Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122200148
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122200148.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Jozefom Onďákom, advokátom so sídlom
kancelárie Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 35 522 275, proti žalovanému: aporia, s.r.o., so sídlom
29. augusta 36A, 811 09 Bratislava, IČO: 48 276 944, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrej
Struhár s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 51 744 775, o určenie neexistencie
záložného práv, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/1/2022 – 111 zo
dňa 30.11.2022, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 100%, o
výške ktorých bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:

„I. U r č u j e , že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX katastrálne územie E. v podiele 3 k bytu č.
X na F.. poschodí vo vchode č. XX. so súpisným číslom XXXX postaveného na pozemku s parcelným

číslom XXXX/XX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, k podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach k domu v podiele XX/XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom na
pozemku s parcelným číslom XXXX/XX o výmere 569 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v podiele XX/
XXX vedeného na LV č. XXXX katastrálne územie E., n i e s ú zaťažené záložným právom zriadením
zmluvou o zriadení záložného práva z 28.5.2019 a dodatkom č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva
zo 14.6.2019 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

II. P r i z n á v žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.“

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust. § 1, § 2, § 15 zákona č. 90/2016 Z.z., § 2 ods. 1, § 3
Obchodného zákonníka, § 2 ods. 61, 62, 63 zákona č. 455/1991. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že
medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o úvere so zabezpečením v predmete poskytnutia úveru
vo výške 61.500,- eur, s tým, že lehota splatnosti sa dodatkami menila. Rovnako nebolo sporné, že na

zabezpečenie úhrady záväzku zo zmluvy o úvere bola zriadená aj zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti na LV č. XXXX, kat. úz. E., v podiele X/X bytu č. X, na 2. poschodí, vo vchode G. 14,
bytového domu č. XXXX, spolu so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, a spoluvlastníckeho domu na pozemku, ktorý je zastavaný týmto obytným blokomvo výške XX/XXXX. Najprv sa súd prvej inštancie zaoberal naliehavým právnym záujmom na určovacej
žalobe. Poukázal na to, že určovacia žaloba môže mať preventívny charakter, ak možno pomocou
nej eliminovať stav ohrozenia práva, alebo neistoty v právnom vzťahu, ktorá je zárukou odstránenia

budúcich sporov. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa môže záložca žalobou domáhať proti záložnému
veriteľovi, určenia neexistencie záložného práva z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy. To vyplýva zo
záverov rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/137/2017. Vzhľadom na platnú právnu úpravu nie je preto
možné uplatniť záver, že naliehavý právny záujem nie je daný, ak požadované určenie má povahu
predbežnej otázky. V katastri je vyznačené zriadené záložné právo voči nehnuteľnosti, a teda existencia

naliehavosti právneho záujmu je daná. Ďalej súd prvej inštancie skúmal aj tvrdením žalobkyne, že
v konkrétnom prípade je zmluvný vzťah založený na zákone č. 90/2016 Z.z. Podľa názoru súdu prvej
inštancie predmetná úverová zmluva spĺňa definíciu charakteristiky na bývanie, keďže návratnosť
finančných prostriedkov bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti bytu. V danom prípade
neobstojí argumentácia žalovaného o vylúčení aplikácie právnej úpravy zákona č. 90/2016 z dôvodu, že
nespĺňa definíciu veriteľa, nakoľko nielenže nemá v predmete činnosti poskytovania úverov a pôžičiek,

ale nebolo udelené ani povolenie NBS na poskytovanie v zmysle tohto zákona. Pokiaľ žalovaný
argumentoval tým, že ide o príležitostný finančný obchod pri správe svojho majetku v tomto smere však
žiadne dôkazy neponúkol. Poukázal na to, že dôkazné bremeno tvrdenia bolo na žalovanom a takéto zo
svojej strany nesplnil. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nedôvodná argumentácia žalovaného o tom,
že nie je možné aplikovať zákon č. 90/2016, na tieto právne pomery, čo vyplýva aj zo záveru v konaní

