Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 25, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622206509
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7622206509.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: X. O., K.. XX.XX.XXXX, a J. O., K.. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., deti rodičov: matky G. O., Y.. F., K..
XX.XX.XXXX, I. O. R. XX/XX, W. Š., právne zastúpenej JUDr. Karolom Orolínom, advokátom, so sídlom
Námestie sv. Egídia 95, Poprad, a otca X. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. R. XX/XX, W. Š., I. Č. Z. XXXX/X,
W. K. B., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4P/318/2022-123 zo dňa 01.06.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

II. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že dlžné výživné za obdobie od 14.12.2022 do 31.5.2023 na mal.
X. vo výške 334,84 eur a pre mal. J. vo výške 334,80 eur je povinný otec zaplatiť v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania na Okresnom súde Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“)
bol návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu,
ktorým matka navrhla zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na ich
výživu po 250 eur mesačne. Matka nežiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Zverujú sa mal. X. O., K.. XX.XX.XXXX a mal. J. O., K.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Obidvaja rodičia budú maloletých zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. X. sumou 140,- Eur mesačne a na výživu mal. J. sumou

130,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc od 14.12.2022,
opakovane do budúcna.III.Dlhnavýživnomzostranyotcazaobdobieod14.12.2022do31.05.2023,namal.X.vovýške781,29,-
Euramal.J.vovýške725,48,-Eur,jeotecpovinnýuhradiťvlehotedo30dníodprávoplatnostirozsudku.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. J. a mal. X. každý párny týždeň v čase od piatku od 15:45
hod., kedy si otec mal. deti vyzdvihne pred bydliskom matky, do nedele do 16:00 hod., kedy maloletých
odovzdá matke pred bydliskom matky, s výnimkou Vianočných sviatkov a prázdnin a letných prázdnin,
kedy je otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi takto:
Počas Vianočných sviatkov a prázdnin v nepárnom roku od 23.12. od 15:45 hod. do 25.12. do 16:00

hod. a v párnom roku od 30.12 od 15:45 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 16:00 hod.
Počas letných prázdnin od pondelka v druhom júlovom týždni od 7:00 hod. do nasledujúcej nedele do
19:00 hod.
V čase určenom ako začiatok styku si otec vyzdvihne mal. X. a mal. J. pred bydliskom matky a v čase
určenom ako koniec styku, odovzdá matke maloletých pred miestom jej bydliska.

V. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, §

77 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 37, § 111, § 120
ods. 1, čl. 4 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 232 ods.
4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že po vykonanom dokazovaní zveril

maloletých X. a J. do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov maloletých zastupovať a
spravovať ich majetok v bežných veciach. V súlade so zaužívanou súdnou praxou určil vyživovaciu
povinnosť otca voči mal. X. na sumu 140 eur mesačne a voči mal. J. v sume 130 eur mesačne, nakoľko
takto určené výživné súd považuje za primerané majetkovým pomerom, zárobkovým možnostiam a
schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám a nákladom na maloletých. Súd návrh matky v

prevyšujúcej časti zamietol, nakoľko majetkové pomery otca neodôvodňujú ho zaviazať k matkou
požadovanému výživnému po 250 eur mesačne. Súčasne súd zamietol návrh matky na určenie
výživného pred dňom 14.12.2022 (deň doručenia návrhu na súd) u oboch maloletých spätne až ku dňu
01.11.2022, kedy otec opustil spoločnú domácnosť, nakoľko nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa pre
takýto postup. Súd určil zročné výživné za obdobie od 14.12.2022, t.j. od doručenia návrhu na súd, do

31.05.2023 na mal. X. v sume 781,29 eur a na mal. J. v sume 725,48 eur. Súd zaviazal otca uhradiť dlžné
výživné do 30 dní, nakoľko táto doba sa javila súdu ako odôvodnená vzhľadom k výške určeného dlhu.
Súd upravil styk otca s mal. deťmi v zmysle rodičovskej dohody, ktorú rodičia uzavreli v inom súdnom
konaní vo veci rozvodu sp.zn. 4P/285/2022, kde bol rovnakého dňa 01.06.2023 vyhlásený rozsudok
za prítomnosti všetkých účastníkov konania a títo sa aj s výnimkou výroku o určení výživného, vzdali

práva na podanie odvolania. Keďže rodičia sa nevedia konštruktívne dohodnúť na stretávaní sa otca s
mal. deťmi, vznikla potreba styk otca s mal. deťmi upraviť a tento za možnej asistencie odbornej pomoci
z referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V., postupne
obnoviť, nakoľko mal. deti neprejavujú ochotu ísť k otcovi z dôvodu vnímania konfliktu rodičov.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote otec odvolanie voči výroku
II. a III. Namietal, že súd určil výživné pre mal. X. v sume 140 eur mesačne a pre mal. J. v sume
130 eur mesačne, čo je neprimerane vysoké a nezodpovedá potrebám a veku mal. detí. Poukázal,

že X. je žiakom X. ročníka základnej školy a J. je žiakom X. ročníka základnej školy, pričom súd
určil rozdiel pri výživnom 10 eur, čo je neadekvátne, pretože potreby a náklady pre žiaka 2. stupňa
ZŠ sú vyššie ako pre žiaka 1. stupňa ZŠ. Súd vychádzal z príjmu otca v priemere 946 eur a výška
výživného z čistého príjmu predstavuje 28,6 % z príjmu otca na obe deti, pričom prax súdov je, že
výživné predstavuje 20-30 % čistého príjmu. Súd sa neodôvodnene priklonil k hranici 30 % z príjmu otca.

