Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120206872
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3120206872.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vékonyovej a členov senátu
JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX/XX, D., práv. zast. Mgr. Zuzana Dohnanská, advokátka, so sídlom Bottova 1341/101, Dubnica
nad Váhom, IČO: 42 147 883, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/XX,
D. a 2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/XX, D., obaja práv. zast. JUDr. Anton Kamas,

advokát, so sídlom Palackého 6403, Trenčín, IČO: 37 919 385, o odstránenie zásahu do vlastníckeho
práva s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k.
12C/16/2020-206 zo dňa 8. januára 2024 v spojení s opravným uznesením, č. k. 12C/16/2020-214 zo
dňa 22. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.
k. 12C/16/2020-214 zo dňa 22. januára 2024 v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania m e n í

tak, že žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie a výrokom II. rozhodol, že

žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou na tamojší súd dňa
06.10.2020, domáhala proti žalovaným 1/, 2/ odstránenia presahu strešnej konštrukcie vrátane strešnej
krytinyazateplenianarodinnomdomežalovanýchsúp.č.XXXXpodľašpecifikácieznaleckéhoposudku.

3. Žalobkyňa procesným podaním dňa 29.09.2023, pred otvorením 1. pojednávania vo veci samej,

zobrala žalobu späť v celom rozsahu a žiadala priznať náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP.
Uviedla, že medzi stranami došlo k dvom jednaniam, avšak mimosúdnu dohodu neuzavreli. Žalobkyňa
tvrdila, že žalobu podala z dôvodu, že bola k nej odkázaná stavebným úradom jeho rozhodnutím zo
dňa 20.07.2020, pretože bolo preukázané, že nepovolená zmena nedokončenej stavby rod. domu
žalovaných súp. č. XXXX bola uskutočnená v rozpore s právoplatným stavebným povolením žalovaných
1/, 2/. Žalovaní 1/, 2/ súhlasili so späťvzatím žaloby, avšak žiadali od žalobkyne náhradu trov konania.

Uviedli, že stavebný úrad odkázal žalobkyňu na predmetné súdne konanie z dôvodu, že v stavebnom
konaní vzniesla námietku zásahu žalovaných do jej vlastníckeho práva, čo stavebný úrad nemôže
riešiť. Žalobkyňa zobrala žalobu späť po uvedení predbežného právneho názoru súdom a musela si byť
vedomá, že ak by trvala na žalobe, musela by im uhradiť náhradu trov konania. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby podľa § 145 ods.
1 a § 146 ods. 1 CSP.4. Súd prvej inštancie nepriznal stranám sporu náhradu trov konania podľa § 257 CSP z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Uviedol, že obe strany podľa sporu predložili svoje súkromné znalecké
posudky, ktoré sú zhodné a vyplýva z nich, že obe strany zasahujú strechou svojho domu do pozemku

protistrany, a to žalobkyňa väčšou plochou ako žalovaní 1/, 2/, čo je zrejmé voľným okom aj bez
presných výpočtov. Zo skutočnosti, že v danej veci ide o radovú výstavbu viacerých rodinných domov z
minulosti, postavených na hranici jednotlivých pozemkov, kedy neexistovali súčasné stavebnotechnické
požiadavky na stavbu alebo jej rekonštrukciu, ako napr. zateplenie domov, vyplýva, že splnenie
súčasných stavebnotechnických podmienok (napr. zateplenie) zrejme nie je možné vykonať bez

komplikácií inak, ako miernym zásahom do susedného pozemku oboch strán sporu. Súd zohľadnil tieto
skutočnosti a vo svojom predbežnom právnom názore pred otvorením prvého pojednávania uviedol, že
žalobajenazamietnutievzhľadomnavzájomné"započítanie"presahovkaždejstranysporudopozemku
protistrany. Následne, po poskytnutí určitej lehoty stranám na mimosúdne vyriešenie sporu, žalobkyňa
zobrala žalobu späť v celom rozsahu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že daný spor vznikol zásluhou
oboch strán sporu tým, že si postavili svoje domy v radovej výstavbe a obe

strany zasiahli do pozemku protistrany (zrejme z núdze), pričom nie je účelné odstraňovať tieto presahy
v radovej výstavbe, ale dohodnúť sa o ich započítaní a poprípade nejakom vyrovnaní
v prevyšujúcej časti niektorej zo strany sporu. Keby žalovaní 1/, 2/ podali žalobu o odstránenie presahu
zo stany žalobkyne, súd by dospel k úplne rovnakému záveru a tiež by žalobu z uvedených dôvodov
zamietol. Z toho vyplýva, že obe stany sporu svojím konaním zavinili situáciu, z ktorej vznikol

tento spor, a preto súd nepriznal žiadnej strane náhradu trov konania. Dodal, že výška trov konania je
takmer rovnaká na oboch stranách.

5. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku II. o náhrade trov konania podali v zákonom stanovenej lehote
odvolaniežalovaní1/a2/zdôvodovpodľa§365ods.1písm.d),f),h)CSP.Uviedli,žesúdprvejinštancie

nesprávne aplikoval § 256 ods. 1 CSP z dôvodov, že je bez akýchkoľvek pochybností, že výlučne na
stranu žalobkyne dopadá zavinenie za zastavenie konania. Žalobkyňa procesným úkonom späťvzatia
žaloby navrhla konanie zastaviť s poukazom na § 145 ods. 1 CSP. Z napadnutého uznesenia však
nevyplýva, prečo súd nevyvodil procesnú zodpovednosť za zastavenie konania žalobkyne. Poukázali na
skutočnosť,žespäťvzatiežalobyžalobkynebolorealizovanépouplynutítakmertrochrokochodpodania

súdnej žaloby a bolo vyvolané skutočnosťou, že dôkazy, ktoré boli v priebehu konania produkované a
predložené zo strany žalovaných, viedli žalobkyňu k záveru, že úspech žalobkyne v konaní je zjavne
nemožný, preto vzala žalobný návrh späť v celom rozsahu. Zastávali názor, že úlohou súdu bolo
identifikovať, kto procesne zodpovedá za to, že sa konanie muselo zastaviť. Je bez akýchkoľvek
pochybností, že zodpovednosť za zastavenie konania má žalobkyňa. V tejto súvislosti nie je možné zo

žiadnych listinných dôkazov vyvodiť záver, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne, ako to v súvislosti
so späťvzatím uvádzala žalobkyňa. Nie je prípustné, aby bola žalovaným na ich ťarchu prisúdená
vina na zastavení konania za správanie žalobkyne, keď zobrala žalobu späť. V danom prípade sa
súd prvej inštancie odchýlil od § 146 ods. 2 OSP a pochybil pri úvahách a uplatnení sudcovského
moderačného práva, či v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného

zreteľa na strane žalobkyne, ktoré by si zasluhovali a oprávňovali súd rozhodnúť, že žalovaným, ktorí
procesne nezapríčinili zastavenie konania, nebude priznaná náhrada trov konania voči žalobkyni (a
to ani sčasti), ktorá zastavenie konania zjavne zapríčinila. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Túto zodpovednosť je

nutné posudzovať z hľadiska procesného. Nemožno preto súhlasiť so záverom súdu, že daný spor
vznikol zásluhou oboch strán spor. Žalobkyňa musela vedieť, že v prípade neúspechu v súdnom konaní
vo veci samej v prípade nepreukázania dôvodnosti podanej žaloby, ale rovnako tak ako aj v prípade
späťvzatia žalobného návrhu pred rozhodnutím vo veci samej, zodpovedá za vznik
trov konania protistrane, či už z dôvodu zodpovednosti na výsledok (úspech v spore) alebo z dôvodu

procesnéhozavineniazastaveniakonaniazdôvoduspäťvzatiažaloby.Súdvtejtookolnostijednoznačne
pochybil, keď sa ustanoveniami § 256 ods. 1 CSP neriadil a bez primeraných
dôvodov neuviedol žiadny právny záver, ktorá zo strán sporu zastavenie konania procesne zavinila.
Nemožno sa uspokojiť ani s konštatovaním, že vznik tohto konania zavinili obe strany sporu. Napadnuté
rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia právnej veci a je nepreskúmateľné.