prebiehajúcom pod sp.zn. 15C/63/2020 Okresného súdu Prešov. Ďalej tiež žalovaný poukazoval na
rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Obo/102/99 a 5Cdo/164/2012 s tým, že z týchto rozhodnutí vyplýva, že
subjektívne práva a povinnosti vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov, je zabezpečená systémom
viacerých občianskoprávnych záruk. K pôvodnému právnemu vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý
jeakohlavný,pristupujenovýprávnyvzťah,apodľanázorusúduprvejinštancieišloovzťahakcesorickej

povahy, čiže ako taký (zriadenie záložného práva), môže platiť len vtedy, ak je platný záväzok hlavný. To
vyplýva jednoznačne zo záverov NS SR vo viacerých rozhodnutiach. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel
k záveru, že teda hlavný vzťah nie je platným právnym úkonom, potom ani akcesorický záväzok nemôže
platiť, preto žalobe vyhovel. Pokiaľ išlo o návrh na doplnenie dokazovania týkajúceho sa vyžiadania
správy z NBS, či žalovaný je vedený v registri veriteľov poskytujúcich úvery na bývanie, respektíve či

kontrolnou činnosťou bolo zistené, že žalovaný takéto úvery poskytuje nadbytočne a nehospodárne,
tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Ak teda tvrdí žalovaný, že nemá v predmete činnosti
poskytovanie úverov a nemá povolenie na poskytovanie úverov NBS, potom nemôže byť zavedený
ani v registri veriteľov, a keďže išlo o úver, ktorý bol poskytnutý svojim charakterom na bývanie, čo
nevylučuje, že žalovaný v rozpore s predmetom svojej podnikateľskej činnosti, a bez povolenia NBS

niekedy takýto úver poskytol, prípadne aj naďalej poskytuje, nemá vplyv na posúdenie veci. Preto žalobe
vyhovel a priznal nárok na náhradu trov konania úspešnej strane, teda žalobcovi v rozsahu 100% voči
žalovanému.

3. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že pre posúdenie sporu boli podstatné tri právne otázky,

a to posúdenie platnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, posúdenie toho,
či prípadná neplatnosť úverovej zmluvy spôsobuje aj neplatnosť uzavretej záložnej zmluvy, a otázka
zaťaženia dôkazného bremena, že išlo u žalovaného o príležitostný finančný obchod, a poskytnutie
úveru nie je jeho podnikateľskou činnosťou. Žalovaný naďalej trvá na tom, že nie je možné vychádzať
zo zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie. Keďže tento názor nie je správny a ústavne je

neudržateľný, keďže nebola uzavretá zmluva o úvere na bývanie medzi stranami sporu, nespĺňa
žalovaný znaky uvedené v § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 90/2016 Z.z., a nemôže v zmysle tohto zákona
nikto poskytnúť úver fyzickej osobe, nepodnikateľovi. Preto právne zdôvodnenie súdom prvej inštancie
nie je akceptovateľné. Najpodstatnejšou otázkou však je otázka neplatnosti záložnej zmluvy. Podľa
názoru žalovanej, ak by aj bola zmluva o úvere neplatná, nič na tom nemení, že žalovaný poskytol

finančné prostriedky žalobkyni, ktoré doteraz ani len čiastočne nevrátila, a z jej postoja nevyplýva, že
by mala snahu tieto finančné prostriedky vrátiť. Z tohto dôvodu minimálne na strane žalobkyne vzniklo
bezdôvodné obohatenie, a z tohto dôvodu nárok žalovaného ako veriteľa naďalej trvá a môže byť
plnený práve na základe záložnej zmluvy, ktorú strany sporu uzavreli, čiže tento záväzok je možné
podľa názoru žalovaného naďalej akceptovať. Na to boli vydané viaceré rozhodnutia NS SR sp.zn.

4Obo/102/99, 2Cdo/2606/2000 alebo Rc 15/2001 NS ČR. Preto nemožno vychádzať len z toho, že
zabezpečenie pohľadávky v zmysle záložného práva musí automaticky zdieľať osud hlavného záväzku
úverovej zmluvy. Osobitne nie v prípade, ak v zmysle záložnej zmluvy je zabezpečenou pohľadávkou aj
pohľadávku z dôvodu bezdôvodného obohatenia ( rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 464//2011 ).Z tohto dôvodu sa žalovaný domnieva, že po práve má nárok na akceptáciu zmluvy o záložnom práve
a táto je platná, a je zabezpečením pohľadávky, ktorú žalovaný ako veriteľ má voči žalobkyni. Vo vzťahu
k dôkaznému bremenu poukazuje na to, že názor súdu prvej inštancie je v rozpore s tzv. negatívnou

