Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121206185
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3121206185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky C. D. E., nar.
XX.XX.XXXX,štátnejobčiankySR,trvalebytomF.G.XXX,H.G.,t.č.bytomI.XX,H.,právnezastúpenej:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Piaristická
6667, Trenčín a otca, A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom J. XXXX/XX, F., t.
č. bytom A. XX, K., právne zastúpeného Mgr. Petrom Hargašom, advokátom so sídlom D. XX, K., o

návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na zníženie
vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 31P/92/2021-497 zo dňa 24. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/92/2021-497 zo dňa 24. októbra 2023 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozhodol tak, že I. Otcovi
dieťaťa sa zvyšuje vyživovacia povinnosť k maloletému A. B. za obdobie od 01.09.2021 do 31.10.2022 z

doterajších 120,- eur mesačne na 250,- eur mesačne, a za obdobie od 01.08.2023 naďalej z doterajších
120,- eur mesačne na 250,- eur mesačne, ktoré je otec prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred. II. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému A. B. za obdobie od 01.11.2022 do
31.07.2023 zostáva nezmenená vo výške 120,- eur mesačne. III. Dlh na výživnom za obdobie od
01.09.2021 do 31.10.2023 vo výške 2.210,- eur súd povoľuje otcovi splácať k rukám matky popri
bežnom výživnom v mesačných splátkach po 62,- eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po
právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má

za následok zročnosť celého plnenia. IV. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému
A. sa zamieta. V. Týmto sa v časti výživného na maloletého A. B. zmeňuje rozsudok Okresného súdu
Trenčín č.k. 34P/227/2016-420 zo dňa 05.04.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
6CoP/52/2017-444 zo dňa 26.09.2017. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Matka maloletého dieťaťa svojím návrhom žiadala, aby okresný súd rozhodol o zvýšení vyživovacej
povinnostiotcakmaloletémuzosumy120,-eurnasumu300,-eurmesačnesúčinnosťouod01.09.2021.

V návrhu okrem iného uviedla, že vyživovacia povinnosť otca od roku 2017 nebola menená. Možno však
skonštatovať, že došlo k zmene pomerov, ktorá plne odôvodňuje zvýšenie výživného. Maloletý nastúpil
dňa 01.09.2021 na povinnú školskú dochádzku, stravuje sa v školskej jedálni a navštevuje školský klub
detí. Matka mala zvýšené náklady so zakúpením nevyhnutných potrieb do školy.3. Otec dieťaťa najskôr na pojednávaní dňa 07.06.2022 predniesol návrh na zníženie jeho vyživovacej
povinnosti zo sumy 120,- eur na sumu 70,- eur mesačne s účinnosťou od 07.06.2022. Návrh

odôvodňoval tým, že má vysoké výdavky na cestovanie za synom. Neskôr otec v písomnom podaní
žiadal, aby okresný súd rozhodol o znížení jeho vyživovacej povinnosti na sumu 60,- eur s účinnosťou
od 01.11.2022, odkedy bol otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

4. Okresným súdom bolo zistené, že maloletý pochádza z partnerského vzťahu. Okresný súd Trenčín

rozsudkom č. k. 34P/227/2016-420 zo dňa 05.04.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 6CoP/52/2017-444 zo dňa 26.09.2017 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matky, ďalej súd zaviazal otca dieťaťa povinnosťou prispievať na
jeho výživu sumou 120,- eur mesačne s účinnosťou od 15.12.2015. Uvedený rozsudok v časti úpravy
vyživovacej povinnosti nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2017. V tom čase bol maloletý vo veku
22 mesiacov, nebol už plienkovaný, bol v štádiu odstavovania od materského mlieka. Maloletý mal

výdavky primerané svojmu veku a bol zdravý. Matka bola v tom čase rozvedená, v spoločnej domácnosti
bývala s maloletým a priateľom, pričom náklady bývania predstavovali 400,- až 420,- eur mesačne,
plus internet 15,- eur mesačne. Matka bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok
203,20 eur mesačne a prídavky na dieťa 23,52 eur mesačne. Brigádnicky si privyrábala cca 200,- eur
mesačne. Mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi L. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol zverený do

osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na jeho výživu sumou 35,- eur mesačne.
Dňa 03.11.2015 bolo Okresným súdom Trenčín povolené oddlženie dlžníka - matky (osobný bankrot)
a v súvislosti s tým matka splácala 135,- eur mesačne. Matka nevlastnila žiadny majetok väčšej hodnoty.
Priateľ matky zarábal cca 1.200,- eur mesačne netto. Otec bol slobodný, býval sám v trojizbovom
byte, kde náklady bývania predstavovali 250,- eur mesačne a splácal hypotekárny úver po 258,- eur

mesačne. Otec pracoval ako konateľ a bol zamestnaný ako manažér v spoločnosti Petros Pactum s.r.o.
a dosahoval príjem vo výške 702,06 eur mesačne netto. Otec v tom čase previedol svoj obchodný podiel
na jeho rodičov bezodplatne. Firma otca za rok 2015 mala súčet výnosov z hospodárskej činnosti a
finančnú činnosť 5.412,- eur, jej výsledok hospodárenia mal predstavovať 9.963,- eur, čo mal byť aj
náklad dane. Otec bol ešte spoločníkom a konateľom EvArtist s.ro., ktorá spoločnosť podľa daňového

priznania za rok 2015 dosiahla daňovú stratu - 121,86 eur. Otec nemal iné vyživovacie povinnosti. Bol
vlastníkom 3-izbového bytu, v ktorom býval, vlastnil auto značky Škoda Octavia r. v. 2006 a ešte vlastnil
1-izbový byt v K., v ktorom nikto nebýval a náklady naň aj na úver na tento byt znášali rodičia otca.

5. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že matka dieťaťa je vydatá, manželstvo

uzatvorila dňa XX.XX.XXXX, z toho manželstva nepochádzajú deti. Matka má okrem maloletého A.
vyživovaciu povinnosť k synovi L., ktorý má 12 rokov a ktorý bol zverený do striedavej osobnej
starostlivosti a vyživovacia povinnosť počas jej výkonu nie je určená. S rodinou obývajú 3-izbový
nájomný byt, kde v čase začatia konania náklady bývania predstavovali 484,- eur, v súčasnosti tieto
náklady predstavujú sumu 569,17 eur mesačne vrátane úveru vo výške 259,- eur. Nájomnú zmluvu

nemajú uzatvorenú, pretože byt patrí sestre manžela, ktorá ich v tomto byte nechala bývať. Na tomto
byte viazne hypotéka, ktorú si zobrala manželova sestra, aby manžela z tohto bytu mohla vyplatiť.
V danom prípade sa teda nejedná o komerčný nájom bytu. Tieto platby hradia poštovým poukazom. Od
09/2021 do 12/2021 bola matka zamestnaná v spoločnosti ADaPa s.r.o. ako fakturantka s príjmom 100,-
eur mesačne brutto a privyrábala si ako fotografka, pričom takto mesačne zarobila cca 300,- eur. Od

01/2022 je zamestnaná v tej istej spoločnosti ako fotografka a dosahuje príjem vo výške 520,- eur netto
mesačne. Poberá rodinné prídavky na maloletého. Manžel matky pracuje v spoločnosti ADaPa s.r.o. ako
murár a stavbár a dosahuje príjem 100,- eur mesačne a poberá odmenu za výkon funkcie konateľa tejto
spoločnosti vo výške 900,- eur mesačne. Manžel je konateľom a spoločníkom v danej spoločnosti. Otec
si vyživovaciu povinnosť plní riadne a na výživu maloletého nad rámec určeného výživného neprispieva,

zakupuje mu však darčeky. K sporiacemu účtu maloletého, ktorý mu založil otec a sporí mu tam po
40,- eur mesačne matka uviedla, že o tomto nevedela a pokiaľ tento účet nie je vinkulovaný na súhlas
súdu, otec môže tieto peniaze kedykoľvek použiť. Matka je vlastníčkou vozidla Škoda Rapid, r. v. 2014.
S manželom majú pozemok v E. - M., ktorého kúpna cena bola 32.000,- eur. Matka pripustila, že by bola
ochotná dohodnúť sa na zvýšenom výživnom v sume 250,- eur s účinnosťou od 01.09.2021. Matka ďalej

poukázala na to, že otec synovi zakupuje nákladné darčeky, ktoré zostávajú u otca. Jedná sa napríklad
o Play Station 5, či bicykel.6. Okresný súd uviedol, že otec dieťaťa je slobodný, nemá iné vyživovacie povinnosti. Býva sám v 3-
izbovombyte,ktorýjevjehoosobnomvlastníctveakdemánákladybývaniavovýške200,-eurmesačne.
Tiež spláca hypotéku vo výške 229,- eur mesačne. Synovi platí poistku vo výške 12,- eur mesačne a

sporenie v H. K. po 40,- eur. Otec bol do 09.05.2022 zamestnaný v spoločnosti Petros Pactum s.r.o.,
kde bol aj konateľom aj spoločníkom. Tu dosahoval príjem vo výške 600,- eur. Tento pracovný pomer
skončil z dôvodu, že sa na smerovaní firmy nedohodol so svojimi rodičmi. Otec 09.03.2022 založil novú
spoločnosť PETROS s.r.o. V 07/2021 otec predal 1-izbový byt za kúpnu cenu 120.000,- eur. Podľa jeho
vyjadrenia túto sumu minul za obdobie jedného roka na aktivity typu šport a osobné koníčky. Otec je

vlastníkom dvoch veteránov - motoriek, tieto sú odhlásené a nie sú funkčné. Ďalej je vlastníkom garáže
pri byte, za ktorú platí 11,- až 12,- eur mesačne do fondu údržby. Tiež je vlastníkom auta Škoda Octavia,
r. v. 2006. Má úspory vo výške cca 5.000,- eur. Otec užíva lieky na alergiu s doplatkom cca 15,- eur. V
súvislosti s realizáciou styku otec precestuje cca 2.300 km mesačne, t. j. 796,- eur na pohonné hmoty,
150,- až 200,- eur mesačne vynakladá na aktivity so synom. Otec pripustil, že by súhlasil, keby sa
výživné nezvyšovalo a zostalo v nezmenenej výške, t. j. 120,- eur mesačne. Otec poukázal na to, že

keďže chcel byť so synom počas leta, čo mu zasahovalo do plnenia pracovných povinností, preto stratil
klientov. V tom čase uvažoval o likvidácii spoločnosti Petros s.r.o. (ktorá bola v mínuse), čo by však trvalo
dlhšie časové obdobie, a preto firmu odpredal za 200,- eur a zaevidoval sa na úrade práce, kde bol
evidovaný od 10/2022 do 04/2023 a bola mu vyplácaná podpora v nezamestnanosti v priemernej výške
70,47 eur mesačne, ďalej bol na úrade práce evidovaný aj za obdobie 05/2023 až do 07/2023, avšak

už bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Ani v jednej z obchodných spoločností si otec nevyplácal
podiel na zisku. Počas fungovania spoločnosti Petros s.r.o. otec vyfakturoval 10.000,- až 11.000,- eur,
z čoho však aj vyplácal ľudí, s ktorými spolupracoval. Otec poukazoval na to, že je v životnej situácii,
kedy mu finančne vypomáha rodina. Poukázal tiež na to, že matka sa žiadnym spôsobom nepodieľa na
jeho nákladoch na cestovanie za synom. Otec od 22.07.2023 opäť podniká v spoločnosti Petros s.r.o.,

jedná sa o spoločnosť, ktorú predtým previedol na kamaráta. V tejto spoločnosti je otec konateľom,
druhým konateľom je otcov bratranec, ktorý je aj spoločníkom. Pracovnú zmluvu nemá uzatvorenú, lebo
t. č. rieši zdravotné veci. Túto spoločnosť podľa jeho vyjadrenia nadobudol naspäť bezodplatne. Pokiaľ
ide o drahé darčeky pre syna, tieto mu otec sľúbil ešte predtým ako sa dostal do finančnej tiesne, a
preto mu s ich nákupom finančne vypomohla rodina. Otec vynaložil cca 1.500,- eur na nákup vecí na

rekonštrukciu bytu, ktorý mal rekonštruovať s vtedajšou partnerkou, s ktorou už ukončil vzťah. Nakúpil
veci v zľave chladničku, sporák, mikrovlnku a varnú dosku. Otec deklaroval vážne zdravotné problémy,
ktoré preukázal zanonymizovanými listinnými dôkazmi z dôvodu, že má nárok na ochranu súkromia.
Otec bol ochotný dohodnúť sa na zvýšenom výživnom vo výške 140,- eur, aby sa tak predišlo ďalšiemu
dokazovaniu a konaniu. Za 09/2023 mal otec vyfakturovanú prácu vo výške 500,- eur plus DPH, t. j.

