Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/164/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509205617
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7509205617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Z. O., nar.: XX.X.XXXX,
bytom Ď. XX, zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o. so sídlom Košice, Kmeťova 26, IČO:
47237406 proti žalovanému: Z. E., nar.: XX.X.XXXX, bytom Ď. XX, zast. advokátom JUDR. Vladimírom
Kotusom, advokátska kancelária Košice, Žiškova 6, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice okolie č.k. 16C/74/2019-291 z 9.1.2015

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vyhovujúcej časti tak, že zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.252,59 eura s
9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.025,90 eur od 27.1.2009 do zaplatenia zo sumy 695,30 eur

od 28.1.2010 do zaplatenia a zo sumy 2.531,38 eur od 14.1.2011 do zaplatenia všetko v lehote 40 dní
od právoplatnosti rozsudku.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zavial žalovaného zaplatiť
žalobcovi 9.252,59 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.225,90 eur od 21.7.2009 do

zaplatenia, zo sumy 695,30 eur od 28.1.2010 do zaplatenia a zo sumy 2.531,38 eur od 14.1.2011 do
zaplatenia do 40 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o
náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáha náhrady škody na zdraví, odškodnenia bolestného,
sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady nákladov spojených s liečením, po rozšírení žalobného
návrhu zo dňa 3.11.2009 a 7.1.2011 v celkovej výške 13.878,79 eur s prísl..

3. Z obsahu spisu Okresného súdu Košice okolie č.k. 6T/120/2008 zistil, že 10.5.2008 o 4.30. hod. na
ceste III. triedy medzi obcami Ďurďošík - Trsťany došlo k dopravnej nehode osobného motorového
vozidla značky Seat Cordoba s evidenčným číslom E. -XXX C., ktoré riadil žalovaný pod vplyvom
alkoholických nápojov, ktorými si privodil opilosť najmenej s 1,59 promile alkoholu v krvi a pri
prechádzaní mierne ľavotočivej zákruty nezvládol riadenie vozidla, zišiel mimo vozovku, kde narazil do
stromu, pri tejto dopravnej nehode boli zranení jeho spolujazdci - žalobca Z. O. a F. L.. Žalovaný bol za

uvedený skutok uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví. Ďalej vychádzal zo zistenia, že účastníci
konania i ďalší účastník uvedenej dopravnej nehody F. L. boli priatelia, pochádzajú z obce Ď. a dohodli sa
v stretnutí v obci o 2.00 hod. dňa 10.5.2008 po odprevadení svojich priateliek, žalovaný mal k dispozícii
osobné motorové vozidlo svojich rodičov značky Seat Cordoba evidenčné číslo E. XXX C., žalovaný a F.L. si posedeli v uvedenom motorovom vozidle, požívali alkohol - destilát hruškovicu, žalobca sa zdržiaval
u svojej priateľky E. Č. a so žalovaným a F. L. sa stretol až o 4.00 hod. , nastúpil k nim do motorového
vozidla a onedlho chcel ísť domov. Žalobca tvrdil, že so žalovaným a F. L. nepožíval alkoholické nápoje,

žalovaný v účastníckej výpovedi a uvedený svedok v svedeckej výpovedi v tejto veci tvrdili, že žalobca
videl, že požívajú alkoholické nápoje a aj on si s nimi vypil. Je potrebné uviesť, že výpoveď žalovaného
i svedka F. L. o požití alkoholu žalobcom a ich prítomnosti a vedomosť žalobcu o požití alkoholu
žalovaného a svedka F. L. sa nezhoduje s ich výpoveďami z prípravného konania v trestnej veci vedenej
proti žalovanému, kde žalovaný tvrdil, že kamaráti, ktorých viezol - t.j. žalobca a F. L. nevedeli o tom,

že pred jazdou požil alkoholické nápoje, F. L. tiež tvrdil, že nevedel o požití alkoholu u tohto vodiča.
Lekárskym posudkom o bolestnom zo dňa 6.2.2009 Z.. R. Q., traumatológia Kliniky úrazovej chirurgie
FakultnejnemocniceL.PasteuravKošiciachaZ..R.Z.,L..zástupcuprednostuKlinikyúrazovejchirurgie
Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach bolo u žalobcu hodnotené bolestné za zlomeninu hrudnej
kosti s posunom - položka 80 b- 45 bodmi, rana na tvári chirurgicky ošetrená - položka 2 - 10 bodmi,
zlomenina jabĺčka vpravo s posunom liečená konzervatívne - položka 193 b - 90 bodmi ( po zvýšení

