Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Peter Revický
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/13/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202425
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124202425.2
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.: 21.2.1996, trvale bytom C. XX, XXX XX C.,
prechodne bytom D. XX, XXX XX C., proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX,
XXX XX C., prechodne bytom D. XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. U k l a d á žalovanému povinnosť nevstupovať dočasne do bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí
v bytovom dome na ulici D. XX, XXX XX C., súpisné číslo XXXXX, zapísanom na liste vlastníctva č.
XXXXX, kat. úz. C., obec C., okres C..
II. V prevyšujúcej časti konanie o návrhu žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j
e .
III. U k l a d á žalobkyni, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na súde žalobu
o vylúčenie žalovaného z užívania bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí v bytovom dome na ulici
D. XX, XXX XX C., súpisné číslo XXXXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. C., obec
C., F. C..
IV. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.3.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by žalovanému zakázal vstupovať do bytu nachádzajúceho sa na ul. D. XX, XXX XX
C., nachádzajúceho sa na prízemí, byt č. X, so súpisným č. XXXXX, bytovka postavená na parcele č.
C KN C., F. C., zapísaná na LV č. XXXXX, k.ú. C., obec: C., okres: C.. Ďalej žiadala, aby súd uložil
žalovanému, aby sa nepribližoval k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou prípadov
konaní pred orgánmi verejnej moci, uložil mu kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej
povinnosti technickými prostriedkami, a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným sú manželia, z ich vzťahu pochádzajú tri maloleté deti:
C. B., nar. XX.X.XXXX, A. B., nar. XX.X.XXXX a G. B., nar. X.XX.XXXX, so žalovaným bývajú prechodne
v byte na ul. D. XX, XXX XX, a spolu s nimi bývajú v byte aj ich tri maloleté deti. Uviedla, že problémy v
ich spolužití nastali pred 4 mesiacmi, kedy žalovaný začal vo veľkej miere požívať alkohol a kombinovať
ho s liekom diazepan. Jeho správanie sa tak výrazne zmenilo k horšiemu. Začal ju podozrievať z nevery
a z toho, že čakám dieťa s iným mužom. Stále odo nej pýtal dôkazy o tom, že je tehotná, chcel správy
od lekára, že bola na potrat. Stále jej vytýkal, že s ním nechcem spať, tak že má určite niekoho druhého.
Neustále mu vysvetľovala, že žiadne dieťa nečaká a že mu nie je neverná a nemá žiadnu známosť.
Neveril jej a jeho žiarlivostné prejavy sa stále stupňovali. Odmietol odvádzať a vyberať deti zo školy
a škôlky, tak starostlivosť o ne musela začať zabezpečovať sama, aj keď to je pre ňu veľmi časovo
náročné. Často kričal na deti bezdôvodne. Keď sa žalovaný správal agresívne, deti k nemu odmietali ísť
a vraveli, že tatik je znova opitý. Mali z neho strach a báli sa ho.3. Ďalej žalobkyňa uviedla, že dňa 12.03.2024 ju opätovne upodozrieval, že je mu neverná, že je tehotná
a čakám dieťa - dievčatko s niekým iným. Začala mu opätovne vysvetľovať, že to nie je pravda. Žalovaný
sa veľmi rozčúlil. Vošiel do izby s nožom v ruke s tým, že jej chce ublížiť. Deti začali veľmi plakať a hrozne
sa ho zľakli. Odstrčila ho a zavrela dvere do detskej izby, sadla si za dvere a pritlačila ich telom. Žalovaný
sa chcel silou mocou dosť do izby a keďže už dvere nevládala udržať zatvorené, vošiel dovnútra. Veľmi
sa bála nielen o svoj život, ale aj o život svojich detí. V tom zazvonila suseda a pýtala sa, prečo tak
búchame a prečo žalovaný kričí, že zavolala políciu. Bola jej veľmi vďačná, pretože bez jej pomoci by
situácia mohla dopadnúť oveľa horšie. Po príchode policajnej hliadky žalovaného - manžela vykázali zo
spoločného obydlia po dobu 14 dní so zákazom priblíženia k jej osobe na vzdialenosť 50 metrov. Od
toho času spáva kľudnejšie a nemusí sa báť že žalovaný príde pod
vplyvom alkoholu a zopakuje sa nedávna situácia. Deti sú taktiež spokojnejšie a v kľude zaspávajú.
V minulosti nevolala políciu, pretože sa bála, že sa tým situácia u nich doma ešte zhorší. Pred 3
mesiacmi jej hodil do lakťa popolník, avšak sama si ruku ošetrila. Vzhľadom na to, že sa toho času
stará o tri malé deti a zabezpečuje im potreby, momentálne sa nemá kde odsťahovať, nakoľko nemám
dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie samostatného bývania. Žalovaný je často pod
vplyvom alkoholu, následkom ktorého sa správa voči nej agresívne. Chcela by žiť v kľude bez obáv a
strachu z toho, kedy príde žalovaný domov a ublíži jej či už fyzicky alebo psychicky. Má obavy, že jeho
správanie má už teraz výrazne negatívny vplyv na ich deti. Pociťuje neustály stres a spoločný byt je pre
ňu miesto, kde má strach a obavy niečo povedať, kde má strach, aby sa žalovaný nerozčúlil a neublížil
jej. Situácia u nich doma je veľmi zlá a postupom času sa stále zhoršuje. Na základe vyššie uvedeného
má za to, že žalovaný bude aj naďalej pokračovať v agresívnom a voči nej ohrozujúcom správaní, a
preto žiada súd o nevyhnutnú súdnu ochranu.
