Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Sunday, March 24, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119204215
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3119204215.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom
A., F. XXX/XX, právne zastúpená: Mgr. Pavol Dudík, advokát so sídlom Trenčín, Jilemnického 532/2,

IČO:52864294,aotecG.H.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalepobytomI.A.B.,J.C.XX/X,právnezastúpený:
JUDr. Darina Kučerová, advokátka so sídlom K. G., L. XX/XX, o návrhu otca na rozšírenie rozsahu
úpravy styku s maloletým dieťaťom a o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky voči
rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/103/2019 - 221 zo dňa 23.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III.m e n í nasledovne:

Otec m á právo stretávať sa s maloletou A. každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod. do nedele

do 18.00 hod.

Otec maloleté dieťa prevezme v stanovenom čase pred bydliskom matky, kde ho aj po ukončení
stretnutia matke odovzdá.

Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na stretnutie pripraviť a otcovi ho odovzdať v stanovenom

čase v mieste svojho bydliska.

II. Vo zvyšnej časti z o s t á v arozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 31P/103/2019 - 221 zo dňa 23.02.2023 Okresný súd Trenčín (ďalej
aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) schválil rodičovskú dohodu o zvýšení výživného na

maloletú A. zo sumy 120 eur na sumu 150 eur počnúc 01.09.2020 s tým, že nedoplatok na zvýšenom
výživnom za obdobie od 01.09.2020 do 28.02.2023 vo výške 930 eur otec zaplatí matke v splátke
500 eur do 01.09.2023 a v splátke 430 eur do 01.09.2024 pod stratou výhody splátok (výrok I.).
Ďalej upravil stretávanie otca s maloletou na každý párny týždeň od stredy od 15. hod. do nedele do
18.00 hod. a každý nepárny týždeň od utorka od 15. hod. do stredy do 18. hod. (výrok II.) s tým, že
otec maloleté dieťa prevezme v stanovenom čase pred bytom matky, kde ho v stanovenom čase aj

matke odovzdá (výrok III.). Ďalej podotkol, že dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 30P/59/2016 - 120 zo dňa 21.08.2017 v časti bežného výživného, bežnej úpravy styku a miesta
preberania a odovzdávania dieťaťa pri realizácii styku (výrok IV.). Rozhodnutie o trovách konania štátuvylúčil na osobitné uznesenie (výrok V.). Vo výroku VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd dospel k záveru, podľa ktorého sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného

z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane maloletej, aj oboch rodičov, pričom rodičovská dohoda
je uzavretá v súlade so záujmami maloletého dieťaťa.
Konštatoval,žestykotcasmaloletousapravidelnerealizovalnadrámecupravenýsúdnymrozhodnutím,
pričom maloletá počas konania svoj názor na rozšírenie styku menila, najskôr si sťažujúc na neustále
cestovanie a nedostatok kamarátov u otca. Zistil, že maloletá má pozitívny vzťah k obom rodičom,

citovo však preferuje matku, ktorá stanovuje jasné a presné pravidlá, naproti čomu otec preferuje vo
výchove voľnejší štýl. Poukázal na to, že maloletá vníma medzi rodičmi strohú komunikáciu a napätie,
avšak je schopná riadne prezentovať svoj názor. Mal za to, že neboli zistené vážne skutočnosti na
strane otca, ktoré by bránili rozšíreniu styku s dieťaťom, v rámci ktorého je tento schopný organizovať
voľnočasový program maloletej. Súd prvej inštancie vnímal u matky nedostatočne aktívny pozitívny
prístup za účelom vytvorenia čo najprirodzenejšieho modelu správania sa, konštatujúc, že matka je

mienkotvorným rodičom, zodpovedným za upevňovanie a rozvíjanie vzťahu k druhému rodičovi.
Mal za to, že rozšírenie bežnej úpravy styku je v najlepšom záujme dieťaťa, keď doterajšia úprava,
v rámci ktorej sa maloletá musela neustále často presúvať od matky k otcovi, ju musela neprimerane
zaťažovať. Poukázal na to, že je vekovo staršia, úprava styku preto môže byť kompaktnejšia, a tým
pádom aj pre maloletú komfortnejšia. Podľa neho zodpovednosť v otázke rozšírenia styku by sa nemala

prenášať na maloletú, ktorá vo veku 10 rokov si nemôže uvedomovať, aký dosah na jej ďalší život, ak
sa jej vzťah s otcom nebude skvalitňovať, čo je možné dosiahnuť len častejším stretávaním.
V ďalšom súd prvej inštancie apeloval na rodičov, aby vzájomne začali kooperovať.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len „CMP“).

