Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/147/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200089
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:2022200089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobcu: V. M., narodený X. T. XXXX, bytom v M., W.. I. XXX/X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej zo dňa 22. februára 2022, Číslo: 3825-6/2022-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14. apríla 2023, č.k. 20Sa/8/2022-65, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 14. apríla 2023, č.k.
20Sa/8/2022-65 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 14. apríla 2023, č.k.
20Sa/8/2022-65 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 22. februára 2022, Číslo: 3825-6/2022-BA a vec
jej vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) odvolanie
žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

pobočka Senica zo dňa 11. júna 2021, Číslo: 5234/2021-SE-DvN (ďalej len „pobočka žalovanej“ a
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004
(ďalej len „Základné nariadenie“) nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

2. Krajský súd konštatoval, že v konaní neboli sporné otázky skutkového charakteru, ako je dĺžka
pobytu žalobcu na území iného členského štátu, jeho rodinného stavu, zamestnania, ubytovania

a iných okolností týkajúcich sa pobytu žalobcu na území iného členského štátu, vlastníctva, resp.
spoluvlastníctva nehnuteľnosti na území Slovenska, ale to, či tieto okolnosti pri ich komplexnom
vyhodnotení možno alebo nemožno považovať za svedčiace o zachovaní bydliska žalobcu a centra jeho
záujmov aj počas práce v zahraničí na území Slovenska ako štátu pôvodu, a či vo veci rozhodujúce
správne orgány pri realizácii svojej kompetencie postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

3. Rozhodujúce správne orgány pri posudzovaní bydliska žalobcu a centra jeho záujmov počas

výkonu práce v Spojenom kráľovstve vychádzali z článku 1 písm. j/ Základného nariadenia, podľa
ktorého „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva, a z článku 11 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia (č. 987/2009) (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“) stanovujúceho spôsob určenia bydliska a
centra záujmov, pričom podľa odôvodnení rozhodnutí za najvýznamnejšie skutočnosti z tohto pohľadupovažovali dĺžku a trvalosť prítomnosti žalobcu na území Spojeného kráľovstva (od roku 2007 do marca
2021), stabilitu jeho pracovnej situácie vyvodzovanú zo skutočnosti, že od roku 2008 pracoval u jedného
zamestnávateľa v pracovnom pomere na dobu neurčitú, (zrejme aj) primeranú bytovú situáciu, plnenie

daňových a odvodových povinností v štáte zamestnania, či skutočnosť, že sa na území iného členského
štátu zdržiaval bez blízkej osoby. Ako nevýznamná skutočnosť bolo hodnotené členstvo žalobcu v
Slovenskom rybárskom zväze, spoluvlastníctvo rodinného domu na území Slovenska či rodinné vzťahy
žalobcu.

4. Konštatoval, že plnenie daňových a odvodových povinností v štáte zamestnania je prirodzeným
dôsledkom výkonu práce v inom štáte nemajúcim v súvislosti s posudzovaním centra záujmov poistenca
žiadnu výpovednú hodnotu a skutočnosť, že sa žalobca na území iného členského štátu zdržiaval
bez blízkej osoby, svedčí skôr o opaku ako o vytvorení si vzťahov a zázemia v tomto štáte, rovnako
podávanie daňových priznaní na Slovensku počas výkonu práce v zahraničí, pokiaľ žalobca k nemu
nemal inak zákonnú povinnosť, je skôr v neprospech prijatia záveru o orientácii záujmu žalobcu na

krajinu zamestnania. Charakterom zamestnania v cudzine z hľadiska dosiahnutého vzdelania žalobcu,
jeho odborného zamerania či predstáv o životnom smerovaní, sa správne orgány pri hodnotení stability
zamestnania nezaoberali vôbec.

5. Krajský súd ďalej poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne

rozsudky pod sp. zn. 9Sžso/35/2012, 9Sžsk/2/2020, 9Sžsk/9/2020) a v súlade s logikou veci, skúmanie
okolností uvedených v článku 11 Vykonávacieho nariadenia pri posudzovaní centra záujmov dotknutej
osobynemožnozúžiťlennaposudzovaniedĺžkyastabilityzamestnania,alezobraťdoúvahyjepotrebné
i ďalšie, nielen tam ako príklad uvedené okolnosti v ich vzájomnej súvislosti, pričom ani obmedzený
počet návštev krajiny pôvodu vzhľadom na vzdialenosť a účel pobytu v štáte zamestnania pri zohľadnení

možností pracovného voľna nemožno považovať za relevantný dôkaz o zániku centra záujmov na
Slovensku.