600,- eur. Pracuje ďalej, pričom jeho príjem závisí od fondových dotácií. Stále rieši aj svoje zdravotné
problémy, musel chodiť na rehabilitácie, čo ho obmedzovalo vo výkone práce.

7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že maloletý A. má 8 rokov a je žiakom 3.
ročníkazákladnejškoly.Matkamuročnehradilapoplatokzauskladneniepupočníkovejkrvivsume72,27

eur, naposledy tento poplatok uhradila na 10 rokov v celkovej výške 541,80 eur, čo bude až do plnoletosti
maloletého. Na začiatku konania matka hradila za obedy v škole sumu 23,76 eur mesačne a za školský
klub 10,- eur za dva mesiace. Matka mala zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom maloletého do 1.
ročníka základnej školy v celkovej výške cca 300,- eur. Rastom životných nákladov sa zvýšili všetky
výdavky maloletého.

8. Okresný súd uviedol, že kolízny opatrovník poukázal na to, že zvýšenie výživného je oprávnenou
požiadavkou matky. Vzhľadom na to, že otec bol nezamestnaný a rodičia sa nevedia dohodnúť, kolízny
opatrovník navrhol, aby bolo výživné upravené od podania návrhu do doby zamestnanosti otca, potom
za obdobie, čo bol otec nezamestnaný a zasa od doby, kedy sa otec opäť zamestnal. Výšku výživného

ponechal na úvahe súdu.

9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že na žiadosť otca dieťaťa okresný súd
vykonal test proporcionality týkajúci sa sprístupnenia ním predložených listinných dôkazov - č. l. 243-278
a č. l. 291-301 spisu (najmä výpisy z bankového účtu). Okresný súd mal za to, že záujem maloletého

dieťaťa na výživné prevyšuje nad záujmom otca na zachovanie jeho práva na ochranu súkromia. Preto
tieto doklady boli sprístupnené matke dieťaťa a jej právnej zástupkyni. Uvedený postup má základ v
zákonnej úprave Zákona o rodine a Civilného mimosporového poriadku. Účastníci konania musia byť
riadne oboznámení s dôkazmi, jedná sa o princíp kontradiktórnosti a súd musí pri určovaní vyživovacejpovinnosti aj bez návrhu preveriť celkové majetkové a zárobkové možnosti rodičov dieťaťa. Ujma na
základnom práve otca nie je neprimeraná vo väzbe na cieľ - zistenie majetkových pomerov otca a
určenie vyživovacej povinnosti. V danej veci opatrenie obmedzujúce základné ľudské práva a slobody

otca neprevyšujú pozitíva, ktoré predstavuje verený záujem na týchto opatreniach - určenie riadnej výšky
vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu.

10. V napadnutom rozsudku okresný súd citoval § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine. Zdôraznil, že základom rozhodnutia a zmene

výšky výživného je podstatná zmena pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v
pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane
povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov
podľa odseku 3 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Až v prípade, ak má súd preukázané, že
sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky
výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne

zisťuje.

11. Okresný súd zdôraznil, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné
zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, za ktorých účelom má
povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

12. Matka svojím návrhom žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť a otec svojím návrhom žiadal znížiť jeho
vyživovaciu povinnosť k maloletému. Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorým mal za preukázané,
že vyživovacia povinnosť k maloletému nebola upravovaná viac než 6 rokov. Tiež mal okresný súd
preukázané, že zmena pomerov, akú má na mysli § 78 Zákona o rodine, nastala na strane všetkých

účastníkov konania a predovšetkým na strane maloletého, ktorý mal v čase poslednej úpravy výživného
22 mesiacov. Odvtedy maloletý začal navštevovať školu, pričom v súčasnosti je už žiakom 3. ročníka.
Maloletému pribudli aj zdravotné problémy, navštevuje dve ambulancie. Okresný súd sa stotožnil s
matkou ako aj s názorom kolízneho opatrovníka, že k veľmi výraznej zmene pomerov z hľadiska
justičnej praxe u maloletého došlo, nakoľko všetky výdavky na pokrytie odôvodnených potrieb sú

nepomerne vyššie ako na batoľa vo veku 22 mesiacov. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov.
Matka bola v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na rodičovskej dovolenke, odvtedy za
rozhodné obdobie pracovala. Pri rozhodovaní boli zohľadnené jej príjmy ako aj celkové majetkové
pomery ako aj tá skutočnosť, že kúpila pozemok so svojím manželom a predala auto. Čiže zmenu
pomerov možno skonštatovať aj na jej strane. Je potrebné poukázať na to, že vyživovaciu povinnosť

majú obidvaja rodičia, čo vyplýva z ustanovení Zákona o rodine. Avšak matka, nakoľko má dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, kompenzuje prevažnú časť tejto vyživovacej povinnosti z hľadiska
justičnej praxe svojou osobnou starostlivosťou. Matka tiež poberá aj daňový bonus aj rodinný prídavok,
ktorý má slúžiť na doplnenie príjmu pre dieťa. Súd v rámci dokazovania skúmal aj výdavky matky
na maloletého, ktoré na výzvu okresného súdu preukázala predložením výpisov z bankového účtu,

ktorý je vedený na meno manžela matky. Tento so zverejnením úplných výpisov z účtu nesúhlasil a z
tohto dôvodu okresný súd akceptoval, že matka na základe žiadosti svojho manžela v predložených
výpisoch z účtov zanonymizovala údaje týkajúce sa jeho osoby, pretože manžel matky dieťaťa nie je
účastníkom tohto konania. Preto okresný súd v celom rozsahu nevyhovel návrhu matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti, nakoľko treba hľadieť aj do budúcna, kedy bude potrebné opätovne zvyšovať

vyživovaciu povinnosť k maloletému v súvislosti s jeho vekom a odôvodnenými potrebami. Pokiaľ ide
o otca, samozrejme aj na jeho strane došlo k zmene pomerov. V čase poslednej úpravy výživného bol
jeho príjem cca 702,- eur, vlastnil dva byty. Na strane otca došlo k zmene pomerov tak, že okresný
„súd zmenil výšku jeho vyživovacej povinnosti k maloletému počas troch rôznych období, kedy v dvoch
obdobiach toto výživné zvýšil a v jednom období mal súd na základe vykonaného dokazovania za to,

