Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/105/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122207108
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2122207108.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. A., nar.
XX.X.XXXX, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,
pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa matky B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, D.,
a otca E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce

nad Parnou, zastúpeného spoločnosťou KUČERA & PARTNERS advokátska kancelária, s. r. o., SNP
6, Hlohovec, v konaní o návrhu Okresnej prokuratúry Trnava, Vajanského 22, Trnava, na pozbavenie
rodičovských práv otca k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 40P/79/2022-124 zo dňa 12.5.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie otca maloletej proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku I. o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania sa o d m i e t a .

II. Vo zvyšnej časti sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 12.5.2023 zamietol návrh oboch rodičov na prerušenie
konania (výrok I.), pozbavil otca E. A. výkonu rodičovských práv k maloletej dcére A. A. (výrok II.)

a súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Vo veci samej tak rozhodol podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine, pričom konštatoval, že pozbavenie
výkonu rodičovských práv je najzávažnejším zásahom do obsahu výkonu práv rodiča k dieťaťu.
Dôvody, pre ktoré je možné pristúpiť k tomuto vážnemu zásahu do výkonu rodičovských práv a
povinností, zákon vymedzuje taxatívne a delí ich do dvoch skupín: do prvej skupiny, keď rodič

svoje rodičovské práva a povinnosti zneužíva a to najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním
alebo iným zlým zaobchádzaním a do druhej skupiny, keď rodič výkon svojich rodičovských práv a
povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva. Pre pozbavenie
výkonu rodičovských práv nestačí jednorazové alebo ojedinelé vybočenie z riadneho rámca plnenia
rodičovských práv a povinností, ale musí ísť o dlhodobý a trvajúci stav. V záujme maloletého dieťaťa je
predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie,

aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických
schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou
starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v
iných právnych predpisoch. Pozbavenie rodičovských práv je najzávažnejším zásahom do rodičovským
práv a povinností, a preto rozhodnutie súdu o takomto zásahu do práv rodiča musí byť náležite
odôvodnené a zanedbávanie, porušovanie alebo iné negatívne správanie rodiča vo vzťahu k svojim

právam a povinnostiam musí byť náležite preukázané. Ak je rodičovi výkon rodičovských práv odňatý,
po právoplatnosti rozsudku nemôže viac svoje dieťa nielen vychovávať, ale ani zastupovať a spravovaťjeho majetok. Zostáva mu zachovaná jedine vyživovacia povinnosť a tiež mu zostávajú zachované tie
práva, ktoré stoja mimo rámec rodičovských práv a povinností.
Dôvody, pre ktoré je možné pristúpiť k takémuto závažnému zásahu, sú, že rodič svoje rodičovské

práva zneužíva, prípadne, že rodič svoje rodičovské práva, napriek predchádzajúcim upozorneniam,
závažným spôsobom zanedbáva. Pri prvom prípade, teda, že rodič svoje rodičovské práva zneužíva,
sa predpokladá aktívna činnosť daného rodiča, nie jeho pasívny postoj. Z vykonaného dokazovania
zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej
A. na čas po rozvode manželstva bola maloletá A. právoplatne zverená do osobnej starostlivosti matky,

bez úpravy stretávania sa s otcom, ktorý je od 11.6.2022 vo výkone väzby. Obaja rodičia boli na základe
právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 21P/31/2022 určení ako oprávnení a
povinní zastupovať maloletú A. a spravovať jej majetok v bežných veciach. Súd určil povinnosť otca
prispievať na výživu maloletej A. t. j. platiť výživné v sume 140 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva, ktorá nastala dňa 4.3.2023. Je nesporné, že rozvodom manželstva a úpravou
práv a povinností rodičov na čas po rozvode nedochádza k zániku rodičovských práv a povinností toho

rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, tzv. nedomicilného rodiča, ktorý svoje
práva vykonáva najmä prostredníctvom rešpektovania a realizácie práva dieťaťa na stretávanie sa s
druhým rodičom.
Na pojednávaní dňa 12.5.2023 bolo nesporným, že otec v konaní pred (trestným) súdom na hlavnom
pojednávaní dňa 16.1.2023 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania zločinu týrania (aj) maloletej A.

