Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117214575
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5117214575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX,
XXX XX A., C. D., zastúpeného JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom Dukelská 972/7-3, 017
01 Považská Bystrica, IČO: 31 938 183, proti žalovanému: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. X. XXXX XXXX/XX, XXX XX G. I. E., zastúpenému JUDr. Martinom Benickým, advokátom so
sídlom Oravská Polhora 1236, 029 47 Oravská Polhora, IČO: 50 432 265 a obchodnou spoločnosťou
Advokátska kancelária BURIK s.r.o.,
so sídlom Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 2, 036 01 Martin, IČO: 52 804 364, o zaplatenie

1.086.000,- Kč a 73.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
2C/28/2017-308 zo dňa 2. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/28/2017-308 zo dňa 2. septembra 2021 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol
(výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške

1.086.000,- Kč a 73.000 eur. Žalobca tvrdil, že so žalovaným boli spoločníci v obchodnej spoločnosti Ka
- Sa s.r.o. a podiel na základnom imaní spoločnosti u každého
zo spoločníkov predstavoval 50 %. Konateľmi spoločnosti boli žalovaný a J. G. G.. Do 13.05.2016 bol
konateľom aj samotný žalobca. V dôsledku manipulatívneho postupu žalovaný dosiahol, že žalobca bol
odvolaný z funkcie konateľa a taktiež bola odvolaná z funkcie konateľa jeho manželka K. B.. Spoločnosť
Ka - Sa s.r.o. nadobudla v Kysuckom Novom Meste nehnuteľnosť. Na jar 2014 mu žalovaný oznámil, že
je potrebné budovu rekonštruovať, avšak spoločnosť nemá dostatok finančných prostriedkov. Vyzval ho,

aby na jeho účet zaslal určitú sumu peňazí, ktorá bude použitá na rekonštrukciu budovy. Keďže žalobca
má bydlisko v Českej republike, povedal, že keď mu peniaze pošle
na jeho účet v C. L. J., bude to pre neho jednoduchšie. Na základe takejto dohody poslal na účet
žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 15.05.2014 sumu 60.000,- Kč, dňa 25.06.2014 sumu 270.000,-
Kč (túto sumu najprv vybral žalobca zo svojho účtu, odovzdal žalovanému a ten ju osobne vložil na
svoj účet), dňa 18.07.2014 sumu 105.500,-Kč, dňa 25.07.2014 sumu 75.000,- Kč, dňa 21.08.2014 sumu
50.000,- Kč, dňa 17.10.2014 sumu 275.500,- Kč a dňa 10.02.2015 sumu 250.000,- Kč. Napokon dňa

11.09.2014 na účet
č. XXXXXXXX/XXXX v C. L. J. vložil 73.000,- eur. Spolu tak žalovanému vložil na účet 1.086.000,-
Kč a 73.000,- eur. Žalovaný mu bránil v prístupe k účtovným dokladom obchodnej spoločnosti a
následne zistil, že tento peniaze, ktoré vložil na jeho osobný účet, aby ich použil na rekonštrukciubudovy v Kysuckom Novom Meste, nepreviedol na účet obchodnej spoločnosti a ani nezaúčtoval.
Potom ho vyzval, aby mu peniaze vrátil. Žalobca teda poskytol finančné prostriedky žalovanému,
dohodli sa, že tieto budú použité na rekonštrukciu budovy v majetku obchodnej spoločnosti, no žalovaný

dohodu porušil, peniaze prevzal, do účtovníctva spoločnosti Ka - Sa s.r.o. ich nezaviedol a v prospech
rekonštrukcie nepoužil. Napokon s úmyslom zmariť efektívnu kontrolu jeho krokov, manipulatívne
dosiahol odvolanie žalobcu z funkcie konateľa.
3. Žalovaný poprel všetky skutočnosti uvádzané v žalobe a uviedol, že uplatnený nárok neuznáva,
uplatnené pohľadávky neexistujú a popieral skutkové tvrdenia ohľadne preukazovaných platieb. So

žalobcom boli spoločníkmi spoločnosti Ka - Sa s.r.o. a v dňoch označených na bankových dokladoch
vložil žalobca na jeho účet v žalobe uvedené sumy. Taktiež žalovaný potvrdil, že spoločne so žalobcom
ako fyzické osoby predali obchodnej spoločnosti Ka - Sa s.r.o. budovu súp. č. XXXX a pozemky v
Kysuckom Novom Meste zapísané na LV č. XXXX. Na spomínanom lise vlastníctva bola postavená
budova súp. č. XXXX, ktorú chcela obchodná spoločnosť Ka - Sa s.r.o. použiť pre svoje obchodné
účely a rekonštruovať. Tvrdenia žalobcu, že mal poukazovať na jeho účet finančné prostriedky

označil žalovaný zavádzajúce. Ak by samotný žalobca chcel poukázať nejaké finančné prostriedky pre
obchodnú spoločnosť, tak by to urobil na jej účet priamo. Žalobca mal právo disponovania s účtami
obchodnej spoločnosti, kde bol spoločníkom aj konateľom. Dokonca mal k dispozícii internet banking, a
teda, ak by boli peniaze, ktoré sú predmetom žaloby, určené pre túto obchodnú spoločnosť, tak potom
ich mohol poukázať priamo na tento účet. Ak by napokon ako poštára využíval žalovaného a žalovaný

by bol takto určené peniaze
do ich obchodnej spoločnosti nevložil, žalobca by to ihneď nahliadnutím cez internet banking zistil a
určite by to už v tom rozhodujúcom čase riešil. Žalovaný priznal, že žalobca vkladal na jeho účet v
minulosti finančné prostriedky v českých korunách, avšak neboli to žiadne jeho pôžičky voči nemu, ani to
neboli peniaze na nejaké investície do samotnej obchodnej spoločnosti. Nikdy mu nevznikol nedoplatok

či iný záväzok voči žalobcovi. K jednotlivým položkám uviedol, že suma 60.000,- Kč bola dňa 15.05.2014
vložená žalobcom v hotovosti
na jeho účet, a to č. účtu XXXXXXXXX/XXXX. Žalobcovi vyplatil adekvátnu sumu 2.200,- eur a odovzdal
ešte dňa 15.05.2014 v Kysuckom Novom Meste, kedy bol žalobca osobne v Kysuckom Novom Meste.
K odovzdaniu sumy 270.000,- Kč dňa 25.06.2014 žalovaný uviedol, že si nespomína, či mu ich žalobca

priniesol v hotovosti, ale vedel, že osobne žalobcovi dal 10.000,- eur a on mu dal v hotovosti 270.000,-
Kč. Následne ich potom podľa jeho názoru dal na svoj účet. Čo sa týka sumy 105.500,- Kč zo dňa
18.7.2014, túto sumu žalobca v hotovosti zložil na jeho účet. Ešte predtým však jeho manželka žalobcovi
odovzdaladňa27.06.2014sumu3.850,-eur.Ďalejžalovanýuviedol,žežalobcadňa25.07.2014vložilna
jeho účet sumu 75.000,- Kč, predtým však dňa 09.07.2014 v meste Skalica osobne žalobcovi odovzdal

sumu 2.750,- eur. K sume 50.000,- Kč, ktorú mal žalobca vložiť na jeho účet dňa 21.08.2014, žalovaný
uviedol, že dňa 04.09.2014 žalobca v Kysuckom Novom Meste doniesol jeho manželke vkladový lístok
a jeho manželka žalobcovi vyplatila sumu 1.800,- eur. Ohľadne sumy 275.000,-Kč zo dňa 17.10.2014
sa žalovaný vyjadril, že táto suma bola skutočne vložená na jeho účet, ale následne prišiel žalobca dňa
22.10.2014 osobne

do Kysuckého Nové Mesta a jeho manželka žalobcovi vyplatila sumu 10.000,- eur. Ohľadne sumy
250.000,- Kč zo dňa 10.2.2015 žalovaný uviedol, že to bol žalobca, ktorý požadoval
pre nejakého svojho známeho, vraj na kúpu vozidla, sumu 9.000,- eur. Z výpisu z účtu žalobcu zo
dňa 10.02.2015, vyplýva, že žalobcovi prišla dňa 10.02.2015 na účet suma 250.000,- Kč z účtu č.
XXXXXXXXX/XXXX a obratom v ten istý deň žalobca poslal bezhotovostne peniaze na účet žalovaného