že táto vyživovacia povinnosť by mala zostať v nezmenenej výške. Prvé obdobie je od 01.09.2021 do
31.10.2022, kedy otec vykonával podnikateľskú činnosť, v tomto období odpredal aj byt, z ktorého mal
finančné prostriedky, ktoré deklaroval, že za 12 mesiacov minul na svoje koníčky, bez ohľadu na to, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti za
toto obdobie, súd prihliadal aj na to, že otec musí za synom cestovať, pričom musí vynakladať financie na

pohonné hmoty na to, aby si uplatnil svoje rodičovské práva a videl maloletého. Druhé obdobie, kedy súd
zvýšil vyživovaciu povinnosť, bolo obdobie od 01.08.2023 naďalej, kedy otec znova svoju podnikateľskú
činnosť obnovil. Otec ako rodič musí vynakladať všetky sily na to, aby si dokázal riadne plniť vyživovaciu
povinnosť k maloletému synovi a je pravdou, že otec síce deklaroval zdravotné problémy, ale de facto ichriadnymi lekárskymi správami, z ktorých by vyplývali jeho zdravotné problémy a finančné problémy s tým
súvisiace, súdu nepreukázal. Opätovne aj pri tomto období súd zohľadnil tú skutočnosť, že otec cestuje
za synom. Za tieto dve obdobia teda súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca tak ako bolo odôvodnené. Od

01.11.2022 do 31.07.2023 zostáva výživné nezmenené, lebo v tomto období otec bol aj práceneschopný
a bol aj nezamestnaný. Vyčíslený dlh za obdobie od 01.09.2021 do 31.10.2023 (14 mesiacov x 130 plus
3 mesiace x 130) súd otcovi povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 62,- eur
tak, aby celý dlh bol splatený v období do 36 mesiacov v zmysle konštantnej judikatúry.“

13. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v bode IV. návrh otca na
zníženie výživného zamietol, nakoľko nevzhliadol dôvody na jeho zníženie. Okresný súd vykonaným
dokazovaním zistil, že otec v konaní deklaroval oveľa vyššie príjmy ako boli jeho výdavky. Navyše
otec predal byt, pričom takto získané financie minul na svoje koníčky a na šport. Taktiež otec v čase
svojej evidencie na úrade práce, zakupoval spotrebiče do domácnosti či maloletému zakupoval finančne
náročné darčeky. Okresný súd nemohol zobrať do úvahy argument otca, že predaj bytu bol motivovaný

zdravotným stavom otca a financovaním alternatívnej liečby, keď najskôr tvrdil, že tieto financie minul
na šport a osobné koníčky s tým, že toto tvrdil preto, lebo nechcel súd informovať o svojom zdravotnom
stave, ale bol v tomto smere zahnaný do kúta. Pokiaľ otec má zvýšené výdavky v súvislosti so svojím
aktuálnym stavom, na to aby ich okresný súd zobral pri dokazovaní do úvahy, bol otec povinný tieto
výdavky riadne preukázať, čo však neurobil. Otec taktiež počas konania menil svoje vyjadrenia týkajúce

sa výšky jeho vyživovacej povinnosti, keď túto najskôr žiadal znížiť, potom nezmeniť jej výšku, a preto aj
z uvedeného dôvodu má súd za to, že otec dieťaťa je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v pôvodne
stanovenej výške za obdobie od 01.11.2022 do 31.07.2023, v ktorom období bol otec práceneschopný
ako aj vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. O trovách bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.

14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec v rozsiahlom podaní, ktorý namietal, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je nezdôvodnený a skutočnosti v ňom uvedené nevyplývajú z vykonaného
dokazovania, najmä súd nevykonal návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré navrhol otec, a tiež
nedostatočne zistil skutkový stav pre rozhodnutie o výživnom. Súd prvej inštancie po vykonaní
dokazovania dospel k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam, nesprávne vec právne posúdil,

nedostatočne napadnutý rozsudok odôvodnil, čím spôsobil jeho zmätočnosť a nepreskúmateľnosť.
Podľa odvolateľa nie je možné zistiť ako okresný súd dospel k výške výživného 250,- eur, táto suma nie
je zdôvodnená ani na elementárnej úrovni, pričom jediným oporným bodom sa zdá byť výlučne matkou
žiadaná výška výživného, ktorá ani nebola riadne zdôvodnená, súd od matkou žiadanej výšky výživného
odpočítal 50,- eur zrejme z dôvodu, že matka nepreukázala výdavky na dieťa. Rozhodnutie súdu je

podľa otca nepreskúmateľné a arbitrárne a v priamom rozpore s inými tvrdeniami a závermi uvedenými
v rozsudku. Odvolateľ citoval § 35 CMP.

15. V odvolaní otec uviedol, že sa týmto odvoláva voči: - výroku I. - zvýšenie výživného od 01.09.2021 do
31.10.2022 a od 01.08.2023 - výroku II. - ponechanie výživného od 01.11.2022 do 31.07.2023 - výroku

III. - povinnosť zaplatiť dlh na výživnom od 01.09.2021 do 31.10.2023 - výroku IV. - zamietnutie návrhu
otca na zníženie výživného - výroku V. - ako pridružené a nadväzujúce rozhodnutie k ostatným výrokom
- výroku VI. - nepriznanie nároku na náhradu trov konania otcovi, ktoré odôvodnil podľa § 365 ods. 1
CSP a § 62 CMP tým, že súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, - neboli splnené procesné
podmienky

(§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d CSP), - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e CSP), - súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), -
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP).