tak, ako mu bolo za vinu kladené jeho konanie v skutkovej časti obžaloby. Obžalovaný otec vyhlásil, že
rozumie podstate skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného
činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami a dobrovoľne sa priznáva a uznáva vinu za spáchaný
skutok, ktorý sa kvalifikoval ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby, pričom bol poučený o svojich
právach, najmä o práve na obhajobu. Z uvedeného mal súd preukázané, že o vine otca za zločin

týrania (aj) maloletej A. bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 12T/51/2022 - 554 zo dňa
16.1.2023. Súd v konaní o pozbavenie otca výkon u rodičovských práv k maloletej A. bol tak viazaný
právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní, tak v právnej časti ako aj v skutkovej časti o tom,
že voči maloletej A. bol spáchaný zločin týrania a tento zločin spáchal otec. Nakoľko matka bola v
trestnom konaní zastúpená iným právnym zástupcom, súd vykonal dokazovanie fotodokumentáciou v

prípravnom konaní zdokumentovaných fyzických zranení tela poškodenej maloletej A.. Preto mal súd
za to, že nie je potrebné vo veci vykonať dokazovanie osobným výsluchom otca, ako bolo navrhované
právnym zástupcom otca aj na pojednávaní, keď otec bol v konaní riadne právne zastúpený, a teda
na pojednávaní koná prostredníctvom zástupcu a otcovi bolo súdom umožnené sa v konaní písomne
vyjadriť k podanému návrhu. Súd tak dospel k záveru, že osobná prítomnosť otca na pojednávaní

nie je nevyhnutná, o čom boli otec aj právny zástupca otca upovedomení súdom pred pojednávaním
dňa 4.5.2022. Zároveň súd dospel k záveru, že osobný výsluch otca nie je ani potrebný, nakoľko
žiaden z prítomných účastníkov nemal na otca žiadne otázky, zodpovedanie ktorých by prispelo
k náležitému zisteniu a objasneniu skutkového stavu veci. Preto súd návrh právneho zástupcu na
odročenie pojednávania za účelom zabezpečenia prítomnosti otca na pojednávaní eskortou a návrh

právneho zástupcu otca na vykonanie dôkazu osobným výsluchom otca na pojednávaní, zamietol.
Súd tiež zamietol návrh právneho zástupcu otca na vykonanie znaleckého dokazovania, predmetom
ktorého by bolo skúmanie vzťahu otca a maloletej dcéry za účelom posúdenia osobnosti otca, jeho
charakterových vlastností a možného rizika negatívnych konaní otca voči maloletej. Z pripojeného
rozsiahleho spisového materiálu vyšetrovacieho spisu ORP-684/1-VYS-TT-2022 boli závery znalcov,

najmä závery znalkyne MUDr. Martišovej k osobnosti otca maloletej, poňaté do samotného návrhu
Okresnej prokuratúry Trnava na pozbavenie otca maloletého dieťaťa výkonu rodičovských práv, s
ktorými závermi boli všetci účastníci konania riadne oboznámení. Súd tak dospel k záveru, že
navrhovaný dôkaz s ohľadom na predmet konania v poručenskej veci, nie je spôsobilým priviesť súd
k inému záveru, než k akému dospel samotný otec dobrovoľným vyhlásením viny z týrania maloletého

dieťaťa za obdobie od mája roku 2017 do 6.6.2022. Keďže otec sa dobrovoľne priznal a uznal vinu zo
spáchaniazločinutýraniamaloletejA.,skúmanieosobnostiotca,charakterovýchvlastnostíotcaavzťahu
otca a dieťaťa znalcom by neviedlo k inému záveru než k tomu, že otec zneužíval svoje rodičovské
práva a povinnosti týraním maloletej A..
Nakoniec z dôvodu nemožnosti otcom navrhovaného dôkazu prispieť k náležitému objasneniu právnej

veci o podanom návrhu na pozbavenie výkonu rodičovských práv otca, súd zamietol aj návrh otca
vykonať dokazovanie správou zo školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje, nakoľko mal súd za to, že
pokiaľ predmetom konania je skúmanie, či otec aktívne zneužíval rodičovské práva k maloletému
dieťaťu týraním za obdobie od mája 2017 do 6.6.2022, akékoľvek skutočnosti týkajúce sa správaniamaloletého dieťaťa a školského prospechu dieťaťa v školskom roku september 2022 do súčasnosti,
nebudú relevantným pre záver o podanom návrhu Okresnej prokuratúry Trnava na pozbavenie otca
rodičovských práv, nakoľko zákonodarca ani nepredpokladá liberáciu rodiča zo zodpovednosti z týrania

