Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/145/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124214452
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124214452.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného SR – Inšpektorát práce Trnava, so
sídlomJánaBottu4,91701Trnava,IČO35627361,právnezastúpenýAdvokátskakanceláriaMAJLING
& NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava – Staré Mesto, IČO 35 960 728, proti
povinnému SANNEA s.r.o., so sídlom Palánok 1, 949 01 Nitra, IČO 52 860 701, o vymoženie 4.000,- eur
s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Paulou Miššíkovou, Exekútorský úrad Nitra so sídlom Pod

Katrušou 13, 949 05 Nitra, pod sp. zn. 400EX 75/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 27.01.2024 domáhal od
povinného vymoženia 4.000,- eur s prísl. na podklade exekučného titulu – rozhodnutia Inšpektorátu
práceTrnavač.R133/2023/SE(č.spisuIPTT/IPTT_PrOdd/ROZ/2023/602)zodňa25.09.2023.Okresný

súdBanskáBystricadňa30.01.2024vydalpoverenienavykonanieexekúciepodsp.zn.59Ek/145/2024,
ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Súdny exekútor dňa 21.03.2024 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorého
odôvodnení povinný uviedol, že Inšpektorát práce Trnava prešetroval jeho zamestnanca A. B., ktorý bol
u povinného zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.12.2022 ako čistič strojov, t.j. Mangle,

pračky v spoločnosti LAVATON Trnava na 4 hod. denne, 5 x týždenne, tzn. od pondelka do piatku
v čase od 8 do 12 hod. s možnosťou malých prestávok na občerstvenie. Dohodnutá mzda na základe
pracovnej zmluvy bola 380,- eur v čistom mesačne podľa odpracovaných hodín a dní vykazovaných
v dochádzkovom liste za každý mesiac. Ako dôkaz č. 1, 2, 3 a 4 povinný k návrhu dokladá pracovnú
zmluvu, dochádzkový list za december 2022, kde bolo odpracovaných 17 dní po 4 hodiny a priepustky
k doktorovi zo dňa 15.12.2022 a 20.12.2022. Pán B. pri podpise zmluvy uviedol číslo účtu, kam mu bola

zaslaná mzda za 12/2022, pričom vklad mzdy na účet za 12/2022 povinný prikladá k návrhu ako dôkaz
č. 5. Takisto prikladá výplatnú pásku za mesiac 12/2022 ako dôkaz č. 6 a ďalej prikladá dochádzkový
list za január 2023, kde bolo odpracovaných 18 dní (dôkaz č. 7) a priepustky k doktorovi za január 2023
(priepustka z 12.01.2023 ako dôkaz č. 8 a priepustka z 25.01.2023 ako dôkaz č. 9), vyplatenie mzdy za
mesiac 01/2023 ako dôkaz č. 10, mzdový list za 01/2023 ako dôkaz č. 11, dochádzkový list za mesiac
02/2023, kde bolo odpracovaných 18 dní ako dôkaz č. 12 a priepustka zo dňa 01.02.2023 ako dôkaz č.

13, priepustka zo dňa 16.02.2023 ako dôkaz č. 14 a dochádzkový list za posledný odpracovaný mesiac
03/2023,kdeboloodpracovaných23dníakodôkazč.15.Povinnýďalejuviedol,ženazákladetelefonátu
od klienta, že už dlhšie nie je spokojný s jeho zamestnancom, nakoľko si neplní pracovné úlohy ako
má, ale viac je na prestávkach, čo 4-hodinový pracovný čas zase neumožňuje, len v prípade potom
nadrobenia pracovného času za čas oddychový, čo sa u pána B. nestalo ani raz. Z týchto dôvodov ho
klient požiadal o zrušenie pracovnej pozície vysávač od 31.03.2023. Následne bol pán B. oboznámený

