Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722010211
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3722010211.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C. D., trvale bytom D. - E. XXXX, pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák.
účinného do 30.04.2022, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. marca 2024 odvolanie

prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
sp. zn. 12T/61/2022 zo dňa 17.10.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 12T/61/2022 zo dňa 17.10.2022 (ďalej len
„napadnutýrozsudok“)bolobžalovanýA.B.uznanýzavinnéhozprečinunedovolenejvýrobyomamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2
Tr. zák. účinného do 01.05.2022 a z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ po tom, čo si v nezistenom čase v meste Považská Bystrica od neznámej osoby za sumu 50,- Eur
bez povolenia kúpil pre vlastnú potrebu 1 ks plastovej nádoby bielej farby s obsahom zelenej rastlinnej

sušiny, túto neoprávnene prechovával pri sebe do dňa 20.07.2021 do 01.15 h, kedy ich na ceste I/61
pri spoločnosti Gühring Slovakia, s.r.o. v obci Beluša po výzve a zákonnom poučení spolu s kovovou
drvičkou dobrovoľne vydal príslušníkovi hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Púchov a
následným znaleckým skúmaním bolo zistené, že v plastovej nádobe sa nachádzali úlomky rastliny rodu
Cannabis (konope) s hmotnosťou 3,341 g s priemernou koncentráciou 10,9 % hmotnostných THC, t.j.
364 mg THC v čistom stave, ktoré zodpovedá najmenej 6 obvykle jednorazovým dávkam na použitie,

pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov a jeho príloh, rastliny rodu Cannabis (konope) sú zaradené do I. skupiny
omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) ako hlavná aktívna zložka konope je zaradený do I.
skupiny psychotropných látok,

2/ dňa 20.07.2021 pred 01.10 h riadil osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, evidenčné číslo
C. F. po ceste I/61 v smere z obce Beluša na obec Ladce, kde na úseku cesty pri spoločnosti Gühring
Slovakia, s.r.o. v obci Beluša bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného
zboru Púchov, na ktorej výzvu sa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu dychovou skúškou, ktorá bola
vykonaná v čase o 01.19 h s negatívnym výsledkom, avšak keďže vzhľadom na utlmené správanie,
rozšírené zreničky a nejasnú artikuláciu javil známky požitia omamných alebo psychotropných látok,

bol následne vyzvaný podrobiť sa aj lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom a vyšetrením krvi
alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený inou návykovou látkou, pričom lekárskym atoxikologickým vyšetrením odobratej krvnej vzorky a vzorky moču bolo zistené, že v čase odberu krvi a
moču dňa 20.07.2021 o 01.43 h mal hladinu delta-9-tetrahydrokanabinolu v krvi zvýšenú na 22 ng/ml
(0,022 µg/ml) a hladinu 11-nordelta-9-tetrahydrokanabinolkarboxilovej kyseliny v krvi zvýšenú na 254 ng/

ml(0,254µg/ml),pričomvzmyslezákonač.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov a jeho príloh, je delta-9-tetrahydrokananinol zaradený do
II. skupiny psychotropných látok.

Za tieto trestné činy bol odsúdený podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. účinného od 01.05.2022, § 38 ods. 2,

3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., s poukazom na § 56 ods. 2 Tr. zák. na
úhrnný peňažný trest vo výške 1.500,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd prvého stupňa ustanovil
obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Zároveň bol obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
uložený trest prepadnutia veci – 1 ks drvičky striebornej farby a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov.

Vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej
lehote odvolaním napadla prokurátorka v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania
uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažuje za zákonné a opodstatnené, pretože
nesprávne vyhodnotil zabezpečené dôkazy, a to najmä množstvo omamných a psychotropných látok

neoprávnene prechovávaných obžalovaným, v dôsledku čoho skutok nesprávne právne kvalifikoval a
uložil obžalovanému nezákonný trest. Komplexným vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní bolo podľa jej názoru jednoznačne preukázané, že obžalovaný si od neznámej osoby
obstaral omamnú a psychotropnú látku – rastliny rodu Canabis o hmotnosti 3,341 gramu s priemernou
koncentráciou 10,9% hmotnostných THC (364 mg THC v čistom stave), ktorú prechovával pri sebe do

20.07.2021, až dovtedy kým ju nevydal príslušníkom policajnej hliadky, pričom množstvo prechovávanej
omamnej a psychotropnej látky zodpovedá najmenej 12 obvykle jednorazovým dávkam na použitie.
Ďalej uviedla, že súd prvého stupňa spochybnil spôsob určenia počtu 12 obvykle jednorazových dávok
na použitie, ako je uvedené v obžalobe a ustálil, že množstvo 3,341 g sušiny, ktorú mal obžalovaný
pri sebe, zodpovedá najviac 7 obvykle jednorazovým dávkam na použitie (6,682), čo sa v

zmysle § 135 ods. 2 Tr. zák. považuje za prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu a
vzhľadom k tomu súd prvého stupňa konanie obžalovaného v bode 1/ rozsudku právne kvalifikoval ako
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. v znení platnom a účinnom do 30.04.2022. Poukázala
na to, že súd prvého stupňa vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/10/2021 zo dňa

12.01.2022, podľa ktorého je potrebné obvykle jednorazovú dávku konopy stanovovať v závislosti od
hmotnosti zaisteného sušeného materiálu a pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria sa za obvykle
jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej konopy s obsahom
účinnej látky THC nie nižšej ako 1 %. K uvedenému právnemu názoru súdu prvého stupňa považovala
za potrebné uviesť, že žiadnym právnym predpisom ani záväzným súdnym rozhodnutím v právnom

poriadkuSlovenskejrepublikyniejeurčené,žepreúčelyvýkladuustanovení§135Tr.zák.,§171Tr.zák.
a § 172 Tr. zák. sa práve 0,5 g rastliny rodu Cannabis (konope) považuje za jednu obvykle jednorazovú
dávkudrogynapoužitie.Zároveňkonštatovala,žejetovabsolútnomrozporesdoterajšourozhodovacou
činnosťou súdu prvého stupňa v iných aj podstatne závažnejších trestných veciach. Podľa jej názoru je
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/10/2021 zo dňa 12.01.2022 rozhodnutím v individuálnej

trestnej veci, nemá záväznú ani všeobecnú povahu a v súčasnosti ani oporu v Trestnom zákone. Ďalej
poukázala na to, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatoval, že ustálenie počtu obvykle
jednorazových dávok na použitie a určenie množstva drogy, ktoré tvorí obvykle jednorazovú dávku
na použitie, je právnou otázkou a právnym záverom, ktorý v zmysle § 145 ods. 1 veta druhá Tr. zák.
nie je oprávnený riešiť a vyslovovať Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v postavení

znaleckého ústavu. K tejto argumentácii namietala, že Kriminalistický a expertízny ústav Policajného
zboru v predmetnej veci nerozhodol a ani neurčil aké konkrétne množstvo drogy sa považuje za
obvykle jednorazovú dávku. Uviedla, že úlohou Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru bolo iba vyhodnotiť, či materiál zaistený u obžalovaného možno zaradiť medzi omamné alebo
psychotropné látky a matematicky prepočítať zaistené množstvo drogy na počet dávok s vymedzením

ich minimálneho a maximálneho počtu. Taktiež uviedla, že množstvo drogy, ktoré sa za jednu obvykle
jednorazovú dávku drogy považuje, si znalecký ústav neurčuje sám a svojvoľne. Toto je dané a určené
podľa priemerného množstva drogy jednorazovo konzumovaného užívateľmi drog. Po oboznámení
sa s prepočtom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru orgány činné v trestnomkonaní vyhodnocujú, či tento zodpovedá skutočnému stavu, prechovávanie akého množstva obvykle
jednorazových dávok sa bude klásť za vinu páchateľovi a akej právnej kvalifikácii konanie páchateľa
zodpovedá. Zároveň uviedla, že orgány činné v trestnom konaní nie sú viazané závermi ústavu v časti