16. Otec v odvolaní uviedol, že mu bolo upreté právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

ÚstavySlovenskejrepublikyaprávonaspravodlivésúdnekonaniepodľačl.6ods.1Dohovoruoochrane
ľudských práv a základných slobôd tým, že súd prvej inštancie odôvodnil nedostatočne (respektíve
vôbec neodôvodnil) svoje rozhodnutie a v rozpore s vykonanými dôkazmi, čím sa rozsudok stal v plnej
miere nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie sa súčasne žiadnym spôsobom nevysporiadal s právnymiargumentmi otca uvedenými v rámci súdneho konania, ktoré majú zásadný vplyv na rozhodnutie vo
veci samej, a preto je tu aj ďalší odvolací dôvod, a to: - arbitrárnosť súdneho rozhodnutia, pretože
rozsudok nie je odôvodnený takým spôsobom, aby mohol byť riadne preskúmaný a bolo možné zistiť

ako súd dospel k záverom, ktoré v rozsudku vyslovil „(porušenie práva na spravodlivé súdne konanie - v
súčasnosti podľa judikatúry US SR a NS SR ide o dôvod, ktorý možno subsumovať pod dôvod uvedený
v § 365 ods. 1 písm. b CSP).“

17. V odvolaní otec namietal, že v rozsudku úplne absentuje právne posúdenie veci a nie je možné zistiť

ako vlastne okresný súd vec posúdil a pod aký právny inštitút je možné vôbec vec subsumovať. Okresný
súd podľa otca rezignoval na zákonnú povinnosť zistiť skutočný stav veci a o jednotlivých dôkazoch
rozhodol svojvoľne, pričom v celom rozsahu sa priklonil k nepreukázaným tvrdeniam matky bez toho,
aby ich nielen kriticky skúmal, ale vôbec preskúmal a rezignoval na pojem „rozhodovacia/justičná prax“,
pričom tento pojem neoprel o žiadne rozhodnutia súdov, ktoré by vysvetľovali takzvanú justičnú prax.

18. Podľa odvolateľa okresný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, ktorý nemá svoj právny základ
vo vykonanom dokazovaní, keď konštatuje v ods. 7 rozsudku, že „bývania predstavovali 484,- eur, v
súčasnosti tieto náklady predstavujú sumu 569,17 eur mesačne vrátane úveru vo výške 259,- eur“ a to z
dôvodu, že splácanie úveru nevyplýva zo žiadneho záväzku matky alebo jej manžela, t.j. tento výdavok
na úver nie je možné zohľadniť pri určovaní výšky výživného. Rovnako tak náklady na bývanie nie je

možné v celom rozsahu zohľadniť pri určovaní výživného, pretože v byte s matkou býva aj jej manžel a
rovnako tak tri deti, t.j. náklady je nutné minimálne pomerne rozdeliť medzi päť osôb, pričom zastávame
právny názor, že ani tento model nie je správny, pretože matka jednoducho musí niekde bývať a teda
nie je možné zohľadňovať náklady na deti v rovnakom pomere ako pri dospelých osobách. Vzhľadom
na túto skutočnosť súd nesprávne vyhodnotil náklady na bývanie a nedostatočným spôsobom vysvetlil

ako tieto náklady (najmä v akom rozsahu) zohľadnil pri rozhodovaní o výške výživného. Tvrdíme, že
náklady na bývanie vôbec nemali byť zohľadnené pri rozhodovaní o výživnom.“

19. V odvolaní otec namietal, že okresný súd podľa neho nesprávne vyhodnotil skutkový stav, respektíve
ho vôbec nezisťoval, pretože vychádzal z jednostranného tvrdenia matky, že od 01/2022 zarába matka

v spoločnosti ADaPa s. r. o. 520,- eur netto mesačne a jej manžel v tejto spoločnosti zarába ako
zamestnanec 100,- eur a ako konateľ 900,- eur mesačne. Navyše súd vôbec neuviedol, že matka
predložila výplatné pásky vo výške 600,- eur a nie vo výške 520,- eur (vyjadrenie matky na pojednávaní
dňa 08.08.2023). Uvedené skutočnosti o príjmoch tvrdené matkou a okresným „súdom zrejme prevzaté
bez kritického posúdenia sa nemôžu zakladať na skutkovom základe, pretože spoločnosť ADaPa s. r. o.

podľa analytického portálu N. dosiahla napr. za rok tržby 19.912,- eur (daňové priznanie za rok 2022),
pričom vykázala: - zisk 309,- eur (riadok 38), - daň z príjmov bola vo výške 175,- eur (riadok 36), - náklady
na ďalšie dane 126,- eur (riadok 13), - výdavky na chod spoločnosti vo výške 1.386,- eur (riadok 10),
- rôzne služby vo výške 6.044,- eur (riadok 11) a - osobné náklady vo výške 11.820,- eur (riadok 12)
16. Z uvedených položiek vyplýva, že spoločnosť mohla vyplatiť zamestnancom (matke a jej manželovi)

a konateľovi (manželovi matke) iba sumu 11.820,- eur, čo keď predelíme 12 mesiacmi, tak je to 985,-
eur mesačne pre tieto tri funkcie/zamestnania. Matka však deklarovala 520,- eur mesačne netto, čo
predstavuje pre spoločnosť cca 850,- eur cenu práce (výdavok na mzdy), t.j. iba matka spotrebovala
zo sumy 11.820,- eur sumu 10.200,- eur (850,- eur x 12), zvyšok predstavuje mzda manžela matky. Je
teda otázne, ako si vyplácal zo spoločnosti odmenu konateľ 900,- eur mesačne, ak spoločnosť nemohla

vygenerovať takúto sumu. Je zrejmé, že matka v otázke svojich príjmov neuvádzala plnú pravdu a pokiaľ
sa súd stotožnil s takouto zjavnou disproporciou, tak je zrejmé, že nevykonal vo veci potrebné šetrenie
pre rozhodnutie o výške výživného.“

20. V odvolaní otec namietal prekvapivosť rozhodnutia a nespreskúmateľnosť vo vzťahu k vyhodnoteniu

jehozdravotnémustavuotca,akokresnýsúdneuviedol,ženebudenaniektorédôkazyprihliadať,pričom
bez výhrady prijal všetky dôkazy matky a jej nepreukázané tvrdenia, hoci voči otcovi tak nepostupoval,
tak vo veci rozhodol prekvapivým rozhodnutím a odňal otcovi možnosť konať pred súdom, pretože
neprijal dôkazy, ktoré mu otec predložil a ktoré bol zo zákona povinný si overiť za účelom úplného
zistenia veci. Súd bol povinný otcovi oznámiť pred rozhodnutím vo veci, že jeho zdravotný stav nebude

