Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516200370
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7516200370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX/
XX, B., O. republika, o 2.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice-okolie zo dňa 14. mája 2019 sp.zn. 14C 32/2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice-okolie č.k. 14C 32/2016-54 zo dňa 14.5.2019 v
napadnutom výroku I., ktorým súd povolil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 €, úrok vo výške
90,33 €, úrok z omeškania 1,36 €, úrok 12,9% ročne zo sumy 2.000 € od 11.3.2013 do zaplatenia, úrok

z omeškania vo výške 8% ročne z istiny 2.000 € a z nezaplatených úrokov 90,33 € od 11.3.2013 do
zaplatenia, v mesačných splátkach po 50 € vždy do konca bežného mesiaca po právoplatnosti rozsudku
pod následkom straty výhody splátok.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 14.5.2019
č.k. 14C 32/2016-54 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 €, úrok vo výške 90,33 €, úrok z
omeškania 1,36 €, úrok 12,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.000 € od 11.3.2013 do zaplatenia,

úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 2.000 € a nezaplatených úrokov 90,33 € od
11.3.2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 50 € vždy do konca bežného mesiaca po
právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok (I. výrok). Zaviazal žalovaného uhradiť
žalobcovi 100% trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti rozsudku
(II. výrok).

2. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd povolil žalovanému plnenie priznanej sumy v

splátkach, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol zmeniť rozsudok v napadnutom výroku
a zaviazať žalovaného uhradiť dlh do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Argumentoval tým, že
ustanovenie § 232 ods. 3 CSP umožňuje v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie,
ako je zákonná lehota troch dní, avšak neumožňuje určiť plnenie v splátkach. Súd povolil žalovanému
plnenie v splátkach bez zistenia jeho majetkovej situácie a bez posúdenia jeho finančných možností.
Zároveň tým došlo k zvýhodneniu iba žalovaného, keďže priznaním splátok vo výške 50 € bude žalovaný
istinu splácať viac ako tri roky. Priznaná splátka je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože

lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila. Vytýkal súdu aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku v časti
povolenia splátok.3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu podľa obsahu navrhol rozsudok v napadnutom výroku potvrdiť.
Uviedol, že nie je schopný splatiť celý úver jednorazovo a určenú splátku 50 € už aj plnil žalobcovi.
Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok a platí výživné na tri maloleté deti v celkovej výške

175 €, čo súdu aj preukázal. Taktiež preukázal súdu, že platí mesačné nájomné za byt vo výške 5.000
Kč a zostali mu dlhy aj z manželstva vo výške 691 € voči spoločnosti Ex Credit a 691,50 € voči
spoločnosti Pohotovosť. Okrem toho musel zaplatiť dlh zdravotnej poisťovni, keďže zamestnávateľ za
neho neuhrádzal poistné. To všetko dokladoval na súde. Dlh vznikol z dôvodu, že úver nebol schopný
splácať pre zdravotné problémy a z dôvodu nezamestnanosti. V súčasnosti nie je schopný splácať viac

ako 50 €, pretože inak by nemal ani životné minimum.

4. Žalobca v replike zotrval na dôvodoch odvolania najmä s poukazom na tú skutočnosť, že stanovením
splátok vo výške 50 € by len uhradenie istiny bez príslušenstva trvalo neúmerne dlhý čas, t.j. viac než
tri roky. Nie je možné prihliadnuť na existujúce dlhy žalovaného, pretože žalobca má právo, aby mu
pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

7. Rozsudok je vo výroku o povolení splátok žalovanému vo výške 50 € mesačne splatných vždy do
konca mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok vecne správny,

preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. apríla 2020 o 9.40 hod
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 14. apríla 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

9. Podstatou odvolacích námietok žalobcu je argumentácia, že súd prvej inštancie povolil plnenie v
splátkach v rozpore s ust. § 232 ods. 3 CSP, ktorý umožňuje iba určenie dlhšej lehoty na plnenie než tri
dni, avšak neumožňuje povolenie splátok a vytýkal tiež súdu, že žalovanému povolil plnenie v splátkach

bez toho, aby zistil jeho finančné a majetkové pomery. Namieta tiež, že určením splátok vo výške 50 €
mesačne dôjde k neúmernému zvýhodneniu žalovaného oproti žalobcovi, keďže plnenie bude trvať viac
než tri roky. Namietal aj nepreskúmateľnosť rozsudku v časti povolenia splátok.

10. V zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd

môže v odôvodnených v prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

11. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

12. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, zákonná lehota na plnenie povinnosti uloženej
rozsudkom je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže určiť aj dlhšiu lehotu, čo zahŕňa
aj možnosť povoliť splniť uloženú povinnosť v pravidelných splátkach. Pri úvahe o povolení splátok

vychádzavždyzokolnostíprejednávanéhosporu,zpovahyprejednávanéhosporuanároku,zosobných
a majetkových pomerov sporových strán, ale zároveň aj zo zásady úmernosti určených splátok k výške
priznanej pohľadávky, pričom je potrebné zohľadniť nielen dopad na situáciu dlžníka, ale aj na veriteľa
v tom zmysle, že určením splátok nedôjde k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa.

13. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP ako prioritné pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom
je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená
na vlastnej úvahe súdu (t.j. je možná i bez návrhu dlžníka, spravidla však je s ním spojená), že peňažné
plnenie nemusí byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ale v dlhšej lehote. Za takútodlhšiu lehotu je potrebné považovať i napriek výslovnému zneniu ust. § 232 ods. 3 poslednej vety CSP
tiež plnenie vo forme splátok. Určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič iné,
ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý, i keď zákon priamo neupravuje, výslovne s

ním počíta ust. § 232 od. 4 CSP a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu na
plnenie,ktorýmjezmiernenieťaživéhodopaduokamžitéhoajednorazovéhoplnenianaosobuzaviazanú
povinnosťou plniť.