Poukázal, že nemá iný príjem, že nie je vlastníkom hnuteľných vecí väčšej hodnoty a nehnuteľností, že
opustil spoločnú domácnosť vzhľadom na nezhody a ponechal všetky hnuteľné veci k užívaniu matke a
deťom. Primerané výživné podľa názoru otca je pre mal. X. vo výške 110 eur a pre mal. J. vo výške 80
eur, čo predstavuje 20 % z čistého príjmu otca. Otec si plní vyživovaciu povinnosť aj platením poisteniaso sporiacou časťou a poskytuje vecné plnenie, a to zakúpením ošatenia a potravín. Súd sa s touto
otázkou náležite nevysporiadal. Otec doteraz uhrádzal dobrovoľne na mal. X. 80 eur mesačne a na mal.
J. 70 eur mesačne. V rozhodnutí súdu prvej inštancie je nesprávne vypočítané dlžné výživné za obdobie

od 14.12.2022 do 31.05.2023, keďže sa obdobie od 01.12.2022 do 31.05.2023 otec zaplatil výživné
na maloletého X. 6 x 80 eur, spolu 480 eur, a na maloletého J. 6 x 70 eur, spolu 420 eur. Vzhľadom
na tieto skutočnosti otec navrhol, aby odvolací súd zrušil uvedený výrok II. a III. a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby zmenil rozsudok vo výroku II. a III. súdu
prvej inštancie.

6. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správny.

7. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka zaslal otec repliku, v ktorej poukázal na totožné námietky ako v
odvolaní. Doplnil, že nesúhlasí s vyjadrením kolízneho opatrovníka, nakoľko výška výživného stanovená

súdom je neprimeraná k veku a potrebám dieťaťa.

8. Matka sa k odvolaniu otca, ani k vyjadreniu kolízneho opatrovníka nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenými subjektami - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

je potrebné vo výroku II. potvrdiť a vo výroku III. zmeniť.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola

vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní
odvolateľka vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného
a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

12. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. V dostatočnom rozsahu

súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a odvolací súd preto
v celom rozsahu súhlasí i s jeho právnym záverom, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd
nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí

právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazova ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O

svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia
právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje

odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť
s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie
je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať

konanie aj bez návrhu.

14. Otec v odvolaní namietal, že súd určil výživné pre mal. X. v sume 140 eur mesačne a pre mal. J. v
sume 130 eur mesačne, čo je neprimerane vysoké a nezodpovedá potrebám a veku mal. detí.

15. Odvolací súd argumentuje, že určenie výšky vyživovacej povinnosti súdom v prípade, ak sa rodičia
nedohodli, vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností,možnostíamajetkovýchpomerov,ažedieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.
Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí,
že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Pod pojmom

„schopnosti a možnosti“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča, ale súd komplexne
posudzuje jeho možnosti. Je to tak z dôvodov, aby sa rodič nemohol zbavovať vyživovacej povinnosti
voči dieťaťu napr. tým, že príjme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne
nezamestnaným, príp. sa zbavuje svojho majetku. Možnosti a schopnosti rodičov sa posudzujú vo
vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo

každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne, na
základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením
vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera
potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu a podobne.
V tejto súvislosti nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú

vyspelosťtoho-ktoréhodieťaťaapotrebydetívistomvekusamôžuodlišovať.Celkovémesačnénáklady
na dieťa predstavujú všetky výdavky, ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa, ako napr.
strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť a pod.

16. Súd prvej inštancie pri určovaní výživného pre maloleté deti vychádzal z toho, že príjem matky

za mesiace január 2022 až apríl 2023 predstavuje sumu 1.020,24 eur. Príjem otca za mesiace január
2022 až apríl 2023 predstavuje sumu 946,01 eur. Maloletý X. v školskom roku 2022/23 navštevuje
X. ročník základnej školy, maloletý J. navštevuje X. ročník základnej školy. Matka v návrhu vyčíslila
mesačné výdavky na odôvodnené potreby oboch maloletých detí vo výške 309,37 eur na každé dieťa,
výdavky na stravu do domácnosti sú 400 eur mesačne na jedného člena domácnosti. Okrem výdavkov