č. XXXXXXXXX/XXXX. V ten istý deň 10.02.2015 jeho manželka
v Kysuckom Novom Meste žalobcovi vyplatila sumu 9.000,- eur. Pokiaľ ide o sumu 73.000,- eur zo dňa
11.09.2014, k tejto žalovaný uviedol, že v roku 2014 si založili so žalobcom investičné účty v C., B.. Účet
žalovaného mal IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobca poslal na jeho účet sumu 73.000,-
eur, ktorá pozostávala z položiek: a) 47.000,- eur, b) 20.000,- eur, c) 6.000,- eur. K sume pod písm.

a) žalovaný uviedol, že so žalobcom boli spoločníkmi obchodnej spoločnosti PK - Partner SK s.r.o., so
sídlom Kysucké Nové Mesto. Dňa 08.09.2014 žalobca vybral z účtu tejto spoločnosti 47.000,- eur a v ten
istý deň ich vložil hotovostne na svoj súkromný účet č. IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Túto
sumu následne žalobca ako súčasť platby 73.000,- eur dňa 11.09.2014 poukázal na účet žalovaného
- investičný účet IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. So žalobcom sa dohodli, že túto vybratú

sumu z pokladne PK - Partner SK s.r.o. do pokladne spoločnosti PK - Partner SK s.r.o. za žalobcu
vloží žalovaný. Vklad bol vykonaný dňa 14.09.2014 rozúčtovaným interným dokladom spoločnosti tak,
že suma 20.426,91 eur + 11.500 eur, spolu 31.996,91 eur sa odpočítavala (započítavala) oproti vkladu
žalovaného do spoločnosti, teda sa znížila jeho pohľadávka na výplatu vloženého vkladu o túto sumu.Sumu 15.073,09 eur sám vložil v hotovosti do pokladne spoločnosti (dodacia pokladňa). Sumu 20.000,-
eur započítal žalovaný oproti svojim pôžičkám, ktoré poskytol žalobcovi dňa 22.05.2013 v sume 10.000,-
eur a dňa 18.07.2014 v sume 10.000,- eur. Pôžičky boli pôvodne poskytnuté za účelom osobných potrieb

žalobcu, keďže tvrdil, že nemá peniaze a nemôže vkladať peniaze
do spoločnosti. Pri založení investičných účtov sa dohodli, že zaplatením sumy 73.000,- eur na účet
žalovaného sa budú tieto pôžičky považovať za splatené. Napokon, čo sa týka sumy 6.000,- eur, túto
vyplatil žalobcovi v Kysuckom Novom Meste dňa 08.09.2014 v hotovosti. Žalovaný uviedol, že žalobca
mal plné právo disponovania s účtami jednak obchodnej spoločnosti Ka - Sa s.r.o., ako aj obchodnej

spoločnosti PK - Partner SK s.r.o. a mal dokonca k dispozícii internet banking. To znamená, že finančné
prostriedky nemusel vkladať na účet žalovaného, ale priamo ich pomohol posielať cez internetbanking
pre tieto spoločnosti.
Pri všetkých odovzdávaniach finančných prostriedkoch zo strany žalovaného bol prítomný jednak ich
spoločný známy a jednak aj jeho manželka.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedkov K. B., G. G., O. E. a sporovými stranami

predloženými listinnými dôkazmi. V rámci zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že žalobca
zasielalžalovanémufinančnéprostriedkynajehoúčettak,akotodeklarovalvžalobe.Súdprvejinštancie
uviedol, že žalovaný nerozporoval, že mu boli posielané finančné prostriedky na účet, avšak nebolo to
na rekonštrukciu budovy, ale jednalo sa o výmenu českých korún na eurá.
Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca posielal finančné prostriedky na osobný účet žalovaného len z

titulu, aby si mohol v rámci dobrého kurzu prevziať sumu v eurách na území Slovenska. Ďalej poukázal
na to, že v plnom rozsahu zamietol navrhovaný dôkaz, kedy žalobca pred záverečnými rečami požiadal
súd, aby vykonal dokazovanie výpisom z firmy Varrock Light s.r.o. Nový Jičín ohľadne správy o tom, či
v dňoch, kedy žalobca predložil výkazy alebo správu z Carnetu o pohybe vozidla svedka E., či tento bol
v tieto dni v spoločnosti Varrock Light. Súd prvej inštancie dal do pozornosti kontradiktórnosť konania

a uviedol, že tento dôkaz žiadal vykonať žalobca vykonať pred záverečnými rečami. Javilo sa mu teda
ako nehospodárne takýto dôkaz vykonávať, keďže malo ísť o pohyb motorového vozidla ešte za roky
2014-2015, pričom nie je ani zrejmé, či by takýto dôkaz po šiestich rokoch bol k dispozícií vo firme,
ktorú označil žalobca. Navyše uviedol, že tento dôkaz mal byť produkovaný na samotnom začiatku
pojednávania, kedy prišla žaloba na súd a nie

po šiestich rokoch.
5. Súd prvej inštancie sa s námietkou žalovaného, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný,
vyporiadal tak, že podľa jeho názoru finančné prostriedky, ktoré poukazoval žalobca žalovanému na jeho
osobný účet, slúžili na to, aby si potom mohol v obchodnej spoločnosti Ka - Sa s.r.o. vybrať hotovosť v
eurovej mene, pričom dokumentáciu žalobcu,

že tieto finančné prostriedky poskytoval na rekonštrukciu budovy spoločnosti, ktorá patrila žalovanému,
súd prvej inštancie neprijal a z uvedeného dôvodu potom neakceptoval požiadavku žalovaného, že v
tomto spore žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Podľa názoru súdu prvej inštancie finančné
prostriedky neboli zasielané na účet žalovaného
na rekonštrukciu budovy, ale boli zasielané za účelom výmeny českej meny na eurá.

6. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. § 488 ods. a § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej „OZ“) uviedol, že žiadna zo sporových strán nerozporovala, že na účet žalovaného žalobca
vložil dňa 15.05.2014 sumu 60.000,- Kč, dňa 25.06.2014 sumu 270.000,- Kč, dňa 18.07.2014 sumu
105.500,- Kč, dňa 25.07.2014 sumu 75.000,- Kč, dňa 21.08.2014 sumu 50.000,- Kč, dňa 17.10.2014
sumu 275.500,- Kč, dňa 10.02.2015 sumu 250.000,- Kč a dňa 11.09.2014 sumu 73.000 eur, pričom spolu

tak mal žalobca vložiť na účet žalovaného 1.086.000,- Kč a 73.000,- eur. Rozporovaná bola účelnosť
použitých prostriedkov, resp. na čo boli použité. Žalobca po celý čas tvrdil, že prostriedky vkladal na
osobný účet žalovaného
na rekonštrukciu budovy obchodnej spoločnosti Ka - Sa s.r.o. Naopak žalovaný tvrdil, že išlo o transakcie
ohľadne výmeny českých korún na eurá. Vklady finančných prostriedkov na účet žalovaného boli

preukázané výpismi z účtu, ktoré prezentoval predovšetkým samotný žalobca. Súd prvej inštancie
považoval za potrebné podotknúť, že žalobca mal právo disponovania s účtami spoločnosti, kde bol
spoločníkom aj konateľom. Vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný presne uviedol, kedy obdržal sumy
a ako s týmito bolo naložené, čo vyplýva aj z priložených kurzových lístkov vybraných cudzích mien
a z pripojených dokladov.

7. Tvrdenia žalobcu, že finančné prostriedky zasielal na osobný účet žalovaného za účelom
rekonštrukcie budovy, považoval súd prvej inštancie za nereálne, keďže žalobca bol konateľom
obchodnej spoločnosti Ka - Sa s.r.o. a mal prístup na jej účet aj prostredníctvom zriadeného internet
bankingu. Pokiaľ, ako tvrdil žalobca, zasielal tieto finančné čiastky v rozhodujúcich obdobiach narekonštrukciu budovy, mohol tak urobiť zakaždým, pokiaľ boli vyfakturované sumy na rekonštrukciu
budovy a tieto zaslať priamo zo svojho účtu na účet spoločnosti, a nie na osobný účet žalovaného.
Určite ako spoločník mal prehľad, či skutočne prebieha rekonštrukcia budovy spoločnosti, pretože platby

prebiehali od 15.05.2014 až
do 10.02.2015. Súdu prvej inštancie sa zdalo byť nelogické, že žalobca celkovo zaslal žalovanému sumu
1.086.000,- Kč a ešte aj sumu 73.000,- eur, a to všetko na rekonštrukciu budovy. Ako konateľ spoločnosti
musel mať prehľad, či vôbec prebieha nejaká rekonštrukcia budovy a či sú finančné prostriedky, ktoré
zasielal na osobný účet žalovaného, použité