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, namietajúc jeho rozpor
so zásadami uplatňovanými v konaniach súvisiacich s mal. deťmi. Podľa nej zákonná sudkyňa podrobila
maloletú obrovskému stresu, keď otcovi čítala celý jej výsluch a nechala právneho zástupcu otca, aby
ju absolútne neprimerane jej veku konfrontoval a vypočúval. Podľa nej názor maloletej bol od počiatku

jasný, zreteľný, zrozumiteľný, bez nejakých zaváhaní alebo rozdielov, a preto považovala za nezákonné,
ak ho súd prvej inštancie neakceptoval a vystavil dieťa, ktoré veľmi negatívne zvláda cestovanie a nemá
rado zmeny, tomu, že bude každý týždeň u každého z rodičov len pár dní; bude vlastne neustále
dochádzať, cestovať a počas každého týždňa bude spať u oboch rodičov.
Podľa názoru matky model stretávania je takmer striedavou osobnou starostlivosťou (ďalej „SOS“) s

tým, že dieťa nemá ani len pár dní pokoj a pohodu. Podľa nej otec svojím sebeckým spôsobom doslova
donútil dcéru, aby s ním trávila viac času, aj keď táto sa jasne vyslovila, že o rozšírenie styku nemá
záujem a aj uviedla dôvody (s otcom nerobia žiadne aktivity, nemá tam kamarátov, otec sa jej nevenuje).
Namietala, že ide o zásadnú vec v živote dieťaťa, pričom otec za tri roky vedenia konania nijakým
spôsobom nezmenil svoj postoj, ktorý by motivoval dcéru stráviť s ním viac času. Hoci súd prvej inštancie

konštatoval, že otec svoj názor na SOS zmenil, je nepochybné, že svoj návrh vzal späť až na poslednom
pojednávaní, na ktorom bolo rozhodnuté, čiže na SOS trval do posledného dňa. Matka namietala, že
v celom odôvodnení sa na jednej strane uvádza, že dcéra je vyspelá a vie jasne formulovať svoje
požiadavky, ale napriek tomu jej názor akceptovaný nebude, a to údajne v dôsledku toho, že nevie
posúdiť dôsledky svojich rozhodnutí, pričom súd prvej inštancie sa snaží tento stav pripísať matke.

Poznamenala, že samotná znalkyňa vyslovila záver, podľa ktorého dcéra nie je matkou manipulovaná.
Matka nikdy úlohu a dôležitosť otca neznevažovala, avšak je nepochybné, že dcéra má s ňou kvalitnejší
a vrúcnejší vzťah. Aj keď trend v dnešnej dobe je taký, aby boli deti zverené do SOS, podľa matky treba
vždy rozhodovať individuálne. Považovala za zavádzajúce tvrdenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého
maloletá menila počas konania svoj názor; naopak táto stabilne uvádzala, že sa chce stretávať s otcom

ako dosiaľ, ako aj, že jej prekáža cestovanie. Mala za to, že dieťa potrebuje pravidelný denný režim,
v ktorej súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoP/22/2018,
ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoP/7/2018 týkajúcich sa rešpektovania názoru
dieťaťa.
Poukázalanato,ževdôsledkunátlakuotcanarozšíreniestykujemaloletápredstretnutímsnímsmutná,

nervózna, necíti sa dobre, zle spí, celkovo je zdržanlivá a nešťastná. Podľa matky bol záujem otca
povýšený nad záujmy dieťaťa. Pasivitu otca hodnotila ako evidentnú, ktorého aktivitu nemá nahrádzať
súd prvej inštancie. Matka súc si vedomá, že je mienkotvorný rodič, ju vždy motivovala k vytváraniu
programu s otcom. Samotná sudkyňa podľa matky počas celého konania dávala až príliš intenzívnenajavo, že chce návrhu otca vyhovieť a postupovala čisto v jeho záujme a z matky robila tú, ktorá dcéru
manipuluje.
Výsluchom na súde podľa nej bola maloletá vystavená tak obrovskému stresu, že to na nej zanechalo