brať do úvahy, pretože ho údajne nemá preukázaný a tiež uviesť dôvody, respektíve umožniť otcovi svoj
zdravotný stav preukázať „podľa predstáv súdu“, respektíve v rozsudku zrozumiteľne vysvetliť, prečo
si osobitne nezistil skutočný stav veci a neoslovil zdravotné zariadenia za účelom potvrdenia alebo
vyvrátenia diagnózy. Otec v odvolaní na č.l. 8 až 13 označoval rozhodnutia „ sudcu pani O. H.“.21. Otec v odvolaní namietal, že okresný súd nebral do úvahy, že matka pravidelne otcovi odmietla
dať dieťa po tom, ako docestoval za ním z K. do H. a vôbec sa tým nezaoberal. Okresný súd sa

nezaoberal jeho návrhom na zníženie výživného. V prípade, že to nie je dôvod na zníženie výživného,
tak žiadal, aby súd cestovné náklady riadne zohľadnil pri určení výživného tak, aby otcovi ostávali aj
prostriedky na cestovanie za synom, t.j. je nutné cestovné náklady zohľadniť ako oprávnené výdavky na
výživu syna, ktorý by bez týchto výdavkov nemohol tráviť s otcom žiadny čas. Otec nedáva na pohonné
hmoty „ mesačne 796,- eur, ako uviedol v podaní zo dňa 27.06.2022, tak ide o vyčíslenie PHM spolu

s amortizáciou, čiže ide o nesprávne skutkové zistenie súdu.“

22. V odvolaní otec uviedol, že okresný súd uviedol nesprávne skutočnosti a nedostatočne vyhodnotil
skutkový stav veci, matka v rámci konania nepriznala, že si do rodiny kúpili nové auto, okresný súd
nezobral do úvahy, že matka chodí viackrát do roka na zahraničné dovolenky, pričom otec do zahraničia
nechodí. Vyčítal okresnému súdu, že nevysvetlil, k akým zásadným zmenám pomerov prišlo, aby

muselo byť zvýšené výživné zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 250,- eur. Mesačný príjem matky
činí spolu aj prídavkami na jedno dieťa spolu s výživným od otca na dieťa celkom cca 970,- eur, čo
okresný súd v konaní zrejme nezisťoval, pretože túto sumu v rozsudku nevyjadril, a teda okresný súd pri
rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal z nesprávneho zisteného skutkového stavu, čo spôsobilo
nesprávne právne posúdenia a nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozsudku. Nie je v jeho možnostiach a

schopnostiach v súčasnosti platiť výživné v sume 250,- eur mesačne plus 62,- eur v spätných splátkach.
Generálne tvrdenie bez odkazu na reálnu judikatúru súdov nie je možné považovať za zdôvodnené
rozhodnutie, pretože nie je možné zistiť z akej justičnej praxe súd vychádzal, t.j. nie je možné zistiť v
akom rozsahu súd krátil peňažnú vyživovaciu povinnosť matky na dieťa z dôvodu osobnej starostlivosti.

23.Kdoručenémuvyjadreniuotcasavyjadrilamatka,ktoráuviedla,žesúhlasísnapadnutýmrozsudkom
okresného súdu.

24. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe včas podaného odvolania otca
maloletého preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu za aplikácie § 65, 66 CMP postupom bez

nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené podmienky pre nariadenie pojednávania v zmysle § 385
ods. 1 CSP a contrario, ak nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžadoval si to
dôležitý verejný záujem a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods.
1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie otca maloletého bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoP/45/2024-615 zo dňa
21.03.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na
úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie

uvedeného uznesenia krajského súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline.

26. Primárne krajský súd uvádza, že na základe podaného odvolania otca maloletého dieťaťa bol
posudzovaný rozsudok okresného súdu a na základe nižšie uvedených prijatých záverov krajský súd
dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nebolo dôvodné, preto rozsudok okresného súdu potvrdil

cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Odvolací súd tiež konštatuje, že
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, v jednotlivostiach naň poukazuje aj
odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).

27. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu otca zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutieo zvýšení vyživovacej povinnosti k maloletému A. a zamietnutiu návrhu na zníženie vyživovacej
povinnosti otca odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre

zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

29. Otec podľa obsahu odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

30. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).

31. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné

dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím

významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

32. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok

hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu

potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

33. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišným záverom ako okresný
súd.

34. Pripomína odvolací súd na tomto mieste, že hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o

výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu
byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal
preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o

neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene
výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako
aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade,
ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej
povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od

poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností
povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie, či ukončenie
vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie
ďalšej, vyššej formy štúdia, zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie, zmena zdravotného stavu ainé. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku
plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné
relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

35. Zákon o rodine v § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa.
Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinnéhorodiča.Vzmysle§75ods.1vetydruhejZákonaorodinenaschopnosti,možnostiamajetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

36. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení

vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne
a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len
na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj
ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie,

kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne
ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov
obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých
potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov
vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na

okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného
pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z
rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V
tejto súvislosti je významný i § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktorý zakotvuje, že na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac súd prihliadne aj
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

37. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vo svojom rozhodnutí správne vychádzal z toho, že
vyčíslenie výdavkov dieťaťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných

potrieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patria bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady
na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa

najviac prejaví v porovnaní životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Kritériami určovania rozsahu výživného
sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri
určovaní konkrétneho rozsahu výživného preto správne okresný súd vychádzal predovšetkým z toho,
aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na

bývanie,akoajpotrebysúvisiacesrozširovanímaprehlbovanímvzdelaniadetí,rozvojomichzáujmovna
budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým
od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má
výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené

potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ
nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej
náročnosti, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné
osobitne dokazovať. Dokazovať treba len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú

z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Otec vyčítal okresnému súdu, že nevysvetlil, k akým
zásadným zmenám pomerov prišlo, aby muselo byť zvýšené výživné zo sumy 120,- eur mesačne na
sumu 250,- eur, a podľa otca mesačný príjem matky činí spolu aj prídavkami na jedno dieťa spolu
s výživným od otca na dieťa celkom cca 970,- eur, a tiež uviedol, že nie je v jeho možnostiacha schopnostiach v súčasnosti platiť výživné v sume 250,- eur mesačne plus 62,- eur v spätných
splátkach. V súvislosti s touto argumentáciou otca odvolací súd uvádza, že na základe výsledkov z
dokazovania pred okresným súdom, bol vytvorený priestor pre odvolací súd, aby sa stotožnil so závermi