na rekonštrukciu. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie pripustil, že finančné prostriedky zasielal
na osobný účet žalovaného z dôvodu výhodného stredového kurzu medzi menami česká koruna
a euro, mohol si každý jeden deň skontrolovať, či finančné prostriedky boli poukázané z osobného účtu
žalovaného na účet firmy. Súd prvej inštancie považoval za nezmyselné posielať finančné prostriedky
z účtu žalobcu v Českej republike na osobný účet fyzickej osoby a následne táto fyzická osoba
mala zase poukazovať prostriedky do ich spoločnej firmy, pričom takáto skutočnosť sa mu javila ako

neopodstatnená, navyše v roku 2014, kedy bolo úplne bežným spôsobom prevádzať aj zo zahraničia
finančné prostriedky v iných menách na menu konkrétneho štátu. Každá spoločnosť a každá fyzická
osoba si je pritom vedomá, akým rizikám sa vystavuje, pokiaľ finančné prostriedky medzi spoločnosťami
a fyzickými osobami sú poukazované spôsobom, ako to naznačoval samotný žalobca.
8. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo nepochopiteľné, prečo žalobca vôbec nekontroloval financie

na účte spoločnosti Ka - Sa s.r.o., a prakticky po troch rokoch zistil, že mu chýbajú finančné prostriedky.
Už pri prvej platbe dňa 15.05.2014 v sume 60.000,-Kč musel v rámci svojich schopností a možností
cez internet zistiť, že pokiaľ tieto prostriedky zaslal na účet žalovaného, že tieto neboli odvedené na
účet samotnej spoločnosti. Nevedno potom, prečo následne posielal aj ďalšie finančné prostriedky na
osobný účet žalovaného, pokiaľ si bol dobre vedomý, že tieto prostriedky nie sú poukazované na účet

spoločnosti. Z tohto súd prvej inštancie usúdil, že skutočne v tomto prípade samotný žalobca využíval
žalovaného
na zmenenie českých korún na eurá, čo napokon bolo zistené aj zo svedeckých výpovedí svedkov E. a
G.. Pokiaľ žalobca spochybňoval týchto svedkov z dôvodu, že sú trestne stíhaní a že sú v priateľskom
vzťahu so žalovaným, v tomto smere súd prvej inštancie uviedol, že ich trestné stíhanie ešte nič nemení

na ich svedeckej výpovedi. Napokon aj svedkyňa B. priznala, že dochádzalo k výmene finančných
prostriedkov. Súd prvej inštancie výpovede svedkov E. a G. považoval za vierohodné, ktoré dokresľovali
celúsituáciuvspore.Čosatýkatvrdenížalobcu,žesvedokE.nemoholbyťprítomnýpritom,akomumali
byť vyplácané hotovostné čiastky v eurách, pretože jeho motorové vozidlo bolo kontrolované systémom
Carnet, súd prvej inštancie uviedol, že sám svedok E. tvrdil, že používal motorové vozidlo zn. Subaru,

ktoré mu bolo pridelené firmou. Užívali však aj iné motorové vozidlá. Napokon sám svedok uviedol,
že viac krát spoločne absolvoval cestu so žalobcom do spoločnosti v Kysuckom Novom Meste na
jednom motorovom vozidle. Žalobca sa snažil preukázať, že na základe systému Carnet v rozhodujúcich
obdobiach nemohol byť svedok E. prítomný na stretnutiach medzi žalobcom a žalovaným. Toto jeho
tvrdenie však nemohlo obstáť, pretože svedok E. mohol jednak používať motorové vozidlo samotného

žalobcu, s ktorým sa mohol viesť spoločne na služobnú cestu a jednak mohol použiť iné motorové
vozidlo. Taktiež samotný svedok pripustil, že jeho motorové vozidlo mohli v rámci firmy použiť aj iné
osoby. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, na výpovede svedkov a prečítané listinné dôkazy súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je neopodstatnená, a preto ju v plnom rozsahu zamietol.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), keď priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca namietal, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil vykonať
dôležité dôkazy, a to konfrontáciu medzi svedkyňou B. a žalovaným a taktiež medzi svedkyňou B.
a svedkyňou G., ktorú navrhol
na pojednávaní dňa 02.09.2021. Konfrontácia je dôležitým dôkazným prostriedkom, pričom na navrhol,
aby výsluch uvedených svedkýň bol vykonaný bez prítomnosti žalovaného, pretože navrhoval vykonať

konfrontáciu. Súd prvej inštancie návrhu nevyhovel, vypočul svedkyne za prítomnosti žalovaného a
vykonanie konfrontácie zmaril. Tento nezákonný postup súdu prvej inštancie hodnotil žalovaný ako
arbitrárny. Arbitrárnosť postupu súdu prvej inštancie sa prejavila už dňa 07.10.2019, kedy absolútne
bez dôkazov a zistenia skutkového stavu chcel vo veci rozhodnúť a udelil stranám slovo na záverečnéreči. Iba v dôsledku dôrazného nesúhlasu z jeho strany, súd prvej inštancie o veci na tomto pojednávaní
meritórne nerozhodol. Obdobne súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnutý dôkaz na pojednávaní
dňa 02.09.2021 dožiadaním obchodnej spoločnosti Varrock Light s.r.o., pre potrebu preverenia pohybu

svedka E.. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok založil najmä
na nepodloženom tvrdení, že žalobca nepreukázal, že posielal peniaze na súkromný účet žalovaného,
a tento ich mal zaúčtovať do účtovníctva obchodnej spoločnosti Ka - Sa s.r.o. Okrem toho vyslovil
absurdný záver, že sa mu javí nezmyselné, aby žalobca posielal peniaze z jeho osobného účtu na
osobný účet žalovaného, a tento ich mal ďalej posielať na účet spoločnosti a je nepochopiteľné, prečo

nekontroloval financie na účte spoločnosti. Vychádzal pritom z výpovede žalovaného a svedkov G. a
E.. S nevykonaním kontroly
zo strany žalobcu a posielaním peňazí na súkromný účet žalovaného, protiprávne spojil súd prvej
inštancie negatívny následok, ktorý bol v podstate hlavným dôvodom zamietnutia žaloby. Pritom žalobca
preukázal, že nie je pravdou, že by mal prístup do účtovníctva spoločnosti Ka - Sa s.r.o. Žalovaný
zaviedol v spoločnosti pravidlo, že on sa bude starať

oekonomickézáležitostiažalobcaotechnické.Pravdouvšakje,žeončiužakospoločník,alebokonateľ
mal vedomosť o tom, že prebieha rekonštrukcia budovy Ka - Sa s.r.o., avšak preto, že žalovanému
bezvýhradne dôveroval, vychádzali spolu spočiatku veľmi dobre, nepovažoval za nevyhnutné denne
kontrolovať stav rekonštrukcie budovy. Konštatovanie súdu prvej inštancie sa javí ako nezmyselné,
nevhodné (arbitrárne), bez ohľadu na to či bolo v roku 2014 bežné prevádzať' zo zahraničia finančné

prostriedky v iných menách. Tak ako preukázal v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina spis.
zn. 19Cb/200/2016, žalovaný zamedzil žalobcovi prístup do účtovníctva, celkovo prístup do budovy
spoločnosti, čo nakoniec vyústilo do protiprávneho zbavenia funkcie konateľa tak žalobcu, ako aj jeho
manželky.
12. Bol to žalovaný, kto priviedol spoločnosť Ka - Sa s.r.o. po jej vytunelovaní do likvidácie,

bez jeho akejkoľvek účasti a vedomia, a práve v súvislosti s likvidáciou je žalovaný spolu s manželkou
obvinený z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a je len
otázkou času, kedy bude obvinený aj vo veci inej vedenej na OR PZ Čadca, pričom trestné stíhania sú
nepochybne významnou skutočnosťou, ktorá vážne spochybňuje výpoveď žalovaného a jeho manželky.
Ak súd prvej inštancie uveril výpovedi a tvrdeniam žalovaného a svedkov G. a E., urobil tak nedôvodne.