týkajúcej sa prepočtu celkového neoprávnene prechovávaného množstva drogy na jednotlivé dávky.
Aj v prípade, že orgány činné v trestnom konaní ustália počet dávok drogy rovnako ako znalecký
ústav, jedná sa o vyhodnotenie právnej otázky orgánmi činnými v trestnom konaní, nie znaleckým
ústavom. Konštatovala, že nie je pravdou, že by Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v
predmetnej trestnej veci riešil a vyslovoval právnu otázku a právne závery, pretože tieto boli vyriešené

vyšetrovateľom pri vznesení obvinenia a prokurátorom pri podaní obžaloby. Na základe uvedeného
trvala na závere, že rastliny rodu Cannabis (konope) s hmotnosťou 3,341 g s priemernou koncentráciou
10,9 % hmotnostných THC, t. j. 364 mg THC v čistom stave, zodpovedajú najmenej 12 obvykle
jednorazovým dávkam na použitie, v dôsledku čoho mal byť skutok opísaný v bode 1/ obžaloby
právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. v znení

platnom a účinnom do 30.04.2022. Záverom uviedla, že v takom prípade nie sú splnené podmienky na
uloženie peňažného trestu podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. Na základe uvedeného považovala odvolanie za
odôvodnenéanavrhla,abykrajskýsúdzrušilvýrokrozsudkusúduprvéhostupňa,ktorýmbolobžalovaný
uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. v znení platnom a

účinnomdo30.04.2022,akoajcelývýrokotresteaabyvecvrátilsúduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom
zvoleného obhajcu. Uviedol v ňom, že napadnutý rozsudok je vecne správny a zákonný. V rámci

odôvodneniaprvostupňovýsúdsvojerozhodnutielogickyzdôvodnil,keďjednakuviedolzakýchdôkazov
vychádzal, ako jeho konanie právne posúdil a tiež to z akých právnych úvah vychádzal. Z tohto dôvodu
bol toho názoru, že napadnutému rozsudku nemožno nič vytknúť. Nesúhlasil so skutočnosťami, ktoré
uviedol prokurátor, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že omamnú látku rodu Cannabis mal
len pre svoju spotrebu, a teda ako konzument. Táto skutočnosť je veľmi podstatná pre správne právne

posúdenie skutku kladeného mu za vinu. Pokiaľ totiž prokurátor tvrdil, že záver súdu prvého stupňa
o tom, že práve 0,5 rastliny rodu Canabis predstavuje jednu obvykle jednorazovú dávku, má byť v
priamom rozpore s jeho predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou v závažnejších trestných veciach,
tak považoval za nutné podotknúť, že určenie obvykle jednorazovej dávky je spojené s nakladaním s
omamnou látkou pre vlastnú spotrebu a nie pre ďalší predaj a teda tzv. dealerstvo. Je logické, že v

závažnejších trestných veciach, kde je posudzované neoprávnené nakladanie za účelom ich ďalšieho
predaja a získania majetkového prospechu sa daný pojem a jeho výklad týmto spôsobom neaplikuje.
Rovnako nesúhlasil s tým, že by súd prvého stupňa nemal prihliadať na uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 1Tdo/10/2021 zo dňa 12.01.2022, keď sa má jednať o rozhodnutie v individuálnej trestnej
veci. Poukázal pritom na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/30/2015 zo dňa 16.06.2015.

