Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoR/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521201248
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1521201248.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu

Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: D.C.P. Hellas Ltd.,
Agrotemachio 1393, 57006 Vasilika, Grécko, reg. č. 0584 2840 4000, zastúpeného: JNC Legal s. r. o., so
sídlom Panenská 8, Bratislava, IČO: 36 807 231, proti žalovanému: RAJO a. s., so sídlom Studená 35,
Bratislava, IČO: 31 329 519, zastúpený: bnt attorneys-at-law, s. r. o., so sídlom Cintorínska 7, Bratislava,
IČO: 35 886 978, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odklade vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalobcu voči rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/2/2021 -
187 zo dňa 08.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/2/2021 - 187 zo dňa
08.06.2022 potvrdzuje.

II. Žalovanému súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
sp. zn. Rsp M12/2019 zo dňa 08.10.2020, vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej
a priemyselnej komory v Bratislave a zamietol návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozhodcovského
rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
„22. Nebolo sporné, že žalobca v rozhodcovskom konaní na Rozhodcovskom súde Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave pod sp. zn. Rsp M-12/2019 neuplatnil žiadne
procesné práva a nesplnil žiadne procesné povinnosti, preto súd na dôvody zrušenia napadnutého
rozhodcovského rozsudku teda, že žalobca nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu a že
mu nebolo umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní s poukazom na § 40 ods. 4 zákona o

rozhodcovskom konaní neprihliadol, lebo žalobca tieto dôvody nenamietol bez zbytočného odkladu v
tomto rozhodcovskom konaní.
23.Vovzťahukvýkladuodoručovanípodľa§5Rokovaciehoporiadkurozhodcovskéhosúdu,súddospel
k záveru, že v predmetnom rozhodcovskom konaní sa nemalo doručovať podľa gréckych procesných
predpisov, keďže druhú vetu § 5 ods. 6 Rokovacieho poriadku nemožno vytrhnúť z kontextu celého
ustanovenia o doručovaní. Z výkladu tohto ustanovenia v prípade slova „stačí“ znamená, že v danom
prípade, ak by slovenské procesné predpisy o doručovaní boli prísnejšie ako procesné predpisy o

doručovaní v štáte miesta doručenia teda grécke procesné predpisy, postačuje, aby sa doručovanie
vykonalo podľa týchto menej prísnych gréckych procesných predpisov. Tento prípad však nenastal,
keďže požiadavky na doručovanie v Grécku sú prísnejšie. Rozhodcovský súd pri doručovaní všetkýchpísomností žalobcovi sa správne postupoval podľa Rokovacieho poriadku, na ktorý sa subsidiárne
vzťahujú ustanovenia o doručovaní zákona o rozhodcovskom konaní.
24. Ďalej súd uvádza, že z nesporného skutkového stavu a z listinných dôkazov mal súd preukázané,

že rozhodcovský súd doručoval žalobcovi žalobu s výzvou na vyjadrenie so sprievodnou správou a to
na adresu jeho aktuálneho sídla v čase rozhodcovského konania, pričom žalobca si zásielku v odbernej
lehote neprevzal, čím nastala fikcia doručenia podľa citovaného ustanovenia § 5 ods. 6 Rokovacieho
poriadku. Napriek tejto fikcií rozhodcovský súd vykonal naviac doručovanie žaloby so sprievodnou
správou aj na adresu jeho prevádzkarne. Odkiaľ sa rovnako vrátila neprevzatá v odbernej lehote.

Rovnako v súlade s ustanoveniami o doručovaní Rokovacieho poriadku rozhodcovský súd doručoval
aj Oznámenie o ustanovení rozhodcovského senátu a tiež predvolanie na ústne pojednávanie, ktoré
doručoval nielen na adresu sídla, ale aj na adresu prevádzkarne žalobcu. Súd má za to, že všetky tieto
písomnosti boli uložené na pošte a neboli žalobcom prevzaté v odbernej lehote a preto s poukazom na
§ 5 ods. 6 Rokovacieho poriadku sa považujú za doručené, napriek tomu, že žalobca si ich nevyzdvihol.
25. Preukázanie o vykonaní lekárskeho zákroku žalobcovi dňa 19.03.2020 žiadnym spôsobom

neospravedlňuje jeho konanie, pre ktoré si nevyzdvihol žalobu doručovanú mu do jeho sídla v čase
od decembra 2019 (zásielka so žalobou bola podaná na 58Cr/2/2021 9 pošte 06.12.2019) až do
februára 2020 (zásielka so žalobou ako nevyžiadaná sa vrátila rozhodcovskému súdu 13.02.2020).
Tvrdenia žalobcu o domácej liečbe po 19.03.2020, pandémia COVID-19, preberanie pošty výlučne
konateľom žalobcu, ďalej neoznámenie o uložení zásielky gréckou poštou, či notorická nespoľahlivosť

gréckej pošty ako dôvody nevyzdvihnutia písomností v odbernej lehote súd považuje za účelové,
nepreukázané a zároveň riadne popreté žalovaným. Navyše všetky tieto dôvody sa rovnako vzťahovali
aj na doručenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol doručovaný žalobcovi rovnakým spôsobom ako
všetky predchádzajúce písomnosti, avšak tento napriek totožným dôvodom si už žalobca vyzdvihol. Súd
neuverilžalobcovi,žeouloženírozhodcovskéhorozsudku„sadozvedellennáhodouprinávštevepošty“.

