Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sžk/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201319
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:1020201319.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): I. K., s trvalým
pobytom C. D. XXX, H. (aktuálne pobytom aj korešpondenčnou adresou N. X, H.), proti žalovanému:
Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KaBA/8561/2020, ČRZ: 92574/2020 z 17. augusta 2020, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/184/2020-35 z 10. decembra

2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/184/2020-35 z 10. decembra 2020 s a z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len ,,krajský súd“) zamietol návrh žalobkyne
zo dňa 30. novembra 2020 na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu.

2. Žalobkyňa sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 21. septembra 2020 domáhala preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. KaBA/8561/2020, ČRZ: 92574/2020 zo dňa 17.08.2020, ktorým jej žalovaný
nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 1 304,04 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 45C/102/2018 z dôvodu, že žalobkyňa ako
žiadateľka o priznanie nároku na právnu pomoc nespĺňa podmienky podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z.

o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej aj len ,,zákon č. 327/2005
Z.z.“).

3. Krajský súd výzvou č.k. 5S/184/2020-20 vyrubil žalobkyni súdny poplatok za podanú žalobu vo výške
70,- €, ktorý mala zaplatiť do 10 dní od doručenia výzvy - t.j. do 16. novembra 2010. Žalobkyňa doručila

krajskému súdu dňa 30. novembra 2020 e-mailom žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku, ktorú
v listinnej podobe doplnila dňa 1. decembra 2020. Touto žiadosťou zároveň požiadala o predĺženie
sudcovskej lehoty na splnenie poplatkovej povinnosti z dôvodu sťaženého splnenia predmetnej
povinnosti spôsobeného vyhláseným núdzovým stavom a opatreniami Úradu verejného zdravotníctva
SR na ochranu počas pandémie ochorenia COVID-19. Poukázala na to, že patrí do rizikovej skupiny
a, že toho času bola ubytovaná v zariadení pre seniorov, v ktorom platil úplný karanténny režim od 24.

októbra 2020 do 8. novembra 2020, pričom poukázala na webovú stránku www.ddraca.sk/DSSaZPS-
Raca , obsahujúcu režim zariadenia. Ďalej uviedla, že odbornú,
ani administratívnu pomoc si nevedela zabezpečiť.

4. Krajský súd posúdil uvedenú žiadosť ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Poukázal na to, že
predpokladom pre aplikáciu tohto inštitútu je kumulatívne splnenie štyroch podmienok: a) navrhovateľom

je subjekt, ktorému lehota patrila a ktorý ju zmeškal, b) ospravedlniteľný dôvod omeškania, c) podanie
žiadosti do 15 dní od odpadnutia prekážky vykonania úkonu, a d) pripojenie zmeškaného procesnéhoúkonu k žiadosti. K tomu krajský súd uviedol, že predseda senátu posudzuje dôvod omeškania a
predovšetkýmskutočnosť,čijetentodôvodospravedlniteľný,pričomdôkaznébremenoohľadomdôvodu
zmeškanialehotyakoajohľadomvčasnostinávrhunaodpustenielehotyzaťažuježiadateľa(žalobkyňu).

5. Krajský súd po preskúmaní žiadosti žalobkyne konštatoval, že neboli splnené podmienky pre
odpustenie lehoty v zmysle § 70 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len ,,SSP“).
Podľa krajského súdu žalobkyňa nepodala predmetnú žiadosť do 15 dní od odpadnutia prekážky,
neuviedla ospravedlniteľný dôvod a nepripojila k žiadosti zmeškaný úkon. Poukázal na odôvodnenie

žalobkyne a uviedol, že z webovej stránky dotknutého zariadenia pre seniorov zistil, že z dôvodu
nepriaznivého stavu pandémie prijímatelia sociálnych služieb v časti Pri vinohradoch na spoločnom
stretnutí dňa 9. novembra 2020 odsúhlasili, že vo vlastnom záujme zodpovedne zvážia opúšťanie
zariadenia len na čas o. i. vybavovania nevyhnutných úradných záležitostí pokiaľ neznesú odklad. Z
uvedeného mal krajský súd za zrejmé, že opúšťanie zariadenia pre seniorov bolo v čase uplynutia lehoty
na splnenie poplatkovej povinnosti možné, keďže išlo o úradnú záležitosť, ktorá neznesie odklad, keďže

žalobkyňa bola poučená, že v prípade nezaplatenia súdneho poplatku dôjde k zastaveniu konania.
Krajský súd konštatoval, že dôvody, ktoré žalobkyňa uviedla nepovažoval za ospravedlniteľné. Ďalej
uviedol, že žalobkyňa nedodržala lehotu 15 dní pre podanie žiadosti, pretože o výzve na zaplatenie
súdneho poplatku sa dozvedela už 5. novembra 2020 a žiadosť podala až 30. novembra 2020. Krajský
súd konštatoval taktiež nesplnenie podmienky spojenia zameškaného úkonu so žiadosťou o odpustenie.

6. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka včas kasačnú sťažnosť a navrhla, aby kasačný súd
napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň navrhla, aby
kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Kasačnú sťažnosť sťažovateľka odôvodnila
arbitrárnosťou - vadou nedostatku odôvodnenia zamietnutia dôvodov ospravedlňujúcich zmeškanie

úkonu. Sťažovateľka poukázala na odôvodnenie krajského súdu a namietala, že krajský súd sa
nezaoberal existenciou objektívnych a subjektívnych dôvodov uvedených v žiadosti, ktoré súviseli s
vekom a zdravotným stavom sťažovateľky s ohľadom na odporúčania príslušných štátnych orgánov
na predchádzanie rizík šírenia pandémie COVID-19. Pokiaľ ide o výnimku spočívajúcu vo vybavovaní
úradných záležitostí, ktoré neznesú odklad, sťažovateľka uviedla, že taká deklarácia zo strany tretej

osoby samotná nevylučuje prekážky voľného pohybu žalobkyne vzniknuté v čase od 6. novembra
2020 do 20. novembra 2020 z dôvodu ostatných opatrení štátnych orgánov. Uviedla, že odkaz na
podmienky pohybu osôb v zariadení pre seniorov neobsahoval konkrétne informácie, čo však nebolo
spôsobené sťažovateľkou, ale poskytovateľom sociálnych služieb, keďže podrobnejšie a často sa
meniace informácie sú zverejňované na výveskách priamo v areáli dotknutého zariadenia pre seniorov.

Poukázala na to, že opustenie zariadenia pre seniorov odôvodnené niektorou z výnimiek (okrem nákupu
potravín v rámci tzv. hodín vyhradených pre seniorov) bolo spojené s nevyhnutnosťou absolvovania 5
dňovej karantény po návrate do zariadenia bez možnosti návštevy spoločných priestorov. Sťažovateľka
uviedla, že od 5. novembra 2020 až 20. novembra 2020 nemohla využiť výnimku, pretože nemala k
dispozícii hotovosť vo výške 70,- € a nemohla si splniť poplatkovú povinnosť, pričom z tohto dôvodu

podala aj samotnú žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku. Ďalej uviedla, že návštevy tretích osôb,
vrátane rodinných príslušníkov boli v zariadení absolútne zakázané. Sťažovateľka ďalej poukázala na
dôvody, pre ktoré žiadala odpustiť zmeškanie lehoty, ktoré uviedla už v žiadosti.

7. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 757/2004
Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie
vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu
SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 18. marca 2021 a bola
zaregistrovaná pod sp.zn. 5Sžk/12/2021. V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o

predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1
zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu
SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR pod pôvodnou
spisovou značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm.

h/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov
podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 462 ods. 1 SSP uznesenie krajského súdu zrušil.8. Podľa § 70 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak,
predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z
ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní

po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

9. Zo súdneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľka podala dňa 21. septembra 2020 žalobu
(spolu s prílohami) na krajský súd, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým
jej žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. Krajský

súd v nadväznosti na uvedené zaslal sťažovateľke výzvu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške
70,- € za podanú žalobu s lehotou na zaplatenie do 10 dní odo dňa doručenia výzvy s poučením o
následku nezaplatenia súdneho poplatku v stanovenej lehote, ktorým je zastavenie konania v zmysle
§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
aj len ,,zákon č. 71/1992 Zb.“). Predmetná výzva bola sťažovateľke doručená dňa 5. novembra 2020.
Sťažovateľka na výzvu reagovala e-mailom zo dňa 27. novembra 2020, pričom podľa obsahu e-mailu