4. Na preukázanie týchto skutočností žalobkyňa predložila nedatovanú listinu označenú ako čestné
prehlásenie, podľa ktorého H. I. ako svedok prehlasuje, že žalovaný jej jeho zať a žalobkyňa dcéra
s tým, že žalovaný je „notorický alkoholik a žiarlivý psychopat, jej dcéru psychicky týra, nadáva jej do
všelijakých, podozrieva ju z nevery neprávom, a vyvrcholilo to až do takého štádia, že musela zasiahnuť
políciaSlovenskejrepubliky,apo14dňochsaničnezmeniloapijeajďalej,obávasaoživotsvojejdcéry.“
Ďalej žalobkyňa predložila aj kópiu potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 12.3.2024
o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia – ktoré sa malo vzťahovať na priestor: byt na prízemí ul.
D. XX, C., č. D. X, priestory bytového domu a okruh bytového domu vo vzdialenosti 50 m.
5. V súvislosti s potrebou objasnenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie súd žalobkyňu telefonicky
predvolal na jej výsluch dňa 22.3.2024 o 13:15 hod, pri ktorom žalobkyňa uviedla, že od vtedy čo
bol žalovaný vykázaný z obydlia, ju žalovaný niekoľkokrát kontaktoval telefonicky, že by chcel vidieť
deti, čomu vyhovela tak, že deti odviedla ku svokre, kde sa aj videli, a bolo to bez nejakých ďalších
konfliktov. Ďalej jej ešte vyvoláva s tým, že jej sľubuje, že sa to už nestane a chcel by obnoviť ich
manželské spolužitie. Nijako ju neprenasleduje, a takáto situácia nenastala ani v minulosti. Žiadny
iný incident od toho času medzi nimi nebol, akurát ju stále telefonicky kontaktuje, aby mu odpustila.
Žalobkyňa dodala, že zamýšľa podať návrh na rozvod manželstva, a že pokiaľ ide o ich užívací pomer
k bytu na D. XX, jedná sa o mestský nájomný byt, ktorého sú nájomcami obaja. Návrh jej pomohla
vypracovať právnička z centra A., pričom jej ale nevysvetlila podmienky ohľadom kontroly dodržiavania
neodkladného opatrenia technickými prostriedkami s tým, že aj ona by mala mať pri sebe zariadenie.
Súd ju upozornil aj na nejasnosti ohľadom nepribližovania sa k nej v súvislosti so starostlivosťou o deti
a kontrolou dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
Žalobkyňa následne uzavrela, že v tejto časti na návrhu netrvá, trvá na tom, aby žalovaný nestupoval
do bytu, a vo zvyšku na návrhu netrvá.
6. Z informatívneho čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX katastrálne územie C. vyplýva, že
vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome I. J. XXXXX je Mesto Prešov.
7. Z úradného záznamu hliadky PZ zo dňa 12.3.2024 , ktorý si súd vyžiadal (čl. 15 súdneho spisu),
vyplýva popis incidentu, ku ktorému bola táto hliadka vyslaná, a ktorý sa v podstatných znakoch zhoduje
s popisom situácie ohľadom ich príchodu tak ako ho uviedla žalobkyňa.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
Podľa § 336 ods. 1 veta prvá CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.
9. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
10. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho
vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo
(bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP, resp. do jeho zrušenia - ak odpadnú
dôvody pre ktoré bolo nariadené podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho,
že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej
bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia
právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom
vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).
12. Neodkladné opatrenie je potom dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo
ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť
preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšiepochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.
13. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch
procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov
obsiahnutých v návrhu, a vychádza zo skutočností uvádzaných a osvedčených žalobcom v jeho návrhu,
resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto
je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
je pritom potrebné starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do
vzťahu strán alebo tretích osôb. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný
a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.
14. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení teda nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy,
ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, musí však predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by
jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň
spravdepodobňovali. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby
niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného
návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa
na rozsah navrhovaného opatrenia. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty
v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.
So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia musí byť osvedčené, a to aspoň do tej miery, že možno nadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
15. Podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „ZoPZ“) policajt je oprávnený
vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z
jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených
skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť
ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného
obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom
do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto
osobu aj počas jej neprítomnosti.