Z uvedeného teda vyplýva, že všetky písomnosti - žaloba, oznámenie o ustanovení rozhodcovského
senátu ako aj predvolanie na pojednávanie - žalobcovi boli doručené fikciou doručenia v súlade s
rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu. Neprevzatie týchto písomností z rozhodcovského súdu
znamená, že žalobca sa sám rozhodol rozhodcovského konania nezúčastniť a svoje procesné práva
neuplatniť. S poukazom na vyššie uvedený § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní to má za

následok, že sa obral o možnosť namietať akékoľvek dôvody zrušenia predmetného rozhodcovského
rozsudku, preto súd žalobu zamietol.
26. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalobcu súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (III. ÚS 209/04).

27. Súd poukazuje na starorímsku zásadu - „práva patria len bdelým“ (vigilantibus iura scripta sunt)
(pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon
svojich práv a ktorí svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa
o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a

pod. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011.
28. Súd je obligatórne povinný skúmať dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1
písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní. Predmet sporu sporových strán bolo podľa platného práva
možné a dovolené riešiť v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z). Vo
vzťahukskúmaniuporušeniaverejnéhoporiadkusúduvádza,žesúdnakontrolasúladurozhodcovského

sporu s verejným poriadkom za žiadnych okolností nezakladá meritórny prieskum rozhodcovského
rozsudku.Súdkonštatuje,ževpredmetnomrozhodcovskomsporežiadneporušenieverejnéhoporiadku
nezistil.
29. Súd návrh na odklad vykonateľnosti zamietol s poukazom na ust. § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002
Z. z., keď citované zákonné ustanovenie neuvádza, že odklad vykonateľnosti by bol možný, len

ak hrozí značná ujma alebo sú dôvody hodného osobitného zreteľa (porov. § 412 a 444 Civilného
sporového poriadku) prípadne, že sa žalobe vo veci samej vyhovie. Podľa súdu jediným predpokladom
je návrh samotného účastníka konania na odloženie vykonateľnosti. Nakoľko súd žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorého odkladu sa žalobca domáhal nevyhovel, nevyhovel ani jeho návrhu
na odklad. Súčasne k výkonu 58Cr/2/2021 10 rozhodcovského rozsudku nemôže dôjsť, nakoľko

príslušný grécky súd prerušil konanie o uznanie tohto rozhodcovského rozsudku do právoplatného
skončenia tohto konania.“
3. Súd prvej inštancie vec v merite právne posúdil podľa ustanovení § 25 ods. 1, § 40, § 41 § 50 ods. 2
zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní a § 5 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu.4. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cr/2/2021 - 187 zo dňa 08.06.2022 podal včas
odvolanie žalobca, ktorý vymedzil odvolacie dôvody ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) písm. c), písm.
d) a písm. h) CSP a rozsudok napadol v celom jeho rozsahu. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.

c) CSP žalobca slovne vymedzil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd poznamenáva, že k danému slovnému vymedzeniu
korešponduje ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
5. Uplatnené odvolacie dôvody spoločne zdôvodnil tým, že nemohol účinne v rozhodcovskom konaní
namietať vady podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. ZoRK. resp. ak by aj uvedené namietal, nemohlo by

to mať na rozhodcovské konanie žiadny účinok. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať, je záväzný a rozhodca ho už s výnimkou opráv chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých
nesprávností (§ 36 ods. 1) nemôže nijakým spôsobom meniť ani nemôže rozhodcovský rozsudok zrušiť
a pokračovať v rozhodcovskom konaní. Žalobca mal zato, že účelom ustanovenia § 40 ods. 4 ZoRK je
docieliť, aby účastníci rozhodcovského konania svoje práva a námietky uplatňovali už v rozhodcovskom
konaní, aby mohli byť v tomto rozhodcovskom konaní prejednané a relevantným spôsobom zohľadnené,

a aby sa tak minimalizoval počet konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku v prípadoch, kedy možno
tieto vady konania odstrániť už v rozhodcovskom konaní.
6. Podľa žalobcu zámerom zákonodarcu nemohlo byť, aby sa toto ustanovenie uplatňovalo aj
v prípadoch, keď v rozhodcovskom konaní už nemožno dosiahnuť nápravu, ako je to aj v
prejednávanej veci. Žalobca sa domnieval, že za ním tvrdených a preukázaných skutkových okolností