Vo výpovedi samotného žalovaného boli vážne rozpory, keď napríklad na jednej strane tvrdil, že žalobca
nikdy nemal peniaze a na druhej strane priznal, že na jeho účet boli žalobcom poslané sumy tak, ako
bolo uvedené. Samotný fakt, že žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu neznamená, že sú jeho
popretia účinné, pretože neuviedol vlastné tvrdenia, a to, čo uvádzal bolo nepochybne jeho dôkazmi
(napríklad výpoveďou svedkyne B. a predloženými dôkazmi) úplne vyvrátené. Výpoveď svedka E. bola

nekonkrétna, nelogická a nepresvedčivá (nevedel aké peniaze si žalobca a žalovaný odovzdávali, z
akého dôvodu, kto a prečo mu písal čestné prehlásenie). Naopak vzhľadom na svoj priateľsky vzťah
so žalovaným, aktívnu účasť svedka v súdnych konaniach na strane žalovaného a negatívny vzťah k
žalobcovi je isté, že výpoveď svedka nie je pravdivá. Je viac ako pravdepodobné, že sa žalovaný a
svedkovia na zosynchronizovaní výpovedí dohodli na stretnutí v hoteli Horal

vo Veľkých Karloviciach, ktoré sa uskutočnilo 1 deň pred pojednávaním. Ani svedkovia, ani žalovaný toto
stretnutie nepopreli. Pretože sa finančným záležitostiam spoločnosti nevenoval, neskúmal požiadavku
žalovaného, aby mu peniaze posielal na jeho osobný účet. Rešpektoval tak jeho návrh a podľa toho
postupoval. Vedel, že obaja spoločníci požičiavali spoločnosti peniaze, preto keď ho žalovaný požiadal,
že spoločnosť peniaze potrebuje, poslal žalovanému ako priateľovi peniaze tak, ako je uvedené v žalobe

na jeho osobný účet. Argumentácia súdu prvej inštancie, že tak mohol urobiť priamo, je vlastne v
prospech tvrdenia žalobcu, lebo preukazuje, že práve žalovanému (jeho osobe) posielal peniaze, a
tento ich do účtovníctva spoločnosti nezaviedol, spoločnosti neodovzdal a jednoducho tieto na škodu
žalobcu odcudzil (obohatil sa). Skutočnosť, že peniaze prevzal a do spoločnosti nevložil, samotný
žalovaný priznal. Aj ostatné dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil nesprávne a dospel tak k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie je nielen nesprávne, ale aj
arbitrárne. Napríklad bez opory v dokazovaní uveril účelovému tvrdeniu žalovaného, že všetky zaslané
peniaze (v českých korunách) mu žalovaný vymenil
za eurá. Neuveril pritom nespochybniteľnému dôkazu, že žalobca mal dostatok peňazí
v eurách, pretože mu boli vyplatené dividendy, a toto svoje tvrdenie doložil výpisom z účtu. Tvrdenie

žalovaného, že české koruny menil žalobcovi na eurá je v rozpore aj s tým,
že priznal, že mu žalobca poslal aj 73.000,- eur, ktorú skutočnosť sa snažil účelovo spochybniť
nepreukázanými pôžičkami. Zároveň žalovaný argumentoval, že zo spôsobu obrany žalovaného
vyplynulo, že sa veľmi dobre vyznal v účtovníctve. Je preto krajne nepravdepodobné, aby o tom,že odovzdal žalobcovi značné sumy peňazí, nevystavil účtovný doklad a nežiadal žalobcu, aby mu
tento podpísal. To isté platí aj vo vzťahu k odovzdávaniu peňazí svedkyňou G.. Znova arbitrárne
pôsobí aj hodnotenie výpovede svedkyne B., kedy súd prvej inštancie neuviedol jediný dôkaz, ktorý

by výpoveď tejto svedkyne vyvracal alebo spochybňoval. Hoci svedkyňa B. všetky svoje vyjadrenia
potvrdila listinnými dôkazmi, súd prvej inštancie sa týmito vôbec nezaoberal. Na druhej strane výpoveď
svedka E. považoval súd prvej inštancie za pravdivú, napriek evidentným dôvodom spochybňujúcim
jeho hodnovernosť. Aj keď' svedok E. nepoprel, že by jemu zverené motorové vozidlo značky Subaru
malo nainštalovaný systém sledovania pohybu vozidla (Carnet), súd prvej inštancie sám, z vlastnej

iniciatívy, bez námietky žalovaného vyhodnotil záznamy o pohybe vozidla ako nehodnoverné. Proti
takémuto hodnoteniu svedčí práve vyjadrenie žalovaného, ktorého konkrétne dni, kedy mal vymenené
české koruny za eurá odovzdať žalobcovi, sa presne zhodujú s dňami uvedenými v prehľade
o pohybe vozidla. Správnosť a autenticitu prehľadu o pohybe vozidla nespochybňujú
ani žalovaný, ani svedok E..
13. Záverom žalobca uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Svoje rozhodnutie v otázke vyhodnotenia predložených dôkazov
prakticky neodôvodnil. V dôsledku tohto pochybenia je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a ústavne
neakceptovateľný. Aj preto musí byt arbitrárnosť napravená, pretože práve táto bráni jeho preskúmaniu.
Písomnévyhotovenierozsudkuneobsahujezákladnévysvetleniedôvodovpodstatnýchprerozhodnutie.
Pre uvedené výhrady rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. V danom prípade súd síce použil správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval, čo
sumárne znamená,
že zo zistených skutkových záverov vyvodil objektívne nesprávne právne závery. Nezákonným
postupom pri vykonaní výsluchu svedkyne B. a G. mu bola súdom prvej inštancie odňatá možnosť
predkladať dôkazy, vypočúvať počas konfrontácie svedkov, klásť im otázky a podobne.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnej miere
za zákonný spravodlivý a vydaný v súlade so zisteným skutkovým stavom. Odvolanie žalobcu považoval
za chaotické a nezrozumiteľné a celý kontext odvolania
za svojský výklad žalobcu k vykonanému dokazovaniu a k posúdeniu zjavne nedôvodného žalobného
návrhu. K žalobcom navrhovanému výsluchu svedkov v neprítomnosti žalovaného, žalovaný uviedol, že

si nevie predstaviť situáciu, na základe ktorej by sa nemohol zúčastniť konania počas výsluchu svedkov.
Je predsa jeho procesným právom, aby sa vyjadril
ku všetkým skutočnostiam a bol prítomný na pojednávaní a vyjadroval sa ku všetkým úkonom súdu. Nie
je tak zrejmé, na základe akého právneho predpisu vôbec žalobca žiadal, aby žalovaný nebol prítomný
na výsluchu ním uvedených svedkov počas pojednávania.

Je zjavné, že práve vyhovením nedôvodnému návrhu žalobcu by súd prvej inštancie pochybil. Žalobca
teda namietal práve to, že súd prvej inštancie postupoval zákonným spôsobom
a nijakým spôsobom neupieral procesným stranám ich procesné práva. V súvislosti s námietkou, že súd
prvej inštancie odmietol vykonať navrhnutý dôkaz (dožiadanie spoločnosti Varrock Light s.r.o.) žalovaný
uviedol, že dané konania pred súdom prvej inštancie prebiehalo takmer 4 roky. Za tieto štyri roky mohol

žalobca kedykoľvek požiadať súd prvej inštancie o zabezpečenie daného dôkazu. Účelovo to však
urobil až po vykonaní dokazovania. V tom čase muselo byť žalobcovi zrejmé, že neuniesol dôkazné
bremeno, a toto konanie chcel účelovo ešte natiahnuť. Strana sporu má povinnosť tvrdenia, na ktorú
nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, čo však žalobca
v danom konaní neurobil. Žalovaný taktiež poukázal na to, že súd prvej inštancie správne konštatoval,