požiadala o predĺženie sudcovskej lehoty na splnenie poplatkovej povinnosti z dôvodu pandemickej
situácie a s tým spojených opatrení proti šíreniu pandémie COVID-19. Tento e-mail bol zo strany
elektronickej podateľne preposlaný príslušnému vyššiemu súdnemu úradníkovi dňa 30. novembra 2020.
Súčasne touto žiadosťou žalobkyňa požiadala aj o oslobodenie od súdneho poplatku, pričom do prílohy
zahrnula aj tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje aby jej bolo priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov. Uvedené podanie podané elektronicky doplnila v listinnej podobe,
pričom podľa pečiatky od poštového prepravcu bola zásielka podaná na poštovú prepravu dňa 27.
novembra 2020 a podľa pečiatky podateľne krajského súdu bola tomuto doručená dňa 1. decembra
2020. Predsedníčka konajúceho senátu krajského súdu následne vydala napadnuté uznesenie, ktorým
sťažovateľke zamietla návrh na predĺženie lehoty na splnenie poplatkovej povinnosti, proti ktorému

sťažovateľka podala kasačnú sťažnosť, ktorá je predmetom tohto konania a príslušný vyšší súdny
úradník následne vydal uznesenie č.k. 5S/184/2020-37 zo dňa 10. decembra 2020, ktorým v zmysle § 10
ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, proti ktorému
sťažovateľka podala sťažnosť v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.

10. Kasačný súd posudzoval kasačnú sťažnosť, ako aj kasačné dôvody, ktoré v nej sťažovateľka uviedla
podľa ich obsahu vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka nebola pri podaní a spísaní kasačnej
sťažnosti právne zastúpená vychádzajúc z § 49 ods. 2 písm. d/ SSP.

11. Kasačný súd považuje za relevantné pre posúdenie veci zohľadnenie skutočnosti, že sťažovateľka

spolu so žiadosťou o predĺženie lehoty na splnenie poplatkovej povinnosti súčasne požiadala aj o
oslobodenie od súdneho poplatku.

12. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že krajský súd pri posudzovaní splnenia podmienok
pre žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty konštatoval, že sťažovateľka nesplnila podmienku

ospravedlniteľného dôvodu omeškania, podmienku podania žiadosti do 15 dní od odpadnutia
prekážky, vykonania úkonu ako i podmienku pripojenia zmeškaného procesného úkonu k žiadosti.
Podľa kasačného súdu však odôvodnenie nesplnenia podmienok zo strany krajského súdu bolo v
tomto konkrétnom prípade výlučne formalistické. Kasačný súd konštatuje, že právny formalizmus v
podmienkach demokratického právneho štátu nemôže prevládať. Úlohou súdu v podmienkach právneho

štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade
s prirodzeno-právnymi princípmi. Podľa názoru kasačného súdu povinnosť súdu nachádzať právo
neznamenálenformalistickyvyhľadávaťpriameavýslovnépokynyvzákonnomtexte,aletiežformulovať
čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad
a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku, čo sa môže prejaviť tým, že príslušnú zákonnú

normu aplikuje prostredníctvom jej extenzívneho a neformalistického výkladu. Vždy je preto nevyhnutné
vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených, rozmeroch každej
súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované
a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie. K reálnemu
poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným

spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa kasačný súd nestotožňuje so záverom krajského súdu ohľadom
nesplnenia podmienok pre odpustenie zmeškania lehoty na splnenie poplatkovej povinnosti.14. Pokiaľ sa jedná o podmienku ospravedlniteľného dôvodu omeškania, kasačný súd konštatuje, že
tento je potrebné okrem objektívneho hľadiska posudzovať aj z hľadiska subjektívneho vo vzťahu k

žiadateľovi. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti poukázala na to, že patrí z pohľadu možnosti nákazy
pandémiou COVID-19 do rizikovej skupiny a súčasne poukázala na to, že opustenie zariadenia pre
seniorov odôvodnené niektorou z výnimiek (okrem nákupu potravín v rámci tzv. hodín vyhradených pre
seniorov) bolo spojené s nevyhnutnosťou absolvovania 5 dňovej karantény po návrate do zariadenia bez
možnosti návštevy spoločných priestorov. Kasačný súd v žiadnom prípade nespochybňuje racionalitu