dôkaznou teóriou v zmysle ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval nejakú
negatívnu skutočnosť, čiže niečo, čo sa nestalo, neexistuje. Druhým paradoxom rozhodnutia súdu prvej
inštancie je aj to, že na jednej strane neuniesol dôkazné bremeno, na druhej strane však návrhy na
doplnenie dokazovania zamietol. Z toho dôvodu, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu
zamietnuť, a priznať mu nárok na náhradu trov celého konania.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa poukázal na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré
považuje v celom rozsahu za vecne správne. Trvá na svojej argumentácií a žiada potvrdiť rozsudok
súdu prvej inštancie a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že vo svojom vyjadrení žalobkyňa v podstate
neuviedla žiadne nové skutočnosti. Opakuje svoje tvrdenia na ktoré poukazuje v celom rozsahu.

Rovnako žalovaný sa domnieva, že niet čo dodať k jeho podanému odvolaniu, a v podstate je potrebné
rozhodnúť podľa článku 1 ods. 5 písm. d/ záložnej zmluvy, zabezpečenej pohľadávky žalovaného pre
účely tejto zmluvy sa považujú aj peňažné pohľadávky, vrátane príslušenstva, ktoré vzniknú záložnému
veriteľovi v súvislosti so zmluvou o úvere, ale aj bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu,
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý opadol, t.j. v prípade vydania bezdôvodného obohatenia.

K tejto argumentácií sa žalobkyňa vôbec vo svojom vyjadrení nevyjadrila, a nereagovala na argumenty
žalovaného uvedené v odvolaní.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, podľa § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne
právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

7. Podľa § 1 zákona č. 90/2016 Z.z., tento zákon upravuje

a) práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním úveru na bývanie na základe zmluvy o úvere na bývanie,
b) podmienky poskytovania úveru na bývanie,
c) zmluvy o úvere na bývanie,
d) spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním úveru na bývanie,
e) podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa spojené s

poskytovaním úveru na bývanie.

8. Podľa § 2 písmeno a) zákona č. 90/2016 Z.z., úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie
vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, a) ktorá je zabezpečená

záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru (ďalej len „nehnuteľnosť“), a to aj
rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej nehnuteľnosti.

9. Z obsahu spis nateraz vyplýva, že strany sporu dňa 27.05.2019 uzatvorili zmluvu o úvere so
zabezpečením podľa ustanovení Obchodného zákonníka v predmete poskytnutia úveru vo výške

61.500,- eur s tým, že dlžník sa zaväzuje úver vrátiť najneskôr do 31.12.2019.

10. Podľa čl. III zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že úver sa poskytuje za úrok, ktorý je dohodnutý vo
výške 5,5 % ročne a to za dobu od poskytnutia úveru až do jeho úplného splatenia.

11. V čl. 4 bolo dohodnuté zabezpečenie úveru zmluvou o zriadení záložného práva v prospech veriteľa
k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 3-tín k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území
E. vedených na LV č. XXXX a to konkrétne k bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. XX v bytovom
dome na ulici C. XX, XX so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku s parcelným č. XXXX/XX
so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/

XXXX, ako aj s rovnakým spoluvlastníckym podielom pozemku vedeného na LV č. XXXX.

12. V čl. V zmluvy je zmluvné dojednanie o spôsobe poskytnutia úveru s tým, že predmetný úver
mal byť poskytnutý na úhradu záväzkov žalobkyne voči spoločnosti aporia zo zmluvy o pôžičke zodňa 20.05.2019 vo výške 5.200,- eur; ďalej na úhradu záväzkov žalobkyne voči spoločnosti veľkým
H., E. vo výške 6.500,- eur; ďalej na úhradu pohľadávky vymáhanú v exekučnom konaní vedenom
súdnym exekútorom I. E. J. pod spisovou značkou K. XXX/XXXX vo výške 14.514,21 eur; na úhradu

pohľadávky v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom I. B. L. K. 8/2002 vo výške 21.198,21
EUR; ďalej na úhradu pohľadávok vymáhaných v exekučnom konaní súdnym exekútorom J. J. D. pod
spisovou značkou K. XX/XXXX vo výške 1.250,40 eur, vo veci K. XXXX/XXXX vo výške 3.680,01 eur
a K. XXXX/XXXX vo výške 1.051,62 eur; a na úhradu pohľadávky v exekučnom konaní XXX K. XX/XX
vo výške 761,56 eur. Zostávajúcu sumu 7.343,99 eur mal žalovaný vyplatiť podľa pokynu dlžníka na