dieťaťa v prípade, že k nemu došlo pre napr. horší školský prospech dieťaťa či iné nevhodné správanie
sa dieťaťa, príp. až protiprávne konanie dieťaťa (odcudzenie mobilného telefónu spolužiačky maloletou
A., keď mobil podľa tvrdenia maloletého dieťaťa dieťa odovzdalo otcovi a ten po kontaktovaní matkou
spolužiačky poškodil mobilný telefón tak, aby nebolo možné cez snapchat zistiť polohu zariadenia,
teda namiesto riadneho vrátenia odcudzeného zariadenia spolužiačke dcéry otec odcudzené zariadenie

poškodil). Procesný opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že pokiaľ by u maloletého
dieťaťa boli v školskom prostredí problémy závažného charakteru, škola by ich kontaktovala, čo sa však
nestalo. Je vhodné k návrhu právneho zástupcu otca na vykonanie tohto dôkazu dodať, že správa o
maloletej A., vypracovaná Základnou školou G. E. H. XX, D. dňa 6.3.2023, doručená súdu dňa 7.3.2023,
sa v súdnom spise nachádza (na č. l. 69), avšak súd touto listinou dokazovanie nevykonal, preto sa
na ňu v rozsudku ani neodkazuje. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že otec dlhodobo

vykonával svoje práva rodiča k maloletej A. proti záujmom maloletého dieťaťa, v rozpore so záujmami
spoločnosti a cieľmi výchovy. Súd prihliadol na vyjadrenie sa maloletého dieťaťa, ktoré vo veku 12-
tich rokov bolo spôsobilé sa s ohľadom na primeranú rozumovú vyspelosť vyjadriť, sklony k fabulácii a
konfabulácii u nej ani neboli zistené. Dieťa potvrdilo, že išlo o dlhodobo nepriaznivý a pretrvávajúci stav,
ktorý v nej vzbudzoval strach a stres z otca, ktorý spontánne maloletá opísala ako 30% zo spoločného

času tráveného cez víkend, s ohľadom na nastavený spôsob spolužitia rodiny. Vzhľadom na uvedené,
súd zamietol návrh otca a matky na prerušenie konania na čas právoplatného skončenia konania v
trestnej veci pod sp. zn. 12T/51/2022 z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu bolo trestné konanie v časti
o vine otca právoplatne skončené, a preto nebolo vhodným a účelným prerušiť konanie v poručenskej
veci, ktorá má reagovať na aktuálny stav a nie na okolnosti, ku ktorým došlo pred niekoľkými rokmi a v

čase vyhlásenia rozhodnutia už okolnosti, príp. ich negatívne dôsledky, neexistujú. Vo veci samej dospel
súd záveru, že otec nesporne týral maloleté dieťa, k čomu sa právne záväzne priznal a uznal vinu,
preto súd pozbavil otca rodičovských práv k maloletej A., s tým, že ak v budúcnosti odpadnú dôvody,
ktoré viedli súd k pozbaveniu otca rodičovských práv k maloletej A., je aj v tomto prípade možné v
zmysle elasticity všetkých zásad rodinnoprávnej agendy rodičovské práva otca k maloletej obnoviť a

tento rozsudok zrušiť.

3. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP.
Namietal, že mu súd prvej inštancie svojim postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva, čím

došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď ho nielenže nevypočul k podanému návrhu, ale
aj ignoroval žiadosti o zabezpečenie jeho účasti na pojednávaní vo veci. Otcovi tak nebola poskytnutá
príležitosť osobne sa vyjadriť pred súdom, na čo bola zneužitá situácia, že sa momentálne nachádza vo
výkone väzby v ÚVV Leopoldov, hoci súd o zabezpečenie jeho prítomnosti na pojednávaní žiadal. Na
jeho žiadosť mu súd oznámil, že si musí prítomnosť na pojednávaní zabezpečiť sám a znášať náklady

eskorty, ústav ho však na pojednávanie eskortovať odmietol z dôvodu, že súd jeho osobnú účasť na
pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú.
Má za to, že takýmto postupom mu boli upreté práva účastníka konania, v ktorom sa rozhoduje
o najzávažnejšom zásahu do jeho rodičovských práv, a že na ujmu realizácie týchto práv nemôže byť
skutočnosť, že sa nachádza vo výkone väzby.

