Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117201281
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6117201281.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matka C. B. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/X, F. F., zastúpená: JUDr. Andrea Stupárová, advokátka so
sídlom G. XXXX/XX, H. I. a otec C. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, F. F., zastúpený:
JUDr. Lucia Luptáková, advokátka so sídlom K. L. XXX/XX, A., v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica č. k. 37P/21/2017-1977 zo dňa 14.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/21/2017-1977 zo dňa 14.11.2022 v napadnutých
výrokoch I.,VIII., IX., X., XI. a XIII. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého začalo na súde prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný
súd“) dňa 25. 01. 2017 na návrh otca, ktorý sa domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému najskôr tak, že žiadal maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti, alternatívne sa

domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti s týždenným intervalom striedania.
Matka s návrhom otca nesúhlasila, žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti a upraviť
styk otca s maloletým. Okresný súd rozsudkom č.k. 37P/21/2017-830 zo dňa 25. 01. 2019 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/21/2017-1005 zo dňa 22. 08. 2019
návrhotcazamietolamaloletéhozverildoosobnejstarostlivostimatky;otcazaviazalprispievaťnavýživu
maloletého výživným vo výške 250 Eur mesačne na bežné výživné a 50 Eur mesačne na tvorbu úspor
a zároveň upravil aj styk otca s maloletým každý druhý týždeň od štvrtka do nedele a v priebehu týždňa,

keď maloletý nie je cez víkend u otca, od štvrtka do piatku. Zároveň okresný súd upravil styk otca s
maloletým aj počas vianočných, letných, jarných, veľkonočných, jesenných prázdnin s tým, že miesto
preberania a odovzdávania určil pred vchodom do obytného domu matky. Predmetným rozsudkom
okresný súd zároveň priznal znalečné súdom ustanovenej znalkyni za podanie znaleckého posudku.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, rozsudkom č.k. 13CoP/37/2019-31 zo dňa 27. 11.
2019 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a závislom výroku o trovách konania zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie, vo zvyšku rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením potvrdil.3. Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, podal otec dovolanie.
Najvyšší súd SR uznesením č.k. 4Cdo/137/2020 zo dňa 29.07.2020 rozsudok odvolacieho súdu v časti,
v ktorej odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, zrušil a

vrátil mu vec na ďalšie konanie s odôvodnením, že krajský súd sa dostatočne nevysporiadal s odvolacími
námietkami otca ohľadom možného kontrolného znaleckého dokazovania, najmä v súvislosti s konaním
a následným rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR č. 35377/2019/153 zo dňa 13.11.2019, ktorým
bola znalkyňa B. H. K. uznaná vinnou zo spáchania iných správnych deliktov, za čo jej správny orgán
uložil aj úhrnnú peňažnú sankciu.

4. Po vrátení veci odvolaciemu súdu, odvolací súd uznesením č.k. 13CoP/38/2020-1268 zo dňa
28.07.2021 rozsudok súdu prvej inštancie aj vo zvyšných výrokoch (pôvodne potvrdených) zrušil,
vrátane výrokov o znalečnom znalkyni B. H. K. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie nariadiť vo veci opätovne znalecké
dokazovanie v záujme objektívneho zistenia skutočného stavu veci z dôvodov pretrvávajúcich nezhôd

medzi rodičmi. Zároveň poukázal, že v prvom rade musí dať okresný súd rodičom možnosť uzavretia
dohody ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a až následne prichádza do úvahy
autoritatívne rozhodnutie súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici v priebehu odvolacieho konania
uznesením č.k. 13CoPno/1/2020 zo dňa 09.11.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne
zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v systéme striedania dní 3-2-2 v

každompárnomanepárnomtýždnivkalendárnomrokustým,žeakoprvýstriedavúosobnústarostlivosť
o maloletého začne otec v nedeľu predchádzajúcu pondelku najbližšieho párneho kalendárneho týždňa
nasledujúceho po nadobudnutí vykonateľnosti uznesenia o 18:00 hod. s trvaním do stredy do 18:00 hod.
najbližšieho párneho kalendárneho týždňa nasledujúceho po nadobudnutí vykonateľnosti uznesenia a
pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti o maloletého bude matka, plynulo systémom striedania

3-2-2 so začiatkom vždy o 18:00 hod. predchádzajúceho dňa do 18:00 hod. dňa, kedy sa osobná
starostlivosť striedania dní 3-2-2 končí s tým, že otec je povinný maloleté dieťa v stanovenom čase v
bydlisku matky prevziať a v stanovenom čase v bydlisku matke odovzdať a matka je povinná maloleté
dieťa v stanovenom čase v bydlisku otca prevziať a v stanovenom čase ho v bydlisku otca otcovi
odovzdať. Zároveň určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania

vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 37P/21/2017 na Krajskom súde Banská Bystrica
pod sp.zn. 13CoP/38/2020. Vo zvyšku návrhy otca i matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

5. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. maloletého zveril do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov tak, že každý z rodičov je počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku
oprávnenýapovinnýzabezpečovaťosobnústarostlivosťomaloletéhostriedavovintervalestriedaniadní
3-2-2vkaždomkalendárnomtýždni,vždysozačiatkomo18:00hod.atotak,žeprvýbudezabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletého otec od nedele párneho týždňa od 18:00 hod. do stredy nepárneho
týždňa do 18:00 hod. a následne bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého matka od

stredy nepárneho týždňa od 18:00 hod. do piatka nepárneho týždňa do 18:00 hod. a následne budú
rodičia pokračovať v intervale striedania dní 3-2-2 s výnimkou školských prázdnin a sviatkov; výrokom
II. upravil styk matky s maloletým každý nepárny rok počas jarných prázdnin od piatka pred začatím
jarných prázdnin od 18:00 hod. do piatka na konca jarných prázdnin do 18:00 hod., podľa termínov
stanovených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, každý párny rok

počas veľkonočných prázdnin od zeleného štvrtka od 18:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00
hod., 3. každý nepárny rok od 30.06. od 18:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 31.07. od 18:00 hod. do
15.08. do 18:00 hod. a každý párny rok od 15.07. od 18:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a od 15.08. od
18:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod., každý párny rok počas jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin
od 18:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., podľa termínov stanovených Ministerstvom

školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, počas zimných prázdnin každý párny rok od
23.12. od 09:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 18:00 hod. do 07.01.
nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod.; výrokom III. upravil styk otca s maloletým každý párny
rok počas jarných prázdnin od piatka pred začatím jarných prázdnin od 18:00 hod. do piatka na konca
jarných prázdnin do 18:00 hod., podľa termínov stanovených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a

športu Slovenskej republiky, každý nepárny rok počas veľkonočných prázdnin od zeleného štvrtka od
18:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., každý nepárny rok od 15.07. od 18:00 hod. do
31.07. do 18:00 hod. a od 15.08. od 18:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod. a každý párny rok od 30.06. od
18:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 31.07. od 18:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., každý nepárnyrok počas jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 18:00 hod. do posledného dňa prázdnin do
18:00 hod., podľa termínov stanovených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky, počas zimných prázdnin každý párny rok od 30.12. od 18:00 hod. do 07.01. nasledujúceho

kalendárneho roka do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 30.12. do 18:00
hod; výrokom IV. rozhodol, že každý z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok v bežných veciach samostatne; výrokom V. určil, že matka je oprávnený v stanovené dni a
hodiny maloletého od otca prevziať pred vchodom do bytového domu otca a otec je povinný maloletého
v stanovené dni a hodiny matke odovzdať; výrokom VI. určil, že otec je oprávnený v stanovené dni

a hodiny maloletého od matky prevziať pred vchodom do bytového domu matky a matka je povinná
maloletého v stanovené dni a hodiny otcovi odovzdať; výrokom VII. Rozhodol o povinnosti oboch rodičov
v stanovené dni a hodiny odovzdať maloletého do starostlivosti druhého rodiča, so všetkými potrebnými
vecami a druhému rodičovi výkon osobnej starostlivosti o maloletého umožniť; výrokom VIII. trvalý
pobyt maloletého určil na adrese F. F., D. E. X; výrokom IX. a X. upravil poberanie rodinných prídavkov
a uplatňovanie daňového bonusu matkou; výrokom XI. neurčil výživné na maloletého; výrokom XII.

uložil povinnosť maloletému a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte
poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica; výrokom
XIII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania; výrokom XIV. konštatoval,
že o trovách dôkazov rozhodne samostatným uznesením.

6. Na základe vykonaného dokazovania citujúc § 24 ods. 1, 2, 3, 4 č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 37 ods. 2 zákona
o rodine a § 63 ods. 6 zákona o rodine mal okresný súd za preukázané, že návrh otca na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému je dôvodný, pretože rodičia maloletého nežijú v spoločnej
domácnosti od decembra 2016, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú výchovu ani výživu

maloletého dieťaťa. Otázka výkonu osobnej starostlivosti rodičov o maloletého zostala v konaní sporná.
Otec žiadal zveriť maloletého do svojej výlučnej osobnej starostlivosti alternatívne do striedavej osobnej
starostlivosti s týždenným intervalom striedania; matka s uvedeným nesúhlasila, žiadala maloletého
zveriť do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s maloletým každý druhý víkend, ako
aj počas sviatkov a prázdnin.

7. Okresný súd svoje rozhodnutie v otázke starostlivosti o maloletého oprel najmä o vyhodnotenie
čo najprijateľnejšieho nastavenia a záujmu maloletého dieťaťa. Z výsledkov znaleckého dokazovania
vyplynulo, že maloletý je vysoko ovplyvnený a poznačený konfliktom rodičom, ktorý trvá už dlhú
dobu, má obidvoch rodičov rovnako rád ani jednému z nich nechce ublížiť, a preto každému z nich

viac menej hovorí to, čo chce počuť ten ktorý rodič. V danom prípade sa už dalo podľa okresného
súdu konštatovať, že maloletý je vystavený konfliktu lojality. Maloletý je vo veku, kedy už je schopný
formulovať svoj postoj ako vyplynulo aj z jeho osobnostnej charakteristiky, preto prihliadol okresný
súd aj na jeho názor. Súd prvej inštancie zohľadnil a posúdil všetky kritéria stanovené zákonom i
ustálenou judikatúrou pre výkon striedavej starostlivosti a v tomto kontexte sa striedavá starostlivosť

oboch rodičov o maloletého javila ako najvhodnejší spôsob zabezpečovania starostlivosti rodičov o
maloletého, nakoľko takáto forma starostlivosti zo strany rodičov už funguje viac ako 2 roky, maloletý je
naňuzvyknutý,máužnastavenýsvojrežim,plneniesiškolskýchpovinnostíivoľnočasovéaktivity,pozná
prostredieobidvochrodičov,vobidvochmásvojezázemie,obidvapovažujezasvojdomovasámprejavil
záujem na zachovaní takejto formy starostlivosti. Zároveň z vykonaného dokazovania mal okresný súd

preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí zabezpečiť starostlivosť a výchovu maloletého, obaja majú
záujem o starostlivosť o maloletého, pričom otec sa domáhal striedavej osobnej starostlivosti, s ktorou
matka nesúhlasila. Súd prvej inštancie prihliadol aj na vyjadrenie matky, ktorá uviedla, že maloletý
nemá rád zmeny. Z vyššie uvedených dôvodov považoval okresný súd za nevhodné a nesúladné
s najlepším záujmom maloletého, aby mu bola opätovne menená forma výkonu starostlivosti. Okresný

súd preferoval doteraz zaužívaný spôsob starostlivosti formou striedania v režime dní 3-2-2 ako aj
miesto a čas jeho odovzdávania rodičmi (s výnimkou prázdnin a sviatkov), ktoré zabezpečí, aby maloletý
mal rovnocenný kontakt s obidvomi rodičmi v priebehu bežného školského a pracovného týždňa, ako
aj počas víkendov a voľna. Pokiaľ matka poukazovala na nedostatky striedavej osobnej starostlivosti,
okresný súd uviedol, že takéto prejavy boli popisované len matkou, otec ich negoval. Samotný znalec

sa k týmto matkou popisovaným zmenám v náladách maloletého vyjadril, že môžu spočívať práve v
konfliktom vzťahu rodičov, ich odlišnom vnímaní a následnom vnímaní odlišných prostredí maloletým,
avšak nemusí to znamenať, že niektorý z rodičov pôsobí vyslovene negatívne na maloletého, resp.
že je pre výchovu maloletého nevhodný. Rovnako sa môže jednať len o aktuálne chvíľkové negatívnenastavenie maloletého, ktoré matka automaticky spája s výchovným prostredím u otca, pretože od
začiatku nie je stotožnená so striedavou osobnou starostlivosťou. V danom prípade okresný súd nemal
preukázaný ani rozdielny prístup rodičov k výchove maloletého. Obidvaja maloletému zabezpečujú

náležitú starostlivosť, pripravujú sa s maloletým na vyučovanie, čoho dôkazom je, že maloletý je v škole
hodnotený ako výborný žiak, zaujímajú sa o jeho plnenie si školských povinností i mimoškolské aktivity
i zdravotný stav, ktorý je aktuálne už zlepšený, čo môže naznačovať taktiež určitý stupeň stabilizácie
maloletého.

