Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/35/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122200865
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8122200865.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. X, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grúnty 7, 841 04
Bratislava, IČO: 35 717 769, o vydanie bezdôvodného obohatenia 227,50 EUR s prísl. a o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
17Csp/7/2022-27 zo dňa 27.5.2022 takto
r o z h o d o l :
Odmieta odvolanie.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
227,50 eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
227,50 eur od 29.1.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd vylúčil vec na samostatné konanie a rozhodol, že v tomto samostatnom konaní
rozhodne aj o trovách konania.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že úver zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 520121032 zo dňa 29.8.2012 je bezúročný a bez poplatkov. Žiadala, aby súd
zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 227,50 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 227,50 eur od 2. dňa po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia
sumy 227,50 eur a žiadala určiť, že zmluvné podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 520121032
zo dňa 29.8.2012 – jedna uvedená v čl. I. a druhá uvedená v čl. II. sú neprijateľnými zmluvnými
podmienkami v spotrebiteľskej zmluve. Uplatnila si trovy konania.
Prvoinštančný súd čiastočne žalobe vyhovel rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, keď vyhovel žalobe
čiastočne v rozsahu nároku na plnenie, a to vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 227,50 eur
s prísl. Prvoinštančný súd ostatné nároky, t.j. v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako
aj nárok o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vylúčil podľa § 166 ods. 2 CSP na samostatné
konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania podľa § 262 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby bolo rozhodnuté v tomto konaní
aj o nároku na náhradu trov konania v časti vyhovujúceho výroku. Náhrada trov konania o vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je v žiadnej závislosti ani v súvislosti s konaním o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Za každé z týchto
konaní je potrebné tak či tak rozhodnúť samostatným výrokom, ktoré sa nijako neovplyvňujú a nie sú
na sebe závislé, a preto neexistuje žiaden dôvod na to, aby súd prvej inštancie nerozhodol o náhrade
trov konania vo veci o vydanie bezdôvodného obohatenia rozsudkom z 27.5.2022, ale aby o trováchkonania vo veci o vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodoval až vo veci o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobkyňa poukázala na
existujúcu súdnu prax v obvode Krajského súdu v Prešove. Obdobná prax podľa žalobkyne sa aplikuje
aj na všetkých súdoch SR. Žiadala preto, aby v napadnutom rozsahu bol prvoinštančný rozsudok
zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok
v napadnutom výroku bol zmenený a aby bola priznaná za konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia
žalobkyni plná náhrada trov konania, vrátane odvolacích trov.
4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý výrok
rozsudku prvoinštančného súdu s ohľadom na splnenie podmienok odvolacieho konania a zistil, že proti
napadnutému výroku prvoinštančného rozsudku nie je prípustné odvolanie.
6. Predmetom konania o veci samej sú tri samostatné nároky, a to nárok na určenie, že úver je bezúročný
a bezpoplatkový, ďalej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 227,50 eur s prísl. a ďalej
nárok na určenie, že zmluvné podmienky uvedené v zmluve sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Každý nárok je nárokom, ktorý je možné uplatniť na súde samostatne, tieto nároky nie sú vzájomne na
sebe závislé. Je vecou žalobcu, akým spôsobom a v akom rozsahu skumuluje svoje nároky do žaloby,
resp. či vo vzťahu ku každému z nárokov podá samostatnú žalobu.
V prejednávanej veci žalobkyňa skumulovala do nároku uplatnenom v žalobe viacero samostatne
žalovateľných nárokov. Prvoinštančný súd považoval, vzhľadom na procesnú situáciu, za vhodné, aby
podľa § 166 ods. 1 CSP rozhodol najskôr o nároku, ktorým bolo vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorý nárok bolo možné, vzhľadom na procesnú situáciu, ktorá vyplynula na pojednávaní, rozhodnúť aj
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Vo zvyšku súdu nič nebránilo ostatné uplatnené nároky v žalobe
vylúčiť na samostatné konanie, pretože neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre
zmeškanie. Takto prvoinštančný súd vylúčil na samostatné konanie aj rozhodnutie o náhrade trov celého
konania.
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.
Rozhodnutie o trovách konania, aj keď je súčasťou výroku rozsudku, je rozhodnutím, ktoré v svojej
podstate má charakter uznesenia. Dotýka sa vedenia konania o celom uplatnenom nároku.
Civilný sporový poriadok pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie len v taxatívne
stanovených dôvodoch. Výrok o vylúčení nároku (akéhokoľvek) na samostatné konanie nie je uvedený
ako uznesenie, proti ktorému je odvolanie prípustné.
Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.
Vzhľadom na to, že odvolanie nie je prípustné za danej procesnej situácie proti výroku o vylúčení
rozhodovania o trovách konania na samostatné konanie, odvolací súd odvolanie žalobkyne odmietol.
8. Len pre ozrejmenie je potrebné uviesť, že v danej veci prvoinštančný súd rozhodoval čiastočným
rozsudkom o čiastočnom nároku žalobkyne vo vzťahu k predmetu konania, ktorý vymedzila žalobkyňa
v žalobe. Tento čiastočný nárok je aj samostatným nárokom, pokiaľ by bol samostatne žalovaný.
Čiastočný rozsudok predstavuje v časti aj rozsudok konečný, a preto by mal súd rozhodnúť aj o nároku
na náhradu trov konania v zmysle zásad uvedených v § 255 a nasl. CSP. V danom prípade však po
čiastočnom rozsudku o vydaní bezdôvodného obohatenia žalobkyni súd bude pokračovať v konaní
o dvoch nárokoch, a to o nároku na určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a o určenie, že
zmluvné podmienky uvedené v zmluve sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej
zmluve. Preto nič nebude brániť prvoinštančnému súdu rozhodnúť o trovách konania aj vo vzťahu k už
právoplatne rozhodnutému čiastočnému nároku z tohto rozsudku. Vo vzťahu ku každému samostatne
žalovateľnému nároku však bude povinnosťou súdu rozhodnúť samostatnými výrokmi v závislosti od
úspechu v časti uplatnených nárokov.
9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu vo veci. V odvolacom
konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, preto mu ich
odvolací súd nepriznal.10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.