6. Ďalej podotkol, že nie je daný žiaden dôvod pre spochybňovanie tvrdení žalobcu o jeho citových
väzbách na príbuzných žijúcich na Slovensku a o jeho úmysle iba dočasne sa zdržiavať v zahraničí za

účelom zdokonalenia sa v cudzom jazyku a nadobudnutia financií na riešenie jeho bytovej situácie na
Slovensku, s ktorým tvrdením korešponduje nespochybňovaná skutočnosť, že žalobca zostal členom
Slovenského rybárskeho zväzu, že počas dovoleniek voľný čas trávil s týmto členstvom spojenými
aktivitami, zúčastňoval sa brigád organizovaných týmto zväzom.

7. Podľa zistenia krajského súdu tak správne orgány pri rozhodovaní o nároku žalobcu na dávku v
nezamestnanosti nesprávne vyhodnotili im známe okolnosti výkonu zamestnania a pobytu žalobcu na
území iného členského štátu svedčiace naopak o neprerušení zásadných väzieb žalobcu s krajinou
pôvodu a o centre jeho záujmu aj v období výkonu práce v cudzine na území Slovenska, ktoré priznanie
žalobcovi odopretej dávky odôvodňuje.

8. Krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia možnosti zohľadnenia doby poistenia v nezamestnanosti žalobcu získanej na
území iného členského štátu, a preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej
na ďalšie konanie, v ktorom je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6 SSP pri vyhodnocovaní okolností

pobytu a práce žalobcu na území iného členského štátu viazaný právnym názorom súdu. O trovách
konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalobca sa práva na ich
náhradu voči žalovanej vzdal.

II.

9. Žalovaná rozsudok krajského súdu napadla v zákonnej lehote kasačnou sťažnosťou zo dňa 26. 03.
2023, Číslo: 18658-17/2023-BA.

10. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).11. Konkrétne uviedla, že pri posudzovaní bydliska žalovaná postupuje dôsledne v súlade s článkom
11 Vykonávacieho nariadenia, ktoré jednoznačným spôsobom definuje skutočnosti rozhodujúce pre
posúdeniebydliska.Právedĺžkapobytuvzahraničíacelkovásituáciaosoby-pracovná,rodinná,bytová,

ale i miesto platenia daní, sú stanovené ako kľúčové kritériá svedčiace o mieste bydliska dotknutej
osoby. Ďalej podotkla, že žalobca ukončil svoj pracovný pomer na území Spojeného kráľovstva dňa
31. marca 2021, po skončení sa aj naďalej zdržiaval na území Spojeného kráľovstva, a to až do 25.
apríla 2021, pričom v tomto období mal nepochybne možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti
v Spojenom kráľovstve a v prípade priznania tejto dávky mohol v súlade s článkom 64 Základného

nariadenia požiadať o export dávky na územie Slovenska. Zo spisového materiálu vyplynulo, že žalobca
sa rozhodol nepožiadať na území Spojeného kráľovstva o dávku v nezamestnanosti, ale o iný peňažný
príspevok, a to o tzv. universal credit (príspevok na úhradu životných nákladov), ktorého prenesenie na
územie iného členského štátu nie je možné.

12. V súvislosti s citovými väzbami žalobcu poukázala na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 6Ssk/37/2022 a 7Ssk/103/2021. V súvislosti s konštatovaním krajského
súdu ohľadne úmyslu žalobcu zdržiavať sa v zahraničí dočasne poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Ssk/105/2022. Pričom konštatovala, že zistené
skutočnosti nasvedčujú úmyslu žalobcu v rozhodnom období, t. j. počas posledného zamestnania v
Spojenom kráľovstve bývať v Spojenom kráľovstve. Naopak nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké

dôvody ho viedli k zmene tohto rozhodnutia, k vráteniu sa na Slovensko. Pohnútka k odchodu do
zahraničia, ako aj pre návrat na Slovensko je v kontexte určovania bydliska irelevantná.

13. V súvislosti s väzbami na Slovensko v prípade žalobcu svedčí len prítomnosť jeho matky na tomto
území a spoluvlastníctvo rodinného domu (spoluvlastnícky podiel 1 nadobudol v roku 2012 darovaním).

Opätovne v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 7Ssk/105/2022.