8. Ku komunikácii rodičov okresný súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného
súdu SR, uvedomujúc si komunikačné problémy rodičov prameniace najmä z ich vysoko konfliktného
vzájomného vzťahu, ktorý výrazne citovo ovplyvňuje ich samotných a ich celkový vzťah aj v otázkach
výkonu starostlivosti o maloletého. Rodičia spolu komunikujú aj keď väčšinou iba písomne, informujú sa
navzájom o maloletom dieťati. V kontexte s vyššie uvedeným však napriek takejto narušenej rodičovskej
komunikácii považoval okresný súd striedavú osobnú starostlivosť za aktuálne najvhodnejšiu formu

starostlivosti o maloletého. Apeloval na rodičov, aby si konečne uvedomili, že tento ich konfliktný
vzťah, neustále hľadanie chýb na tom druhom, je pre ich maloleté dieťa zraňujúce, a preto by si
mali obidvaja rodičia uvedomiť potrebu zmeny aj s prispením odbornej pomoci a urobiť hrubú čiaru
za ich doterajším vzťahom, s prihliadnutím aj na závery znaleckého posudku, aby maloletému obaja
vytvorili stabilné a bezpečné prostredie, keďže maloletý ich má obidvoch rovnako rád a má záujem o

starostlivosťzostranyobidvochrodičov.Okresnýsúdpristúpilajkúpravepoberaniarodinnýchprídavkov
a uplatňovanie daňového bonusu, ktoré určil matke a rozhodol aj o trvalom pobyte maloletého. Výživné
počas trvania striedavej osobnej starostlivosti okresný súd neurčil, pretože prihliadol na pomerne
rovnaké príjmy obidvoch rodičov i rozsah striedavej osobnej starostlivosti, neexistenciu inej vyživovacej
povinnosti a schopnosť rodičov dohodnúť sa na úhrade opodstatnených výdavkoch maloletého. Za

účelom zlepšenia komunikácie rodičov okresný súd nariadil opätovne výchovné opatrenie, ktoré sa
má realizovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica ako to odporučil aj kolízny
opatrovník maloletého a s čím rodičia súhlasili. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP. K
trovám znaleckého dokazovania konštatoval, že bude o nich rozhodnuté samostatným uznesením.

9. Proti výroku I. a súvisiacim výrokom VIII. IX., X. a XI. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie
matka z dôvodu, že súd prvej inštancie podľa nej nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§
62 ods. 1 CMP), ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), kedy rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Matka uviedla, súd

prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uprednostnil právo rodiča - otca pred záujmom maloletého dieťaťa,
nevzal do úvahy jej pripomienky, keď vo svojom odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že sama uviedla,
že maloletý nemá rád zmeny, tohto sa okresný súd okamžite „chytil“, aj keď sa bližšie nezaujímal,
aké zmeny má na mysli, Ak by sa jej okresný súd spýtal, zistil by, že za zmenu maloletý nepovažuje
návrat zverenia do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto sa realizovala 9 mesiacov, a pre maloletého

by to nebola žiadna nová situácia, ale situácia, ktorú už zažil a bol s takouto formou starostlivosti
spokojný. Jasne a opätovne aj na poslednom pojednávaní dňa 14.11.2022 uvádzala, že maloletý je
striedaním stresovaný, má výbuchy zlosti, prejavuje sa to aj v správaní maloletého v škole, keď o.i.
napomínal aj pani učiteľku, nechcel nadväzovať kontakty v škole, pred matkou sa maloletý vyslovene
prezentuje, že k otcovi nechce chodiť, svoj názor sa bojí prejaviť pred otcom, preto opierať rozhodnutie

ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu len o nejednoznačné závery
posudku č. 102/2021, ktorý nedal jasnú odpoveď na to, aká forma starostlivosti je pre maloletého
vhodná, nie je pre takto významné rozhodnutie postačujúce. Striedavá starostlivosť vôbec nevyhovuje
osobnosti maloletého dieťaťa, striedavou starostlivosťou nebudú lepšie zaistené potreby dieťaťa ani
komunikácia medzi rodičmi, ktorá prebieha poväčšine len prostredníctvom sms a nie je ako znalec v

znaleckom posudku č. 102/2021 konštatoval žiadna, kedy aj sám súd prvej inštancie konštatoval na
str. 15 odôvodnenia rozsudku, že za obdobie 6 rokov neboli rodičia schopní ani za pomoci odborného
poradenstva prispieť k úprave vzájomných vzťahov i komunikácie tak, aby sledovali čo najlepší záujem
maloletého dieťaťa, kedy sa však okresný súd už nezaoberal tým, prečo tomu tak je, a kto z rodičov
spôsobuje to, že táto komunikácia nefunguje.

10. Matka v odvolaní uviedla, že okresný súd mal podľa jej názoru dosť času na to, aby vyššie uvedenú
otázku komplexne posúdil a vyhodnotil, kedy okresný súd akoby pozabudol vyhodnotiť všetky ostatné
dôkazy (množstvo podaní otca na súd, na školu, kolíznemu opatrovníkovi, niekoľko trestných oznámenízo strany otca na matku a pod.) a nekriticky sa tak súd opieral len o nejednoznačné závery posledného
znaleckého posudku č. 102/2021, ktorý viní v rovnakej miere obidvoch rodičov. Poukázala na to, že
znaleckýposudokjeibajednýmzdôkaznýchprostriedkov,ktorýsúdhodnotíakokaždýinýdôkaz,pričom