tejto súvisiacej podmienky, ktorú si zariadenie pre seniorov stanovilo, ale zároveň je potrebné túto
vnímať ako určitý zásah do voľného pohybu sťažovateľky, ktorý by pre ňu mohol predstavovať následné
komplikácie a preto ju odradiť od využitia výnimky na opustenie zariadenia za účelom vybavenia úradnej
záležitosti, čo zo subjektívneho pohľadu mohlo pre sťažovateľku tvoriť výraznú prekážku a možno ho
v konečnom dôsledku z materiálneho hľadiska vnímať ako dôvod omeškania, ktorý možno hodnotiť
ako ospravedlniteľný. V rozhodnom období mesiaca november t.j. od 5. novembra 2020 (deň, kedy sa

sťažovateľkadozvedelaovýzvenasplneniepoplatkovejpovinnosti)do16.novembra2020(vychádzajúc
z výzvy, deň uplynutia lehoty) bola v zmysle voľne dostupných údajov () pandemická situácia na vzostupe, kedy v Bratislave (miesto pobytu sťažovateľky)
denný prírastok počtu pozitívnych prípadov testovaných na COVID-19 predstavoval v priemere 5 201
ľudí. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľka, ktorá ako uviedla spadá do tzv. rizikovej skupiny sa

subjektívne (a vychádzajúc z uvedených dát aj objektívne) mohla cítiť pandémiou ohrozená. Kasačný
súd konštatuje, že hoci sa dôvod uvedený sťažovateľkou v žiadosti môže javiť najmä subjektívne,
vychádza z objektívnych faktorov, ktoré mali na neho vplyv (t.j. najmä vtedajšia pandemická situácia),
takže ho možno z materiálneho hľadiska považovať za ospravedlniteľný.

15. Pokiaľ sa jedná o podmienku podania žiadosti do 15 dní od odpadnutia prekážky vykonania úkonu,
tejto splnenie je podľa kasačného súdu potrebné vnímať aj v kontexte stanovenej lehoty na splnenie
poplatkovej povinnosti. Splnenie poplatkovej povinnosti bolo možné do 16. novembra 2020 a vzhľadom
na skutočnosť, že sťažovateľka z ňou tvrdeného dôvodu opatrení dotýkajúcich sa voľného pohybu osobu
v čase pandémie COVID-19 a subjektívneho dôvodu, že spadá do tzv. rizikovej skupiny túto poplatkovú

povinnosť nesplnila, je zrejmé, že prekážka (ktorou boli uvedené dôvody) u nej pretrvávala minimálne
do 16. novembra 2020. Kasačný súd vychádzajúc z podstaty tejto podmienky uvádza, že je zrejmé,
že prekážka vykonania úkonu musí logicky trvať minimálne do momentu uplynutia lehoty na vykonanie
úkonu, pretože inak by nebolo potrebné žiadať o ,,odpustenie zmeškania“ takej lehoty. Vzhľadom na
uvedené a na dátum zaslania žiadosti sťažovateľky považuje kasačný súd splnenie podmienky podania

žiadosti do 15 dní od odpadnutia prekážky vykonania úkonu za splnené.

16. Pokiaľ sa jedná o podmienku pripojenia zmeškaného procesného úkonu k žiadosti, kasačný súd
poukazuje na to, že relevantným pre posúdenie splnenia tejto podmienky bolo práve podanie žiadosti
o oslobodenie od súdneho poplatku. Hoci táto bola podaná až po lehote splatnosti predmetného

súdneho poplatku, krajský súd mal uvedené pri aplikácii extenzívneho výkladu zohľadniť ako pripojenie
procesného úkonu k žiadosti, pretože je zrejmé, že sa viaže resp. priamo súvisí a má vplyv na zaplatenie
súdneho poplatku - teda procesného úkonu, na ktorý bola sťažovateľka vyzvaná prostredníctvom výzvy
krajského súdu a s ktorým súviselo aj uplynutie lehoty, ktorej zmeškanie žiadala sťažovateľka odpustiť.
Je samozrejmé, že oslobodeniu od poplatku krajský súd po jeho meritórnom posúdení nemusí vyhovieť,

avšak v tomto prípade je nevyhnutné, aby na uvedené nahliadal procesne a tento posudzoval na účely
vyhodnocovania splnenia podmienok pre žiadosť o odpustenie lehoty ako pripojenie zmeškaného úkonu
k žiadosti.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP uznesenie krajského súdu

zrušil. Úlohou krajského súdu bude opätovne rozhodnúť o návrhu žalobkyne na odpustenie zmeškania
lehoty v medziach právneho názoru kasačného súdu, ktorým je viazaný(§ 469 SSP).

18. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.