s ukončením pracovného pomeru dohodou podľa bodu 9 pracovnej zmluvy, výpovedná lehota a to
ukončujeme pracovný pomer k 31.03.2023 obojstrannou dohodou, nakoľko klient zrušil pozíciu vysávačstrojov z dôvodu nespokojnosti zamestnanca z jeho spoločnosti. Nakoľko zamestnávateľ nemá pre
zamestnancaadekvátnunáhraduprizánikupracovnéhomiestavysávačstrojov,jespoluprácaukončená
hneď bez výpovednej lehoty. Výpoveď povinný prikladá ako dôkaz č. 16. Keďže povinný z dôvodu

inflácie a iných okolností nemal vyplatené niektoré faktúry od klientov, nebola pánovi B. vyplatená mzda
okamžite, ale bola vyplatená 25.05.2023 osobne na podpis v plnej miere a výške. Zamestnancovi bol
zaslanýlistsdohodouovyplatenímzdyza03/2023.Dohoduovyplatenímzdypovinnýzasielaakodôkaz
č. 17. Vyplatenie mzdy za 03/2023, ktorá bola vyplatená osobne v Trnave na stretnutí s pánom B., ktorý
si žiadal vyplatenie mzdy v hotovosti, pričom povinný prikladá pokladničný doklad ako dôkaz č. 18. Na

základe týchto skutočností, aj napriek vyplateniu mzdy, podával pán B. návrh na platobný rozkaz, kde
boli doložené všetky podklady uvádzané v tomto návrhu a súd zamietol platobný rozkaz. Aj vypočutie
konateľky spoločnosti na OO PZ Vrakuňa bolo zo dňa 14.02.2023 s doložením dokladov zrušené. Na
základe týchto skutočností povinný žiada o zrušenie exekúcie a pokuty, nakoľko boli doložené všetky
doklady a prípadné podlžnosti boli voči zamestnancovi vysporiadané.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho
zástupcu uviedol, že podľa jeho názoru nie je naplnený ani jeden z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1
Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie súdom. Na žiaden z týchto dôvodov povinný vo svojom
podaní ani nepoukázal. Z týchto dôvodov oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie.

4. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a
územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)

po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného

nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;
predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z exekučného titulu. Exekúciu možno vykonať za účelom uspokojenia len skutočne existujúcich práv apovinností za podmienok a spôsobom, ktoré sú stanovené zákonom. Jednou z materiálnych podmienok
každej exekúcie je aj existencia exekučného titulu, t.j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu,
resp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa (§ 45 Exekučného poriadku).

Inak povedané účelom exekučného konania je nútený výkon tej povinnosti, ktorá bolo účastníkovi s
konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.

11. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý
je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného

konania. Predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a
vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať
vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti,
ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria
dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených
procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie

predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia
doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že
márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti
predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové
identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti. Ak sú tieto požiadavky formálnej a materiálnej

stránky vykonateľnosti splnené, ich následkom je existencia exekučného titulu, ktorý presne stanovuje
práva a povinnosti jednotlivých subjektov (účastníkov exekučného konania) tak, aby bolo zrejmé, čo sa
má nútene uskutočniť.

12. Je nesporné, že exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo dňa 27.01.2024, kedy bol

návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučným titulom v predmetnej veci
je rozhodnutie oprávneného č. R 133/2023/SE zo dňa 25.09.2023, ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť pokutu 4.000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2
ods. 1 písm. a) v prvom a štvrtom bode zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2023 a stalo sa vykonateľným dňa
25.10.2023.

13. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie
exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti

a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon
ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť
namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré
nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie
exekúcie.

14. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je,
aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby
ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na
preukázanietýchtotvrdení,jevecoupovinnéhoatovovzťahuktýmskutočnostiam,ktorétvrdíazktorých

by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou
návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich
nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
Teda dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať
bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej

skutočnosti, ktorá dôvodí zastavenie exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v
procesnom postavení povinného.