žiaden dôkaz nemá predpísané poradie svojho významu, resp. poradie preukázanej sily. K zlepšeniu
vzťahu tak medzi rodičmi nedošlo, okresný súd sa však vôbec ako nezaoberal tým, resp. neposudzoval
to, ktorý z rodičov je zodpovedný za zlú a nepostačujúcu komunikáciu a stupňovanie celkového napätia
medzi rodičmi, kedy vzhľadom na dĺžku trvania tohto konania, sa mal súd pre správne rozhodnutie
bližšie zaoberať aj touto podstatnou otázkou a riadne tak vyhodnotiť všetky dôkazy nachádzajúce

sa v samotnom spise. Opätovne poukázala na to, že ani v záver znaleckého posudku č. 102/2021,
ani samotný výsluch znalca nedal jasnú odpoveď na to (otázka 15 v znaleckom posudku), aká je
odporúčaná forma úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Znalec v znaleckom
posudku uviedol:, „ že za danej situácie bude každý spôsob starostlivosti o dieťa, pre dieťa stresujúci“
a na pojednávaní dňa 14.11.2022 pri svojom výsluchu znalec o.i. uviedol, že rôzni znalci nemusia mať
na vec ten istý názor, čo sa aj potvrdilo, a že ten jeho záver ohľadom formy starostlivosti vychádzal

z toho, čo si praje maloleté dieťa. Podľa matky neobstojí, ak sa závery znaleckého dokazovania vo
vzťahu k forme úpravy výkonu rodičovských práv a povinností opierajú o názor maloletého dieťaťa a
samotné súdne rozhodnutie sa opiera o to, že predsa striedavá starostlivosť sa realizuje už dva roky
a dieťa je na ňu zvyknuté. To, že maloleté dieťa je na niečo zvyknuté, ešte neznamená, že je to aj v
jeho záujme. Poukázala na to, že sám znalec na pojednávaní konanom dňa 14.11.2022 nespochybnil

odborné závery znalkyne B. K., ktorá vypracovala v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností prvý znalecký posudok, (kedy samotnú znalkyňu ako aj samotný znalecký posudok, B. K.
ktorý mal len formálne nedostatky, ostro napádal otec, nakoľko mu závery tohto posudku nevyhovovali),
ktorá dala na rozdiel od posledného znaleckého posudku č. 102/2021, jasnú odpoveď na to, aká forma
starostlivosti je pre maloletého vhodná, kedy dieťa odporučila zveriť do osobnej starostlivosti matky,

kedy najmä zo správania maloletého ako matka vidí, že striedavá osobná starostlivosť mu nevyhovuje.
Počas celého konania sa prejavovali rozdiely medzi rodičmi, či už v prístupe k školskému klubu, k
navštevovaniu krúžkov - dodržiavanie ich trvania, k samotnej socializácii dieťaťa, bola preukázaná
absolútna nejednotnosť rodičov pri zdravotnom probléme maloletého s fimózou, neustále trvanie otca
byť prítomný pri každom jednom vyšetrení dieťaťa, nejednotnosť vo vzťahu k školským povinnostiam

- neodovzdávanie kníh/zošitov matke maloletého zo strany otca, potrebných na výučbu maloletého,
nejednotnosť v účasti maloletého na „školskej noci.“ Je potrebné, aby odvolací súd by mal daný prípad
veľmi citlivo a komplexne posúdiť a rozhodnúť v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa, kedy je to
ona, ktorá v aktuálnej životnej situácii môže poskytnúť lepšie, najmä to emocionálne zázemie, čo je pre
maloletého veľmi podstatné.

11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený, súd prvého stupňa sa
dostatočne vysporiadal so všetkými argumentmi. Súd prvej inštancie dal podľa neho dostatočný priestor
matke, aby preukázala, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre maloletého a že jediná

vhodná forma starostlivosti je práve tá, ktorú navrhovala matka. K otázke vhodnosti formy starostlivosti
okresný súd vykonal rozsiahle dokazovania, ale matka napriek jednoznačnej odpovedi znalca, kolízneho
opatrovníka o akceptovaní názoru maloletého, odmieta akceptovať, že okresný súd, súdny znalec,
kolízny opatrovník, maloletý ako aj on sa zhodli na tom, že striedavá osobná starostlivosť je v najlepšom
záujme maloletého. Tvrdenie matky ohľadne prejavov maloletého v škole vyvracia správa zo Základnej

školy s materskou školou F., F. F. zo dňa 08.11.2022 (krátko pred rozhodnutím súdu) opísaná aj v
odseku 19 rozhodnutia súdu, z ktorej je zrejmé, že maloletý nemá v škole žiadne ťažkosti, pravidelne
sa zapája do edukácie, pripravuje sa zodpovedne, dáva pozor, o učenie má záujem. Z hodiny na
hodinu je pripravený podľa pokynov učiteľky, je nekonfliktný, na lavici má vždy úhľadný poriadok. Zo
správy nie je zrejmé, že by bol maloletý stresovaný, že pri prejavoval zlosť, prípadne iné prejavy, z

ktorých by bolo zrejmé, že maloletý nie je spokojný so situáciou doma. Zo správy taktiež vyplýva, že
obaja rodičia prejavujú záujem o dieťa, pravidelne sa informujú o veci týkajúce sa maloletého dieťaťa,
spoločne si delia poplatky a obaja sa o dieťa starajú primeraným spôsobom a pracujú so svojim
dieťaťom podľa pokynov. Zákonné podmienky na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti tak ako sú uvedené v odseku 24 rozhodnutia okresného súdu boli splnené. Okresný súd

správne právne vec posúdil, na základe dôkazov ktoré mal, ktoré mu boli predložené, ako aj tých, ktoré
sám vykonal, dospel k správnym skutkovým zisteniam. Ako uvádza okresný súd obaja rodičia majú
vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého. Uvedené matka žiadnym
spôsobom nespochybnila. Okrem množstva dôkazov, ktoré boli vykonané, sám maloletý nielen predsúdom a kolíznym opatrovníkom, ale aj pred znalcom formuloval svoj postoj. Na jeho jasne formulovaný
postoj je potrebné prihliadať. Prihliadal naň nielen znalec, ale aj okresný súd a nakoniec aj kolízny
opatrovník. Avšak ako uvádza súd prvej inštancie, názor maloletého nebol jediný určujúci faktor. Matka

zabúda na to, že maloletý má právo tráviť rovnaký čas s matkou a otcom. Otec uviedol, že to matke
umožňuje od samotného začiatku, avšak ona jemu nie. Súd prvej inštancie za najvhodnejší spôsob
považoval striedavú osobnú starostlivosť nielen vzhľadom na prianie maloletého, ale aj preto, že táto
forma starostlivosti o maloletého funguje 6 rokov, od roku 2017 s výnimkou 9 mesiacov v roku 2020,
kedy bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky súdnym rozhodnutím. Striedavá osobná