(že o rozhodcovskom konaní a ustanovení rozhodcu bol prvý krát upovedomený až doručením
rozhodcovského rozsudku, je požiadavka na namietaní týchto vád v rozhodcovskom konaní: 1.
nesplniteľná, pretože rozhodcovské konanie sa už skončilo, 2. neúčelná, pretože vzhľadom na
skončenie konania už touto námietkou nemožno v rozhodcovskom konaní dosiahnuť žiadnu nápravu,
3. v rozpore so zjavným účelom ustanovenia § 40 ods. 4 ZoRK, 4. prejavom neprípustného právneho

formalizmu, ktorým sa zasahuje do ústavného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva pred súdom.
7. Z vyššie uvedených dôvodov mal žalobca zato, že tým, že v zmysle odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd prvej inštancie nesprávne sa opierajúc o ustanovenie § 40 ods. 4 ZoRK, neprihliadol
na dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatnené žalobcom, v dôsledku čoho súd žalobu

zamietol.
8. Žalobca aj v odvolaní obsiahol argumentáciu o povinnosti rozhodcovského súdu uplatniť na
doručovanie písomností v rozhodcovskom konaní postup podľa gréckeho právneho poriadku.
9. V nadväznosti na uvedené žalobca trval na tom, že hoci formalisticky Rokovací poriadok RS
SOPK nevyžadoval doručovanie podľa gréckych právnych predpisov, malo sa takto v danom prípade

postupovať. Keďže k tomu nedošlo, sú dané podľa neho dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Žalobca bol ďalej názoru, že súd prvej inštancie sa s uvedenou argumentáciou žalobcu nijakým
spôsobom nevysporiadal.
10. Vo vzťahu k otázke o splnení fikcie doručenia listín v priebehu rozhodcovského konania žalobca
namietal, že v danom prípade nebolo preukázané, že bolo doručovanie zásielky preukázateľne

oznámené žalobcovi a či nastala fikcia doručenia. Žalobca doručenie týchto oznámení popieral.
11. Žalobca záverom zhrnul, že tým, že:
- súd prvej inštancie neskúmal, či bola naplnená aj podmienka oznámenia zásielky potrebná na
nastúpenie fikcie doručenia,
- v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou nepovažoval tvrdenie žalobcu o neoznámení zásielok

doručovaných žalobcovi za preukázané, resp. tým, že nepreniesol dôkazné bremeno o opaku na
žalovaného,
- bez akéhokoľvek relevantného dôkazu alebo dôvodu vyvodil, že ak žalobca prevzal rozhodcovský
rozsudok, musel vedieť aj o doručovaní a uložení iných zásielok zasielaných v rozhodcovskom konaní,
- nepripustil okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu jediného konateľa žalobcu ako relevantné pre

posúdenie dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
čím došlo k vadám, ktoré odôvodňujú podanie odvolania (špecifikované vyššie).
12. Žalobca bol názoru, že žalobe vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
je potrebné v celom rozsahu vyhovieť, pretože preukázal dôvody na zrušenie rozhodcovského dôvodu
ako aj dôvody na odklad jeho vykonateľnosti. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie resp. aby tento zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
13. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 24.10.2022 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za zákonný, vecne správny a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.14. K námietkam žalobcu k aplikácii ustanovenia § 40 ods. 4 ZORK žalovaný uviedol, že s jeho
názorom nesúhlasí, pretože stojí na preukázateľne nesprávnom predpoklade, že žalobca mal možnosť
sa o rozhodcovskom konaní dozvedieť prvýkrát až momentom, kedy mu bol doručený rozhodcovský

rozsudok. Žalovaný bol názoru, že všetky pre rozhodcovské konanie relevantné písomnosti boli
žalobcovi riadne doručené, a to na základe fikcie doručenia v súlade s rokovacím poriadok RS SOPK.
15. Poukázal na to, že správnosť záveru súdu prvej inštancie o tejto otázke potvrdzuje aj rozhodnutie
nezávislého gréckeho súdu, ktorým je Okresný súd v Thessalonikách (Solún), ktorý na podklade
návrhu žalovaného zo dňa 03.09.2021 v konaní č. k. 2644/2022 rozhoduje o uznaní napádaného

rozhodcovského rozsudku RS SOPK na účely jeho núteného výkonu (exekúcie) v Grécku. V rámci
konania o uznaní súd v Thessalonikách vydal rozhodnutie, v ktorom konštatoval, že všetky pre
rozhodcovské konanie relevantné písomnosti zo strany RS SOPK boli žalobcovi (v konaní o uznaní v
postavení odporcu) doručené v súlade príslušnými predpismi. Dal do pozornosti, že všetky námietky
žalobcu týkajúce sa údajne nesprávneho postupu doručovania, Okresný súd v Thessalonikách v celom
ich rozsahu ako neopodstatnené odmietol.

16. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie aplikoval § 40 ods. 4 ZoRK na
posudzovaný prípad, avšak neprihliadol na dôvody na zrušenie žalobou napádaného rozhodcovského
rozsudku.
17. K potrebe aplikácii gréckych procesných predpisov na doručovanie žalovaný uviedol, že strany
sporu, teda aj žalobca, si v rámci svojho zmluvného vzťahu, ktorý predstavovala Rámcová kúpna zmluva

z roku 2013, konkrétne v bode 11.5 danej zmluvy dohodli rozhodcovskú doložku s tým, že ak mal
žalobca k postupu doručovania akékoľvek výhrady, tieto mal žalovanému adresovať v procese prípravy
Rámcovej kúpnej zmluvy, príp. Rámcovú kúpnu zmluvu v takom znení neuzatvoriť. Nič také sa však
v posudzovanom prípade neudialo. Preto akúkoľvek následnú argumentáciu žalobcu, spochybňujúcu
postup doručovania podľa Rokovacieho poriadku RS SOPK, s ktorým žalobca podpisom Rámcovej

kúpnej zmluvy dobrovoľne súhlasil, nemožno považovať za nič iné, ako účelovú argumentáciu.
18. Za daných okolností podľa žalovaného neexistuje žiadny právne relevantný dôvod na to, aby RS
SOPK doručoval listiny v rozhodcovskom konaní podľa gréckych právnych predpisov, a rovnako tak
neexistuje žiadny právne relevantný dôvod na to, aby mohol byť postup RS SOPK pri doručovaní podľa
Rokovacieho poriadku, s ktorým žalobca preukázateľne vyjadril svoj súhlas, vyhodnotený ako nesprávny

a nezákonný.
19. Preto záver súdu prvej inštancie o tom, že doručovanie v rozhodcovskom konaní pred RS SOPK sa
spravuje Rokovacím poriadkom SOPK, a nie gréckymi procesnými predpismi, považoval žalovaný za
správny. Žalovaný upriamil pozornosť na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Thessalonikách,
č.k.2644/2022súdvosvojomrozhodnutízodňa25.02.2022,č.k.2644/2022,konštatoval,ževšetkypre

rozhodcovské konanie relevantné písomnosti zo strany RS SOPK boli žalobcovi doručené bezchybne
v súlade príslušnými predpismi.
20. Podľa žalovaného úprava doručovania, zakotvená v rokovacom poriadku RS SOPK, plne zodpovedá
zákonnej úprave doručovania v § 25 Zo RK, ktorá umožňuje, aby sa účastníci rozhodcovského
konania na spôsobe doručovania dohodli. V danom prípade strany sporu túto dispozitívnu úpravu využili,

keďže sa dohodli, že sa konanie, vrátane procesu doručovania pred RS SOPK, bude riadiť Rokovacím
poriadkom RS SOPK.
21. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že sa súd nevysporiadal s tým, či bolo doručovanie
jednotlivých zásielok v rámci RS SOPK, pri ktorých súd prvej inštancie konštatoval fikciu doručenia,
žalobcovi zo strany gréckeho poštového podniku oznámené a poukázal na bod 25 odôvodnenia

napadnutého rozsudku.
22. Podľa žalovaného žalobca v priebehu konania menil/prispôsoboval svoju argumentáciu, ktorou
preukazoval dôvodnosť podanej žaloby. Žalobca totiž až potom, čo bolo preukázané, že všetky zásielky
zo strany RS SOPK boli žalobcovi riadne doručované - pričom v žalobe žalobca tvrdil presný opak - až vo
svojej replike (ktorú mimochodom podal až sedem (7) mesiacov po súdom stanovenej lehote, viď bod 3.

odôvodnenia Rozsudku) žalobca na svoju obranu začal uvádzať, že mu zásielky zo strany gréckej pošty
oznámené údajne neboli. Navyše, uvedomujúc si neudržateľnosť svojej argumentácie začal žalobca už
pre istotu vopred, avšak bez akýchkoľvek dôkazov, spochybňovať i pravosť záznamov z gréckej pošty
o tom, že mu zásielky z RS SOPK oznámené boli, a to pre údajnú „notorickú nespoľahlivosť“ poštových
doručovateľov v Grécku, k čomu však rovnako neprodukoval žiadny dôkaz. O nedôveryhodnosti