16. Podľa § 27a ods. 9 ZoPZ vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania zo
spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia
predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná
osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6; útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe
súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
18. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
19. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je aktuálnym a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a ochrany telesnej a duševnej integrity
dotknutej osoby. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt eventuálneho páchateľa domáceho
násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku, alebo z ohrozenia telesnej alebo duševnejintegrity dotknutej osoby, s jeho obeťou. Hroziace násilie pritom môže byť fyzické, ale aj psychické,
pri opatreniach na predídenie eventuálnej hrozbe však treba podľa možností, vzhľadom na neistú
situáciu, zvažovať aj práva protistrany resp. povinnej osoby, a čo najviac (len v nevyhnutnom rozsahu)
obmedziť zásah do jej práv tak, aby neutrpela neprimeranú ujmu. Dôvodnosť takéhoto zásahu tak
treba posudzovať aj porovnaním závažnosti hroziaceho nebezpečenstva a miery jeho preukázania
(pravdepodobnosti) vo vzťahu ku chránenému záujmu (teda dôvodov pre jeho nariadenie) na jednej
strane, a opačných záujmov povinnej osoby, ktoré budú alebo môžu byť neodkladným opatrením
dotknuté.
20. V danom prípade mal pritom súd na základe žalobkyňou uvádzaných a osvedčených skutočností
za to, že je dôvodné neodkladne upraviť pomery strán ňou navrhovaným spôsobom v časti týkajúcej
sa toho, aby žalovaný dočasne nevstupoval do bytu, v ktorom žalobkyňa býva. Žalobkyňa totiž podľa
názoru súdu už poukazom na vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia policajtom a písomným
prehlásením svojho otca pre potreby vydania neodkladného opatrenia postačujúco osvedčila, že
žalovaný je v súčasnosti zatiaľ stále dôvodne podozrivý z násilia, resp. z konania ohrozujúceho telesnú
alebo duševnú integritu žalobkyne. Tieto podozrenia z ohrozenia žalobkyne pritom, aj keď o ich reálnosti
i závažnosti ešte môžu byť pochybnosti a o posúdení konania žalovaného zatiaľ zrejme ešte nebolo
vydané žiadne rozhodnutie (keďže jeho konečné posúdenie, aj so zhodnotením obrany žalovaného,
zrejme ešte len bude predmetom priestupkového alebo trestného konania), vzhľadom na mieru ich
osvedčenia vyššie uvedeným úkonom policajta (vykázaním z obydlia), ako aj zrejmú prioritu ochrany
jej telesnej a duševnej integrity (života a zdravia) pred ochranou práva na obydlie žalovaného, najmä
za situácie, keď žalovaný podľa tvrdení žalobkyne i potvrdenia o vykázaní by sa mal zdržiavať na
adrese jeho trvalého pobytu (u mamy) a tak má zrejme kde bývať, tak za danej situácie podľa názoru
súdunemožnopovažovaťzacelkomzjavneneprimeranéopatrenie,dostatočneodôvodňujerozhodnutie
o tom, aby žalovaný dočasne nevstupoval do obydlia, v ktorom býva žalobkyňa. Právo žalovaného na
eventuálnu náhradu škody, ktorá mu pritom vznikne, prípadne iné nároky spojené s jeho vylúčením
z užívania z obydlia, v ktorom býva žalobkyňa, pritom nie sú týmto opatrením nijako dotknuté.
21. Vzhľadom na nariadenie neodkladného opatrenia súd zároveň postupom podľa § 326 ods. 1 CSP
druhým výrokom uložil žalobkyni, aby v určenej lehote 30 dní podala žalobu vo veci samej s tým, že
ak ho žalobkyňa v stanovenej lehote odo dňa doručenia tohto uznesenia nepodá, súd aj bez návrhu
uznesenie o neodkladnom opatrení zruší (§ 336 ods. 3 CSP). Túto lehotu súd určil aj s prihliadnutím
na záujmy žalovaného považujúc ju za dostatočnú na spracovanie kvalifikovanej žaloby vo veci samej,
prípadne na to, aby strany svoje vzťahy urovnali.
22. V prevyšujúcej časti žalobkyňa na návrhu na neodkladné opatrenia netrvala.
23. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
24. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
25. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
26. Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného,
a preto ho súd prejednal a posúdil analogicky podľa ustanovení o späťvzatí žaloby. V danom prípade
žalobkyňa podľa obsahu svojho vyjadrenia zobrala svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v zostávajúcej časti späť, a keďže tak urobila skôr než sa začalo predbežné prejednanie alebo
pojednávanie o tejto veci, teda v čase, keď sa na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím v zmysle
ust. § 146 ods. 1 CSP neprihliada a jeho vyjadrenie k späťvzatiu preto nie je ani potrebné, súd konanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti postupom podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP s poukazom na povahu veci, keď sa jedná
iba o preventívne rozhodnutie, o ktorom súd rozhodol bez vyjadrenia protistrany, ako aj skutočnosť,
že žalobkyni podľa obsahu spisu doposiaľ žiadne konkrétne trovy konania zatiaľ ani nevznikli, čo súd
hodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré stranám náhradu trov konania
nepriznal.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie podľa §
325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné len čo bolo vyhotovené (§ 332 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.