Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010853
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2322010853.3

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin marenie výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B.
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 10.03.2023 sp. zn. 11T/39/2022, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 28.3.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., A. C., nar. X.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 10.03.2023, č. k. 11T/39/2022 - 198 uznal obžalovaného A.
B. za vinného, že
dňa 31.08.2021 v čase o 00:15 hod. v obci Trnovec nad Váhom na ulici Hlavná viedol osobné motorové
vozidlo značky Opel Astra, modrej farby s evidenčným číslom D., kde bol ako vodič kontrolovaný

hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Močenok, pri ktorej kontrole bolo zistené, že mu
bol rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre pod číslom ORPZ-NR-
ODI2-1102/2019-Pr zo dňa 17.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2020, uložený zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov, ktoré rozhodnutie prevzal dňa 02.04.2020 a
trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 3T/21/2020 zo dňa 10.03.2020, právoplatný dňa
12.05.2020, mu bol uložený (okrem iného) trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu v trvaní 30 mesiacov,
teda maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa
vzťahuje rozhodnutie súdu a štátneho orgánu o zákaze činnosti,
čím spáchal úmyselný prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona.
Za to bol odsúdený : Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona,

s poukazom na § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 10
(desať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona, s poukazom na § 43 Trestného zákona, aj na ďalší trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (tri) roky.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, proti výroku o treste. Odvolanie

obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, podaním zo dňa 12.04.2023.
2.1. K trestnej činnosti som sa doznal, svoje konanie oľutoval, a to tak v prípravnom konaní, ako aj v
konaní pred súdom. Učinil som vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. Ľutujem, že som nedodržal uložený
zákaz vedenia motorových vozidiel. Základná sadzba za tento trestný čin je v rozpätí 0 až 2 roky. Súd
správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1) Trestného zákona. Zároveň súd použil aj
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Na túto priťažujúcu okolnosť môže

súd podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.2.2. Pri zohľadnení vyhlásenia mojej viny (§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku súd siahol síce po
výmere trestnej sadzby pod polovicu do úvahy prichádzajúceho rozptylu trestnej sadzby - 10 mesiacov,
avšak vzhľadom na všetky okolnosti mohla byť výmera trestnej sadzby ešte nižšia a to na samotnej

dolnej hranici. Od počiatku som sa totiž k svojej trestnej činnosti doznal, aj na hlavnom pojednávaní
som preukázal sebareflexiu v podobe kritického vnímania vlastnej trestnej činnosti. Za daných okolností
usudzujem,ževdanejvecipostačujenanaplnenieúčelutrestuvzmysle§34Trestnéhozákonauloženie
nižšieho trestu ako mi bol uložený. Mám za to, že súd náležite neuvažoval nad uložením alternatívneho
trestu v podobe trestu povinnej práce, aj keď nechal súd túto eventualitu prešetriť skrze probačného

a mediačného úradníka. Osobne tu vidím priestor pre aplikáciu alternatívneho trestu namiesto trestu
odňatia slobody. Alternatívny trest by mohol dostatočne docieliť prevýchovu smerom k nepáchaniu
trestnej činnosti.
2.3. Z týchto vyššie uvedených dôvodov preto navrhujem napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušiť
podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku a urobiť vo veci nové rozhodnutie podľa § 322 ods. 1
Trestného poriadku.

2.4. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie aj vlastným podaním, v ktorom uviedol že uložený trest
je veľmi prísny a to vzhľadom na to, že od prípravného konania spolupracuje, nerobí prieťahy v
súdnom konaní a takisto spravil aj vyhlásenie o vine. Je mu to strašne ľúto a už sa to do budúcnosti
nebude opakovať. Dosiaľ vykonáva 8 mesačný nepodmienečný trest, ktorý je už pre neho dostatočným
ponaučením a uvedomil si isté veci, ktoré súvisia s trestným zákonom. Doposiaľ všetko bral na ľahkú

váhu a nemyslel na svoju rodinu, ktorá počas jeho výkonu trestu veľmi trpí a hlavne jeho mama, ktorá
má aj zdravotné problémy.
2.5. V priebehu odvolacieho konania predložil obhajca obžalovaného súdu fotokópiu pracovnej zmluvy,
na základe ktorej má byť obžalovaný zamestnaný v spoločnosti JalCompany, s.r.o., s nástupom do práce
dňa 09.08.2023, pričom pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú, do 31.12.2023.

3. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v
neprítomnosti obžalovaného, ktorý súhlasil s vykonaním v jeho neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí
obhajca zotrval na odvolaní. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu
a z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Prvostupňový súd odôvodnil pri rozhodnutí o treste zohľadnil to, že obžalovaný sa ku trestnej činnosti
priznal, svoje konanie oľutoval, a to tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, pričom pred
súdom urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. Zohľadnil, že ide o dosiaľ 3krát súdne trestaného jedinca

(dve odsúdenia má toho času zahladené, jedno nie), v priestupkovom registri má evidované naozaj
veľkémnožstvopriestupkov.Osobaobžalovanéhojetedaosobousistýmsklonomkprotiprávnejčinnosti
(tiež k ignorovaniu uloženého zákazu vedenia motorových vozidiel). Žalovaného skutku, úmyselného
trestného činu, sa navyše dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za úmyselný trestnýčin rovnakého druhu. Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Pri zohľadnení vyhlásenia viny
obžalovaným [§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku] súd siahol po výmere trestnej sadzby pod

polovicou do úvahy prichádzajúceho rozptylu trestnej sadzby - 10 mesiacov. Vyhlásenie o vine učinil
obžalovaný pred vykonaním akéhokoľvek dokazovania pred súdom, súd vníma postoj obžalovaného k
ním páchanej trestnej činnosti ako veľmi sebakritický, kedy samotné trestné konanie má evidentne vplyv
na prevýchovu obžalovaného ako jedinca, ktorý sa ďalšej trestnej činnosti dopúšťať nemieni. Súd usúdil,
že v danej veci postačuje na naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Trestného zákona uloženie trestu

odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, t. j. pod polovicou do úvahy prichádzajúcej výmery trestnej sadzby.
7. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že neuvažoval nad uložením alternatívneho trestu v podobe trestu
povinnejpráce,pretožedoterajšieuloženépodmienečnétrestyodňatiaslobodynesplniliuobžalovaného
úplne svoj účel (§ 34 Trestného zákona), nakoľko sa ďalej dopúšťal trestnej činnosti (navyše úmyselnej),
preto súd nevidí priestor pre aplikáciu alternatívneho trestu namiesto trestu odňatia slobody. Súd
nemohol (a ani by na to nevidel priestor) navyše pristúpiť k uloženiu podmienečného trestu odňatia

slobodyzdôvoduzákazutakéhopostupuvzmysle§49ods.2Trestnéhozákona.Atedauobžalovaného
ide v tomto prípade, napriek už skôr uloženým podmienečným trestom odňatia slobody, o ďalší úmyselný
trestný čin (t. j. ak ani podmienečný trest odňatia slobody dosiaľ nebol spôsobilý docieliť prevýchovu
obžalovaného smerom k nepáchaniu úmyselnej trestnej činnosti, súd nie je názoru, že by to mohol u
obžalovaného docieliť alternatívny trest povinne práce). Nakoľko pred spáchaním tu žalovaného skutku/

trestného činu, obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
8. Okrem trestu odňatia slobody, nakoľko sa tu žalovaného skutku obžalovaný dopustil v súvislosti
s vedením motorového vozidla, uložil mu súd aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu v trvaní 3 roky; ďalší trest z dôvodu toho, že skôr súdom uložený taký trest zákazu