4. Namietal tiež nevykonanie ním navrhnutého dôkazu – dokazovania znalcom z odboru psychológia
ako dôkazu potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností, rovnako ako dokazovania zabezpečením
správyozisťovanípomerovvdomácnostimaloletejaojejsprávaníavýsledkochvškole.Vtejtosúvislosti
považuje za zarážajúce, že podľa bodu 22. odôvodnenia rozsudku správu o maloletej vypracovanú

školou súd mal k dispozícii, ale jej vykonanie prečítaním odmietol realizovať.
Podľa odvolateľa súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd založil rozhodnutie výlučne na
existencii rozhodnutia v trestnej veci 12T/51/2022, ktorým bol otec uznaný vinným zo zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť aj voči maloletej A..

Z ustanovenia § 38 ods. 4 Zákona o rodine podľa neho vyplýva, že preukazovanie existencie dôvodov
na pozbavenie rodičovských práv je predmetom konania, v ktorom sa o tomto pozbavení rozhoduje,
pričom je neprípustné stotožňovať týranie podľa tohto zákonného ustanovenia s týraním podľa § 208
Trestného zákona, nakoľko ide o dve odlišné právne kategórie. Súd nebol vôbec viazaný právoplatnýmrozhodnutím súdu v trestnom konaní, pokiaľ ide o vyhlásenie viny otca zo skutku, ktorý mu obžaloba
kladie za vinu, a ktorý je Trestným zákonom pomenovaný ako zločin týranie blízkej osoby a zverenej
osoby. Posúdenie konania otca a záver o tom, či je v danom prípade naplnený dôvod na pozbavenie otca

výkonu jeho rodičovských práv k maloletej, musí súd ustáliť na základe výsledkov náležite vykonaného
dokazovania v tomto konaní, v ktorom sa o zásahu do rodičovských práv otca rozhoduje. Súd však na
takéto dokazovanie v tomto konaní rezignoval a povrchne sa obmedzil len na mechanické prevzatie
rozhodnutia súdu v trestnom konaní o tom, že otec spáchal trestný čin. V písomnom vyjadrení otca zo
dňa 9.12.2022 k podanému návrhu Okresnej prokuratúry Trnava otec súdu uviedol svoje stanovisko

k údajnému týraniu maloletej osoby, pričom súd prvej inštancie ani jediným slovom v napadnutom
rozsudku neuviedol, ako sa vysporiadal s argumentáciou otca a prečo sa ňou nezaoberal. Aj uvedené
preukazuje, že súd prvej inštancie považoval ako jediný postačujúci dôkaz na pozbavenie otca výkonu
jeho rodičovských práv právoplatný rozsudok v časti viny otca zo spáchania trestného činu.
Pokiaľ by sa súd prvej inštancie oboznámil aspoň v základnom rozsahu s obsahom trestného spisu
Okresného súdu Trnava sp. zn. 12T/51/2022 zistil by, že: - vykonaným znaleckým dokazovaním bolo

preukázané, že osobnosť otca nie je podľa zistení znalcov žiadnym spôsobom narušená, pričom mimo
stavov opitosti nebola u neho zistená agresivita ani iné poruchy správania; vykonaným znaleckým
dokazovaním bolo preukázané, že konanie otca nemalo za následok poškodenie fyzického ani
duševného zdravia maloletej a nebol u nej zistený ani syndróm týranej osoby, a teda konanie otca
nespôsobovalo maloletej žiadne fyzické ani psychické utrpenie; vykonaným znaleckým dokazovaním

bolo preukázané, že konanie otca voči maloletej nebolo bezdôvodným, ale bolo podnecované aj jej
negatívnym správaním, čím nemožno konanie otca legitimizovať, avšak nemožno ho považovať ani za
bezdôvodné a sústavné. Rovnako tiež samotná matka na pojednávaní konanom dňa 12.5.2023 v tejto
veci uviedla, že maloletá sa chce s otcom občas stretnúť a ísť s ním na prechádzku. Ani z vyjadrenia
maloletej pred súdom dňa 15.3.2023 bez prítomnosti rodičov nevyplýva záver o jednoznačnom

preukázaní prítomnosti dôvodov pre pozbavenie otca výkonu jeho rodičovských práv.

5. V podaní doručenom súdu 21.6.2023 otec maloletej poukazoval na to, že dcérku veľmi ľúbi a aj ona
sa s ním chce stretnúť. Po založení rodiny sa snažil viesť riadny život, zabezpečiť rodinu, dcéru prihlásil
na hudobnú aj tanečnú, kúpil jej bicykel aj rybársky preukaz a dal ju na súkromnú akadémiu vzdelávania.