Vzhľadom na uvedené uznesenie bol toho názoru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď
rešpektuje taktiež princíp právnej istoty a je v súlade s rozhodovacou činnosťou odvolacieho súdu.
Záverom uviedol, že na druhej strane prokurátor poukazuje na tú skutočnosť, že pojem obvykle
jednorazová dávka je pojmom právnym, avšak nekriticky a bez akejkoľvek právnej úvahy sa stotožňuje
so závermi KEU o počte obvykle jednorazových dávok, čo podľa jeho názoru len preukazuje, že sa

pridržiava výsledkov znaleckého dokazovania i právnom posúdení veci, čo je podľa neho neprípustné.
Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátorky zamietol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu
poukázala na odôvodnenie odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry a keďže sa s ním v celom

rozsahu stotožnila, navrhla rozhodnúť spôsobom uvedeným v závere písomného odôvodnenia
odvolania.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu taktiež poukázal
na odôvodnenie odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry a keďže sa s ním v celom rozsahu

nestotožnil, navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu stotožnil s konečným
návrhom jeho obhajcu.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na

verejnom zasadnutí dňa 28. marca 2024, na podklade podaného odvolania prokurátorky v neprospech
obžalovaného, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, a ktoré mu spolu
so spisom bolo predložené dňa 25. januára 2023, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku vine a o treste, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že podané odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Súd prvého stupňa v rámci v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady
trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu – § 2 ods. 7 Tr.
por., práva na obhajobu – § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov – § 2 ods. 12 Tr. por., i

rovnosti strán (kontradiktórnosti) – § 2 ods. 14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého
stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými
procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje,
že v dôvodoch odvolania prokurátorky nie je ani namietaná existencia takýchto procesných chýb
konania, predchádzajúcich výrokom napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdených prečinov je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval
podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na
objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa a zistenie, že

skutky spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne
skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi tak jednotlivo, ako aj v súhrne a svoje závery
riadne vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je pritom v intenciách ustanovenia § 168
ods.1 Tr. por.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2/ obžaloby, výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom
podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania tohto skutku.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1/ obžaloby obžalovaný v podstate priznal jeho spáchanie, avšak
nesúhlasil s právnou kvalifikáciou. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovaného, oboznámením znaleckých posudkov KEÚ PZ a G. H. C., odborného vyjadrenia NAKA,
zápisnice o vydaní veci a správ na obžalovaného.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný skutočne pri
sebe prechovával 1 ks plastovej nádoby s obsahom úlomkov rastliny rodu Cannabis s hmotnosťou

3,341 g. Sporným v danom prípade bolo, akému množstvu jednorazových dávok na použitie uvedené
množstvo sušiny zodpovedá, teda ustálenie počtu obvykle jednorazových dávok. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/10/2021 zo dňa 12.01.2022 a konštatoval,
že je potrebné zohľadniť najmä hmotnostné kritérium, v zmysle ktorého sa za obvykle jednorazovú
dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5g) vysušenej konopy s obsahom účinnej látky

THC nie nižšej ako 1%. Vzhľadom na takto určené kritérium prijal záver, že množstvo 3,341 g sušiny,
ktorú mal obžalovaný pri sebe zodpovedá najviac 7 obvykle jednorazovým dávkam (6,682), čo sa v
zmysle § 135 ods. 2 Tr. zák. považuje za prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu.
Na základe uvedeného potom súd prvého stupňa kvalifikoval konanie obžalovaného v bode 1/ obžaloby
ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.05.2022, teda že neoprávnene
prechovával omamnú alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu vo väčšom
rozsahu. Vzhľadom na uvedené potom súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného a ochranu
spoločnosti nie je nevyhnutné ukladať mu trest odňatia slobody, ale zákonom sledovaný účel trestu bude
zabezpečený aj alternatívnym trestom, a to peňažným trestom vo výške 1.500,- €.

Podstatou odvolacích námietok prokurátorky je nesprávne určenie právnej kvalifikácie spáchaného
skutku z dôvodu použitia nesprávnej metodiky na určenie množstva obvykle jednorazovej dávky
marihuany a na základe toho i uloženie príliš mierneho trestu.Vo vzťahu k právnej kvalifikácii daného skutku krajský súd uvádza, že sú mu známe rôzne spôsoby
určovania počtu obvykle jednorazovej dávky drogy v súdnej praxi a to predovšetkým na základe

hmotnostného kritéria, alebo na základe kritéria obsahu účinnej látky v zaistenej droge. Tomu
zodpovedá i rôznorodá súdna prax, keď v niektorých prípadoch súdy akceptujú určovanie počtu obvykle
jednorazovej dávky drogy na základe hmotnostného kritéria, a v niektorých prípadoch na základe kritéria
obsahu účinnej látky v zaistenej droge.