že žalobca nepreukázal to, že posielal peniaze na súkromný účet žalovaného a tento ich mal zaúčtovať
do účtovníctva spoločnosti Ka - Sa s.r.o. Žalobca v odvolaní tvrdil, že preukázal, že nemal ako konateľ
prístup do účtovníctva spoločnosti Ka - Sa s.r.o., avšak z vykonaného dokazovania v tomto konaní
je zrejmé, že túto skutočnosť žalobca nepreukázal. Skôr naopak, z vykonaného dokazovania bolo aj
podľa názoru súdu prvej inštancie relevantne preukázané, že je nepravdepodobné to, aby žalobca

dva roky potom, ako žalovanému odovzdá finančné prostriedky (v tom čas mali nadštandardné dobré
vzťahy) si neoveril, či dané finančné prostriedky išli do spoločnosti (tobôž nie v prípade, keď disponoval
prístupom k účtu spoločnosti, kde si mohol dané skutočnosti okamžite overiť). Žalovaný v tomto kontexte
poukázal aj na klauzulu o generálnej prevencii v zmysle ust. § 415 OZ. Vzhľadom na osobu žalobcu je
nepredstaviteľné, aby dal peniaze v tak vysokej výške

a vlastne 3 roky (do podania žaloby) nezistil to, že dané finančné prostriedky neboli použité na účel tak,
ako to deklaruje. Tvrdenia, že kto si uzurpoval právo a kto mohol, alebo nemohol robiť tie a tie činnosti
v prospech spoločnosti sú výmysly žalobcu. Žalobca bol konateľa spoločník s obchodným podielom spoločnosti vo výške 50 % základného imania. Je preto
nepredstaviteľné, aby žalobca nemal prístup k záležitostiam spoločnosti, účtovníctvu spoločnosti a
predovšetkým k tomu, či údajne jeho žalovaná suma bola zaúčtovaná tak, ako to tvrdil. Žalobca nijako

nevysvetlil argumentáciu, že súd prvej inštancie bezdôvodne uveril tvrdeniam žalovaného a svedkov
G. a E.. Naopak poukazoval na výpoveď svedka B. napriek tomu, že v konaní bolo preukázané,
že jej výpoveď bola pripravená a nacvičená so zástupcom žalobcu. Práve výpoveď tejto svedkyne
bola zjavne tendenčná, v snahe zvrátiť nepriaznivo vyvíjajúcu sa procesnú situáciu pre žalobcu.
Bolo naozaj úplne nelogické, aby si pamätala svedkyňa B. presné dni a opisovala pomerne bežné

záležitosti spred vyše siedmych rokov. Navyše však sama svedkyňa B. potvrdila, že dochádzalo k
výmene finančných prostriedkov z meny euro na české koruny medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný
upriamoval pozornosť na výpoveď svedka E., ktorý jasne vyvrátil tvrdenia žalobcu a ako v minulosti
obchodný partner žalobcu
a žalovaného jasne uviedol, že mal vedomosť o tom, že žalovaný žalobcovi spolu s jeho manželkou
menili predmetné finančné prostriedky. Svedok E. potvrdil, že bol viackrát pri takýchto stretnutiach.

Tvrdenia žalobcu o tom, že svedok E. nemohol byť na daných stretnutiach, lebo podľa žalobcom
predložených dokladov bol niekde inde, sa ukázali ako nepreukázané. Súd prvej inštancie správne
poznamenal, že svedok E. mal vo firme
na starosti viacero automobilov, ktoré využívali aj iní zamestnanci a taktiež využíval svoje súkromné
motorové vozidlo. Navyše často cestoval aj so samotným žalobcom. Bolo by predsa nelogické, aby

z jedného miesta v Českej republike pri tej istej trase cestoval žalobca so svedkom E. v dvoch
automobiloch.KtvrdeniuoúdajnejdohodenastretnutíHoralžalovanýuviedol,ženarozdielodvýpovede
svedkyne B. nebola výpoveď svedka E. nijako vopred konzultovaná a dohodnutá. O danom stretnutí sa
svedok E. počas pojednávania dostatočne vyjadril.
15. Žalovaný sa nestotožňoval ani s tvrdením žalobcu o tom, že sa nevenoval finančným záležitostiam

v spoločnosti, rekonštrukcii budovy, výrobe a nemal vraj k dispozícii účtovníctvo. Je teda celkom logická
otázka, čo vlastne žalobca robil v spoločnosti. Aj z tohto nie je zrejmé, aby osoba, ktorá zjavne nemá
záujem a nijako sa nevenovala obchodnej spoločnosti (kde je štatutárom), len tak posielala cez druhého
spoločníka do spoločnosti tak vysoký obnos finančných prostriedkov. V konaní bolo preukázané, že keby
chcel žalobca dať do spoločnosti nejaké peniaze, tak to urobil sám prostredníctvom svojej osoby priamo

na účet spoločnosti. Tvrdenia žalobcu sú nelogické a nemajú elementárnu právnu a skutkovú logiku.
Podstatou celého konania nebolo nič iné ako účelové konanie žalobcu, kde sa chcel pokúsiť obohatiť
na úkor manželov G.. Z výsluchu všetkých svedkov vyplynulo,
že v rozhodnom čase boli strany sporu priatelia a G. žalobcovi na ich škodu ako priateľovi dôverovali. Ani
vo sne by ich nenapadlo, že o tri roky ich žalobca zažaluje prostredníctvom takejto vymyslenej žalobnej

konštrukcie.Zvýpovedesvedkovvyplynulo,žežalobcamenilčeskékorunynaeuráajpresvojhosuseda,
ktorý si chce kúpiť auto. K tvrdeniu o tom, že svedok E. mal nainštalovaný systém sledovania pohybu
vozidla a v dané dni mal byť podľa daného systému s daným autom inde, boli vyvrátené preukázaním
toho, že na predmetnom automobile jazdili aj iní zamestnanci vtedajšej spoločnosti. Žalobca taktiež
uviedol, že žalovaný v tomto prípade získal neoprávnený majetkový prospech z nestatočných zdrojov

a porušil ustanovenia trestného práva. Takéto skutočnosti však neboli v konaní preukázané. Ak sa mal
žalovaný obohatiť na úkor žalobcu z nestatočných zdrojov, znamenalo by to že žalobca disponoval
predmetnými finančný prostriedkami, ktoré nenadobudol v súlade so zákonom.
16. V ďalšom vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že bez ohľadu na to, že žalobca vymenúva
odvolacie dôvody jednotlivými zákonnými ustanoveniami, v obsahu odvolania vymedzuje dôvod podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) a f). Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dal odpoveď na
všetky podstatné otázky a námietky strán konania a skutočnosť, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v
napadnutomrozhodnutínestotožňujeneznamená,žezáveryprijatésúdomprvejinštanciesúnesprávne,
keďže tento zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Okrajovo poukázal na
obsah zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2015

publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 2/2016 a uviedol,
že v napadnutom rozhodnutí nechýba zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu
a netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti, pretože sú v ňom zrozumiteľne uvedené dôvody a úvahy, ktoré
viedli súd prvej inštancie k jeho vyhláseniu. Ak žalobca žiadal konfrontáciu žalovaného a svedkov, tak
konfrontácia strany sporu a svedka nie je podľa CSP možná, keďže v ust.

§ 199 ods. 2 CSP je možný spoločný výsluch svedkov, ktorých výpovede si odporujú.
Užvôbecniejetakýtonávrhdôvodomnavylúčeniestranysporuzúčastinadokazovanívýsluchmitýchto
svedkov, keďže práve vtedy, ak by súd stranu sporu z dokazovania týmto spôsobom vylúčil, porušil by
minimálne právo strany na kladenie otázok svedkovi podľa ust. § 202 ods. 1 CSP, čím by založil zásadnúvadu konania spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe a porušení práva na spravodlivý proces.
Konfrontáciu je možné navrhovať
až po výsluchu svedkov, ktorých výpovede si odporujú, nie pred ich výsluchom, keďže

v momente pred výsluchom nie je možné posúdiť, či si výpovede vôbec odporujú a v čom. Žalobca
navrhoval konfrontáciu nesprávne pred výsluchom svedkov a nesprávne žiadal
aj vylúčiť žalovaného z prítomnosti na takom úkone, pričom po výsluchu svedkov zotrval
len na tom, že v dôsledku jeho prítomnosti bola konfrontácia zmarená, ale na jej vykonaní
už netrval. V tomto smere je preto odvolacia argumentácia žalobcu celkom nedôvodná.

17. Pokiaľ žalobca poukazoval na akékoľvek priateľské vzťahy svedkov a žalovaného, súd prvej
inštancie tieto skutočnosti v rámci odôvodnenia rozhodnutia vyhodnocoval a tak, ako je napr.
nepochybné to, že svedkyňa G. ako jeho manželka má ku žalovanému dobrý vzťah, tak svedkyňa B. je
manželka žalobcu a má dobrý vzťah k nemu, pričom k jeho osobe a osobe jeho manželky má naopak
negatívny vzťah. Pokiaľ by argumentácia „blízkosťou“ osoby zakladala automaticky nevierohodnosť
svedkov, tak by vo väčšine sporových vecí neexistovali svedkovia, keďže sú to častokrát rodinní

príslušníci. Úlohou súdu v tomto smere, po vypočutí svedkov, je ich výpovede vyhodnotiť, čo vykonané
bolo a súd prvej inštancie svoje úvahy vysvetlil. Pokiaľ sa spomínajú akékoľvek trestné stíhania, je
potrebné uviesť, že ak nebola právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vyslovená vina, platí prezumpcia
neviny.Súdprvejinštanciezároveňdôslednevysvetlil,prečonavrhovanédokazovanienevykonal,keďže
takýto návrh prišiel po viac ako 4 rokoch vedenia sporu a žiadaný bol pohyb vozidiel za roky 2014-2015