negatívne následky. Taktiež namietala vykonanie znaleckého dokazovania, ktorého výsledky ani otec
ani súd prvej inštancie neakceptovali. Preto kládla otázku, na čo bolo vôbec vykonané. Považovala za
paradoxné, že práve dobrý dcérin vzťah s otcom bol zneužívaný ako argument. Podľa nej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nie je uvedený žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by bolo racionálne a logické
vyhovieť návrhu otca na zmenu starostlivosti, pričom matka preukázala vôľu dohodnúť sa a pristúpila na

styk otca s maloletou v párnom týždni od stredy od 15. hod. do nedele, aby v nepárnom týždni sa dcéra
vyhla cestovaniu a pobytu u otca. Navrhla, aby takto bolo zmenené napadnuté rozhodnutie, resp., aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že už počas rozvodového konania ho maloletá viackrát žiadala
o SOS, ale až postupom času pod vplyvom matky, ktorá maloletú naučila odpovede na určité otázky,

bolo preukázané uvedené ovplyvňovanie. V dôsledku dĺžky konania mala matka dostatok času vyvolať
vmaloletejzmätokaneistotuazodpovednosťzatakétorozhodnutie.Namietal,žeznaleckédokazovanie
vykonala znalkyňa, ktorá bola jednoznačne odporkyňou SOS vo všeobecnosti a aj pri jej výsluchu sa
preukázala neobjektívnosť posudzovania maloletej. Otec poukázal na to, že matkou navrhovaný rozsah
styku bol upravený už aj v konaní 30P/59/2016 a hoc zastáva názor, že má vytvorené podmienky

pre SOS, uspokojil sa aj s napadnutým rozhodnutím a odvolanie nepodal. Poprel, že by bola dcéra
nespokojná a novú úpravu odmietala, prípadne, že by sa jej nevenoval. Uviedol, že aj u neho sa stretáva
s kamarátkami. Namietal, že nikdy nepovyšoval svoje potreby nad potreby maloletej, naopak venoval sa
jej od útleho detstva, v dôsledku čoho má maloletá k nemu dobrý vzťah, ktorý chce prehlbovať a rozvíjať.
Rozhodnutie v napadnutej časti považoval za zákonné a spravodlivé.

4. K vyjadreniu otca matka repliku nepodala.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu ani k vyjadreniu nevyjadril.

6. Na pojednávaní účastníci v podstate zotrvali na svojich doterajších stanoviskách. Matka navrhla
ponechať doterajšiu úpravu styku. Otec súhlasil s úpravou v zmysle napadnutého rozsudku. Kolízny
opatrovník odporučil ucelenú úpravu styku, pričom bola oboznámená jeho správa z vykonania terénnej
sociálnej práce zo dňa 21.02.2024.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“, v spojení s § 3 ods. 5 CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a po vykonaní
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSProzsudokprvostupňovéhosúduvnapadnutomvýroku
II.asúvisiacomvýrokuIII.podľaust.§388CSPzmenil.Vozvyšnejčasti(výrokyI.,IV.,V.)zostalrozsudok
súdu prvej inštancie nedotknutý.

8. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že návrhom doručeným súdu prvej
inštancie dňa 23.05.2019 sa otec domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, ktorý
návrh vzal na pojednávaní dňa 23.02.2023 späť a v tejto časti bolo konanie zastavené. Súčasne sa
na základe návrhu matky viedlo konanie o zvýšenie výživného na maloletú. Ďalej na základe otcom

vzneseného návrhu zostalo predmetom konania rozšírenie úpravy styku otca s maloletou.

9. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa zmenia
pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo

dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

10. V prejednávanej veci mal odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie za preukázané, že došlo
k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá prirodzene vyrástla a dozrela, pričom má k otcovi dobrý
vzťah. Je preto namieste, aby došlo k zmene úpravy styku, ktorý bol naposledy upravený rozsudkom

Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/59/2016 - 120 zo dňa 21.08.2017. Podľa tohto rozhodnutia bol otec
oprávnený stretávať sa s maloletou v párnom týždni v utorok od 14.30 hod. do 17.30 hod. a v sobotu od
10.00 hod. do nedele do 17.30 hod. a v nepárnom týždni v stredu od 14.30 hod. do štvrtka do 17.30 hod.11. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je potrebné, aby nová
úprava styku s otcom bola kompaktnejšia a dieťa sa nemuselo často presúvať od matky k otcovi, čo ju
muselo neprimerane zaťažovať. Uvedeného názoru sa však súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí

dôsledne nepridržiaval, nakoľko v ním stanovenom rozsahu úpravy styku je dieťa ucelene u otca od
stredy poobedia do nedele večera, pričom následne dve noci prespí u matky a opätovne od utorka
poobedia do stredy poobedia bude tráviť čas s otcom. Uvedenú úpravu styku odvolací súd vyhodnotil
ako neucelenú, kladúcu neprimerane zvýšené nároky na adaptáciu maloletej, keďže táto by nestrávila
ani jeden plný týždeň u niektorého z rodičov. Stotožnil sa s odvolacím argumentom matky, podľa ktorého

takáto úprava by vystavila dieťa, ktoré nemá rado zmeny (čo bolo vykonaným dokazovaním vrátane
znaleckého dokazovania preukázané), častému presunu od jedného rodiča k druhému.

12. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že styk otca
s maloletou ponechal len v párnom týždni od stredy od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Argument
otca, podľa ktorého takouto úpravou (od stredy do nedele) sa jeho styk s dieťaťom zúži, podľa názoru

odvolacieho súdu neobstojí; úpravu styku nie je možné vyhodnocovať len počítaním času (hodín či dní),
kedy otcovi právo patrí. V prejednávanej veci je nutné vziať do úvahy, že takouto úpravou dochádza
k zvýšeniu kvality styku otca s maloletou, nakoľko tento s ňou bude tráviť ucelený časový úsek, v rámci
ktorého sa môže realizovať ako rodič tak pri výkone jednotlivých úkonov osobnej starostlivosti, ako aj
pri zabezpečení voľnočasových aktivít dieťaťa.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto rozsah styku rešpektuje výsledky dokazovania, v rámci
ktorého bolo zistené, že matka je preferenčným rodičom, prihliadnuc i k veku maloletej, ktorá je na
začiatku citlivého vývojového obdobia – puberty, ako aj k jej sociálnym väzbám v prostredí matky.
Rešpektovaný je aj záujem dieťaťa, a to najmä na stabilite výchovného prostredia, čím nie je popretá

dôležitosť rozvoja vzťahu medzi otcom a maloletou. Uvedený rozsah styku zároveň môže byť podkladom
pre jeho prípadné ďalšie rozšírenie v neskoršom veku dieťaťa.

14. Ďalej sa odvolací súd stotožňuje s odvolacou námietkou matky, podľa ktorej maloletá svoj názor
jasneprezentovalaavzhľadomnajejvekazrelosťbytentomalbyť(aspoňdourčitejmiery)akceptovaný.

Maloletá jednoznačne uprednostnila výlučnú starostlivosť matky, ktorý názor odvolací súd rešpektoval.
Pokiaľ sa odklonil od ňou prejavenej vôle ponechať doterajšiu úpravu styku, bolo to z dôvodov už
uvedených vyššie, za účelom zníženia nárokov kladených na jej adaptačné schopnosti a zabezpečenia
plnohodnotného stretávania s otcom.

15. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vo výroku III. napadnutého rozsudku (len) upravil formuláciu
výroku ohľadne odovzdávania dieťaťa pred začatím a po ukončení styku. Súčasne doplnil napadnuté
rozhodnutie o výrok týkajúci sa povinnosti matky dieťa na stretnutie pripraviť a odovzdať tak, aby bol
rozsudok i vykonateľným exekučným titulom.

16. O náhrade trov odvolacieho a prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 a 2 CSP v spojení s § 52 CMP nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému
z účastníkov ich náhradu podľa § 55 CMP.

17. Ostatné odvolaním nenapadnuté výroky (I., IV., V.) ponechal odvolací súd v platnosti nedotknuté.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku o d v o l a n i enie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).