14. Z vyššie uvedených dôvodov je nedôvodná odvolacia námietka žalobcu, v zmysle ktorej povolenie

plnenia v splátkach je v rozpore s ust. § 232 ods. 3 CSP.

15. V prípade povolenia plniť v splátkach, ich výšku a podmienky zročnosti určuje súd. Podľa ustálenej
súdnej praxe hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v mesačných splátkach sú
najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť dlžníka, v konaní prejavená jeho snaha splniť
záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako

aj skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom prípade nebude pre žalobcu vzhľadom na jeho osobné
pomery príliš ťaživé. Súd je teda sám oprávnený zvážiť, či povolenie tejto výhody je vhodné so zreteľom
na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisudzovanej sumy alebo na iné
okolnosti prípadu. Výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale tiež zodpovedať
výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe.

16.Vprejednávanomsporesúdnapojednávanídňa14.5.2019,ktoréhosažalobcanezúčastnilasúhlasil
s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, zisťoval osobné, majetkové a zárobkové pomery
žalovaného. Zistil, že žalovaný pracuje v Českej republike ako údržbár s príjmom 12.000 Kč, čo žalovaný
preukázal výplatnou páskou za mesiac marec 2019, uhrádza nájomné za ubytovanie vo výške 5.000

Kč mesačne, čo preukázal zmluvou o podnájme, uhrádza výživné na tri maloleté deti H., narodeného
XX.X.XXXX vo výške 70 € mesačne, X., narodenú XX.X.XXXX vo výške 55 € mesačne a H., narodeného
XX.X.XXXX vo výške 50 € mesačne, o čom predložil rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp.zn.
13P/250/2012 a zároveň o tom predložil aj poštové poukážky o plnení si tejto vyživovacej povinnosti.
Z prípisu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý žalovaný predložil súdu, vzal súd za preukázané, že

žalovanému bolo uložené zaplatiť časť nezaplatených poplatkov v tejto poisťovni vo výške 93,43 €, ktorú
si splnil dňa 5.4.2019, o čom predložil poštovú poukážku. Žalovaný pritom nevlastní žiaden hnuteľný ani
nehnuteľný majetok a nemá ani žiadne úspory.

17. Vychádzajúc z vyššie zistených a preukázaných osobných, majetkových a zárobkových pomerov

žalovaného súd určil výšku splátky sumou 50 € mesačne so zohľadnením žalovanej istiny 2.000 € s
príslušenstvom a nedôvodná je preto odvolacia námietka žalobcu, že k povoleniu splátok došlo bez
zistenia a preukázania majetkovej a finančnej situácie žalovaného.

18. Odvolací súd považuje súdom určenú splátku 50 € mesačne za primeranú nielen z hľadiska

sociálnych a majetkových pomerov žalovaného, ale aj z hľadiska výšky priznaného plnenia, pričom
uspokojenie žalobcu v lehote do troch rokov nemožno považovať za neprimeranú dobu.

19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na samotnú úverovú zmluvu, uzavretú medzi stranami
sporu, v zmysle ktorej poskytnutý úver 2.000 € mal byť zaplatený v mesačných splátkach po 29,90 € v

dobe od 15.11.2012 do 17.10.2022. Splatenie úveru 2.000 € teda bolo určené na dobu 10 rokov, pričom
rozsudkom je určená vyššia splátka (50 €) a kratšia doba splácania a zároveň je potrebné zohľadniť aj
prejavenú snahu žalovaného plniť záväzok v určených splátkach, čo deklaroval zaplatením prvej splátky
po vyhlásení rozsudku.

20. Súd prvej inštancie pri povolení splátok a určení ich výšky dôsledne sa riadil všetkými vyššie
uvedenými zásadami a povolil plnenie v splátkach pod následkom straty výhody splátok, čo znamená,
že v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok stáva sa zročným celý dlh a žalobca má možnosť
vymáhať zaplatenie celého dlhu jednorazovo.

21. Vzhľadom na zistené majetkové a sociálne pomery žalovaného by určenie vyššej splátky znamenalo
opäť iba platobnú neschopnosť žalovaného, čo by viedlo okamžite k zosplatneniu celého dlhu a určenie
splátoksúdombytaktobololenformálne,nezohľadňujúceúčelazmyseloprávneniasúdupovoliťplnenie
v dlhšej lehote.22. V odvolacom konaní neboli zistené iné pomery žalovaného, ktoré by umožnili súdu určenie vyššej
splátky než 50 € mesačne a odvolací súd má za to, že pri určení takejto splátky je predpoklad, že

žalovaný, aj keď v dlhšom časovom úseku (viac ako tri roky), dlh splatí. Vzhľadom na výšku príjmu
žalovaného, jeho vyživovaciu povinnosť a celkové jeho osobné a majetkové pomery nie je reálne, aby
žalovaný uhradil dlh jednorazovo tak, ako sa toho domáha žalobca v odvolaní.

23. Zároveň odvolací súd má za to, že plnenie v splátkach nebude pre žalobcu, ktorý je podnikateľským

subjektom, poskytujúcim bankové služby a úvery, príliš ťaživé, pričom v prípade omeškania ktorejkoľvek
splátkyježalobcachránenýstratouvýhodysplátokžalovaného,pretorozhodnutímsúdunebudevýrazne
zasiahnuté do jeho majetkovej sféry.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o povolení
splátok žalovanému ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 od. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému preukázateľne trovy odvolacieho
konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).