Dcérka spáchala trestný čin krádeže a ublížila synovi za to, že prezradil, že má iPhone, čo sa s ňou
snažil ústne vydiskutovať, ale po jej drzom oponovaní urobil to, čo je dôvodom odobratia práv na dcérku
a čo dnes ľutuje.

6. Kolízny opatrovník vo svojom stručnom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa neho súd

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu
posúdeniu, keď prioritne prihliadal na sledovanie najlepšieho záujmu maloletej.

7. Okresná prokuratúra Trnava v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť s tým, že bol vydaný na základe dostatočne vykonaného

dokazovania, zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa a úvahy súdu boli riadne odôvodnené. Námietky
otca považuje za účelové, dôvody na pozbavenie rodičovských práv boli naplnené, nakoľko otec svoje
rodičovské práva a povinnosti dlhodobo zneužíval nielen týraním, ale aj iným zlým zaobchádzaním
s maloletým dieťaťom, čo bolo v konaní preukázané, preto nebola potreba ďalšieho dokazovania a ani
osobná výpoveď otca by nemala na rozhodnutie podstatný vplyv, teda nedošlo k zmareniu práva otca,

ktorý bol zastúpený právnym zástupcom, na spravodlivý proces.

8. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z.), na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 33 ods. 1 CMP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon
neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.

Podľa § 33 ods. 2 CMP, na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní
predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.Podľa článku 2 ods. 1 základných princípov CMP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento

zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.

Podľa § 178 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z.), ak je strana zastúpená

zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá,
ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

Podľa § 178 ods. 2 CSP, predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času
na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

10. Obsah ústavného práva na súdnu ochranu spočíva nielen všeobecne v možnosti každého
domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva, ale aj v práve na prerokovanie jeho

veci bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti (článok 48 ods. 2 ústavy) a s možnosťou vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom, pričom právo osobnej prítomnosti účastníka na súdnom konaní je
zabezpečené ustanoveniami procesného predpisu ukladajúcimi súdu povinnosť nariadiť pojednávanie
(pokiaľ charakter konania vyžaduje prejednanie veci na pojednávaní) a s dostatočným časovým
predstihom naň predvolať účastníkov konania a všetkých, prítomnosť ktorých je potrebná. Ak je účastník

konania zastúpený zástupcom pre celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu,
prítomnosť účastníka je ponechaná na jeho rozhodnutí, či právo zúčastniť sa pojednávania chce
využiť. Zastúpeného účastníka súd na pojednávanie predvolá iba v prípade, ak je nevyhnutné vykonať
jeho výsluch. Osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, ktorých právo zúčastniť sa
osobne pojednávania vo veci touto skutočnosťou (umiestnením vo väzbe alebo vo výkone trestu) nie je

obmedzené, sa podľa § 47 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z. predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon
trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby so žiadosťou o ich predvedenie.
V danom prípade tvrdenia otca maloletej o porušení jeho práva byť prítomný na pojednávaní vo veci
boli potvrdené ako obsahom odvolacím súdom vyžiadanej správy príslušného ústavu na výkon trestu
odňatia slobody zo dňa 15.2.2024 (podľa nej síce žiadosť odsúdeného E. A. o zabezpečenie jeho účasti

na pojednávaní Okresného súdu Trnava konaného vo veci sp. zn. 40P/79/2022 dňa 12.5.2023 nie je
ústavom evidovaná, ale podľa ust. § 50 ods. 1 a 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej
stráže obvinená, resp. odsúdená osoba ani nie je oprávnená vyžiadať si od ústavu eskortu na súdne
pojednávanie), tak aj obsahom spisového materiálu súdu prvého stupňa, podľa ktorého právny zástupca
súd dňa 4.5.2023 o zabezpečenie eskorty pre otca maloletej na pojednávanie konané dňa 12.5.2023

požiadal a na pojednávaní samotnom nezabezpečenie jeho prítomnosti súdom opakovane namietal.
Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že súd prvého stupňa otca maloletej v súvislosti s jeho žiadosťou
o umožnenie zúčastniť sa pojednávania prípisom zo dňa 4.5.2023 nesprávne informoval o tom, že
si prítomnosť na pojednávaní otec musí zabezpečiť sám na vlastnú žiadosť v ÚVTOS za náhradu
nákladov spojených s eskortou. Súd tu bezdôvodne ním vyhodnotenú nepotrebnosť osobného výsluchu

otca zastúpeného v konaní advokátom dal do súvislosti s právom tohto účastníka zúčastniť sa osobne
pojednávania vo veci a s podmienkami náhrady nákladov zabezpečenia tejto účasti ústavom na výkon
trestu.