V danom prípade orgány činné v trestnom konaní vychádzali pri stanovení počtu obvykle jednorazových
dávokzozáverovznaleckéhoposudkuKEÚPZ,ktorýurčilpočetobvyklýchjednorazovýchdávokkonope
výlučne podľa koncentrácie THC v predloženom zaistenom sušenom materiáli.

V súlade s konštatovaním súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, i krajský súd uvádza, že
určovaniepočtuobvyklýchjednorazovýchdávokkonopetak,akohopoužívaKEÚPZ,nemožnovdanom

prípade považovať za smerodajné pre určenie právnej kvalifikácie, je v tejto súvislosti dôležité poukázať
na skutočnosť, že údaj o množstve účinnej látky (koncentrácii THC) v samotnom sušenom materiáli
nemusí byť a spravidla ani nie je pre bežného konzumenta, resp. laického pestovateľa známy, nakoľko
koncentrácia a obsah THC, sa v omamnej látke zisťuje špeciálnym laboratórnym vyšetrením za použitia
kvalitnej prístrojovej techniky (metódou kapilárnej plynovej chromatografie). Ten, kto si omamnú látku

(marihuanu) vypestuje, či zadovažuje, však obsah účinnej látky THC v nej nepozná, pretože je ťažko
predstaviteľné, aby mal bežný konzument k dispozícii na to potrebné technické zariadenie. Aj v danom
prípade sa nepodarilo preukázať, že obžalovaný mal v čase spáchania skutku k dispozícii plynovú
chromatografiu a mohol by reálne poznať obsah THC v zaistenej sušine. Bežní konzumenti si marihuanu
zadovažujú v hmotnostných jednotkách na gramy, nie podľa koncentrácie THC. Jedna štandardná

cigareta (joint) obsahuje priemerne 0,5 g vysušeného rastlinného materiálu konope.

Aj krajský súd preto s poukazom na uvedené dospel k záveru, že počet obvykle jednorazovej dávky
marihuanyjeobjektívnejšiestanovovaťvzávislostiodhmotnostizaistenéhosušenéhomateriálukonope,
než od koncentrácie účinnej látky THC. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky

výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky je potrebné za obvykle jednorazovú dávku (joint –
cigaretu) považovať množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 g) sušiny, pretože toto množstvo
z technického hľadiska môže joint, resp. cigareta obsahovať. Krajský súd vychádzal z judikatúry súdov
v iných obdobných prípadoch (pozri napríklad uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. septembra
2011, sp. zn. 1To/86/2011 alebo uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/30/2015 zo dňa

15.06.2015). Je pravdou, že uvedenú súdnu judikatúru nemožno považovať za všeobecne záväznú,
avšak na druhej strane i rozhodovanie podľa ustálenej judikatúry v druhovo rovnakých veciach patrí
k znakom materiálneho právneho štátu a predstavuje účinný „prostriedok obrany“ pred prekvapivým
súdnym rozhodnutím, ktoré by koncepciu materiálneho právneho štátu mohlo narúšať. Krajský súd
v tejto súvislosti poukazuje napríklad aj na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/56/2014 zo

dňa 16.12.2014 (Tpj 32/2015) a 1Tdo/67/2014 zo dňa 04.03.2015, z ktorých (i keď nepriamo)
vyplýva, že určovanie počtu obvykle jednorazových dávok marihuany podľa hmotnostného kritéria je
pri rozhodovaní súdov plne akceptovateľné. Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Tdo/56/2014 zo 16.12.2014 vyplýva, že „obvykle jednorazovou dávkou na použitie
v zmysle § 135 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona sa rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky,

ktorá sa bežne (u väčšiny užívateľov) konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer.“

