, je preto pasívne legitimovaným subjektom priamo štát – Slovenská
republika, bez ohľadu na to, akým spôsobom využíva svoje vlastnícke právo a nevnímajúc pritom

ani skutočnosť, že správou vodných tokov na základe zákonného zmocnenia štát poveril žalovaného
v zmysle § 48 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách. V otázke posúdenia svojej pasívnej vecnej
legitimácie žalovaný poukázal na § 5 ods. 2 Zákona o štátnom podniku, v zmysle ktorého štátny podnik
nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov. Treba poukázať v tejto súvislosti na právnepostavenie štátneho podniku, ktorý je právnickou osobou, vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom
mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Majetok v správe štátneho podniku je síce
majetkom štátu, avšak v súlade s § 5 ods. 2 Zákona o štátnom podniku tento majetok nie je možné

použiť na úhradu cudzích záväzkov štátu, teda na úhradu záväzkov, ktoré s činnosťou štátneho podniku
nesúvisia alebo nezaväzujú priamo štátny podnik. Štát nezodpovedá za záväzky štátneho podniku, a to
napriek tomu, že štátne podniky spravujú majetok štátu.

40. Treba poukázať na § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších

predpisov, podľa ktorého správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa
týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto
zákona alebo podľa osobitných predpisov. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že vo veciach
spravovaného majetku správca, teda v danom prípade žalovaný, koná pred súdom v mene štátu,
z čoho výslovne vyplýva, že v súdnom konaní, predmet ktorého súvisí s ním spravovaným majetkom (v
danom prípade vodný tok D.) nevystupuje vo vlastnom mene. Žalobca v priebehu konania pred súdom

prvej inštancie na námietku nedostatku pasívnej legitimácie zo strany žalovaného reagoval zotrvaním
na svojom názore, že práve žalovaný ako správca vodného toku je nositeľom povinnosti na vydanie
bezdôvodného obohatenia, plnenia ktorého sa žalobou domáha s poukazom na § 6 ods. 2 Zákona
o štátnom podniku, podľa ktorého podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa ods.
1 v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy. Obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo

veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné. Toto zákonné ustanovenie však žalobca a súd interpretujú
mylne v nesprávnom zmysle, keďže nerozlišujú medzi konaním správcu v mene štátu pri výkone správy
majetku štátu od stavu, kedy vecne legitimovanou osobou a účastníkom konania, či už na strane žalobcu
alebo na strane žalovaného, je priamo samotný správca, teda zložka štátu podľa osobitného predpisu,
ktorá koná vo vlastnom mene.

41. Treba dať do pozornosti právny názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky v náleze II.
ÚS 675/2016 z 12.1.2017 vychádzajúci z povinností konajúceho súdu vyzvať žalobcu na odstránenie
vady žaloby spočívajúcej v jej nezrozumiteľnosti z dôvodu neurčitosti v prípade, ak v nej žalobca označí
akožalovanéholenštátnyorgánoprávnenýkonaťzaštátanieštátsamotnýpokiaľzopisurozhodujúcich

skutočností vyplýva, že nárok sa uplatňuje zo zodpovednosti za škodu štátu. Treba poznamenať, že
na rozdiel od právnej situácie riešenej v tomto rozhodnutí, kedy len odkazom na zákon č. 514/2003
Z. z. zo žaloby bolo možné jednoznačne vyvodiť, že smeruje voči štátu, keďže uplatnení nárok mal
nezameniteľný pôvod v jeho zodpovednosti za škodu upravenej v tomto zákone, v posudzovanom
prípade takéto vodidlo nie je, keďže zo žaloby nevyplýva, že spôsobom vymedzenia uplatneného nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia smeruje voči štátu. V tomto prípade bola zodpovednosť štátu
podľa žaloby daná zákonom a označenie štátneho orgánu v tomto kontexte treba považovať za vadu
žaloby.

42. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

43. V následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvali sporové strany na svojich doterajších
stanoviskách (§ 374 ods. 2, 3 CSP).

44. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

45. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci
výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktorý

odvolanímžalovanéhonapadnutýnebol,vodvolacomkonanípreskúmavanýnebolaakotakýnadobudol
právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

46. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.47. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z. z., vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne
tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je

jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom
sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované
hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj
povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

48. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z., ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v
katastrinehnuteľnostíakovodnáplochasospôsobomvyužitiapozemkuakovodnýtok,jetentopozemok
korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je
korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

49. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z., upraveným korytom je koryto pôvodne prirodzeného

vodného toku, ktorého trasa, pozdĺžny profil alebo priečny profil boli cielenou ľudskou činnosťou
pozmenené.

50. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z., vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich
časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby

sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri
prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti.
Vodnými stavbami sú najmä
a) stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených,
b) stavby na ochranu pred povodňami,

c) priehrady, vodné nádrže, rybovody, rybníky, rybochovné zariadenia, hate, hrádze, vodné elektrárne,
stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku a iné stavby potrebné na nakladanie
s vodami,
d) studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne slúžiace
na účely zásobovania vodou,

e) stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné stavby určené
na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a na ich vypúšťanie do povrchových vôd,
podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce čistenie odpadových vôd
pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie,
f) hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred

vodnou eróziou,
g) stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách alebo v iných vodných útvaroch,
h) stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na hromadnú rekreáciu a vodné športy,
i) odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom,
j) vodovodné prípojky, ak

1. slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb,
2. slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí,
3. sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody,
4. sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5 l za sekundu,
k) kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie, ak

1. slúžia na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb,
2. slúžia na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú
stokovú sieť,
3. slúžia na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce
čistenie,

4. sú dlhšie ako 100 m a majú vnútorný priemer väčší ako 20 cm,
l) stavby umožňujúce využívanie energetického potenciálu podzemných vôd,
m) stavby na účely realizácie revitalizácií.

(2) V prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej vodnej správy.

51. Podľa § 48 ods. 2 zák. č. 364/2004 Z. z., správu vodných tokov vykonávajú:
a) správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia
ministerstva,b) správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných
tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods. 1.

52. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka,
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

53. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

54. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že rozhodnutím Krajského úradu životného
prostredia v A. sp. zn. 2012/750-3417/BE z 10.5.2012 bolo rozhodnuté, že koryto rieky D. v úseku

tvorenou časťou parcely KN E XXX/X o výmere 299 m2 zapísané na LV XXXXX, orná pôda a G. I. 268
o výmere 235 m2 zapísané na LV XXXXX, orná pôda, je umelým korytom.

55. Táto okolnosť teda korešponduje s ust. § 43 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách s tým, že
ide o koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené, v danom prípade na základe vyššie uvedeného

rozhodnutia orgánu štátnej správy, pričom tento vodný tok preteká po pozemku vlastnícky patriacom
žalobcovi.Sozreteľomnataktoumelovytvorenývodnýtokajehokorytomožnokonštatovať,žežalovaný
vykonávajúcisprávutohtovodnéhotokuvzmyslezákonač.111/1990Zb.(§6ods.2citovanéhozákona),
pričom takýmto spôsobom je daná aj pasívna legitimácia žalovaného v tomto konaní ako subjektu
zodpovedného za nároky, ktoré sú uplatnené v súvislosti so správou vodného toku, ktorý preteká po

pozemkoch vlastnícky patriacich iným osobám.

56. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že pasívna legitimácia žalovaného bola už vyriešená
v predchádzajúcich konaniach, a to na odvolacom súde – Krajskom súde v Prešove vo veciach
4Co/177/2018, 10Co/13/2020 a 22Co/74/2017, nakoľko v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 111/1992

Zb. vystupuje štátny podnik ako právnická osoba v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie
zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, pričom takýto záver o pasívnej legitimácii žalovaného bol
potvrdený aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Obdo 42/2020 z 27.4.2021.
Je tomu tak z toho dôvodu, že toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potvrdzuje
výnimku z pasívnej legitimácie štátu – Slovenskej republiky, a to práve v prípadoch upravených

osobitnými predpismi, t. j. aj zákonom č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, najmä s poukazom na § 5 ods.
1 tohto právneho predpisu, ktorý jednoznačne definuje, že podnik je právnickou osobou vystupujúcou
v právnych vzťahoch vo svojom mene.