14. V závere zdôraznila, že bydlisko žalobcu bolo posúdené na základe celkového zhodnotenia všetkých
zistených informácií, na základe ktorých boli bez akýchkoľvek pochybností preukázané rozhodujúce

skutočnosti svedčiace o mieste bydliska žalobcu v súlade s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho
nariadenia. Zároveň, pre zdôraznenie správnosti svojich záverov žalovaná poukázala rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prípadne Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
(napríklad sp. zn. 9Sžsk/40/2021, sp. zn. 7Ssk/103/2021, sp. zn. 7Ssk/96/2021, sp. zn. 7Sžsk/12/2021,
sp. zn. 7Sžsk/92/2020, sp. zn. 9Sžsk/88/2020, sp. zn. 9Sžsk/19/2021, sp. zn. 7Sžsk/91/2020), ako aj

najaktuálnejšie rozsudky krajských súdov a pod.

15. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

III.

16. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním zo dňa 02. 08. 2023.

17. Považoval rozhodnutie krajského súdu za správne, pričom považoval rozhodnutie žalovanej ako

nesprávne a nezákonné, pretože šlo len o formalistický výklad Základného nariadenia a Vykonávacieho
nariadenia.

18. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok krajského súdu.

19. Žalovanej bolo vyjadrenie žalobcu k podanej kasačnej sťažnosti doručené dňa 11. 08. 2023 na
vedomie.

IV.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

26. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil
rozhodnutiežalovanejzodňa22.februára2022,Číslo:3825-6/2022-BAavecjejvrátilnaďalšiekonanie.
Predmetným rozhodnutím žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie
žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

pobočka Senica zo dňa 11. júna 2021, Číslo: 5234/2021-SE-DvN, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca
podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

27. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou

zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej
zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prevzatieprávnezáväznýchaktov,ktorévyžadujúimplementáciu,savykonázákonomalebonariadením
vlády podľa čl. 120 ods. 2.

28. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament
a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia,
ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody,
ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám

zabezpečia:
a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania
a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky;
b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

29. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia, "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne
býva.

30. Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia, "pobyt" znamená prechodné bydlisko.

31. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne
predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.

32. Podľa článku 61 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky

dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu
zohľadnídobypoistenia,zamestnaniaalebosamostatnejzárobkovejčinnostidosiahnutépodľaprávnych
predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov
iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli
dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

33. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5
písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila
v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.

34. Podľa článku 65 ods. 2 Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v

členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti
do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby
bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb
zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba.

35. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a
druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa
na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

36. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo
viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto
inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia
všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b/ situáciu dotknutej osoby vrátane:
i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb;

iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov;
v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

37. Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z
príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,
na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako
vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

38. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak
v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v
nezamestnanosti najmenej dva roky.

39. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej

mal preukázané, že
- žalobca si prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uplatnil nárok na dávku v
nezamestnanosti, pričom táto žiadosť bola pobočke žalovanej doručená dňa 4. júna 2021
[z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 5. mája 2021 zaradený do evidencie uchádzačov o
zamestnanie; od 13. júla 2008 do 31. marca 2021 bol zamestnaný v Spojenom kráľovstve],

- pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 11. júna 2021, Číslo: 5234/2021-SE-DvN, žiadosti
žalobcu o príslušnú dávku nevyhovela
[dôvod, pre ktorý pobočka žalovanej predmetnej žiadosti nevyhovela, spočíval v tom, že z vykonaného
dokazovania mala preukázané, že žalobca s ohľadom na dĺžku pobytu a stabilitu zamestnania vzahraničí, adekvátne bytové podmienky, osobný status (slobodný, bezdetný, na Slovensku vlastnil
nehnuteľnosť od roku 2012 - spoluvlastnícky podiel 1 darovaním), sporadické návraty na Slovensko (dva
až trikrát ročne) a platenie zákonných odvodov a daní v zahraničí, si nezachoval centrum záujmov vo

vzťahu k Slovenskej republike ],
- na odvolanie žalobcu žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán tu preskúmavaným
rozhodnutím odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie
z 11. júna 2021
[žalovaná sa plne stotožnila so závermi, ku ktorým dospela pobočka žalovanej a aj s ohľadom na

dĺžku prítomnosti žalobcu na území členského štátu Európskej únie a jeho situáciu (stabilná pracovná,
bytová situácia, orientácia na zahraničný trh a plnenie daňových povinností v zahraničí) jednoznačne
preukazovali, že žalobca si bydlisko na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca
na území Spojeného kráľovstva nezachoval].