starostlivosť (3-2-2) teda nie je novinou v živote maloletého a maloletý si naň nemusí zvykať ako na
niečo nové. Práve naopak už 6 rokov je na striedanie zvyknutý, je v nej zorientovaný a dožaduje sa jej.
Uvedené skutočnosti potvrdil už v roku 2020 Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí č.k.
15CoPno/1/2020 a 13CoPno/1/2020, kde jednoznačne konštatoval, že sa striedavá osobná starostlivosť
omaloletéhofaktickyrealizovalaatedamaloletýjenatakýtospôsobstarostlivostirodičovzvyknutý,preto
je v jeho záujme. Pokiaľ matka poukazuje na to, že maloletý nemá rád zmeny, tak práve preto by mala

akceptovať, že zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti by prišla do života maloletého veľká
zmena, ktorej sa bude musieť nedobrovoľne prispôsobiť. Nie je potrebné meniť niečo, čo bez problémov
funguje už 6 rokov. Žiadny stres, úzkosť, zmenu správania si u maloletého si otec nevšimol, nevšimol
si tieto prejavy ani znalec, kolízny opatrovník ani okresný súd. Pokiaľ má matka taký pocit, mala dosť
času na to, aby tieto skutočnosti počas niekoľkoročného súdneho konania aj preukázala. Nestalo sa tak.

Matka opakovane niekoľkokrát uvádzala rovnaké nepodložené skutočnosti. Tvrdenia matky o tom, že
maloletý nechce chodiť k nemu sú nepravdivé a opätovne ničím nepodložené. Matka takto kontinuálne
podsúva súdu nepravdivé informácie.

12. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že maloletý sa na neho teší, rád s ním trávi čas a nerád odchádza

k matke. Matka manipulatívne tvrdí, že maloletý pred ním klame. Toto tvrdenie matky je zavádzajúce,
nakoľko matka nemôže posúdiť tvrdenia dieťaťa pred otcom. Matka nikdy nebola prítomná pri ich
spoločných rozhovoroch s maloletým a nepozná ani obsah vzájomného vzťahu a diskusií. Je stále
nepochopiteľné, že sa matka doteraz nepoučila. Že si nevzala k srdcu odporúčania znalca, kolízneho
opatrovníka ani súdu a neustále robí z neho klamára, nedôveryhodného človeka, ktorý tým, že sa

stretáva s maloletým, venuje mu všetok svoj čas a prispôsobil mu celý život ho vlastne stresuje a
vyvoláva mu výbuchy zlosti. Nemá tento pocit a uvedené skutočnosti sa nepotvrdili počas celého
súdneho konania a to ani znalcom (ani prvou znalkyňou). Je a vždy bude maloletému oporou, pomáha
mu aktívne riešiť šikanózne prejavy spolužiakov v období od materskej školy priebežne až po dnešok,
je mu oporou, zveruje sa mu so svojimi starosťami, problémami, ktoré vždy a promptne rieši. Žije len

s ním a pre neho. Pokiaľ mala matka výhrady k znaleckému posudku mala možnosť klásť znalcovi
otázky priamo na pojednávaní a objasniť to, čo je podľa nej nedostatočné. Výhrady, prípadne nejasnosti
si mohla vyjasniť priamo so znalcom, čo však neurobila. Otec poukázal aj na skutočnosť, že mal
opodstatnené výhrady voči prvotnému znaleckému posudku. Tieto výhrady boli reálne preukázané.
Znalkyni bola uložená pokuta za chyby ktoré urobila v znaleckom posudku. Nebol to teda len jeho

výmysel, ale riadne zdokumentovaná chyba znalkyne, ktorý mala za následok odlúčenie maloletého
od neho na 9 mesiacov. Nový znalecký posudok bol vypracovaný v konaní na žiadosť matky. A keď
nie sú závery v súlade s jej prianím a predstavou tak s ním nesúhlasí. Matka však svoje nesúhlasné
stanovisko žiadnym spôsobom nezdôvodnila. Taktiež mu nie je zrejmé, prečo matka podáva odvolanie
voči výroku VIII, IX a X, keď urobil ústupok a súhlasil s tým, aby rodinné prídavky a daňový bonus

poberala matka. Tiež nemal námietky voči trvalému pobytu maloletého. Súhlasil so všetkým, len aby
sa súdny proces zbytočne nenaťahoval. Nemal k ničomu výhrady túžil len po tom, aby celý proces
skončil. Aby s maloletým mohli pokojne žiť bez toho, aby sa zaťažovali súdnym konaním, otázkami a
návštevami rôznych pracovníkov, znalcov a pod. Matka taktiež voči uvedenému nemala žiadne výhrady,
nerozumie preto uvedenému odvolaniu, ktoré nie je zdôvodnené. Pokiaľ matka poukazuje na nedostatok

rodičovskej komunikácie ako na dôvod na to, aby striedavá osobná starostlivosť nemohla byť nariadená,
tak nedostatok komunikácie už dávno nie je dôvodom na nenariadenie striedavej osobnej starostlivosti.
Od začiatku je zrejmé, že sa snažil, aby komunikácia medzi nimi prebiehala a to aj prostredníctvom
rôznych kolíznych opatrovníkov, psychológov, súdu. Neustále matku vyzýval k spoločným stretnutiam
a konzultáciám v záujme zvyšovania úrovne vzájomnej komunikácie. Navrhol spoločné stretnutia aj

priamonapojednávaní,čonakoniecokresnýsúdajnariadenímvýchovnéhoopatreniaakceptoval.Matka
dlhodobo odmietala spoločné stretnutia a preferovala individuálne. Z vykonaného dokazovania nakoniec
vyplynulo, že úroveň vzájomnej komunikácie je postačujúca na to, aby si maloletého mohli striedať
a nakoniec komunikácia prebieha medzi nimi už 6 rokov. Počas celého obdobia majú zhodu vo všetkýchoblastiach výchovy, vzdelania, prístupu k zdraviu. Zhodli sa na výbere pediatra, stomatológa, logopéda
a ďalších špecialistov. Taktiež sa zhodli na výbere materskej, základnej a umeleckej školy, majú zhodu v
prístupe k školským a mimoškolským aktivitám a dlhodobo aj v zdravotnej starostlivosti o dieťa. Uvedené

skutočnosti boli v súdnom konaní preukázané a matkou nerozporované.

13. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky rovnako navrhol napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému sa vedie bezmála 6 rokov, teda skoro celý život maloletého. V rámci konania boli nariadené

dve znalecké dokazovania, ktorých sa musel maloletý zúčastniť, opakovane bol maloletý vypočúvaný aj
na súde. Namiesto toho, aby si užíval spokojné detstvo, mu rodiča zabezpečili to, že musel chodiť po
rôznychinštitúciách,kdebolkonfrontovanýsnepríjemnýmiotázkami,naktorésamuťažkohľadalislová.
ako bolo z jeho strany uvedené aj na pojednávaní, znalecké dokazovanie bolo hľadaním menšieho zla
pre maloletého v jeho neľahkej rodinnej situácii, v ktorej v podstate žije celý svoj život. Vďaka svojim
rodičom maloletý už ani sám nevie, čo by vlastne skutočne chcel. Je neustále vťahovaný do problémov,

ktoré medzi sebou majú jeho rodičia. V prítomnosti každého z rodičov musí riešiť, čo môže a čo nemôže
povedať, či spraviť, aby sa daný rodič necítil ukrivdený, sklamaný či smutný, čo je pre neho prirodzene
stresujúce. Bolo by žiaduce, aby sa rodičia zamysleli nad tým, či by nebolo vhodné začať sa správať
zodpovedne, prestať medzi sebou bojovať a sústrediť sa na skutočné potreby a najlepší záujem ich
spoločného dieťaťa. Je potrebné, aby sa konečne situácia maloletého stabilizovala, a aby rodičia na

sebe pracovali za pomoci odborníka z oblasti psychológie.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici postúpil vec dňa 06.09.2023 Krajskému súdu v Žiline v súlade s §
3 ods. 5, § 5, § 6 ods. 1 a § 396b CMP a s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR na
rozhodnutie o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/21/2017-1977

zo dňa 14.11.2022.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti

(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky do napadnutého výroku I. a v súvisiacich výrokov
VIII., IX., X., XI. a XIII. nie je dôvodné, preto ho v týchto výrokoch potvrdil ako vecne správne cez úpravu
v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na

spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku

ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne

postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie,
odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom
matky, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2
CSP).

17. Ako prvoradé zdôrazňuje, že úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté
dieťa je rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na podklade
individuálneho, konkrétneho skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa(čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Ich úlohou zároveň je, aby na základe uplatnenia zásady
proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov
zaručené v čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. V praktickej rovine by mali súdy vychádzať

z premisy, že právom oboch rodičov je v zásade podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou
a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak
je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí
byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej
starostlivosti naplnený, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku,

vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým
spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je
totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného,
dostatočne silného legitímneho záujmu.

18. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ má rodič záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa

a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom
je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho
riadnurealizáciu.Striedaváosobnástarostlivosťpredpokladázostranyrodičovpredovšetkýmtoleranciu,
spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich
vzájomných problémov. V tejto súvislosti je však treba zdôrazniť aj to, že ak je jedným z určujúcich

faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti schopnosť rodiča spolupracovať s
druhým rodičom pri výchove dieťaťa v prípade, ak táto spolupráca a komunikácia nie je bez zjavného
dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem dieťaťa
najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na jeho právo
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

19. Nakoľko sa v prejednávanej veci rodičia nedokázali zhodnúť v otázke formy osobnej starostlivosti o
dieťa (otec navrhoval svoju, resp. striedavú osobnú starostlivosť, matka žiada zveriť maloletého syna do
jej osobnej starostlivosti a široko nastaviť styk dieťaťa s otcom), súd prvej inštancie podľa odvolacieho
súdu postupoval správne, ak preskúmaval predpoklady zakotvené v § 24 ods. 2 zákona o rodine

pre rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti (keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú,
avšak obaja sa o dieťa starajú), ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, a to jednoznačný
záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, lepšia možnosť zaistenia
potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného
z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa

(predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú
starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba) a súhlas aspoň jedného z rodičov so
zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom,
znamená to, že dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a
blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách traumatizované, pre rozhodnutie je rozhodujúca aj

vzdialenosť bydlísk rodičov (striedavá osobná starostlivosť nebude spravidla vhodná, ak rodičia bývajú
v iných mestách). Ak sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nedohodli a súhlasí s ňou len jeden
rodič, vzniká súdu povinnosť skúmať, či rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, teda autoritatívny
výrok súdu o nej, a to bez podkladu v konsenze obidvoch rodičov, je v záujme dieťaťa. Ak áno, súd
nemusí rozhodnúť o výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, ale mal by rozhodnúť o striedavej

osobnej starostlivosti aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov.

20. Ak matka v odvolacej námietke tvrdila, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uprednostnil
práva otca pred najlepším záujmom maloletého, nevzal do úvahy jej námietky a pripomienky odvolací
súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v tom, že s prihliadnutím na vývinové

potreby maloletého dieťaťa a na rešpektovanie jeho práva na výchovu a starostlivosť zo strany
oboch rodičov, sú v posudzovanom prípade splnené podmienky na zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov v určenom intervale (3-2-2) počas bežného školského roka a
s osobitnou úpravou týkajúcou sa obdobia jarných, veľkonočných, letných, jesenných a zimných
prázdnin. Konštatuje, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že obaja rodičia sú schopní a ochotní

vykonávať svoje rodičovské práva čo do osobnej starostlivosti o maloletého, obaja rodičia sú si rovní
vo svojich rodičovských právach a povinnostiach a v konaní nebol dokazovaním vykonaným v rozsahu
potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci (§ 35 CMP) zistený žiaden dôvod na obmedzenie výkonu
rodičovských práv jedného z rodičov, v dôsledku ktorého by malo byť maloleté dieťa aktuálne zverenédo osobnej starostlivosti iba jedného rodiča. V posudzovanom prípade sa naviac jedná o prípad, kedy
na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého majú rodičia ideálne predpoklady, keďže ich
miesto bydliska je v bežne dosiahnuteľnej blízkosti, maloleté dieťa môže navštevovať jedno školské