Žalovaní v tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 zo dňa
31.07.2017 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2011-14 zo dňa 08.12.2011. Nakoľko
procesné zavinenie zastavenia konania dopadá na žalobkyňu s poukazom na § 256 ods.
1 CSP a zásada zodpovednosti za zastavenie konania nebola prelomená výnimočnými a osobitnýmidôvodmi s poukazom na § 257 CSP, je možné z § 256 ods. 1 CSP vyvodiť, že nárok na
náhradu trov konania mal v plnom rozsahu 100 % patriť žalovaným voči žalobkyni. Po vyriešení otázky
procesného zavinenia bolo teda potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal či na strane sporu, ktorá

zavinila zastavenie konania, sú prítomné výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by mali silu prelomiť ustanovenie § 256 ods. 1 CSP a náhradu trov konania žalovaným nepriznať celkom
alebo sčasti pre existenciu výnimočných okolností a dôvodov na strane žalobkyne. Žalovaní zároveň
namietali tvrdenie súdu, že výška trov konania je takmer rovnaká na oboch stranách. Takéto tvrdenie
nemožno verifikovať a ani preskúmať v rámci odvolacieho konania, nakoľko toto zo spisu

nevyplýva. Na základe uvedených skutočností navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie
o náhrade trov konania tak, že žalovaným 1/ a 2/ prizná nárok na náhradu trov
prvostupňového i odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

6. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadrila žalobkyňa. Nesúhlasila s ich tvrdením, že späťvzatie bolo
vyvolané skutočnosťou, že dôkazy produkované v konaní viedli žalobkyňu k záveru, že jej úspech je

nemožný,apretovzalažalobuspäť.Ideozavádzajúcetvrdenie,nakoľkoonažalobuzobralaspäťziných
dôvodov. Taktiež nesúhlasila s tvrdením žalovaných, že bolo prvoradou úlohou súdu identifikovať, kto
procesne zodpovedá za to, že sa konanie muselo zastaviť. Súd sa pri rozhodovaní o trovách odchýlil
od § 256 CSP a aplikoval § 257 CSP s tým, že podľa jeho právneho názoru existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Uviedla, že zákon vyžaduje pre realizáciu sudcovského moderačného

práva to, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Musí
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený. V tomto prípade
sa jedná o výnimočné okolnosti v danej veci (nie o výnimočné okolnosti a dôvody osobitného zreteľa na
strane žalobkyne, či oboch sporových strán, ako to uviedli žalovaní v odvolaní). Nesúhlasila s tvrdením
žalovaných, že súd výnimočné okolnosti neuviedol, nie je možné ich zo súdneho spisu vyvodiť, a

preto sa javí úvaha súdu ako zjavne svojvoľná. Uviedla, že súd dôvody hodné osobitného zreteľa a
výnimočné okolnosti riadne vo svojom rozhodnutí uviedol, čím odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s §
257 CSP, a teda sa nejedná o zjavne svojvoľnú úvahu súdu. Na základe uvedených skutočností navrhla,
aby odvolací súd rozhodnutie v časti náhrady trov konania potvrdil.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania je potrebné
podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

8. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo konanie zastavené, odvolaním napadnuté
nebolo, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v tejto časti
právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
13. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj to,

že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo
všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou
zavinenia v ust. § 256 ods. 1 CSP.

14. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorompríčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu
sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca

strana v konaní požadovala, resp., akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý svojim konaním spôsobil,
že odpadol účel žaloby a priamo alebo nepriamo vyhovel žalobnej požiadavke, potom
je potrebné, aby niesol zodpovednosť za zastavenie konania žalovaný, keďže k zastaveniu konania

došlo v dôsledku príčinnej súvislosti medzi späťvzatím žaloby žalobcom a správaním žalovaného, ktoré
späťvzatie žaloby vyvolalo.

15. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva v civilnom sporovom konaní, v konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. Zmyslom tohto

ustanovenia je, že pri jeho aplikácii nemôže súd žiadnej zo strán (úspešnej, ani neúspešnej, či strane,
ktorá zavinila či nezavinila zastavenie konania) priznať náhradu trov konania. Moderovať je teda možné
aj trovy zastaveného konania, pričom pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods.
1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Uplatnenie tejto
výnimky je však možné len z „dôvodov hodných osobitného zreteľa“. Použitie predmetného ustanovenia

teda nie je prípustné kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
Má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti. Pri
skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov, by mali všeobecné
súdy prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný postoj a okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov. Ústavný súd SR ďalej zdôrazňuje, že toto ustanovenie by

malo byť aplikované s použitím tzv. užšieho testu primeranosti, v ktorom budú zohľadnené práva oboch
sporových strán, a to tak, že:
1) súd prihliadne nielen na pomery strany, ktorá sa dovoláva nepriznania náhrady trov, ale aj
2) na pomery strany, ktorá bude nepriznaním náhrady trov dotknutá.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovaným 1/, 2/
odstránenia presahu strešnej konštrukcie vrátane strešnej krytiny a zateplenia na rodinnom dome
žalovaných súp. č. XXXX podľa špecifikácie znaleckého posudku.

17.Dňa29.09.2023doručilažalobkyňasúduprvejinštanciepodanieoznačenéakospäťvzatienávrhuna

začatie konania, v ktorom uviedla, že žiada konanie s poukazom na § 144 a § 145 ods. 1 CSP zastaviť.
Zároveň žiadala, aby súd zaviazal podľa § 256 ods. 1 CSP žalovaných 1/ a 2/ nahradiť jej spoločne
a nerozdielne trovy konania.

18. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením zastavil

konanie z dôvodu späťvzatia žaloby a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko
v danej veci vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Tie videl v tej skutočnosti, že
obe strany sporu svojím konaním zavinili situáciu, z ktorej vznikol tento spor. Podľa súdu zo znaleckých
posudkov predložených stranami totižto vyplýva, že obe strany zasahujú strechou svojho domu do
pozemku protistrany. Zároveň ide o výstavbu rodinných domov postavených v minulosti v radovej

zástavbe, kedy neexistovali súčasné stavebnotechnické požiadavky na stavbu alebo jej rekonštrukciu.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že tieto skutočnosti zohľadnil v predbežnom právnom názore pred
otvorením prvého pojednávania, kedy uviedol, že žaloba je na zamietnutie. Po poskytnutí lehoty
na mimosúdne vyriešenie sporu zobrala žalobkyňa žalobu späť. Zároveň súd konštatoval, že výška trov
konania je takmer rovnaká na oboch stranách.

19. Uvedený záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti aplikácie dôvodov hodných osobitného zreteľa
v zmysle § 257 CSP, však odvolací súd nepovažuje za správny. Vychádzajúc zo spisových podkladov
predložených stranami a skutočností vyplývajúcich zo spisu, odvolací súd zastáva názor, že skutočnosti
uvedené súdom prvej inštancie nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na

náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

20. Podanie žaloby je nevyhnutne spojené so zodpovednosťou za priebeh konania a za jeho náklady.
V posudzovanom prípade žalobu podala žalobkyňa, ktorá ju pred prvým pojednávaním, po 3 rokochod začatia konania zobrala späť. V podaní, ktorým žiadala konanie zastaviť, uviedla, že sa bezúspešne
realizovali dve rokovania s protistranou, a to 15.06.2023 a 26.07.2023, následne zopakovala, čoho
sa v konaní domáhala s tým, že berie svoju žalobu späť podľa § 144 CSP. Výslovne dôvod, pre ktorý

zobrala žalobu späť, neuviedla.

21. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že spor vznikol „zásluhou“ oboch strán, keďže aj
strecha domu žalobkyne presahuje nad susedný pozemok žalovaných, a teda by malo prísť k určitému
„započítaniu“, nepredstavuje taký dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo potrebné aplikovať

ustanovenie § 257 CSP. Je zrejmé, že uvedené nepredstavuje žiadne okolnosti, ktoré by nastali
po začatí konania, ale skutkovú situáciu, za ktorej žalobkyňa svoju žalobu podala. Inými slovami,
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala odstránenia presahu strechy žalovaných, hoci strecha jej
domu taktiež presahuje do susedného pozemku žalovaných. Odvolací súd poukazuje na to, že ak
žalobkyňa považovala presah strechy domu žalovaných za protiprávny stav, tak v tomto zmysle
zákon porušovala aj ona sama, čo nepredstavuje žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa a je možné

uzavrieť, že uvedený skutkový stav nepredstavuje také výnimočné okolnosti, za ktorých by žalovaní mali
žalobkyni zaplatiť náhradu trov konania (tak, ako pôvodne žalobkyňa žiadala) a ani pre nepriznanie
náhrady trov žiadnej zo strán (tak, ako rozhodol súd).