na maloletých uviedla aj bežné výdavky na chod domácnosti, náklady na zakúpenie palivového dreva,
brikiet, poistiek, telefón, voda, internet, elektrika, splátka hypotéky, plyn, dokonca aj granule na psa.
Otec takisto okrem svojho príjmu poukázal na mesačné výdavky spojené s bývaním, telefón, hygienu,
splátky za motorové vozidlo. Súd prvej inštancie konštatoval, že matkou prezentované výdavky sa súdu
javia ako nadhodnotené, poukázal na účelové zakúpenie palivového dreva a brikiet po skončení zimy,

na dokladovanie príjmu matkou len do januára 2023 s poukazom na to, že v mesiaci február dosiahla
príjem, vrátane daňového bonusu v sume 2.262,64 eur, v marci 2023 v sume 1.139,50 eur a v apríli 2023
v sume 991,72 eur. Otec popiera svoj skutočný príjem, prezentuje len príjem tak ako je deklarovaný na
výplatných páskach. Matka sa na druhej strane snaží výdavky vysoko nadhodnotiť s úmyslom vysokých
odôvodnených potrieb maloletých detí požadovať výživné od otca v sume 500 eur na obe maloleté deti.

Je nesporné, že životná úroveň obidvoch účastníkov konania nezodpovedá ich dosahovanému príjmu.
Otec za pomoci rodiny si zabezpečil motorové vozidlo v sume cca 40.000 eur, naopak matka uvádza
náklady na stravu do domácnosti cca 400 eur na jedného člena rodiny, pravidelné náklady na potravu pre
psa 35 eur a podobne. Výdavky na stravu podľa názoru súdu vysoko presahujú rámec bežnej spotrebypre dieťa vo veku X, resp. XX rokov. Súd dospel k záveru, že výška výživného 140 eur pre mal. X. a 130
eur pre mal. J. zodpovedá všetkým vyššie uvedeným kritériám.

17. Odvolací súd podporne vzal do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti SR - metodika pre výpočet
výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné, ktoré je uverejnené na https://www.justice.gov.sk/
agenda-ministerstva/rodinnoprávna-agenda/. V kontexte uplatnených odvolacích námietok odvolací súd
uvádza, že tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však
len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti

v obdobných skutkových okolnostiach. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného nie je
dôvodná, keďže nemá záväzný charakter. Zároveň nahrádza aktivitu, ktorú by inak musel vykonať
odvolací súd, aby nastavil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v
skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V životnej etape mal. X., 2. stupeň ZŠ
(10-14 rokov) výživné predstavuje 16 % z čistého príjmu povinného rodiča, t.j. otca, čo pri príjme 946,01
eur predstavuje sumu 151,36 eur. Pri životnej etape mal. J., ktorý navštevuje 1. stupeň ZŠ (6-9 rokov),

mesačné výživné predstavuje 14 % z čistého priemerného príjmu rodiča, t.j. zo sumy 946,01 eur sumu
132,44 eur. Súdom určené bežné výživné vo výške 130 eur a 140 eur preto nemožno považovať za
neprimerane vysoké.

18. Otec v odvolaní namietal výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie týkajúci sa súm dlžného výživného

za obdobie od 14.12.2022 do 31.05.2023 pre mal. X. v sume 781,29 eur a pre mal. J. v sume 725,48
eur. Odvolací súd mal zo súdneho spisu za preukázané, že tak ako otec, aj matka potvrdila, že otec
platil výživné na maloletých X. a J. spolu v sume 150 eur mesačne od novembra 2022. Dlžné výživné
preto odvolací súd vypočítal nasledovne:
Za obdobie 1/2023 až 5/2023 otec zaplatil výživné pre mal. X. 5 x 80 eur = 400 eur a za 18 dní mesiaca

12/2022 - 80:31=2,58 eur x 18 dní = 46,45 eur. Otec teda zaplatil sumu 400+46,45=446,45 eur pre mal.
X. a túto sumu opomenul súd prvej inštancie odpočítať od sumy 781,29 eur tak ako to vyčíslil v bode
47. rozsudku.
Dlžné výživné za obdobie 1/2023 až 5/2023 pre mal. J. vypočítal súd prvej inštancie v sume 725,48 eur
v bode 47. rozsudku a súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že otec za obdobie 1/2023 až 5/2023 zaplatil

pre mal. J. ako výživné sumu 70 x 5 = 350 eur, a za 18 dní mesiaca 12/2022 (70:31=2,26 eur x 18 dní
= 40,68 eur) 350 + 40,68 eur = 390,68 eur.
Otec je povinný zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 14.12.2022 do 31.05.2023 pre mal. X. vo výške
334,84 eur (781,29 - 446,45) a pre mal. J. dlžné výživné za obdobie od 14.12.2022 do 31.05.2023 vo
výške 334,80 eur (725,48 - 390,68) v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z uvedeného dôvodu

odvolací súd zmenil výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie a určil kratšiu lehotu na plnenie.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).