účet označený v bode 5.1.9 zmluvy. Podľa bodu 8.5 zmluvy vo veciach neupravených touto zmluvou
sa zmluvný vzťah spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

13. Strany sporu dňa 18.06.2019 uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o úvere so zabezpečením, v ktorom
bola dohodnutá zmena lehoty splatnosti úveru do 30.11.2019.

14. Dňa 27.05.2020 uzatvorili dohodu o zmene zmluvy o úvere so zabezpečením zo dňa 28.05.2019,
ktorýmdošlokpredĺženiulehotysplatnostiúverudo30.06.2020stým,žeúversaposkytujezaúrok,ktorý
je dohodnutý vo výške 5,5 %-ta ročne a to za dobu od poskytnutia úveru až do jeho úplného splatenia.

15. Dňa 28.05.2019 strany sporu uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia

návratnosti úveru s označením zálohu 1 konkrétne bytu č. X na X. poschodí a vo vchode XX v Bytovom
dome M. C. XX, 16 so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra C
s parcelným číslom XXXX/XX, popis stavby bytový dom; k spoluvlastníckemu podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu o veľkosti XX/XXXX konkrétne
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3-tín k celku vedených na LV č. XXXX katastrálne územie E..

Zároveň predmetom záložnej zmluvy bol aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3-tín k nehnuteľnosti
vedenej na LV č. XXXX, konkrétne k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XX/XXXX na pozemku parcely
registra C s parcelným číslom XXXX/XX o výmere XXX metrov2. Podľa bodu 5 zmluvy zabezpečenou
pohľadávkou je peňažná pohľadávka vrátane príslušenstva, nákladov vymáhania a práv spojených s
pohľadávkou záložného veriteľa, ako veriteľa podľa zmluvy o úvere so zabezpečením uzavretej dňa

28.05.2019. Ďalej podľa bodu 5 zmluvy o zriadení záložného práva sa zabezpečenou pohľadávkou
rozumie aj peňažná pohľadávka spočívajúca v náhrade nákladov v súvislosti s výkonom záložného
práva, peňažné pohľadávky vrátane ich príslušenstva, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s
odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere; peňažné pohľadávky vrátane ich príslušenstva na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú alebo vznikli záložnému veriteľovi v súvislosti so

zmluvou o úvere v dôsledku plnenia záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol; ako aj pohľadávka, ktorá
vznikne na základe posúdenia právneho úkonu v dôsledku ktorého došlo k vzniku k zmene alebo zániku
ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok ako odporovateľného právneho úkonu.

16. Dňa 14.06.2019 strany sporu uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva s tým, že
predmetom tohto dodatku je dohoda zmluvných strán, že záloh 1, ku ktorému sa zriaďuje záložné právo
je v podielovom spoluvlastníctve záložcu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3 k celku.

17. Z predloženého čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie E. vyplýva, že

žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti konkrétne k bytu č. X na X. poschodí vo vchode
XX umiestneného v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, ako aj k spoluvlastníckemu podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
3/4 (č.l.XX). Zároveň vo vzťahu k uvedenej nehnuteľnosti je aj podielovou spoluvlastníčkou k pozemku
s parcelným číslom XXXX/XX o výmere XXX metrov2, vedeného na LV č. XXXX katastrálne územie E.

v podiele XX/XXX.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

20. V odvolacom konaní boli predmetom prejednania tri odvolacie námietky žalovaného. V prvom rade

žalovaný namietal použitie právneho predpisu z.č.90/2016 Z.z., keďže z jeho strany išlo o príležitostný
obchod a aj v prípade, že by úverová zmluva bola neplatná, vznikol mu nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenie, ktorý môže byť uspokojený prostredníctvom záložnej zmluvy. V tejto súvislosti citoval
rozhodnutia NS SR a NS ČR ( uvedené v bode 3. rozsudku ). Uvedené rozhodnutia sa viažu na platnosť
záložnej zmluvy za situácie, ak došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy.