22. Výsledok predbežného posúdenia veci súdom prvej inštancie, resp. názor súdu na

dôvodnosť žaloby, taktiež nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257
CSP. Rovnako tak konštatovanie, že aj v prípade, ak by podali žalovaní 1/ a 2/ žalobu proti žalobkyni,
súd by túto posúdil ako nedôvodnú, je podľa názoru odvolacieho súdu predčasné a za daných okolností,
keď táto nebola podaná, hypotetické.

23. Taktiež nepriznanie nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že výška trov konania je takmer
rovnaká na oboch stranách, nie je dôvodovom na aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania
bude rozhodovať až súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia,
a preto je toto konštatovanie súdu rovnako predčasné.
24. Aplikácia vyššie uvedeného § 257 CSP v danom prípade podľa odvolacieho súdu nebola dôvodná,

keďže jej účelom je odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti. Odvolaciemu súdu
sa nejaví nespravodlivé, resp. ani neprimerane tvrdé, aby za daných okolností bola na úhradu trov
konania zaviazaná tá strana konania, ktorá iniciovala súdne konanie, ktoré po troch rokoch, pred prvým
pojednávaním žiadala zastaviť, s tým, že výslovne neuviedla dôvod pre takýto postup, ale len poukázala
na to, že nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu veci.

25. Odvolací súd zároveň uvádza, že pri späťvzatí žaloby sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
aplikuje prednostne ustanovenie § 256 ods. 1 CSP a len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať podľa § 257 CSP (čo
však nebol podľa odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené daný prípad). Ak dôjde k zastaveniu

sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách
konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných
stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. V posudzovanom prípade tak bolo úlohou
súdu prvej inštancie po doručení späťvzatia žaloby v prvom rade pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania posúdiť otázku procesného zavinenia na zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP.

Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva,
otázku,čiišloodôvodnepodanúžalobujenevyhnutnéposudzovaťzprocesnéhohľadiska. Idetedaoto,
či sa žalobkyňa domohla k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bola žalobkyňa
v meritórnom konaní úspešná alebo nie. Súd prvej inštancie však uvedeným spôsobom nepostupoval
a bez ďalšieho zdôvodnenia, prečo v danej veci pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania

neaplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, postupoval podľa § 257 CSP.

26. V danej veci žalobkyňa doručila súdu návrh na zastavenie konania, pričom táto zároveň uviedla, že
k dohode sporových strán v rámci lehoty určenej súdom na mimosúdne jednania nedošlo. Späťvzatie
žaloby však žalobkyňa nezdôvodnila žiadnymi okolnosťami, ktoré ju k tomuto procesnému postupu

viedli. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, s poukazom na § 256 ods. 1 CSP, navrhla, aby na ich
náhradu súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/, čo odôvodnila skutočnosťou, že žalobný návrh bol dôvodný.27. Odvolací súd zdôrazňuje, v konaní nebolo preukázané, že späťvzatie žaloby žalobkyňou bolo
vyvolané správaním žalovaných v konaní. Vzhľadom na túto skutočnosť podľa odvolacieho súdu
možno jednoznačne konštatovať, že k zastaveniu konania došlo zavinením žalovanej, keďže z obsahu

spisového materiálu nevyplynulo, že by žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/
splnili to, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, a teda odstránili presah strešnej konštrukcie
vrátane strešnej krytiny a zateplenia na rodinnom dome žalovaných súp. č. XXXX. Za daných okolností
sa tak nemožno stotožniť s návrhom žalobkyne, aby súd zaviazal na úhradu trov konania žalovaných 1/
a 2/, keďže títo svojím konaním zastavenie konania nezavinili.

28. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobkyňa zavinila zastavenie konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, je dôvodné podľa § 256 ods. 1 CSP priznať žalovaným 1/ a 2/ náhradu
trov konania voči žalobkyni.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v spojení

s opravným uznesením v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaným 1/
a 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %.

30. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bolí úspešní žalovaní 1/ a 2/, a preto im odvolací súd

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).