Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200786
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1022200786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako
členky senátu vo veci žalobcu: C. F., nar. X. O. XXXX, N. XX, J., t. č. Ú. R. C. T. V. I. Q., zastúpeného:
JUDr. Jana Viktória Žvachová, advokátka, Včelárska 21, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 1. júna 2022, č. XXX XXX
XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Sa 12/2022-61
z 13. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Sa 12/2022-61 z 13. decembra 2022 sa mení tak, že

sa zrušuje rozhodnutie žalovanej z 1. júla 2022, č. XXX XXX XXXX X, a vec sa vracia žalovanej na
ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania, ako aj konania
pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca opakovane žiadal žalovanú o výplatu
invalidného dôchodku. Prvýkrát tak urobil v roku 2015, kedy bol jeho zdravotný stav posúdený na

základe vyšetrenia (pri ktorom sa zistil deficit v zhyboch a hypotrofia svalov pravej hornej končatiny) a
správ chirurga z marca 2014, neurológa z apríla 2014 a psychiatra z júla 2014. Po zhodnotení týchto
výsledkov posudkový lekár v lekárskom posudku z 27. apríla 2015 za rozhodujúce zdravotné postihnutie
ustálil postihnutie končatín (konkrétne nervi ulnaris, teda lakťového nervu) podľa kapitoly XV oddielu G
položky 29.7 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Tomu zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozpätia 25 až 35
%). Pretože táto miera neprekročila 40 %, ako to vyžaduje § 71 ods. 1 cit. zák., ústredie žalovanej

rozhodnutím z 12. mája 2015 zamietlo žiadosť žalobcu. Ďalšiu žiadosť žalobca podal v roku 2016, kedy
bol jeho zdravotný stav posúdený aj na základe správ psychológa z mája 2012, neurológa z augusta
2014, psychiatra z augusta 2015 a prepúšťacích správ z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení z
novembra 2015 a mája 2016. V posudku z 21. septembra 2016 posudkový lekár dospel k rovnakému
záveru ako v predošlom posudku, a tak ústredie žalovanej rozhodnutím z 25. októbra 2016 znova
zamietlo žalobcovu žiadosť.
2. Ďalšiu žiadosť o výplatu invalidného dôchodku podal žalobca v roku 2020. Pri posúdení jeho

zdravotného stavu posudkový lekár vzal do úvahy prepúšťacie správy z oddelenia psychiatrie z októbra
2019 a z marca 2020. Na ich základe v posudku z 5. mája 2020 za rozhodujúce zdravotné postihnutie
ustálil duševné poruchy - neurotické, stresové a somatomorfné poruchy v stredne ťažkej forme podľa
kap.Vpol.4písm.a)prílohyč.4kzákonuč.461/2003Z.z.,čomuzodpovedalamierapoklesuschopnostivykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z rozpätia 15 až 25 %). Pretože ani teraz táto miera neprekročila 40
%, ústredie jeho žiadosť znova zamietlo. Po odvolaní žalobcu bol jeho zdravotný stav posúdený znovu,
posudková lekárka ústredia však v posudku zo 7. mája 2021 dospela k rovnakému záveru. Na základe

toho generálny riaditeľ žalovanej svojím rozhodnutím z 13. mája 2021 potvrdil rozhodnutie ústredia.
3.Dňa20.januára2022žalobcapodalnovúžiadosť.Posudkoválekárkapobočkyzhodnotilaprepúšťacie
správy z oddelenia psychiatrie z októbra a novembra 2021, ako aj správu psychiatra zo septembra 2021,
chirurga z novembra 2021 a internistu z januára 2022 a svoj záver vyjadrila v posudku z 1. marca 2022.
V ňom uviedla, že žalobca bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, jeho stav bol

zhodnotený ako mierna duševná zaostalosť s poruchou správania, no hospitalizácie ani medikácia jeho
stav nezlepšia. Na základe toho ustálila, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je bližšie
neurčená schizofrénia a mierna duševná zaostalosť, ktoré podradila pod kap. V pol. 2 písm. a) prílohy č.
4 zákona č. 461/2003 Z. z. (duševné choroby a poruchy správania - schizofrénia - stredne ťažká forma).
Tomu podľa posudkovej lekárky zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
rozsahu 35 % (z percentuálneho rozpätia 35 až 45 %). Na základe tohto záveru žalovaná rozhodnutím