činnosti dosiaľ vykonaný nie je. Súd mohol (berúc do úvahy už vyššie uvedený rovnovážny pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností) ukladať tento druh trestu v rozmedzí 0 až 10 rokov (§ 61 ods.
2 Trestného zákona). Podľa názoru súdu, berúc do úvahy aj ešte nevykonané administratívne tresty
takéhozákazučinnosti(viďevidenčnúkartuvodiča,tiežlustráciuzagendydopravno-správnychčinností)
či súdny trest zákazu činnosti, je výmera 3 rokov primeraná a adekvátna, v plnej miere schopná dostáť

účelutrestuvzmysle§34Trestnéhozákona(vspojenístuukladanýmnepodmienečnýmtrestomodňatia
slobody).
9. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd bral do úvahy pri rozhodovaní o treste, jeho druhu,
jeho výške a spôsobu výkonu, všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania,
pričom tieto hodnotil správne, logickým spôsobom. Vyššie citované odôvodnenie prvostupňového

rozhodnutia vo vzťahu k uloženému trestu, považuje prvostupňový súd za obsahovo dostatočné, ktoré
dáva odpoveď obžalovanému na všetky podstatné námietky, respektíve skutočnosti, ktoré uvádzal v
prvostupňovom konaní, pred vydaním napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom
prvostupňového súdu (z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie), že na dosiahnutie účelu trestu je potrebné
u obžalovaného pristúpiť k uloženiu trestu odňatia slobody, ktorého výkon nie je podmienečne odložený.

Nakoľko odvolací súd považuje odôvodnenie napadnutého výroku o treste v časti, ktorá sa zaoberá
druhom trestu a jeho výškou, za vecne správne a argumentačne dostatočné, nie je potrebné na tomto
mieste opakovať príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia; preto na ňu odvolací súd iba
odkazuje. Rovnakým spôsobom nahliada odvolací súd aj na rozhodnutie o uložení trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá.

10. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, tento nenamieta opomenutie dôležitej skutočnosti,
respektíve nesprávnu aplikáciu príslušných ustanovení Trestného zákona s výnimkou nesprávneho
použitia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že súd môže podľa
povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Neuviedol však konkrétne dôvody,
respektíve skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takýto postup, pričom ani odvolací súd nezistil dôvod, pre

ktorý by nemalo byť ustanovenie § 37 písm. m) Trestného zákona v tomto prípade aplikované.
11. Ostatné odvolacie námietky obžalovaného sa vzťahujú iba k tomu, že súd mohol uložiť namiesto
trestu odňatia slobody aj alternatívny trest, respektíve mohol uložiť trest aj v nižšej výmere. Prvostupňový
súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom zaoberal aj touto argumentáciou,
ktorá bola zo strany obhajoby prednesená už pred vyhlásením napadnutého rozsudku. Uviedol z akého

dôvodu pristúpil k uloženiu trestu odňatia slobody a nie alternatívneho trestu, rovnako dostatočne
vysvetlil prečo považuje trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov za primeraný. Pokiaľ ide o
vyhlásenie obžalovaného o vine, respektíve jeho priznanie sa k spáchaniu trestnej činnosti a jej úprimne
oľutovanie, tieto skutočnosti prvostupňový súd zohľadňoval a premietol ich do svojho rozhodnutia, podľanázoru odvolacieho súdu správnym a zákonným spôsobom. Nie je chybou napadnutého výroku o treste,
pokiaľ súd nerozhodoval vo vzťahu k týmto okolnostiam podľa predstáv obžalovaného.
12. Doloženie pracovnej zmluvy nie je vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti uloženia trestu odňatia

slobody, relevantné. Existencia pracovného pomeru, nemá žiaden priamy vzťah ani k povahe spáchania
trestného činu, ani k tej zásadnej skutočnosti, že trestného činu sa dopustil počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia.
13. Z vyššie uvedených dôvodov posúdil tunajší súd odvolanie obžalovaného v celom rozsahu ako
nedôvodné a preto ho zamietol podľa ustanovenia § 319 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.