(6 rokov spätne), a teda bol návrh oneskorený, nehospodárny a nepochybne by vyžadoval nariadenie
ďalšieho pojednávania.
18. Žalovaný zároveň zotrval na námietke absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Pokiaľ žalobca
žalobu vymedzil tak, ako ju vymedzil, sám poprel svoju aktívnu legitimáciu. Ak mal dať žalobca peniaze
žalovanému, aby ich tento dal tretej osobe, vznikol by medzi nimi zmluvný vzťah, ktorý by mu ukladal

povinnosť nejako konať – odovzdať peniaze spoločnosti. Ak by údajnú zmluvnú povinnosť nedodržal,
bol žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby na plnenie zmluvnej povinnosti – odovzdanie
peňazí spoločnosti (nie vrátenie peňazí žalobcovi). Žalobca však takúto žalobu nepodal. K zrušeniu
žalobcom tvrdeného zmluvného vzťahu nikdy nedošlo, a to ani podľa jeho tvrdení na pojednávaní (napr.
odstúpením

od zmluvy), a preto sa žalobca nikdy nemohol domáhať „vrátenia“ peňazí, keďže na to nedisponuje
právnym titulom. Taktiež si bolo potrebné položiť otázku, ak zmluva nebola zrušená, a teda žalovaný mal
údajne plniť spoločnosti, na koho úkor sa mal podľa tvrdení žalobcu obohatiť. Predsa žalobcovi by sa
majetok zmenšil tak či tak, bez ohľadu na to, či by dal peniaze priamo jemu, alebo priamo spoločnosti.
Pokiaľ údajná zmluva nebola zrušená, nemohol sa teda obohatiť na úkor žalobcu, ale len na úkor toho,

komu mal peniaze odovzdať, a teda len na úkor spoločnosti. Preto podľa názoru žalovaného mala byť
žaloba zamietnutá bez potreby vykonávať akékoľvek dokazovanie.
19. Žalobca v odvolacej replike zotrval na námietke, že súd prvej inštancie zmaril možnosť konfrontácie
svedkov a žalovaného. Po výsluchu svedkyne a po vykonaní konfrontácie mal žalovaný samozrejme
právo, aby bol oboznámený s jej výpoveďou. Žalobca tiež zotrval

na námietke o nevierohodnosti svedkov G. a E.. Naopak svedkyňa B. vypovedala logicky, súvislo a svoje
tvrdenia doložila. Ani tieto zistenia žalovaný účinne nepoprel (okrem nemiestnych útokov). Napriek
odôvodneným výhradám proti napadnutému rozsudku, považoval žalobca súdom prvej inštancie zistenú
aktívnu legitimáciu žalobcu
za danú. Pokiaľ ide o dožiadanie spoločnosti Varrock Light s.r.o. a tvrdenie, že už nie je možné toto

vykonať pre odstup času, sa žalobca domnieval, že žalovaný vzhľadom na svoje osobné kontakty a
osobné kontakty svedka E. vykonal také opatrenia, že požadované údaje už nie je možné získať. Je
nepochybné, že navrhovaný dôkaz súvisel s vyhodnotením pravdivosti výpovede svedka E.. Nezákonné
konanie žalovaného pri zbavení žalobcu konateľského oprávnenia a následné trestné stíhania boli
dostatočným dôvodom toho, že výpoveď treba považovať za nepravdivú.

20. Žalovaný v odvolacej duplike zásadne zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Poprel, že
by spolu so svedkyňou G. a spoločnosťou PK - Partner SK, s.r.o. boli v zmysle uznesení OR PZ Čadca
ČVS: ORP-252/2-VYS-CA-2018 zo dňa 17.12.2021
a zo dňa 20.12.2021 trestne stíhaní, keďže tieto rozhodnutia boli Krajskou prokuratúrou v Žiline v celom
rozsahu zrušené ako nezákonné a celkom nedôvodné. Absolútne preto nie je pravdivé tvrdenie, že by

mali mať s G. G. sklony k páchaniu závažnej majetkovej trestnej činnosti.
21. Vo vyjadrení k odvolacej duplike žalobca uviedol, že právny zástupca účelovo vykladá skutočnosť,
že uznesenia o vznesení obvinenia E. G., J. G. a spoločnosti PK Partner SK s.r.o. boli zrušené v
zmysle, akoby bolo trestné stíhanie zastavené. Z uznesení krajskej prokuratúry, ktoré právny zástupcažalovaného pripojil, však vyplýva, že napadnuté uznesenia OR PZ v Čadci boli zrušené iba z procesného
dôvodu a prokurátorovi Okresnej prokuratúry Žilina bolo uložené vo veci znova konať a rozhodnúť. To
znamená, že po splnení pokynu prokurátora bude zrejme obvinenie vznesené opätovne.

22. Žalovaný v podaní zo dňa 13.03.2022 poukázal na to, že predmetné trestné konanie (kde bolo
okrem iného žalovanému zrušené obvinenie), nemá žiadny súvis s týmto konaním. Celkovo je dosť
nepochopiteľné, že žalobca namiesto toho, aby sa venoval svojej argumentácii vo vzťahu k danému
rozhodnutiu prvej inštancie, neustále rieši v odvolacom konaní úplne iné záležitosti, ktoré s daným
sporom vôbec nesúvisia.

23. Ďalšie podania procesných strán neboli v rámci odvolacieho konania produkované.
24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) – žalobcom, v ktorého neprospech bolo rozhodnuté, včas
(§ 362 ods. 1 CSP) a napokon proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné [§ 355 ods. 1
a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust.

§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu, teda aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil.
25. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom

sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), pričom považoval za nevyhnutné reagovať na odvolacie
námietky žalobcu formulované v jeho opravnom prostriedku.
26. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje súčasne za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené

(ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ
v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) až h) a 2 CSP dôvodom na
podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady týkajúce sa procesných
podmienok odvolací súd nezistil.
27. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie

a odvolacieho súdu pri tom nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie
z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (rozhodnutia Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS
78/2005, spis. zn. III. ÚS 264/2008, spis. zn. IV. ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak súdu prvej inštancie,
ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného

súdneho konania (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV. ÚS 350/2009).
28. Žalobca v odvolaní primárne namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil na pojednávaní dňa 02.09.2021 vykonať dôležité dôkazy, a to konfrontáciu medzi svedkyňou
K. B. a žalovaným a medzi svedkyňami K. B. a G. G.. Vykonanie týchto dôkazov mal súd prvej inštancie
znemožniť tým, že označené svedkyne mal vypočuť v prítomnosti žalovaného, čím mal zmariť vykonanie

konfrontácie. Tento postup súdu prvej inštancie žalobca označil ako nezákonný a arbitrárny, pričom
arbitrárnosť postupu súdu prvej inštancie sa mala prejaviť už na pojednávaní dňa 07.10.2019, kedy
mienil súd prvej inštancie rozhodnúť bez vykonania ďalšieho dokazovania na tomto pojednávaní a iba
v dôsledku dôrazného nesúhlasu žalobcu, na uvedenom pojednávaní nerozhodol. Napokon súd prvej
inštancie odmietol vykonať dokazovanie dožiadaním obchodnej spoločnosti Varrock Light s.r.o. na

preukázanie pohybu svedka O. E..
29. K uvedenej odvolacej námietke žalobcu [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP] odvolací súd
vo všeobecnosti zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie
Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred

všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného
súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004).
Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa
ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatríani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn.
II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). Posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.
30. Pokiaľ tak žalobca namietal, že súd prvej inštancie postupoval procesne nesprávne,
ak vykonal dokazovanie výsluchom svedkov K. B. a G. G.
za osobnej neprítomnosti žalovaného, čím mal zmariť dokazovanie ich konfrontáciou, odvolací súd túto

námietku považoval za neopodstatnenú. Podľa ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. má totiž
každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom. Uvedenému ustanoveniu Ústavy SR zodpovedá aj ust. čl. 9 CSP, v zmysle
ktorého strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k
nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Zároveň podľa ust. § 202 ods. 1 veta druhá