40. Na úvod, najvyšší správny súd poukazuje na to, že podľa základného pravidla obsiahnutého v článku

61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych
predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských
právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že
žalobca takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením

doevidencieuchádzačovozamestnanienedosiahol,bolopotrebnéposúdiť,čisadobypoisteniazískané
v inom členskom štáte môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, ktoré
predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v
súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas
jeho poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval

bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa
vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia pojem
„bydlisko“ v zmysle tohto nariadenia znamená zvyčajné bydlisko, t.j. miesto, kde majú dotknuté osoby
zvyčajné bydlisko a na účely tohto nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v zmysle článku 1 písm.
j/ v spojení s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle

autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok C-90/97 Swaddling, body 28 a 29). Kritériami na
určenie centra záujmov sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita
výkonuzárobkovejčinnosti,dĺžkatrvaniapracovnejzmluvy,rodinnýstavarodinnéväzby,bytovásituácia
a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.

41. V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca ako osoba vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104
a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., t.j. podľa právneho predpisu Slovenskej republiky. Tiež nebolo
sporné, že v zmysle žiadosti, uvedeným skutočnostiam vo vzťahu k výkonu zamestnania v členskom
štáte Európskej únie a tiež Vyhlásenia na účely posúdenia zachovania centra záujmov sa žalobca v

príslušnom štvorročnom referenčnom období pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
zdržiaval na území Spojeného kráľovstva od novembra 2007 do mája 2021 s tým, že posledný pracovný
pomer - plánovač produkcie - bol dohodnutý na dobu neurčitú (nemajúci dočasný / sezónny charakter) a
ukončený dohodou. Z posledného zamestnania sa nevracal denne, alebo aspoň raz týždenne do miesta
bydliska. V súvislosti s posudzovaním rodinnej situácie žalobca sa v inom členskom štáte nachádzal

sám, v danej dobe bol zároveň slobodný a bezdetný. K bytovej situácii bolo preukázané, že žalobca
býval v nájme, ktorý počas pobytu v Spojenom kráľovstve za celé obdobie zmenil trikrát. Na územie
Slovenska sa žalobca vracal dva až trikrát ročne. Na Slovensku nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť až
do roku 2012, v ktorom nadobudol spoluvlastnícky podiel - 1 - na nehnuteľnosti (rodičovskom dome)
darovaním. Na Slovensku zároveň nevykonával inú nezárobkovú činnosť, dane a odvody platil v inom

členskom štáte. Z obsahu žalobcom vyplnených listín a ďalších podaní vyplynuli ďalšie skutočnosti, jeho
členstvo v Senickom rybárskom zväze.

42.Vzhľadomnatietovsprávnomkonanípreukázanéskutočnosti,najvyššísprávnysúdpodporujezáver
správnych orgánov, že centrum záujmov žalobcu sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti

nachádzalo v príslušnom referenčnom období v inom členskom štáte, t. j. v Spojenom kráľovstve. Za
podstatnú najvyšší správny súd v predmetnej veci vyhodnotil tú skutočnosť, že žalobca sa počas celej
rozhodnej doby zdržiaval v Spojenom kráľovstve, čo následne rozvíja aj správne ustálená stabilita
zamestnania a s tým spojené zákonné odvodové povinnosti, ako aj pomerne (s ohľadom na osobnýstatus žalobcu) stabilné bytové podmienky v inom členskom štáte, ako aj žalobcom deklarované návraty
na Slovensko. Tieto závery nie sú spôsobilé zvrátiť ani ďalšie (sprievodné) skutočnosti ako členstvo
v Senickom rybárskom zväze, ale tiež spoluvlastnícky podiel ako 1 na nehnuteľnosti (rodičovskom

dome), ktorý nadobudol v roku 2012 darovaním, pretože uvedené skutočnosti nemôžu predstavovať
zásadnú skutočnosť, spôsobilú zvrátiť správnymi orgánmi prijaté závery o nezachovaní centra záujmov
na Slovensku. V tejto súvislosti najvyšší správny súd ďalej konštatuje, že nie je nezvyčajné, že ľudia
si zakúpia nehnuteľnosť aj na inom mieste než v mieste svojho bydliska (napríklad prázdninové alebo
víkendové domy, chalupy, alebo ako investícia a pod, či prípadne zdedia alebo darovaním nadobudnú