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje rovnako ako súd prvého stupňa na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Tdo/10/2021 zo dňa 12.01.2022, z ktorého vyplýva, že „definícia pojmu „prechovávanie
drog pre vlastnú potrebu„ je uvedená v § 135 Trestného zákona, v zmysle ktorého sa ním rozumie

mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor
v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre
osobnú spotrebu. V tomto ohľade najvyšší súd uvádza, že zákonodarca doposiaľ nestanovil žiadne
pravidlá, ako má aplikačná prax tento pojem vykladať. Rozhodovacia prax súdov pri riešení otázky
„ako určiť obvykle jednorazovú dávku v zmysle § 135 Trestného zákona a aké kritérium použiť pri

jej stanovení,“ je preto prirodzene odlišná. Všeobecné súdy pri posúdení tejto otázky vychádzajú
spravidla zo záverov prijatých aplikačnou praxou. Samotná objektívna stránka skutkovej podstaty
trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropný látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 171 Trestného zákona („neoprávnene prechováva pre vlastnúpotrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor“) podľa § 172 Trestného zákona
[„neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po
akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť

sprostredkuje“] predpokladá konanie páchateľa spočívajúce v taxatívne vymenovanej činnosti, ktorú
zákonodarca považuje za trestnú. Konanie páchateľa v zmysle objektívnej stránky predmetného
trestného činu nehovorí o prechovávaní účinnej látky (napr. THC) v omamnej či psychotropnej látke.
Takýto údaj o množstve účinnej látky je aj pre konzumenta neznámy. Pri zadovážení omamných
a psychotropných látok sa konzumenti orientujú v hmotnostných jednotkách (gramoch), prípadne

podľa tzv. „dielov“ v závislosti od zaužívaného vzťahu medzi dílerom a konzumentom. Vzhľadom
na takto „zaužívaný“ spôsob obstarávania omamných a psychotropných látok je preto smerodajné
pri výpočte obvykle jednorazovej dávky vychádzať z hmotnosti zaistenej omamnej a psychotropnej
látky, a nie od koncentrácie účinnej látky THC a závislosti páchateľa. Obvykle jednorazová dávka
sa musí definovať prostredníctvom hmotnostného kritéria, pretože práve v ňom je zahrnuté jednak
objektívne ako aj subjektívne hľadisko (zavinenie), ktoré spočíva vo vedomosti páchateľa, aké množstvo

drogy neoprávnene prechováva a pod. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí prijal záver, že „Obvykle
jednorazovou dávkou na použitie v zmysle § 135 Trestného zákona sa rozumie dávka drogy, ktorá sa
bežne konzumuje pri jednom použití a hmotnostne zodpovedá dávke bežne predávanej (kupovanej)
na jedno použitie. Takto určená obvykle jednorazová dávka na použitie musí obsahovať minimálne
také množstvo účinnej látky, ktoré je spôsobilé ovplyvniť psychiku jedinca či už v zmysle útlmu alebo

excitácie. Pojem „obvykle“ nemožno vykladať subjektívne vo vzťahu ku konkrétnemu konzumentovi
drogy, ale všeobecne vo vzťahu ku konkrétnej droge. Obvykle jednorazovú dávku konopy – marihuany
je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušené materiálu konopy. Pri zohľadnení
tohto hmotnostného kritéria, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500
mg (0,5 g) vysušenej konopy s obsahom účinnej látky THC nie nižšej ako 1 % (NS SR 5Tz/11/2004

z20.5.2004).“Tentozáverjepodľakrajskéhosúdujednoznačneaplikovateľnýajnaprejednávanýprípad
a krajský súd sa s ním plne stotožňuje.