okresného súdu, v zmysle ktorých otec v čase svojej evidencie na úrade práce, zakupoval spotrebiče
do domácnosti, ani s tvrdením, že predaj bytu bol motivovaný zdravotným stavom otca a financovaním
alternatívnej liečby, pretože najskôr tvrdil, že tieto financie minul na šport a osobné koníčky s tým, že toto
tvrdil preto, lebo nechcel súd informovať o svojom zdravotnom stave, ale bol v tomto smere zahnaný do
kúta. Pokiaľ otec má zvýšené výdavky v súvislosti so svojím aktuálnym stavom, na to, aby ich okresný

súd zobral pri dokazovaní do úvahy, bol otec povinný tieto výdavky riadne preukázať, čo však neurobil.
Otec taktiež počas konania menil svoje vyjadrenia týkajúce sa výšky jeho vyživovacej povinnosti, keď
túto najskôr žiadal znížiť, potom nezmeniť jej výšku, a preto aj z uvedeného dôvodu má súd za to, že otec
dieťaťa je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v pôvodne stanovenej výške za obdobie od 01.11.2022
do 31.07.2023, v ktorom období bol otec práceneschopný ako aj vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie.

38. V odvolaní otca nenašli premietnutie konštatovania okresného súdu, že i na jeho strane došlo k
zmene pomerov tak, že okresný súd zmenil výšku jeho vyživovacej povinnosti k maloletému počas troch
rôznych období, kedy v dvoch obdobiach toto výživné zvýšil a v jednom období mal okresný súd na
základe vykonaného dokazovania za to, že táto vyživovacia povinnosť by mala zostať v nezmenenej

výške. Okresný súd konštatoval, že „ Prvé obdobie je od 01.09.2021 do 31.10.2022, kedy otec vykonával
podnikateľskú činnosť, v tomto období odpredal aj byt, z ktorého mal finančné prostriedky, ktoré
deklaroval, že za 12 mesiacov minul na svoje koníčky, bez ohľadu na to, že dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti za toto obdobie, súd prihliadal
aj na to, že otec musí za synom cestovať, pričom musí vynakladať financie na pohonné hmoty na to,

aby si uplatnil svoje rodičovské práva a videl maloletého.“ Je teda zrejmé podľa odvolacieho súdu,
že okresný súd prihliadol nato, že musí cestovať za synom, vynakladať finančné prostriedky Okresný
súd v odôvodnení uviedol, že „ Druhé obdobie, kedy súd zvýšil vyživovaciu povinnosť, bolo obdobie
od 01.08.2023 naďalej, kedy otec znova svoju podnikateľskú činnosť obnovil. Otec ako rodič musí
vynakladať všetky sily na to, aby si dokázal riadne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi a je

pravdou, že otec síce deklaroval zdravotné problémy, ale de facto ich riadnymi lekárskymi správami, z
ktorých by vyplývali jeho zdravotné problémy a finančné problémy s tým súvisiace, súdu nepreukázal.
Opätovneajpritomtoobdobísúdzohľadniltúskutočnosť,žeoteccestujezasynom.Zatietodveobdobia
teda súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca tak ako bolo odôvodnené.“ Dôvody uvádzané okresným
súdom však nenašli premietnutie v odvolaní otca.

39. Podľa zistení odvolacieho súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, aj že okresný
súd uviedol, že „Od 01.11.2022 do 31.07.2023 zostáva výživné nezmenené, lebo v tomto období otec
bol aj práceneschopný a bol aj nezamestnaný.“, ani tieto dôvody uvádzané okresným súdom však
nenašli premietnutie v odvolaní otca, z ktorého je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní bral do

úvahy skutočnosti vyplývajúce z otcom tvrdeného zdravotného stavu. Okresný súd správne teda podľa
odvolacieho súdu prihliadol pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti aj na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa okresný súd zistil ich reálne príjmy,
celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady. Pri určovaní miery životnej úrovne môže súd
vziať do úvahy zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa odvolacieho súdu nemohlo zostať v rovine posúdenia
nepovšimnutým, že bol to odvolateľ, ktorý pracovný pomer skončil z dôvodu, že sa na smerovaní firmy
nedohodol so svojimi rodičmi, dňa 09.03.2022 založil novú spoločnosť PETROS s.r.o. a 07/2021
otec predal 1-izbový byt za kúpnu cenu 120.000,- eur, podľa jeho vyjadrenia túto sumu minul za
obdobie jedného roka na aktivity typu šport a osobné koníčky. Uvedené závery okresného súdu, zostali

nevyvrátené a oproti nim stoja v odvolaní poukazy otca na výšku príjmu matky a jeho námietky, že je
„ ......otázne, ako si vyplácal zo spoločnosti odmenu konateľ 900,- eur mesačne, ak spoločnosť nemohla
vygenerovať takúto sumu. Je zrejmé, že matka v otázke svojich príjmov neuvádzala plnú pravdu a
pokiaľ sa súd stotožnil s takouto zjavnou disproporciou, tak je zrejmé, že nevykonal vo veci potrebné
šetrenie pre rozhodnutie o výške výživného.“ V tejto rovine otec namietal, že „Pokiaľ súd nedokázal

túto nezrovnalosť vysvetliť, tak nemohol ani vo veci kvalifikovane rozhodnúť, čím sa rozsudok stal
nepreskúmateľný a čo je vyslovene dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie za
účelom zistenia skutočných príjmov matky.“ Pri posúdení (ne)relevantnosti tejto odvolacej argumentácie
otca odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo predsa rozhodným a nosným posúdenie príjmu konateľav predmetnej spoločnosti a tiež nie je zrejmé a odvolateľom dopovedané, ako by skutočnosť výšky
odmeny konateľa v konečnom dôsledku ovplyvnila výšku príjmu matky, a to ani v porovnaní s otcom
získanou kúpnou cenou za 1-izbový byt 120.000,- eur. Odvolací súd potom túto námietku otca nemohol

vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu.

40. Pokiaľ otec v odvolaní uvádzal, že okresný súd vychádzal z jednostranného tvrdenia matky, že od
01/2022 zarába matka v spoločnosti ADaPa s. r. o. 520,- eur netto mesačne a navyše okresný súd
podľa otca vôbec neuviedol, že matka predložila výplatné pásky vo výške 600,- eur a nie vo výške 520,-

eur, tak odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisového materiálu nevyplývajú výplatné pásky matky
na sumu 600 eur.