15. Pokiaľ povinný navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu doloženia dokladov (pracovná zmluva,
priepustky k doktorovi, dochádzkové listy či potvrdenia preukazujúce výplatu mzdy zamestnancovi

povinného), exekučný súd uvádza, že povinným predložené dôkazy sú bez právneho významu
k prebiehajúcej exekúcii a doloženie vyššie uvedených dokladov nemôže byť dôvodom, na základe
ktorého by bolo možné v predmetnej veci prijať záver o tom, že exekúciu je potrebné zastaviť. Uvedené
listinné dôkazy predkladané povinným nie sú spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie z dôvodu, ženávrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti
exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť
existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného

titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania
je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v
tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v
pôvodnom konaní. Preto ak povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na pracovný pomer

k jeho zamestnancovi a v tejto súvislosti k návrhu predkladá listiny súvisiace s týmto pracovnoprávnym
vzťahom, ide o takú skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu a táto mala byť zo
strany povinného namietaná v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Povinný v konaní
onávrhunazastavenieexekúcievšaknepreukázal,žetútomožnosťvyužilavočirozhodnutiuvzákonom
stanovenej lehote podal odvolanie, nakoľko takýto dôkaz exekučnému súdu nebol predložený. Ak
povinný bol v konaní pasívny, t.j. nechal márne uplynúť lehotu na podanie odvolania, rozhodnutie

nadobudlo vykonateľnosť a oprávnený nemal inú možnosť, než domôcť sa vymoženia uloženej
povinnosti, než podať návrh na vykonanie exekúcie.

16. Základným predpokladom vykonania exekúcie je existencia práva oprávneného domáhať sa od
povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul ukladá za predpokladu, že povinný si povinnosť

exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodnutie
oprávneného, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pokutu 4.000,- eur. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na skutočnosť, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je záväzné, nezmeniteľné
a vynútiteľné, pričom platí, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať jeho vecnú správnosť a takéto
rozhodnutie nie je možné v rámci exekučného konania meniť a ani ho zrušiť. Vo všeobecnosti možno

povedať, že vykonateľnosti rozhodnutia predchádza jeho ďalšia vlastnosť, ktorou je právoplatnosť a
ktorá spočíva v nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutia, t.j. zo stránky formálnej a materiálnej. Ak
rozhodnutie nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, nadobúda formálnu právoplatnosť.
Materiálna stránka právoplatnosti spočíva v jeho záväznosti a teda z procesnoprávneho hľadiska je
rozhodnutie záväzné pre každého, t.j. tak pre účastníkov konania, ako aj pre súdy či iné štátne orgány.

Nemôže byť preto v danej veci sporné, že povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť pokutu vo výške
4.000,- eur a keďže k jej zaplateniu nedošlo nielen v lehote exekučným titulom určenej, ale ani do
okamihuzačatiaexekúcievzmysleust.§57ods.1Exekučnéhoporiadku,t.j.kudňudoručeniapoverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, exekučný súd predmetný návrh povinného považuje za
nedôvodný. Účelom exekučného konania je totiž nútený výkon povinnosti, ktorá bola účastníkovi s

konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. V prípade, ak
povinný nesúhlasil s uloženou povinnosťou, svoju obranu mal uplatniť zákonom stanoveným spôsobom
a to využitím práva podať proti rozhodnutiu oprávneného opravný prostriedok (odvolanie). V tejto
súvislosti exekučný súd poukazuje na starú rímsko-právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt , t.j.
„právo patrí bdelým“ a teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje

procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Inak povedané,
podanie odvolania voči rozhodnutiu vydaného v základnom (nachádzacom) konaní v zákonnej lehote
je založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania, a keďže povinný túto lehotu nevyužil a
odvolanie nepodal, exekučný súd nemá žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných rozhodnutí, resp.
posudzovať činnosť orgánov rozhodujúcich v rámci základného (správneho) konania.

17. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda
súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia v pôvodnom (základnom) konaní,
keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť
práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie

nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným
titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a
nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný
skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia
(vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu

vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady
základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To
znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu
(NS ČR 20 Cdo 1940/2008).18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení

exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.