Krajský súd podporne poukazuje aj na uznesenie Najvyššie súdu SR sp. zn. 3Tdo/83/2018 zo dňa
20.03.2019 (zverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdom SR pod R 22/2019),

z ktorého vyplýva, že obvykle jednorazová dávka na použitie v zmysle § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona (ako nie individuálny, ale bežný konzumný priemer) sa, na základe poznatkov o užívateľskej
praxi, určuje ako bežne jednorazovo používané množstvo finálneho materiálu, obvyklým spôsobom
aplikovateľného konečným užívateľom – teda nie podľa množstva tzv. účinnej látky v posudzovanom
materiáli. Ak ide o látku, ktorá sa koncovému užívateľovi predáva na nelegálnom trhu podľa jej hmotnosti

(sušinakonopenaprípravucigariet),rozsahčinusaurčujenásobkomdolnejhranicezistenéhocenového
rozpätia drogy za hmotnostnú jednotku, podľa množstva (gramáže) posudzovaného materiálu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno skonštatovať, že v danom prípade zaistené množstvo
sušiny marihuany (3,341 g) u obžalovaného zodpovedá nanajvýš siedmym obvykle jednorazovým

dávkam. Sumarizujúc uvedené potom možno uviesť, že obžalovaný neoprávnene prechovával omamnú
látku – marihuanu pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu, teda v množstve neprekračujúcom 10
násobok obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu (§ 135 ods. 2 Tr. zák.
účinného do 30.04.2022). Naplnil tým všetky zákonné znaky prečinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods.

2 Tr. zák.

Preto možno skonštatovať, že súd prvého stupňa správne ustálil subjektívnu stránku konania
obžalovaného tak, ako je vyjadrená aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené
boli vyvrátené námietky prokurátorky tak, ako ich uvádzala v odvolaní. Odvolací súd sa teda v plnej

miere stotožnil so závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu vo
vykonanom dokazovaní a napokon tiež vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného. Uvedené
skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, ktoré považoval odvolací súd za potrebné uviesť vzhľadom na
argumentáciuuvádzanúvodvolaní,pričomspodrobnejšímodôvodnenímtýkajúcimsaskutkovéhostavu
a právnej kvalifikácie v plnej miere odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa teda po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení
dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine napadnutého rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci
všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajújednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako i nepriamych dôkazov, z ktorých možno
vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal súdený skutok tak, ako je to uvedené v skutkovej vete
výroku o vine.

Napokon možno konštatovať, že pri ukladaní trestu súd prvého stupňa správne prihliadol na všetky
skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania podľa § 34 Tr. zák., najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti nápravy.

S prihliadnutím na okolnosti prípadu, spôsobený následok, osobu obžalovaného, možnosti nápravy,
dospel odvolací súd k záveru, že úhrnný peňažný trest uložený súdom prvého stupňa vo výške 1.500 €,
spolu s ustanoveným náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov je síce mierny, ale je
zákonný,niejeneprimeranýataktouloženýmtrestombudesplnenýjehoúčel. Krajskýsúdsastotožňuje
aj so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním trestnej

činnosti viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.), k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento úprimne
oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom
(§ 36 písm. n) Tr. zák.), nie je preto v danom prípade prioritne potrebné ukladať trest odňatia slobody.

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa správne rozhodol aj o uložení obžalovanému trestu

zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov, ktorý možno hodnotiť taktiež ako
primeraný, nakoľko obžalovaný riadil motorového vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že spáchanie trestnej činnosti predstavovalo jednorazové
vybočenie z bežného spôsobu života obžalovaného. Obžalovaný sa konanie dopustil len ako

príležitostný konzument predmetnej omamnej látky, doposiaľ nebol trestne stíhaný, priestupkovo
postihnutý bol len 1-krát, je riadne zamestnaný, z miesta trvalého bydliska nie sú o ňom známe žiadne
negatívne poznatky.

Krajský súd považuje preto uložené tresty z hľadiska účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák. za plne

postačujúce pre dosiahnutie individuálno-preventívneho účinku ako aj generálno-preventívneho účinku,
s poukazom na trestnú bezúhonnosť obžalovaného v minulosti.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.