11. Nerešpektovaním žiadosti účastníka o zabezpečenie jeho prítomnosti na pojednávaní vo veci

postupom predpokladaným zákonom o Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorú prítomnosť si
z objektívnych dôvodov nemohol účastník sám zabezpečiť, a následným prejednaním veci a jej
rozhodnutím v neprítomnosti tohto účastníka sa súd prvého stupňa dopustil nesprávnosti v procesnom
postupe, ktorým znemožnil účastníkovi uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlok porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom charakter tohto porušenia neumožňuje nápravu
nedostatkov postupu súdu prvého stupňa v konaní pred odvolacím súdom.

12. Odvolací súd sa súčasne stotožnil s výhradami odvolateľa voči zisteniam skutkového stavu veci,
ktoré súd prvého stupňa čerpal primárne z rozhodnutí Okresného súdu Trnava v trestnej veci otca
maloletej, pričom, hoci pozbavenie rodičovských práv je najzávažnejším zásahom do rodičovských
práv a povinností (ako sám konštatoval v odôvodnení rozsudku), ktorý musí vychádzať zo záujmu
maloletého dieťaťa, tento záujem prakticky neskúmal, keď sa nezaoberal otázkami, ako sa konanie otca

posudzované v trestnom konaní voči nemu prejavovalo na fyzickom či psychickom stave maloletej a jej
ďalšom vývine, a či aj do budúcnosti je predpoklad, že by sa otec voči maloletej naďalej takéhoto konania
dopúšťal, najmä keď podľa vyjadrenia matky maloletá má záujem sa s otcom stretávať a matka sama
s tým súhlasí.

13. Odpovede na tieto otázky, a v súvislosti s tým aj na otázku, či napriek negatívnym skúsenostiam

maloletej s otcom záujem dieťaťa na udržiavaní kontaktu s rodičom v tomto konkrétnom prípade
pretrváva, sú alebo nie sú naplnené podmienky pre pozbavenie otca výkonu rodičovských práv
alebo záujem dieťaťa možno zabezpečiť aj vykonaním iných opatrení obmedzujúcich ho prakticky vo
výkone rodičovských práv, môže poskytnúť práve otcom navrhované znalecké dokazovanie, pokiaľ
sa nenachádzajú už v obsahu posudkov znalcov zabezpečených v trestnej veci proti otcovi, ktorých

oboznámenie súd prvého stupňa nevykonal a ani sa nenachádzajú v obsahu odvolaciemu súdu
predloženého spisového materiálu, hoci ich prokurátor ako dôkazy označil už v návrhu na začatie
konania a súd na ich existenciu (nie konkrétny obsah) poukázal v súvislosti so zamietnutím návrhu otca
na doplnenie dokazovania.

14. Odvolací súd nevidí dôvod ani na odmietnutie vykonania dôkazu oboznámením súdu predloženej
správyzákladnejškoly,ktorúmaloletánavštevuje,ktorá(správa)bezpochybnostíniejespôsobilávyviniť
otca z jeho zodpovednosti za svoje konanie (v tejto súvislosti vykonanie dôkazu, zabezpečeného inak
na návrh prokurátora, otec ani nenavrhoval), môže však prispieť k objasneniu príčin správania sa otca
a pomerov maloletej a tým nepriamo aj k lepšiemu poznaniu ohrozeného záujmu maloletej a spôsobu,

akým je vhodné ho chrániť.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci
samej so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c)
CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP z dôvodu porušenia práva otca maloletej na spravodlivý proces,

ktorého sa súd dopustil prejednaním veci bez účasti otca maloletej a jeho vypočutia, ako aj z dôvodu
nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalší postup
a doplnenie dokazovania v už naznačenom smere.

16. Nakoľko v taxatívnom výpočte uznesení, proti ktorým procesný predpis odvolanie pripúšťa (§

357 CSP), uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je uvedené (toto rozhodnutie
má charakter uznesenia, aj keď je uvedené vo výroku rozsudku), je potrebné vychádzať zo záveru,
že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu podľa § 355 ods. 2 CSP nie je prípustné, hoci súd prvého
stupňa v tomto smere účastníkom v odvolaním napadnutom rozhodnutí neposkytol správne, resp. úplné
poučenie. Preto odvolací súd odvolanie otca proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).