z 18. marca 2022 zasa zamietla žiadosť žalobcu, pretože nebol invalidný v zmysle § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z.
4. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom predovšetkým nesúhlasil s odbornými
závermi psychiatra ústavu na výkon trestu, lebo ten vraj bol proti nemu zaujatý. Ďalším podaním
počas odvolacieho konania žalobca výslovne upozornil, že má ochrnuté malíček a prstenník na pravej

ruke. V odvolacom konaní posúdila jeho zdravotný stav posudková lekárka ústredia, pracoviska v
Prešove. Tá v posudku z 20. mája 2022 okrem správ, z ktorých vyšla posudková lekárka pobočky,
zhodnotila aj obsah skorších prepúšťacích správ z marca 2020 a mája 2019, no stotožnila sa s ustálením
rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Rovnako sa stotožnila s určením miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici zákonného rozpätia, pretože v odborných nálezoch nie

sú dokumentované poruchy vnímania a myslenia. Po vydaní tohto posudku žalobca v ďalšom podaní
znova zdôraznil, že ešte v roku 2008 sa mu stal úraz a odvtedy má mŕtvy malíček a prostredník na pravej
ruke. Napriek tomu generálny riaditeľ žalovanej tu preskúmavaným rozhodnutím z 1. júna 2022 zamietol
žalobcovo odvolanie, keď v odôvodnení odkázal na obsah lekárskeho posudku z 20. mája 2022.
5. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu napadnutým

rozsudkom č. k. 2 Sa 12/2022-61. Na odôvodnenie zdôraznil, že lekársku posudkovú činnosť podľa §
153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vykonávajú posudkoví lekári žalovanej a súdy nemôžu ich odborné
závery nahrádzať svojimi vlastnými. Ďalej správny súd zrekapituloval obsah lekárskeho posudku z 20.
mája 2022, ktorý spolu s ďalšími posudkami považoval za zrozumiteľný a presvedčivý. Lekári v nich
zohľadnili všetky dovtedy predložené lekárske správy, ktoré aj podľa súdu viedli k záveru vyjadrenému v

posudku.Aksazdravotnýstavžalobcuvbudúcnostizhorší,môžekedykoľvekznovapožiadaťoinvalidný
dôchodok.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku. Lekársky

posudok posudkového lekára ústredia bol vypracovaný len na základe zdravotnej dokumentácie v jeho
neprítomnosti, a tak nemôže byť úplný. Tento lekár však v rozpore s § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.
neskúmal závažnosť všetkých zdravotných postihnutí žalobcu, napríklad to, že od r. 2011 má poškodené
šľachy, nervy a cievy pravej ruky, alebo že má od malička epilepsiu.
7. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný v jeho

neprítomnosti, pretože sa tak dialo za krízovej situácie v zmysle § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z.
Posudkový lekár zohľadnil všetky lekárske správy, ktoré mal k dispozícii. Ak žalobca chcel, aby zohľadnil
aj iné, mal ich v zmysle § 184 ods. 1 a 5 a § 196 ods. 1 a 6 cit. zák. predložiť.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení
s § 203 ods. 2 SSP).
9. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalobcovi nepriznala

invalidný dôchodok. Podmienky, za ktorých vzniká nárok na invalidný dôchodok, a obsah tohto nároku
vymedzuje § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. takto: za invalidného sa poistenec považuje, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (odsek 1). Tento pokles sa posudzuje porovnanímtelesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a rovnakých schopnosti zdravej fyzickej osoby (odsek 3). Posudzuje sa na základe
a)lekárskychsprávaúdajovzozdravotnejdokumentácieazhodnotenialiečbysurčenímdiagnostického

záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných
vyšetrení a ich záverov (odsek 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená
v prílohe č. 4 tohto zákona (odsek 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na
závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (odsek 6). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (odsek 8).
10. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je posudzovanie dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť úlohou lekárskej posudkovej
činnosti dôchodkového poistenia. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú podľa § 153 ods. 5 cit.
zák. posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky a posudkoví lekári sociálneho poistenia ústredia