21. Ustanovenie § 1 ods. 1 z.č. 90/2016 Z.z. vymedzuje predmet právnej úpravy a to práva a povinnosti
súvisiace s poskytovaním úveru na bývanie na základe zmluvy o úvere na bývanie, podmienky
poskytovania úveru na bývanie, zmluvy o úvere na bývanie. Odsek 2 definuje, čo sa na účely tohto
zákona rozumie úverom na bývanie, a to dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom
spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti.

22. V ustanoveniach zákona sú vymedzené základné pojmy používané v celom návrhu zákona.
Súčasťou definícií, ktoré sa využívajú v návrhu zákona je aj definícia veriteľa, ktorým je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá má povolenie Národnej banky Slovenska podľa zákona č. 483/2001

Z.z. o bankách alebo podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "zákon
o spotrebiteľských úveroch"). Ak ide o veriteľa, ktorý má povolenie podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch tento veriteľ bude mať licenciu na spotrebiteľské úvery v neobmedzenom rozsahu a na základe
tejto licencie bude môcť poskytovať aj úvery na bývanie

23. Ust. § 15 z.č. 90/2016 Z.z. sa zavádzajú určité dôsledky porušenia určitých povinností ustanovených
týmto zákonom. Ide o súkromnoprávny inštitút. Toto ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej
zmluvnej strany - spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie
účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Ide o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša
spotrebiteľovi prípadnú finančnú výhodu v prípade pochybenia veriteľa.

24. Obsah úverovej zmluvy, ktorú posudzoval súd prvej inštancie predbežne pred posúdením dôvodnosti
podanej žaloby a podľa jej obsahu záväzkový vzťah strán sporu podriadil pod správny právny predpis,
keďže obsahovala všetky znaky úverovej zmluvy na bývanie so zabezpečením záložnou zmluvou. Nič
nemení na tomto zistení, ani tvrdenie žalovaného o príležitostnom obchode, keďže právny vzťah je

vždy potrebné podriadiť pod právnu normu, buď všeobecný právny predpis – lex generalis, ak vzťah
neupravuje lex specialis. Následne v súlade so zákonom, súd prvej inštancie posudzoval platnosť
uzavretej zmluvy a z dôvodu absencie oprávnenia žalovaného poskytovať úvery na bývanie, nesporne
ide o absolútne neplatný právny úkon.

25. Potom nemožno vychádzať z obrany žalovaného, že záložná zmluva je platná, napriek neplatnosti
úverovej zmluvy. Akcesorický záväzok v danom prípade je viazaný na hlavnom záväzku a zdieľa jeho
osud.Tietozmluvyozabezpečenízáväzkuprevodomvlastníckehoprávapokiaľboliurčenézaabsolútne
neplatné, sú neplatné od počiatku (napr. NS SR sp. zn. 5Cdo/164/2012, 6 Cdo/15/2017).

26. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)

uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobcauniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto

súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

27. Tvrdené okolností príležitostného obchodu v konaní žalovaný nepreukázal. Návrhy na doplnenie
dokazovania ako bolo vyžiadať správu NBS a jeho vykonanie, by záver súdu prvej inštancie o uzavretí
úverovej zmluvy na bývanie, podľa jej obsahu, nezmenil. Inak povedané, samotný príležitostný obchod
žalovaného, za situácie, že sám žalovaný uviedol v priebehu konania o tom, že nedisponuje licenciou
NBS, by nijako neovplyvnil právne hodnotenie záväzkového vzťahu medzi stranami sporu.

28. Záverom odvolací súd podotýka, že ak ak žalobkyňa ako dlžníčka nezaplatila podľa dohody so
žalovanýmposkytnutéfinančnéprostriedky,žalovanémuničnebránipodaťžalobunaplnenieavprípade
úspechu, priznaný nárok vymáhať v súlade so právnymi predpismi.

29. Z vyššie uvedených dôvodov v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie, odvolací súd potvrdil

podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

30. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd

SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite

veci bez významu.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.§ 255 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacie konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).