zariadenie, rovnaké mimoškolské aktivity, určená forma striedavej osobnej starostlivosti je primeraná
vekumaloletéhodieťaťaavčaserozhodovaniasúduprvejinštanciezodpovedalaajvyjadrenémunázoru
maloletého dieťaťa zisteného súdom, ale aj v rámci znaleckého dokazovania. Maloletý pri zisťovaní
názorusúdomprvejinštanciedňa31.05.2022(čl.1770spisuokresnéhosúdu)zadomovoznačilbydliská
oboch rodičov, oboch rodičov oznámkoval jednotkou s hviezdičkou, oboch rodičov spoločne zaradil na

prvé miesto v hierarchii ľudí, ktorých má rád. V rámci znaleckého dokazovania realizovaného okresným
súdom ustanoveným súdnym znalcom – Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii,
spol. s. r.o., maloletý prejavoval záujem o striedanie sa, a trávenie času s oboma rodičmi (bod č.
7 záverov znaleckého posudku, čl. 1988 spisu okresného súdu). V kontexte uvedeného, preto vo
vyvolanom odvolacom konaní nie je odvolaciemu súdu možné prisvedčiť odvolaciemu argumentu
matky, že striedavá osobná starostlivosť nie je v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a jej

nariadenímdošlokuprednostneniurodičovskýchprávotcanaúkorzáujmumaloletéhodieťaťa.Rovnako
odvolací súd nemôže vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku prisvedčiť tvrdeniu matky,
že okresný súd zvolil ako formu starostlivosti o maloletého striedavú starostlivosť oboch rodičov len
preto, že táto už prebieha niekoľko rokov. Na druhej strane, práve skúsenosť s praktickým výkonom
striedavej osobnej starostlivosti je možné považovať podľa odvolacieho súdu za významný aspekt

v rámci rozhodovania súdu vo všeobecnosti, nakoľko rodičia a od určitého veku života aj maloleté
deti vedia jednoznačne popísať výhody a nevýhody tejto formy starostlivosti, vedia zhodnotiť interval
striedania sa a pod. V danom prípade niekoľko rokov trvajúca striedavá osobná starostlivosť rodičov
bola správne posudzovaná ako jeden z faktorov, ale nie jediný, ktorý súd prvej inštancie zohľadňoval
pri svojom rozhodovaní.

21. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní poukazovala na zníženú akceptáciu zmien u maloletého,
zmeny správania, výbuchy zlosti, maloletý nenadväzoval kontakty, aj na správanie maloletého v škole,
prezentovanie sa nechuťou ísť k otcovi, tak vykonaným dokazovaním v prvoinštančnom konaní nebolo
preukázané, že by tieto prejavy maloletého priamo súviseli so striedavou osobnou starostlivosťou,

ktorý záver odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu vyhodnotil ako vecne správny.
Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že matka prejavy/problémy maloletého popisovala už v konaní
pred súdom prvej inštancie, avšak odvolací súd poukazuje na závery znaleckého posudku, v ktorom
súdny znalec konštatoval, že tieto nie sú závislé od pomenovania formy starostlivosti, ale majú základ
v správaní oboch rodičov (bod 12 záverov znaleckého posudku, čl. 1901-1902 spisu okresného súdu).

Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť závery znaleckého posudku, že sú to
rodičia, ktorí maloletého frustrujú v jeho potrebe emočného kontaktu s nimi, keďže maloletý je vystavený
konfliktu lojality, je málo spontánny, málo si uvedomuje v rámci rodinných vzťahov, čo by skutočne
chcel a popísané prejavy súvisia s existujúcou rodinnou situáciou a podieľajú sa na nej obaja rodičia,
nie výkon striedavej osobnej starostlivosti. Matka príčinnú súvislosť medzi zverením maloletého do

striedavej osobnej starostlivosti a správaním maloletého nepreukázala, v rámci odvolacieho konania
dôkazypreukazujúcejejtvrdenianepredložila,aninenavrhlavykonať.Odvolacísúdzároveňdodáva,ato
nad rámec odvolacích námietok matky, že sami rodičia mohli obmedziť frekvenciu striedania maloletého
zvolením dlhšieho časového intervalu, maloletý by v takom prípade bol vystavovaný menej častým
zmenám, ktoré podľa matky nie je schopný bez problémov akceptovať, k čomu ale nedošlo. Neuniklo

pozornosti odvolacieho súdu, že napriek všetkým uvedeným skutočnostiam, boli to rodičia, ktorí zhodne,
a to obaja rodičia označili zažitý model striedania maloletého v intervale 3-2-2 za najvyhovujúcejší pre
maloleté dieťa.

22. Ak matka v odvolaní poukazovala na absenciu jednoznačného vyjadrenia sa ustanoveného súdneho

znalca k najvyhovujúcejšej forme osobnej starostlivosti o maloletého, tak v tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že z obsahu prejednávaného spisu podľa zistení odvolacieho súdu vyplýva, že matka v
zásade nemala podstatné výhrady voči záverom znaleckého posudku, čo je zrejmé aj zo zápisnice
o pojednávaní zo dňa 14.11.2022 (čl. 1965 okresného súdu). Pred súdom prvej inštancie rovnako
namietala jedine to, že nikde v posudku nebola stanovená jasná odpoveď na otázku, ktorá starostlivosť

o maloleté dieťa je najvhodnejšia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že otázka vhodnosti konkrétnej
úpravy rodičovských práv a povinností nie je otázkou odbornou, ale právnym posúdením veci a tieto
skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov, teda zistených konkrétnych pomerov dieťaťa a
jeho rodičov. Znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať sa k prejednávanej veci, ani navrhovať konkrétnuúpravu práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, pretože takéto závery znalca zasahujú
do rozhodovacej právomoci súdu, či už v rámci hodnotenia dôkazov alebo rozhodnutia vo veci. Je
potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú

dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné hodnotiť
ho v rámci voľnej úvahy (§ 191 CSP) jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími dôkazmi. V rámci
hodnotenia dôkazov súd nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho odborných
záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti, ale musí ho hodnotiť komplexne z hľadiska
prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca v priebehu znaleckého skúmania,

vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosti metód
použitýchznalcomaspôsobuvyvodzovaniazáverovznalca.Súdtaktiežnemôžeakceptovaťtakézávery
znalca, ktoré nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne
prekračujú rámec odborného posúdenia. Podľa odvolacieho súdu uvedené postuláty boli v postupe ako
i v prijatých záveroch okresného súdu dodržané.