nehnuteľnosť). Takisto aj úmysel žalobcu, že chce zotrvať na Slovensku, pre prejednávanú vec nebol
relevantný, keďže postup podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia (kladúci dôraz na úmysel
osoby) prichádza do úvahy iba subsidiárne, teda iba v prípade, pokiaľ i po zvážení kritérií uvedených v
odseku 1 tohto článku zostane otázka ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená (napríklad rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. 10Sžsk/5/2016). Navyše úmysel
žalobcu je v zmysle článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia rozhodujúci len vtedy, keď sa nepodarí

dosiahnuť dohodu medzi inštitúciami v prípade ich rozdielneho stanoviska. V predmetnej veci nedošlo k
rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu príslušnou inštitúciou Spojeného kráľovstva
a žalovanou. Inštitúcia Spojeného kráľovstva bydlisko žalobcu neposudzovala, pretože na to nemala
žiaden právny dôvod. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia by bolo nutné postupovať
jedine v prípade, ak by príslušná inštitúcia iného členského štátu usúdila, že bydlisko žalobcu bolo na

Slovensku a podľa názoru žalovanej by bolo v inom členskom štáte. Keďže však k takému rozporu
nedošlo, zvolila žalovaná priamu aplikáciu kritérií stanovených v článku 11 ods. 1. V tomto smere
najvyšší správny súd bez ďalšieho odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.
januára 2018, sp. zn. 1Sžso/26/2016, bod 30 a 31. K evidencii trvalého pobytu žalobcu na Slovensku,
najvyšší správny súd uvádza, že trvalý pobyt v ponímaní vnútroštátnom (zákon č. 253/1998 Z. z.

o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky) nemožno
stotožňovať s pojmami „bydlisko“ a „pobyt“ v zmysle úniovom, pretože trvalý pobyt má skôr charakter
evidenčný, neodzrkadľujúci realitu (v tomto smere porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z
11.septembra2014voveci C-394/13Ministerstvopráceasociálníchvěcíc/aB.).Pokiaľžalobca
ďalej zachovanie centra záujmov na Slovensku odvodzoval od toho, že na Slovensku žije jeho matka,

u ktorej aj býval v prípade svojich návratov a jeho súrodenci, súd uvádza, že kritérium rodinnej situácie
sa vzťahuje len k úzkej rodine, t. j. rodinným príslušníkom v zmysle článku 1 písm. i/ bodu 2 Základného
nariadenia sú manžel alebo manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené dospelé deti. Iné rodinné väzby
možno považovať len za málo významné (obdobne porovnaj rozsudky najvyššieho správneho súdu
Českej republiky sp. zn. 9Ads/95/2015-39 a 3Ads/55/2018-37). Rodičia sú síce blízkymi rodinami a deti

voči nim majú nepopierateľné tak právne, ako aj morálne záväzky, avšak tieto ostatné rodinné väzby
majú na uvedenú skutočnosť a kritériám daným Vykonávacím nariadením len zanedbateľný význam.

43. Najvyšší správny súd na rozdiel od názoru súdu krajského dospel k záveru, že žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovanej (v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím) vychádza z dostatočne

zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, stotožňuje sa so
skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca
nespĺňa zákonné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Ako správne žalovaná
uviedla, z článkov 61 a 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba
viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu

Európskej únie, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu
Európskej únie (tu naposledy na území Spojeného kráľovstva) môže byť zohľadnená na účely nároku na
dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku.
Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského

štátuEurópskejúnie,pokiaľjedosiahnutáakoposledná.Toutovýnimkouzozákladnejzásadyjesituácia,
ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej
únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch,
keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy

zásadná. V predmetnej veci bolo zo strany správnych orgánov riadne a dostatočne preukázané, že
počas výkonu zamestnania v Spojenom kráľovstve si žalobca bydlisko na Slovensku nezachoval.44. Z dôvodov uvedených vyššie, najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa §
462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vec vrátil príslušnému správnemu súdu na
ďalšie konanie.

45.Akdôjdekzrušeniunapadnutéhorozhodnutiaakvráteniuvecinaďalšiekonanieanovérozhodnutie,
správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).

46. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania

(§ 467 ods. 3 SSP).

47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.