Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8P/347/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323203518
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8323203518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

deti: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. C., nar. XX.XX.XXXX a E. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti otca: F. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. H. I.: XX XJ., XXXXX E. F., K., o návrhu matky: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXX, právne zastúpenej JUDr. Janou Orinínovou, advokátkou, Pugačevova 1378/1, Humenné, na
úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletého A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, maloletú D. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletú E.
C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať

ich majetok.

II.Otecjepovinnýprispievaťnavýživumaloletýchdetíkaždémusumouvovýške30%zosumyživotného
minima mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti
rozhodnutia.

III. Stretávanie otca s deťmi súd neupravuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka podala dňa 24.11.2023 na súd návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom,
v ktorom žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na
výživu každého dieťaťa sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené
dieťa mesačne od podania návrhu. Styk otca s maloletými deťmi navrhla neupravovať a uplatnila si
nárok na náhradu trov konania.

2. V návrhu uviedla, že s otcom maloletých detí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v B. D. A..
Zoznámilisavroku2008aodroku2014žilivspoločnejdomácnostivL..Vroku2019otecdetíodcestoval
do K. za prácou a od uvedenej doby žije v K., kde pracuje s príjmom vo výške 500,- eur mesačne.
Starostlivosťomaloletédetizabezpečujeona.Celkovévýdavkynastravupreňuadetipredstavujúsumu
cca 300,- eur mesačne. Maloleté deti A. a D. navštevujú základnú školu v J., maloletá E. navštevuje
materskú školu v L.. Ona poberala do 31.08.2023 dávku v hmotnej núdzi vo výške 209,- eur mesačne,
ktorá jej bola od 01.09.2023 odňatá a poberá prídavky na maloleté deti vo výške 240,- eur mesačne.

Zároveň poberá náhradné výživné vo výške 50,- eur mesačne na dcéru M. F., ktorú má z prvého
manželstva. Otec prispieva na výživu detí nepravidelne sumou po 50,- až 100,- eur mesačne. S deťmi
sa nestretáva.3. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 07.02.2024 uviedla, že matka poberá dávku v hmotnej
núdzi, preto navrhuje, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí od právoplatnosti
súdneho rozhodnutia.

4. Otec sa na súdnom pojednávaní nezúčastnil, mailom ospravedlnil svoju neúčasť a uviedol, že
s návrhom manželky v celom rozsahu súhlasí.

Podľa § 36 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a §26
použijú primerane.

Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené dieťa.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

5. V danej veci bolo preukázané, že maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá im

zabezpečuje osobnú starostlivosť, nakoľko otec od roku 2019 žije a pracuje v Španielsku. Súd preto
na pojednávaní dňa 07.02.2024 rozhodol tak, že zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matke, otca
zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa v rozsahu 30% zo sumy životného minima na neplnoleté,
nezaopatrené dieťa od právoplatnosti rozsudku a jeho styk s mal. deťmi neupravoval.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého

do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.