23. Odvolací súd rovnako nemá za to, že nie je možné nariadiť striedavú starostlivosť, ak komunikácia
rodičov je problematická, alebo ak prebieha výlučne formou sms správ ako v prejednávanom prípade.
Komunikácia rodičov je podľa odvolacieho súdu rovnako dôležitá, či ide o zverenie dieťaťa do striedavej
starostlivosti, alebo či je dieťa zverené jednému z rodičov so širokou úpravou styku ako to navrhovala
matka v prípade zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti (každý nepárny týždeň v kalendárnom

roku od štvrtka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku
od v čase od štvrtka od 16:00 hod. do piatku do 08:00 hod.). Aj v prípade širokej úpravy styku,
je rovnako pre dieťa zaťažujúce, keď dochádza pri jeho odovzdávaní ku konfliktu medzi rodičmi,
rovnako vníma negatívne, ak sa rodičia nepekne alebo vôbec spolu nerozprávajú a podobne. Na
maloletého nevplýva negatívne to, ako je starostlivosť pomenovaná, ale to, že je tu prítomná narušená

komunikácia rodičov. Odvolací súd nevidí rozdiel v danom prípade, ak by bol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky so širokou úpravou styku s otcom, ktorá by viac menej znamenala v
podstate striedavú starostlivosť. Pomenovanie starostlivosti nemá vplyv na zlepšenie komunikácie
rodičov. Rodičia by sa rovnako museli dohodnúť a komunikovať o otázkach týkajúcich sa ich spoločného
maloletého dieťaťa. Je určite nevyhnutné v záujme maloletého, aby rodičia pracovali na odstránení ich

vzájomného konfliktu/problému, k čomu však podľa odvolacieho súdu nepomôže zmena pomenovania
starostlivosti o maloletého v odvolacom konaní, ale iba odborná pomoc obom rodičom a maloletému,
s ktorou napokon obaja súhlasili a ktorá bola okresným súdom nariadená formou výchovného opatrenia.
Zároveň, ale odvolací súd dodáva, že napriek zrejmej komunikácii rodičov prostredníctvom sms
správ, rodičia sa vedia dohodnúť o podstatných otázkach týkajúcich sa maloletého ako je zdravotná

starostlivosť, školské zariadenie, dokážu sa dohodnúť na systéme hradenia výdavkov maloletého,
a počas odvolacieho konania prejavili aj schopnosť dohodnúť sa na úprave styku počas letných prázdnin
(čl. 2.075 spisu okresného súdu). Ak matka v odvolaní zvýrazňovala rozdiely vznikajúce medzi jej
názormi a názormi otca v prístupe ku školskému klubu, k navštevovaniu krúžkov – dodržiavaniu ich
trvania, k socializácii maloletého, riešení zdravotného problému maloletého, nejednotnosťou k školským

povinnostiam,kúčastimaloletéhona„školskejnoci“,takodvolacísúddodáva,žejeprirodzené,akmedzi
rodičmi dochádza k nezhodám v bežných (ale aj tých podstatných) otázkach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa. Je nepredstaviteľné, a to aj v rodinách žijúcich v spoločnej domácnosti alebo pri rodičoch, ktorí
majú vyššiu kvalitu úrovne vzájomnej komunikácie ako rodičia maloletého, aby existovala stopercentná
zhoda v názoroch na výchovu maloletých detí. Z pohľadu odvolacieho súdu, je nepochybné, že k týmto,

ale aj iným nezhodám dochádzalo a aj bude dochádzať v prevažnej miere rovnako, a to či maloletý
je zverený do osobnej starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, pretože ani zverením maloletého do
osobnej starostlivosti matky/otca by druhý rodič nebol žiadnym spôsobom obmedzený na výkone svojich
rodičovských práv a povinností a mal by právo sa rovnako vyjadrovať k naznačeným otázkam.

24. Vzhľadom k tomu, že manželka odvolaním napadla ako súvisiace výroky, výroky VIII., IX., X.,
XI. a XIII. rozsudku súdu prvej inštancie, kedy neprodukovala vo svojom odvolaní žiadne konkrétne
námietky, argumenty, návrhy, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj v týchto výrokoch. Ako
vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.11.2022 (strana 4. zápisnice) otázka určenia trvalého
bydliska maloletého (výrok VIII. rozsudku); otázka poberania rodinných prídavkov matkou (výrok IX.

rozsudku) a ako aj uplatňovania daňového bonusu matkou (výrok X. rozsudku) nebola medzi rodičmi
sporná, preto okresný súd správne prevzal nesporné skutočnosti do svojich výrokov. Pokiaľ ide o určenie
výživného (výrok XI. rozsudku) počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, okresný súd správne
vyhodnotil takmer totožné príjmy oboch rodičov, matky vo výške 871 Eur mesačne v čistom a otca vovýške 595 Eur mesačne v čistom, ich približne rovnakú životnú úroveň ako aj rovnaký počet vyživovacích
povinností.Zároveňpriurčovanívyživovacejpovinnostisprávneprihliadolnaschopnosťrodičovpodieľať
sa na nákladoch maloletého. Na tomto mieste odvolací súd vo vzťahu k výživnému uvádza, že matka

rozhodnutie o výške výživného počas striedavej osobnej starostlivosti ponechávala na rozhodnutie
okresnému súdu, rovnako v odvolacom konaní neuvádzala, že by žiadala určiť výživné počas jej trvania.

25. Matka v podanom odvolaní vo vzťahu k svojej odvolacej argumentácií citovala i z rozhodnutia
Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.US 1554/14. Odvolací súd považuje na tomto mieste

za podstatné primárne uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení matka poukazovala primerane
a podporne na judikatúru cudzieho štátu, tak z eurokonformného prístupu takýto postup nie je rozporný
ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia sp.
zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne
prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s
ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia“,

avšak vzhľadom na skutkový a právny stav prejednávanej veci ani tento poukaz, bez ďalšieho nemohol
ovplyvniť závery odvolacieho súdu vo vyvolanom odvolacom konaní. Súdom prvej inštancie zvolenej
argumentácii, podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti,
či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov dieťaťa ako osobitne zákonom chráneného
subjektu, vytknúť.

26. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol

vlastnú argumentáciu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch I., VIII., IX., X., XI. a v závislom výroku XIII. o trovách konania ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach

odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

29. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.