41. V odvolaní otec uviedol, že „Tvrdíme, že náklady na bývanie vôbec nemali byť zohľadnené pri
rozhodovaní o výživnom“. Odvolací súd mal za to, že postup okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní
o výške výživného zobral do úvahy náklady na bývanie postupoval vecne správne, v podrobnostiach sa

odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. V tomto smere odvolací
súd len primerane a podporne poukazuje i na závery vyplývajúce z rozhodnutí Mestského súdu
Bratislava II sp.zn. B3-38P/206/2022, Krajského súdu Trnava sp.zn.12CoP/41/2023, Krajského súdu
Prešov sp.zn. 23CoP/36/2023, Krajského súdu Trnava 12CoP/41/2023, Krajského súdu Žilina sp.zn.
11CoP/34/2018.

42. Pokiaľ otec v odvolaní namietal prekvapivosť rozhodnutia a odňatie možnosti konať pred súdom,
tak odvolací súd nemohol konštatovať dôvodnosť týchto námietok. V prejednávanej veci odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých

(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdnysystém”(pozriSutyazhnik
proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok
„justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb, že len skutočnosť, že

odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu, sama o sebe nezakladá odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strán sporu o
nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým
by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu,
kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

43. Odvolací súd uvádza, že mal spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu, ktorý
má zákonom vyžadované náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Okresný
súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal so skutkovými ako aj

právnymi okolnosťami, na v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie uviedol právnu úpravu, ktorú
aplikoval. Okresný súd zrozumiteľným a jasným spôsobom vyjadril skutkové zistenia, právne závery,
ktoré zdôvodnil a k podstatným okolnostiam sporovej veci sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril.
AjvzmysleužustálenejjudikatúryNajvyššiehosúduSRaÚstavnéhosúduSRvyplýva,žeakvšeobecný
súd stručným a zrozumiteľným spôsobom odôvodní svoje rozhodnutie a vysporiada sa s podstatnými

okolnosťami súdenej veci, je z tohto hľadiska jeho rozhodnutie riadne odôvodnené, k čomu došlo aj v
danej právnej veci.

44. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným
súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym

posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné
práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod
normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne

interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú
vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie
okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnomkonaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne
a správne zistený skutkový stav veci.

45. Otec v odvolaní na č.l. 8 až 13 označoval rozhodnutia „sudcu pani O. H.“. V tejto súvislosti odvolací
súd uvádza, že takýto poukaz otca na ďalšie konania vedené tým istým sudcom a rozhodnutia v nich,
nemožno považovať bez ďalšieho za relevantný pre vyhodnotenie okolností vyplývajúcich z týchto
konaní, ktoré v skutkových okolnostiach sú predsa rozdielne od prejednávanej veci a bez ďalšieho
nepredstavujú tieto rozhodnutia také skutočnosti, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie okresného bolo

nesprávne.Jepotrebnémaťnapamätito,čoodvolacísúduviedolvyššie,žepreurčenievýškyvýživného
pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z
rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru
každej prejednávanej veci. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ani jedno rozhodnutie, ktoré otec
v odvolaní na č.l. 8 až 13 označoval, nemá rovnaký skutkový a právny základ. V danom prípade,
keďže nejde o ustálenú judikatúru, na ktorú odkazoval otec, pričom obsahom princípu právneho štátu

je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach
dáva rovnaká odpoveď, nemožno podľa odvolacieho súdu očakávať, že tieto rozhodnutia hoc aj od toho
istého sudcu budú mať dopad na prejednávanú vec.

46. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom otca, že nevykonaním ďalších dôkazov došlo k zásahu

do práva otca na spravodlivý súdny proces. Krajský súd vo všeobecnosti považuje za potrebné poukázať
na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb
domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale

pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

47. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu,
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou
zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné

prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom degenatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). K zásahu do práva
na spravodlivý súdny proces dochádza vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Vyžaduje sa, aby miera porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu
nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/69/2017). K danej situácii vzhľadom k priebehu a postupu konania pred súdom
prvej inštancie, vo vzťahu k právu otca na spravodlivý súdny proces nedošlo, preto ani v tomto smere

nebol relevantný odvolací dôvod otca.

48. Pokiaľ otec namietal závery okresného súdu, ktorých správnosť bola okresným súdom dotvrdzovaná
sodkazomnajustičnúprax,čookresnýsúduviedolnajmävods.17.napadnutéhorozsudku,takodvolací
súd konštatuje, že tento odkaz z pohľadu odvolacieho súdu nemá za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a ani nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a ani odňatie možnosti konať pred
súdom, pretože okresný súd primárne poskytol ku svojim záverom skutkové tvrdenia a následne právne
hodnotenie veci, ktoré vytvárajú dostatočný základ pre preskúmanie týchto záverov v odvolacom konaní,
a to aj bez explicitného uvedenia podľa „justičnej praxe“.

49. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd v zhode s okresným súdom konštatuje, že otcom
navrhované zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa, keďže na strane navrhovateľa
nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, pretože podľa záverov
okresného súdu a zistení v odvolacom konaní došlo k preukázateľne podstatnej zmene pomerov nastranemaloletéhodieťaťa,keďžemaloletývčaserozhodovaniaokresnéhosúdu mal22mesiacov,aniet
sporu podľa odvolacieho súdu, že jeho náklady postupne rastú, keďže dospieva, zvyšujú sa výdavky
na stravovanie, ošatenie, hygienu, pričom otec sa v zásade na osobnej starostlivosti nepodieľa, takže

výživné je jediná povinnosť, ktorú si vo vzťahu k maloletému plní, preto nevidel, ani odvolací súd v zhode
s okresným súdom, dôvod na iné rozhodnutie ako okresný súd, na ktoré i v tejto časti sa cez úpravu v
§ 387 ods. 1, 2 CSP v podrobnostiach odkazuje.

50. Súd poukazuje na platnú judikatúru, v zmysle ktorej novým súdnym rozhodnutím bez preukázania

zmeny pomerov nie je možné zmeniť výšku výživného, pretože by išlo len o reparáciu súdneho
rozhodnutia, ktorá je neprípustná.

51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1
CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecnýchnáležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania (§ 430 CSP).