CSP má strana sporu právo klásť svedkovi otázky. Súd prvej inštancie tak postupoval procesne správne,
ak vykonal výsluch uvedených svedkýň v prítomnosti žalovaného, rešpektujúc jeho zmienené ústavné
azákonnéprávastranysporu.Vtomtokontexteneobstojíaniprípadnýargument,žežalovanýbolvspore
zastúpený splnomocneným zástupcom prítomným
na pojednávaní, ktorý mal možnosť byť osobne prítomný výsluchu svedkýň a týmto mohol v rámci ich

výsluchu klásť otázky. Procesný predpis (rozumej tým CSP) neumožňuje súdu vylúčiť stranu sporu
z úkonu súdu - pojednávania, resp. z jeho určitej časti s výnimkou podľa ust. § 103 CSP (ak by strana
hrubo rušila poriadok alebo dôstojný priebeh procesného úkonu). Na daný účel nemožno aplikovať
primerane ani ust. § 199 ods. 1 CSP, keďže toto ustanovenie upravuje iba postup súdu pri vykonaní
dokazovania výsluchom svedkov, nie však výsluchu strany (§ 195 CSP). Účel sledovaný žalobcom

bolo možné dosiahnuť tým, že by žalobca navrhol vykonať najskôr výsluch žalovaného ako strany (za
neprítomnosti svedkýň podľa ust. § 199 ods. 1 CSP) a až následne výsluchy svedkýň a potom prípadne
ich vzájomnú konfrontáciu. Takýto postup na pojednávaní dňa 02.09.2021 však žalobca nenavrhol.
Pokiaľ ide o vzájomnú konfrontáciu svedkýň K. B. a G. G. (§ 199 ods. 2 CSP), takýto dôkaz nebol zo
strany žalobcu produkovaný, pričom žalobca navyše sám (prostredníctvom zástupcu) na pojednávaní

uviedol, že v prípade prítomnosti žalovaného pri výsluchu svedkýň nebude mať konfrontácia zmysel.
Napokon ak ide o vykonanie dokazovania dožiadaním obchodnej spoločnosti Varrock Light s.r.o. na
preukázanie pohybu svedka O. E., k irelevantnosti tohto dôkazu sa odvolací súd vyjadrí na inom
mieste tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku žalobcu k procesnému postupu súdu prvej inštancie
na pojednávaní dňa 07.10.2019, túto považoval odvolací súd za neopodstatnenú, keďže súd prvej

inštancie napokon na tomto pojednávaní meritórne nerozhodol a vykonal vo veci ďalšie pojednávanie,
na ktorom vykonal rozsiahle dokazovanie a až následne rozhodol. Procesný postup súdu prvej inštancie
na pojednávaní dňa 07.10.2019 sa tak žiadnym spôsobom neprejavil v napadnutom rozhodnutí zo dňa
02.09.2021.
31. Ďalej považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že podľa ust. § 216 CSP je súd viazaný

žalobným návrhom žalobcu (ods. 1). Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa
strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu (ods. 2; o takýto prípad však v posudzovanej veci nesporne nešlo). Viazanosť súdu žalobným
návrhom, t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť
ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a nie k

spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo
nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP). Súd
musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže
priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu (to
znamená súd nemôže priznať síce požadované plnenie, ale na základe iného než žalobcom tvrdeného

skutkového stavu). Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje
skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit
curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 27. júla 2011, spis. zn. 4M Cdo 15/2010).
32. Z opisu rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 CSP) uvedených žalobcom v žalobe vyplýva,

že žalobca sa od žalovaného domáhal plnenia nároku na zaplatenie peňažnej sumy 1.086.000,- Kč
a 73.000,- eur na tom skutkovom základe, že ako spoločník a konateľ (do dňa 13.05.2016) obchodnej
spoločnosti Ka-Sa s.r.o. s obchodným podielom vo výške 50 % na základnom imaní postupne v období
od 15.05.2014 do 10.02.2015 poskytol žalovanému tiež ako spoločníkovi s obchodným podielom vovýške 50 % na základnom imaní a konateľovi uvedenej obchodnej spoločnosti na jeho požiadanie
peňažné prostriedky v žalovanej mene a sumách, a to na rekonštrukciu nehnuteľnosti v majetku
uvedenej obchodnej spoločnosti v Kysuckom Novom Meste. V roku 2016 žalovaný manipulatívnym

konaním dosiahol, že žalobcu, ako jeho manželku K. B., valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti Ka-
Sa s.r.o. odvolalo z funkcie konateľov. Žalovaný mu bránil v prístupe k účtovným dokladom obchodnej
spoločnosti. Následne žalobca zistil, že žalovaný peniaze, ktoré žalobca vložil na osobný bankový účet
žalovaného, aby ich použil na rekonštrukciu nehnuteľnosti v Kysuckom Novom Meste, nepreviedol na
účet uvedenej obchodnej spoločnosti a ani ich nezaúčtoval. Následne tak žalobca vyzval žalovaného,

aby mu peniaze vrátil.
33. Žalobca tak tvrdil, že žalovanému poskytol žalované peňažné prostriedky v celkovej sume
1.086.000,- Kč a 73.000,- eur. Zároveň tvrdil, že peňažné prostriedky žalovanému poskytol
na základe ich vzájomnej dohody, aby ich žalovaný vložil na účet obchodnej spoločnosti Ka-Sa s.r.o.,
aby tak mohli byť použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti v majetku tejto obchodnej spoločnosti.
Žalovaný si svoj záväzok vyplývajúci z dohody so žalobcom nesplnil, a preto sa žalobca domáhal

vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. V podanom odvolaní žalobca ťažiskovo produkoval
argumentáciu, ako žalovaný nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o účele poskytnutia predmetných
peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému a naopak, ako žalobca svoje tvrdenia o tomto účele
preukázal.
34. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že stranu v spore zaťažuje jednak bremeno

tvrdenia (čl. 8, § 132 ods. 1, § 150 CSP) a jednak bremeno dôkazu (čl. 8, § 132 ods. 1 a 3 CSP).
Je potrebné ďalej zdôrazniť, že skutkové tvrdenia strany musia byť úplné a dostatočne určité, aby ich
mohol procesný súd adekvátne posúdiť. Následne na preukázanie skutkových tvrdení strana produkuje
dôkazné návrhy, inak povedané povinnosť tvrdenia predchádza dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno
ako inštitút procesného práva zaťažuje tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná

podľa hmotného práva, stranou tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal
za pravdivú. Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva
nepriaznivo pre stranu, ktorá tzv. dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno
a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné

prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno
síce postihuje strany sporu, ale obsah tohto bremena má aj ďalší procesný význam. Tento význam sa
spája s procesnou situáciou v spore, v ktorom je isté, napriek všetkým
vovecivykonanýmdôkazom,žeskutkovýstavzostaneneobjasnený.Nezisteniepotrebnéhoskutkového
stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena

dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa
považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho
prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu

dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž
nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
35. Predpokladom úspešnosti žaloby tak bolo, aby žalobca uniesol dôkazné bremeno jednak ohľadom
jeho tvrdenia o odovzdaní peňažných prostriedkov žalovanému a tiež ohľadom tvrdenia o dohode medzi
stranami o naložení s týmito peňažnými prostriedkami zo strany žalovaného.

36. Ako to konštatoval aj súd prvej inštancie (odsek č. 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku), medzi
stranami boli nesporné skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že žalovanému v období
od 15.05.2014 do 10.02.2015 poskytol peňažné prostriedky v sume 1.086.000,- Kč a v sume 73.000,-
eur. Žalobca tak v spore v rozsahu tohto skutkového tvrdenia uniesol dôkazné bremeno.
37. Žalobca v spore s výnimkou jeho výpovede ako strany sporu (§ 195 CSP) však neprodukoval žiaden

dôkaz, ktorým by podporil svoje ostatné rozhodné skutkové tvrdenie o dohode o účele poskytnutia
predmetných peňažných prostriedkov. Pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 07.10.2019 vypovedal,
že so žalovaným majú firmu PK - Partner. Pretože táto sa rozbehla, potrebovala budovu, kde by bola
administratívna časť, šatne a také veci. Na to prišiel žalovaný s návrhom, že sa predáva jedna budova
na Kysuci, tak to zjednali, kúpili túto budovu ako fyzické osoby, bolo to asi vo februári 2012 s tým, že

to opravia a bude tam zázemie, logistické centrum. Potom v decembri žalovaný prišiel s tým, že bude
výhodnejšie založiť s.r.o. na túto budovu, tak založili obchodnú spoločnosť Ka-Sa s.r.o. Žalovaný tiež
navrhol, že nemá peniaze na opravu, že by do toho mali dať nejaké peniaze. Tak žalovanému začal
dávať peniaze. Potom sa budova spravovala, opravila sa a asi v roku 2015 mu účtovníčka poskytlavklady do obchodnej spoločnosti Ka-Sa s.r.o. a on zistil, že tam žiadne vklady nie sú na jeho meno, boli
tam iba na žalovaného. Preto sa so žalovaným pohádali, žalovaný povedal, že dá všetko na poriadok,
a tie vklady zrovná, dokonca sa chystala aj nejaká zmluva. Na jeho veľké prekvapenie na konci roku