57. Za týchto okolností je pasívna legitimácia žalovaného v prejednávanej veci nepochybná pokiaľ

ide o nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sú uplatnené žalobcom v tomto konaní,
neoznačenie Slovenskej republiky ako skutočne pasívne legitimovaného subjektu, nemožno považovať
za vadu žaloby a v tomto kontexte aplikovať judikatúru, na ktorú sa odvoláva žalovaný (najmä II.
ÚS 675/2016 z 12.1.2017), nakoľko má hmotnoprávny stav a z neho vyplývajúca pasívna legitimácia
žalovaného je nepochybná v kontexte v § 5 ods. 2 a § 6 ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb.

58. Podstatnou okolnosťou, ktorá odôvodňuje legitímnosť nárokov uplatnených žalobcom v tomto
konaní, je práve vyššie uvedená okolnosť o vytvorení umelého koryta – umelého toku rieky D. po
predmetných parcelách KN E XXX/X a KN E XXX, čím došlo vlastne k obmedzeniu vlastníckeho práva
žalobcu k týmto parcelám na základe štátneho zásahu, vytvoreniu podmienok pre realizáciu oprávnení

(ale aj povinností) vo vzťahu k žalovanému ako správcovi tohto vodného toku a nehnuteľností, po ktorých
tento vodný tok preteká.

59. Tieto okolnosti zároveň odôvodňujú záver, že žalobca si nepočínal rozpore s dobrými mravmi,
pretoženebolojehovinou,žedošlokzabratiuparciel,ktorémuvsúčasnostivlastníckypatriaavminulosti

patrili jeho právnemu predchodcovi, ale išlo tu o zásah zo strany štátu v zmysle vyššie uvedeného, preto
je plne legitímny nárok na odškodnenie za takýto zásah.60. Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že uplatnenie
nárokov žalobcom v tomto konaní je v rozpore s dobrými mravmi aj z dôvodu, že predmetné
nehnuteľností nadobudol na základe darovacej zmluvy od svojho právneho predchodcu, pričom si bol

vedomý toho, že predmetné nehnuteľnosti nemôže reálne užívať, nakoľko sú zaťažené predmetným
vodným tokom s umelým korytom, a teda si počínal špekulatívne len za účelom možného vymáhania
finančných prostriedkov od štátu, teda v danom prípade od štátneho podniku – žalovaného.

61. Takáto odvolacia argumentácia žalovaného je bez právneho významu so zreteľom na to, že tieto

pozemky dlhodobo patrili rodine žalobcu, tento ich nenadobudol špekulatívnym spôsobom od tretej
osoby nepatriacej do rodiny a preto darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. J./XXXX,
14.1.2021, nemôže byť úkonom, ktorý by diskvalifikoval žalobcu z možnosti uplatňovať predmetné
nároky v tomto konaní pokiaľ ide o LV XXXXX, k. ú. A., a podobne darovacia zmluva, ktorej vklad bol
povolený pod sp. zn. J./XXXX zo 14.1.2021 pokiaľ ide o LV XXXXX.

62. So zreteľom na závery, ktoré vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obdo 42/2020 z 27.4.2021 nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného spočívajúcou
v tom, že štátny podnik vykonávajúci správu majetku štátu nemá zodpovednosť za záväzky vyplývajúce
z bezdôvodného obohatenia, teda vlastne za nároky, ktoré sú uplatnené žalobcom v tomto konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto rozhodnutí náležite vyporiadal s otázkami týkajúcimi sa

postavenia štátneho podniku, ktoré vyplýva zo zákona č. 111/1990 Zb., pričom uzavrel, že predovšetkým
ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona zakotvuje postavuje štátneho podniku ako právnickej osoby konať
vo svojom a niesť zodpovednosť vyplývajúcu z právnych vzťahov, v ktorých vystupuje, to znamená, že
postavenie štátneho podniku v tomto kontexte pri zodpovednostných vzťahoch je samostatné a nie je
nutné, aby ako sporová strana v konaniach vystupovala aj samotná Slovenská republika ako vlastník

vodného toku. Súd prvej inštancie v tomto smere správne uzavrel, že uvádzanie tohto ďalšieho subjektu,
t. j. Slovenskej republiky ako sporovej strany na strane žalovaného je nadbytočné.

63. Za týchto okolností správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe v naznačenom rozsahu
vyhovel, nakoľko výška odškodnenia, ktorá titulom bezdôvodného obohatenia žalobcovi prislúcha,

nebola žalovaným v odvolaní spochybnená. Správne je preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení
povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 5.716,05 eur s prísl. žalobcovi a so zreteľom na to, že správny
je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody
uvedené v odôvodnené napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

64. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).