žalobcovej verzie o údajne chýbajúcich oznámeniach o doručovaní zásielok podľa žalovaného svedčí
aj skutočnosť, že žalobca do konania pred súdom prvej inštancie nepredložil jediný dôkaz o tom, že by
ním tvrdené pochybenia pri doručovaní bol akokoľvek namietal - reklamoval - na príslušnom gréckompoštovom úrade, čo by bola jediná rozumná reakcia v danom prípade. Uvedené dokresľuje účelovosť
jeho argumentácie.
23. S námietkami odvolateľa o potrebe uplatnenia negatívnej dôkaznej teórie vo vzťahu k oznámeniu

poštových zásielok, žalovaný taktiež nesúhlasil. Podľa žalovaného nie je mysliteľné, aby súd bez
akýchkoľvek relevantných dôkazov pripustil spochybňovanie pravosti poštových záznamov. Opačné
vnímaniebyboloneželanýmnávratompred01.07.2016,kedynadobudliúčinnosťnovéprocesnékódexy
vrátane CSP, čo by malo nedozerné dôsledky na vedenie nie len rozhodcovských ale aj konaní pred
všeobecnými súdmi, keďže pri doručovaní písomností v listinnej, nie elektronickej forme, by adresátovi

s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu stačilo na svoju obranu uviesť, že napr. „žiadny žltý lístok z
pošty sa v mojej schránke nenachádzal “, s tým, že je úlohou doručovacieho orgánu (súdu) aby mu
preukázal opak. Je celkom zjavné, že takéto niečo nie je v právnom štáte udržateľné.
24. Poukazujúc na § 111 ods. 1 CSP žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru pri doručenke a ostatných
poštových záznamov je potrebné prezumovať ich pravdivosť, pokiaľ nie je preukázaný opak. Následkom
uvedeného je, že dôkazné bremeno nepravdivosti dôvodov vrátenia zásielky musí preukazovať práve

žalobca, a nie žalovaný. Podľa žalovaného je žiadúce a správne, aby sa či už rozhodcovský alebo
všeobecný súd mohli spoliehať na hodnovernosť údajov pochádzajúcich z poštového podniku, a naopak
nie je žiadúce, aby boli súdy postup doručovania povinné preverovať. Ak v procese doručovania dôjde ku
chybe na strane poštového podniku a v dôsledku daného pochybenia vznikne niekomu škoda (napr. by
poštový doručovateľ sfalšoval záznam o oznámení zásielky) nič nebráni tomu, aby sa poškodená osoba

domáhala svojho nároku na náhradu spôsobnej škody od poštového podniku, keďže ide o pochybenie
práve na strane poštového podniku.
25. Žalovaný ďalej tvrdil, že zo znenia § 40 ods. 1 písm. a) explicitne vyplýva, že dôkazné bremeno
ohľadom existencie dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku nesie žalobca. Konanie o žalobe na
zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je „bežným“ súdnym konaním, v ktorom sa riešia civilno - právne

spory.Ideosúdnyprieskumazásahuždoprávoplatneskončenýchvecí,ktorýbysadalskôrpripodobniť
systému mimoriadnych opravných prostriedkov, preto sú na žalobcu kladené vyššie požiadavky, a to
predovšetkým k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k tvrdením dôvodom žaloby, v porovnaní s
„bežnou“ civilnou žalobou. Uvedený záver podporuje aj ustálená judikatúra Ústavného súdu SR, ktorý vo
viacerých svojich rozhodnutiach uvádza, že ingerencia všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej

činnosti rozhodcovských súdov má byť minimálna (viď napr. I. ÚS 234/2013 alebo I. ÚS 143/2013).
26. Vo vzťahu k tvrdeniam o neoznámení zásielok doručovaných zo strany gréckej pošty, čo bol až v
replike žalobcu artikulovaný dôvod, musí podľa žalovaného dôkazné bremeno znášať výlučne žalobca.
Dané tvrdenie žalobcu bolo podľa žalovaného možné minimálne nepriamo preukázať včas podanými
reklamáciami k postupu doručovania na gréckej pošte, či inými skutočnosťami, ktoré by aspoň v nejakej

rozumnej miere preukazovali tvrdenia žalobcu, čo sa však nestalo, preto rozsudok súdu prvej inštancie
rovnako tak aj v tejto časti možno považovať za vecne správny.
27. Záverom žalovaný poukázal na to, žalobca svoj návrh na odklad vykonateľnosti napádaného
rozhodcovského rozsudku nedostatočne odôvodnil, a tým pádom nepreukázal splnenie súdnou praxou
(viď II. ÚS 25/2018 -20 z 11. januára 2018) kumulatívne požadovaných predpokladov na nariadenie

odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, preto je rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti
podľa žalovaného správny.
28.Podanímzodňa07.12.2022žalobcareagovalnaskoršievyjadreniežalovanéhotak,žetotonamietal/
rozporoval v celom rozsahu. V súvislosti s aplikáciou § 40 ods. 4 ZoRK žalobca namietal, že záver
Okresného súdu v Thessalonikách nie je pre odvolací súd (ani pre súd prvej inštancie) v tomto konaní

záväzný, pretože zo strany predmetného súdu ide len o posúdenie prejudiciálnej otázky a žalobca
považoval závery tohto súdu za nesprávne, pretože podľa jeho názoru dotknutý súd opomenul aplikovať
ustanovenia rokovacieho poriadku RS SOPK o doručovaní písomností v rozhodcovskom konaní, najmä
neskúmal, či boli predmetné písomnosti Žalobcovi aj riadne oznámené, čo je v zmysle rokovacieho
poriadku RS SOPK nevyhnutnou požiadavkou na nastúpenie fikcie doručenia.

29. Žalobca nepovažoval za preukázané, že mu písomnosti zasielané v rozhodcovskom konaní boli
riadne oznámené, a teda že nastúpila fikcia doručenia. V nadväznosti na uvedené tvrdil, že nepovažuje
za preukázané, že bol o vedení rozhodcovského konania riadne upovedomený.
30. Vo vzťahu k aplikácii gréckych predpisov na doručovanie zásielok, žalobca zotrval na tom, že tieto
mali byť v danom prípade aplikované ako aj na tom, že súd prvej inštancie sa mal s jeho argumentáciou

o dotknutej otázke vysporiadať, čo však podľa žalobcu neurobil.
31. K otázke preukázania doručenia resp. fikcie doručenia žalobca nesúhlasil s tým, že by dotváral
skutkový stav tvrdením, že mu zásielky neboli oznámené až v replike a až ako dôsledok argumentácie a
dôkazov predložených žalovaným vo vyjadrení k žalobe. Žalobca poukázal na to, že už v žalobe tvrdil,že sa o uložení doručovaných písomností na pošte nedozvedel, čo podľa neho prezumuje, že mu neboli
oznámené.
32.Žalobcasadomnieval,žeprípadnépodanie reklamáciealebovykonanieinýchkrokovvočigréckemu

doručovateľovi nemá žiadnu relevanciu ani dôkaznú hodnotu vo vzťahu k jeho dôveryhodnosti alebo vo
vzťahu k dokazovaniu toho, či mu boli alebo neboli písomnosti doručované v rozhodcovskom konaní
riadne oznámené. Trval na tom, že fikcia rokovacieho poriadku RS SOPK predpokladá oznámenie
zásielky, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené nebolo. Podľa žalobcu naviac splnenie podmienky
oznámenia musí byť preukázané a nie len prezumované. Je podľa neho potrebné, aby bol v konaní o

tom produkovaný dôkaz, napríklad výslovné uvedenie na obálke, že bol zanechaný oznam o uložení
zásielky. To rovnako odôvodňuje obrátenie dôkazného bremena v zmysle negatívnej dôkaznej teórie,
ak žalobca tvrdil, že mu doručovanie predmetných písomností oznámené nebolo. Žiadny takýto dôkaz
pritom v konaní zo strany žalovaného predložený nebol.
33. Z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu argumentácia žalovaného o tom, že je potrebné prezumovať
správnosť poštových záznamov nie je v predmetnej otázke relevantná. Žiadny zo žalovaným

predložených záznamov, či už vrátených doručeniek alebo zásielok neuvádza výslovne, že by bola
zásielka žalobcovi oznámená. Uvádzajú len, že zásielka bola neprevzatá a vrátená odosielateľovi.
34. K poznámke žalovaného, že ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa náhodou dozvedel o
doručovaní rozhodcovského rozsudku tým, že sa na to z opatrnosti dopytoval pri návšteve pošty,
musel by sa rovnako dozvedieť aj o doručovaní iných zásielok, žalobca uviedol, že od neho nemožno

spravodlivo očakávať, že bude preventívne navštevovať poštu pravidelne tak, aby nemohol zmeškať
žiadnu úložnú lehotu.
35. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca na podanom odvolaní trval.
36. Na skôr špecifikované podanie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 15.03.2023, v ktorom
k argumentácii žalobcu uviedol, že podľa neho žalobca v jeho poslednom podaní nepriniesol žiadnu

zásadne novú argumentáciu. Žalovaný nesúhlasil s tým, že Okresný súd v Thessalonikách pri svojich
úvahách opomenul aplikovať ustanovenia rokovacieho poriadku RS SOPK, resp. že by daný súd
neskúmal, či bolo doručovanie vykonané riadne (čo v sebe samozrejme zahŕňa i oznámenie zásielok)
v zmysle príslušných predpisov. Poukázal na to, že žalobca sa v danom konaní bráni úplne totožne
ako v tunajšom konaní, pričom Okresný súd v Thessalonikách všetky jeho námietky vyhodnotil ako