žalovanej za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak. Posudkoví
lekári pritom podľa § 153 ods. 8 cit. zák. spolupracujú najmä s praktickým lekárom a ošetrujúcim
lekárom a môžu posudzovať zdravotný stav aj v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v
príslušnom špecializačnom odbore. Podľa judikatúry musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými
úvahami sa posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca riadili a aj dôvody určenia

rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 1 So 97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10 So 97/2014 alebo
sp. zn. 1 So 72/2015, ale aj rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sk 7/2021, 9 Sk 11/2021 a 7 Ssk 67/2021).
Správny súd skúma, či obsah posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov alebo niektoré

lekárske nálezy vôbec nezohľadňuje, a či je svojou celkovou skladbou preskúmateľný.
11. Citované ustanovenia § 71 ods. 2 a 4 a § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. vymedzujú podklady,
z ktorých posudkoví lekári vychádzajú pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti. Podrobnejšie však
nevymedzujú, akým spôsobom sa tieto podklady majú dostať do dispozičnej sféry posudkového lekára.
Sama žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkazuje na ustanovenie § 184 ods. 5 cit. zák., podľa

ktorého je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok, povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce pre tento
nárok. Podobne odkazuje na ustanovenie § 196 ods. 6 cit. zák., ktorý upravuje dokazovanie a podľa
ktorého je účastník povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kasačný súd sa stotožňuje
so žalovanou, že proces obstarávania podkladov pre lekársku posudkovú činnosť je súčasťou procesu
dokazovania, a preto sa naň tiež vzťahujú ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o dokazovaní. V

dôsledku toho sa však na lekársku posudkovú činnosť musí vzťahovať aj ustanovenie § 196 ods. 1
druhej vety citovaného zákona, podľa ktorého netreba dokazovať okrem iného skutočnosti známe z
činnosti Sociálnej poisťovne. Bez potreby hlbšieho rozboru tohto ustanovenia medzi také skutočnosti
patriaskoršielekárskeposudky,ktorévypracovaliposudkovílekáriorganizačnejzložkyžalovanejviných
konaniach, ktoré sa týkajú toho istého žiadateľa o dávku.

12. V tu prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že pokles žalobcovej schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bol predmetom posudzovania už v roku 2015 a 2016. Z tohto obdobia
pochádzajú lekárske posudky z 27. apríla 2015 a 21. septembra 2016, v ktorých je ako jeho rozhodujúce
zdravotné postihnutie popisované postihnutie lakťového nervu pravej ruky. V nich posudkoví lekári už
vtedy ustálili, že na základe toho je žalobcova schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť znížená o 30

%. Obsah týchto posudkov, vrátane obsahu lekárskych správ a nálezov, ktoré sa v posudkoch citujú,
tak tvoria skutočnosti, ktoré mali byť organizačným zložkám žalovanej známe z jej úradnej činnosti
a ktoré v zmysle § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nebolo potrebné dokazovať. Otázku, či toto
ustanovenie znamená, že tieto skutočnosti žiadateľ o dávku nemusí ani tvrdiť, tu nie je potrebné
riešiť. Zo zisteného skutkového stavu totiž vyplýva, že žalobca najneskôr počas odvolacieho konania,

v ktorom bolo nakoniec vydané aj tu preskúmavané rozhodnutie, najmenej dvakrát upozornil žalovanú
na postihnutie svojej ruky. Napriek tomu však generálny riaditeľ ponechal tieto zmienky nepovšimnuté,
uspokojil sa s lekárskym posudkom, ktorý sa vplyvom tohto postihnutia na zárobkovú schopnosť žalobcu
nezaoberal, a sám v preskúmavanom rozhodnutí považoval skutkový stav za správne zistený.
IV.

Záver
13. Kasačný súd tak dospel k záveru, že skutkový stav, ktorý je základom preskúmavaného rozhodnutia,
je v rozpore s obsahom administratívnych spisov, čo odôvodňovalo jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1
písm. f) SSP. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádzajeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1
písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods.
1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil

na ďalšie konanie.
14. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku
(§ 469 SSP). Úlohou posudkového lekára ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.) tak bude
znova posúdiť zdravotný stav žalobcu aj s prihliadnutím na skoršie lekárske posudky z rokov 2015 a
2016,aleajlekárskesprávyanálezy,ktoréžalobcamedzičasompredloží.Nazákladenovéhoposúdenia

potom generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán znova rozhodne o odvolaní žalobcu niektorým
zo spôsobov predpokladaných v § 218 ods. 2 cit. zák.
15. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na
krajskom súde a kasačnom súde. Podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak žalobcovi,
ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu
trov konania pred správnym súdom proti neúspešnej žalovanej.

16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.