2015 mu žalovaný povedal, že sa nič zrovnávať nebude a všetko je jeho, tak sa pohádali, a pretože
zistil, že peniaze, ktoré dal žalovanému na jeho účet, žalovaný nepoužil na to, čo sa dohodli, tak
chce tie peniaze späť (odsek č. 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Nad rámec svojej výpovede
však žalobca nepodložil svoje sporné skutkové tvrdenia iným dôkazom, keď ani výsluch svedka K.
B. (manželky žalobcu) tieto nepotvrdil. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel

k záveru, že súd prvej inštancie prijal po hodnotení dôkazov (§ 191 CSP) správny skutkový záver, že
žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno (odsek č. 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Nebolo
totiž možné vychádzať len z jediného dôkazu - výsluchu žalobcu a na tomto postaviť záver o preukázaní
jeho skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe, navyše ak aj odvolaciemu súdu sa javilo ako nelogické
také konanie žalobcu, keď by ako spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti Ka - Sa s.r.o. neprevádzal
dotknuté peňažné sumy určené na rekonštrukciu (opravu) majetku tejto obchodnej spoločnosti zo svojho

bankového účtu priamo na jej bankový účet, ale mal tieto dávať do dispozície žalovanému, aby ich
tento následne vložil na rovnaký bankový účet tejto obchodnej spoločnosti. S poukazom na nespornú
skutočnosť, že žalobcom mala byť žalovanému poukázaná aj suma 73.000,- eur neobstojí ani argument,
žetomutakbolozdôvoduvýhodnejšiehozmenovéhokurzumedzičeskoukorunouaeurom.Nelogickosť
takéhoto pokračujúceho konania žalobcu sa javí o to závažnejšie, že žalobca mal nepochybne s pozície

konateľa uvedenej obchodnej spoločnosti možnosť overiť si (resp. mohol sa dožadovať) nakladanie
s peňažnými prostriedkami danými do dispozície žalovaného, a to aj s prihliadnutím na to, že peňažné
prostriedky takto odovzdával žalovanému po dlhšiu dobu (od mája 2014 do februára 2015, teda 9
mesiacov).
38. Žalovaný účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu o účele poskytnutia predmetných peňažných

prostriedkov vyplývajúcom z dohody strán sporu (§ 151 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 151 ods. 2
CSP), a teda žalobcu naďalej zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie tohto skutkového tvrdenia.
Argumentáciu žalobcu v odvolaní, že na účinné popretie jeho skutkových tvrdení žalovaným (§ 151
ods. 2 CSP) bolo nevyhnutné, aby žalovaný preukázal svoje iné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, je potrebné odmietnuť. Ust. § 151 ods. 2 CSP totiž stanovuje, že ak strana poprie skutkové

tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Toto ustanovenie pre účinné popretie skutkových tvrdení
žalujúcej strany teda nevyžaduje, aby žalovaná strana preukázala vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, ale len, aby tieto uviedla. Ak by totižto bol prijatý právny výklad poskytnutý
žalobcom, išlo by o neprípustné prenášanie dôkazného bremena

zo žalujúcej strany na žalovanú stranu. Žalobcovi by tak vo všeobecnosti pre úspech v spore
postačovalo uniesť bremeno tvrdenia bez unesenia dôkazného bremena, keďže strana žalovaná by
bola zaťažená dôkazným bremenom preukázať iné (opačné) skutočnosti, ktoré by mali vylučovať
dôvodnosť žalovaného nároku. Inými slovami povedané, ani z prípadného nepreukázania tvrdení
žalovanej strany o predmetných skutkových okolnostiach týkajúcich sa jeho konania alebo vnímania,

nemožno bez toho, aby žalujúca strana podložila dôkazmi a preukázala ňou produkované skutkové
tvrdenia, vyvodiť záver o unesení dôkazného bremena na žalujúcej strane a o pravdivosti jej skutkových
tvrdení. Nemožno totižto vylúčiť ani prípad, kedy tak tvrdenia ani jednej zo sporových strán nebudú
v rámci sporu preukázané a skutkový stav veci zostane neobjasnený. Za tohto stavu potom procesnému
súdu nezostáva nič iné ako žalobu zamietnuť. Nad rámec dôvodov svojho rozhodnutia a v kontexte

s doposiaľ uvedenou argumentáciou odvolací súd v reáliách posudzovanej veci poukazuje na to,
že z vyjadrení žalobcu počas konania na súde prvej inštancie vyplýva, že žalobcom žalovanému
poskytnuté peňažné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľnosti v majetku obchodnej spoločnosti Ka -
Sa s.r.o. mali byť považované za jeho akési vklady do tejto spoločnosti (nie je zrejmé, či ako ďalšie
vklady do základného imania alebo ako pôžičky spoločnosti) a že následne v roku 2015 potom, ako mu

účtovníčka spoločnosti oznámila, že vklady na jeho meno spoločnosť nevedie, sa mal so žalovaným
dohodnúť, že to dá žalovaný účtovne do poriadku, k čomu však nedošlo. Táto časť výpovede žalobcu
v spojení s tvrdeniami o tom, že žalovaný a ani obchodná spoločnosť Ka - Sa s.r.o. nemali peniaze
na opravu predmetnej nehnuteľnosti a že táto aj napriek tomu prebehla, by sa mohli javiť
aj tak, že žalovaný sporné peňažné prostriedky do obchodnej spoločnosti Ka - Sa s.r.o. vložil, avšak nie

v mene žalobcu, ale v mene svojom. Žalobca sa vrátenia peňažných prostriedkov
od žalovaného aj napriek ním tvrdeným zisteniam v roku 2015 domáhal voči žalovanému
až v roku 2017, a to potom, čo bol v máji 2016 valným zhromaždením obchodnej spoločnosti Ka - Sa
s.r.o. (neplatne) odvolaný z funkcie konateľa tejto obchodnej spoločnosti a v rámci exekučného konaniana vymoženie pohľadávky žalovaného (podľa žalobcu neexistujúcej) proti obchodnej spoločnosti Ka -
Sa s.r.o., priznanej rozhodcovským súdom, bola predaná
na dražbe dotknutá nehnuteľnosť v majetku tejto obchodnej spoločnosti. K takémuto skutkovému záveru

však súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, nedospeli. Hypoteticky by však takýto skutkový záver
nasvedčoval účelovosti žaloby v snahe žalobcu domôcť sa
od žalovaného vrátenia hodnôt, ktoré mali byť odčerpané z majetku obchodnej spoločnosti Ka - Sa s.r.o.,
ktorej je žalobca doposiaľ spoločníkom. Na tomto skutkovom základe však žalobca svoju žalobu ani
nezaložil.

39. V kontexte s vyššie uvedeným bolo irelevantné vykonať dokazovanie dožiadaním obchodnej
spoločnosti Varrock Light s.r.o. na preukázanie pohybu svedka O. E., keďže tento dôkaz mal len
spochybniťvierohodnosťsvedkaavkonečnomdôsledkupravdivosťskutkovýchtvrdenížalovaného.Ako
už však bolo uvedené, nepreukázanie skutkových tvrdení žalovaného o účele poskytnutia peňažných
prostriedkov nie je možné zobrať ako dostatočný podklad pre záver o preukázaní sporných skutkových
tvrdení žalobcu. Ak potom súd prvej inštancie rozhodol (§ 85 ods. 1 CSP) o nevykonaní tohto dôkazu,

nezasiahol týmto postupom do práva žalobcu na spravodlivý proces.
40. Pre úplnosť dôvodov rozhodnutia odvolací súd uvádza, že považoval za irelevantné zaoberať sa
listinnými dôkazmi produkovanými v odvolacom konaní, týkajúcimi sa trestného stíhania žalovaného
a iných osôb, keďže tieto listiny s ohľadom na predmet dotknutých trestných konaní, doposiaľ
právoplatne neskončených, neboli spôsobilé viesť k záveru o tom, že žalobca v spore uniesol dôkazné

bremeno. Práve neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu tak bolo hlavným dôvodom
zamietnutia jeho žaloby.
41. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc nenaplnenie žalobcom namietaných odvolacích dôvod,
potom odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku
I. o zamietnutí žaloby, ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny

potvrdil.
42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaný mal v tomto štádiu konania
plný úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].