neopodstatnené. Poukázal aj na ďalší posun v argumentácii žalobcu, ktorý už netvrdí, že mu písomnosti
neboli v rámci rozhodcovského konania riadne doručené, resp. že mu zásielky neboli oznámené, ale
svoje tvrdenia posunul do pozície že dané skutočnosti „nepovažuje za preukázané“, čo podľa žalobcu
ilustruje účelovosť žalobcovej obrany.
37. K namietanému porušeniu zásady rovnosti účastníkov, žalovaný poukázal na to, že obe strany

rozhodcovského konania mali presne tie isté procesné možnosti sa na konaní zúčastniť, a to, že sa
žalobca rozhodol danú možnosť nevyužiť, nemá vplyv na zásadu rovnosti účastníkov. Rovnako tak
skutočnosť, že rozhodcovské konanie sa viedlo v krajine jedného z účastníkov rozhodcovského konania,
sama o sebe nevytvára nerovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania. V postupe RS SOPK
sa podľa žalovaného neobjavilo nič také, z čoho by bolo možné dospieť k záveru, že by RS SOPK vo

vzťahu k žalobcovi používal takpovediac „dvojaký meter“ s cieľom mu uškodiť. Žalovaný poukázal na
to, že RS SOPK nad rámec Rokovacím poriadkom mu uložených povinností, doručoval žalobu podanú
v rozhodcovskom konaní , ako aj predvolanie na ústne pojednávanie nielen na adresu žalobcovho
registrovaného sídla zapísaného v príslušnom obchodnom registri, ale aj na adresu prevádzky žalobcu ,
tak ako si ju sám žalobca uvádzal na svojej webovej stránke. RS SOPK teda nad rámec svojich

povinností, vynaložil dodatočné úsilie, aby žalobcu o rozhodcovskom konaní upovedomil.
38. Podľa žalovaného neexistuje žiadny právne relevantný dôvod na to, aby RS SOPK doručoval listiny
v rozhodcovskom konaní podľa gréckych právnych predpisov, a rovnako tak neexistuje žiadny právne
relevantný dôvod na to, aby mohol byť postup RS SOPK pri doručovaní, tak ako ho predpokladá
Rokovací poriadok RS SOPK, s ktorým žalobca preukázateľne vyjadril svoj súhlas, vyhodnotený ako

nesprávny a nezákonný.
39. K námietkam žalobcu o dôkaznej povinnosti o oznámení zásielok, doručovaných mu v rámci
rozhodcovského konania, žalovaný doplnil, že požiadavka žalobcu, aby nad rámec predpisov
upravujúcich poštový styk, bolo na obálke výslovne uvedené, že bol zanechaný oznam o uložení
zásielky, resp. obdobná zmienka bola uvedená v doručenke, i napriek tomu, že poštové predpisy s ničím

takým nerátajú, je nanajvýš absurdná, a je potrebné ju odmietnuť. Podľa žalovaného sa žalobca snaží
svoju pasivitu a zodpovednosť preniesť na tretí subjekt, čo nie je akceptovateľné.
40. Zdôraznil, že pri poštových záznamoch je potrebné prezumovať ich pravdivosť, pokiaľ nie je
preukázaný opak. Následkom uvedeného je, že dôkazné bremeno vo vzťahu k rozporu poštovýchzáznamov s faktickým stavom musí preukazovať práve žalobca, a nie žalovaný. Uvedený záver napokon
explicitne vyplýva i z o samotného znenia § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, na základe ktorého dôkazné bremeno ohľadom existencie dôvodu na zrušenie rozhodcovského

rozsudku nenesie nikto iný ako žalobca.
41. Žalovaný zo skôr uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Zároveň, žiadal, aby mu odvolací súd priznal
trovy odvolacieho konania vo výške 100%.
42. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.

1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
43. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
44. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
45.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
46. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď

vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku,
prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami
a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym
skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne
súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie

rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje
za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať.
47. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
48. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
49. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
50. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
51. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.
52.Medziúčastníkmikonaniabolospornénajmäto,čivpriebehurozhodcovskéhokonaniaboližalobcovi

doručované listiny v súlade s právnym poriadkom, podľa akého právneho poriadku sa malo doručovanie
uskutočňovať, ako aj to, kto by mal preukazovať rozhodujúce skutočnosti v súvislosti s doručovaním
listín v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
53. K vyššie uvedeným otázkam odvolací súd uvádza nasledovné:
54. Pre určenie spôsobu /právneho poriadku/ doručovania listín účastníkom rozhodcovského konania

je rozhodujúca rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou rámcovej kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi
účastníkmi konania v roku 2013, konkréte jej bod 11.5, v ktorej si zmluvné strany/účastníci tohto
konania/ zvolili právomoc konkrétneho rozhodcovského súdu na rozhodovanie vzájomných sporov,
ktoré by mohli z tejto zmluvy vyvstať. V nadväznosti na uvedené postup pri doručovaní písomnostív rámci rozhodcovského konania upravuje rokovací poriadok dotknutého rozhodcovského súdu. V
súdnom konaní žalobca ani netvrdil ani nepreukázal odlišnú dohodu, t.j. že by sa zmluvné strany od
rokovacieho poriadku akokoľvek odklonili resp. že by uzatvorili akúkoľvek dohodu, ktorá by jednotlivé

ustanovenia rokovacieho poriadku modifikovala. K argumentácii žalobcu, že rozhodcovský súd mal
pri doručovaní písomností postupovať podľa gréckeho práva odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, konkrétne na odsek 23, v ktorom sa súd prvej inštancie
s touto otázkou vyčerpávajúco vysporiadal. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že rokovací
poriadok dotknutého rozhodcovského súdu v § 5 bod 2 upravuje ako prednostný spôsob doručovania

doporučeným listom s potvrdením o doručení. Umožňuje aj spôsob doručovania podľa procesného
práva štátu doručenia. Avšak rokovací poriadok vo svojom § 5 ani na iných miestach neupravuje
spôsob doručovania písomností tak, že je možné použiť výlučne jeden alebo druhý spôsob doručovania,
prípadne vopred ustanovenú postupnosť spôsobov doručovania. Preto voľba spôsobu doručovania/
právneho poriadku na doručovanie bola výlučne na rozhodcovskom súde a nemožno dospieť k záveru
že ktorýkoľvek zo spôsobov doručovania je neprávny, pretože sa mal použiť druhý zo spôsobov.

55. Z obsahu súdneho súpisu, ako aj z napadnutého rozsudku (najmä ods. 10) vyplýva, že písomnosti
boli doručované žalobcovi na adresu jeho sídla, zároveň aj na adresu sídla jeho prevádzkarne,
pričom zásielky sa vrátili ako nevyžiadané/nevyzdvihnuté v odbernej lehote. Doručovanie písomností sa
uskutočňovalo v období od 05.12.2019 do 13.08.2020, doručovanie rozsudku v januári 2021. Uvedené
skutočnosti vyplývajú nesporne zo záznamov poštových doručovateľov.

56. Žalobca namietal, že nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 5 ods. 6 rokovacieho poriadku,
a to, že mu bolo doručovanie písomností oznámené poštovým úradom. V nadväznosti na to podľa
žalobcu nebola splnená ani fikcia doručenia podľa označeného bodu rokovacieho poriadku.
57. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 o
rozhodcovskom konaní sa na úspech žaloby o zrušenie rozhodcovského konania nevyhnutne vyžaduje

to, aby žalobca preukázal dôvody na zrušenie.
58. Ak preto žalobca podal žalobu podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 bolo jeho povinnosťou
preukázať,žemuvdôsledkunedoručeniapísomnostíneboloumožnenézúčastniťsanarozhodcovskom
konaní. Nemožno preto dať za pravdu žalobcovi, že nemá dôkaznú povinnosť o skutočnostiach, ktoré
v žalobe, resp. v priebehu súdneho konania tvrdil. Napriek tomu, že od žalobcu nemožno vyžadovať

preukázanie skutočností, ktoré sa nestali (negatívna dôkazná teória), možno od neho spravodlivo
požadovať preukázanie skutočností, ktoré s doručovaním písomností súvisia, napr. mohol preukázať to,
že postup gréckej pošty nepoužíva oznámenie o doručovanie písomností, alebo mohol na domovskej
pošte uplatniť postup, v ktorom by neuskutočnenia oznámenia namietal a výsledok prešetrenia jeho
námietok predložiť súdu ako dôkaz o jeho tvrdeniach. Žalobca žiaden takýto dôkaz v konaní ani len

neoznačil. Preto nemožno dospieť k záveru, že dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca
akokoľvek preukázal (s výnimkou predloženia lekárskej správy, s ktorou sa riadne vysporiadal súd prvej
inštancie v odseku 25 napadnutého rozsudku a z ktorej vôbec nevyplýva napr. dĺžka ošetrenia ani
práceneschopnosti žalobcu).
59.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdvyhodnotilodvolacienámietkyžalovanéhoakonedôvodné

a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
60. Vzhľadom na to, že odvolací súd nevyhodnotil odvolacie námietky žalobcu voči rozhodnutiu vo veci
samej (I. výrok napadnutého rozsudku) ako dôvodné, nebolo na mieste vyhovieť ani jeho odvolaniu voči
zamietnutiu návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ani odvolaniu voči výroku o

trovách konania.
61. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.
62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).