o 30 bodov pre opak. s. c. inj. Clexane), zlomenina predného výbežku pätnej kosti vľavo - položka
206 c - 45 bodmi, celkom 190 bodmi. Lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 16.2.2009 prof. Z.. B. A., L.., maxilofaciálneho chirurga Kliniky stomatológie a
maxilofaciálnej chirurgie Fakutnej nemocnice L. Pasterura v Košiciach bolo hodnotené bolestné za
zlomeniu sedlovitého výbežku čeľuste - položka I.17 - 110 bodmi, zvýšenie na dvojnásobok za bolestivý

spôsob ošetrenia, vyrazenie troch zubov - 12, 21, 22 - položka I. 62a- 15 bodmi, tržno - zmliaždená
rana čela, tváre vpravo, dolnej a hornej pery - položka 12 -15 bodmi - zvýšenie o 50 % za infekciu -
celkom 140 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia za poškodenie tváre sprevádzané s funkčnými
poruchami a deformáciou čeľuste - položka II. 259a 100 bodmi, strata troch zubov - položka II. 290
- 40 bodmi, celkom 140 bodmi. Ďalším lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského

uplatnenia zo dňa 19.6.2008 S.. Z.. B. A., L.., maxilofaciálneho chirurga došlo k zvýšeniu bodového
hodnoteniabolestnéhona198bodov(o8bodovoprotilekárskemuposudkuzodňa6.2.2009)asťaženia
spoločenského uplatnenia na 210 bodov - ( o 50 bodov oproti lekárskemu posudku zo dňa 6.2.2009) .
Ďalším lekárskym posudkom Z.. P. K., primára ortopedického oddelenia Nemocnice Košice - Šaca
bolo vykonané ďalšie hodnotenie bolestného zlomeniny hrudnej kosti podľa položky 80a - 37 bodmi

- zvýšenie o 50% z dôvodu nutnej hospitalizácie, zlomeniny vonkajšieho členka bez posunu - položka
199 b - 40 bodmi, podvrtnutie kolenného kĺbu - položka 167b - 47 bodmi - zvýšenie o 50% z dôvodu
liečenia operáciou a ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia za obmedzenie hybnosti členkového
kĺbu ľahké - položka 410a - 60 bodmi a obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu ľahké - položka
396 a - 100 bodmi - žalobca si uplatnil nárok na odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia podľa tohto lekárskeho posudku za ďalších 284 bodov. Predmetom dokazovania vo veci
bola aj sporná skutočnosť požitia alkoholu žalobcom pred uvedenou dopravnou nehodou; žalobca
rozhodne popieral požitie alkoholu po nástupe do predmetného motorového vozidla ku kamarátom
približne o 4.00 hod. dňa 10.5.2008, nie je však sporné , že dovtedy - počas schôdzky so svojou
priateľkou E. Č. alkoholické nápoje nekonzumoval. V zdravotnej dokumentácii žalobcu - chorobopis a

prepúšťacia správa z Kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, kde bol
hospitalizovaný a od 10.5.2008 do 12.5.2008 sa pri laboratórnych vyšetreniach po prijatí okrem iného
uvádza Etanol 1,28, obsah tejto prepúšťacej správy je súčasťou znaleckého posudku číslo 35 znalca z
odboruzdravotníctvoafarmáciaZ..Ľ.R.,S..,ktorýbol vyhotovenýprepotrebytrestnéhokonania,podľa
oznámenia príslušného zdravotníckeho zariadenia č. PPO/ 2010/1773 zo dňa 20.10.2010 žalobcovi

nebola odobratá krv, takto odpovedali na dožiadanie súdu o oznámenie, či žalobca pred úrazom požil
alkoholické nápoje, Z.. Ľ. R., S.., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia na otázku, či zistenie hodnoty
Etanol1,28užalobcupreukazuježe požil alebonepožilalkoholickénápojeoznámil,žezisteniehodnoty
1,28 promile etanolu v krvi by mohlo znamenať, že žalobca požil alkoholické nápoje, toto vyšetrenie
krvi však bolo realizované v biochemickom laboratóriu Univerzitnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach,

tzv. enzymatickou metódou, pri tomto vyšetrení nie je bezpečne zaistená možnosť zámeny vzoriek krvi,
nejednalo sa o výsledok vyšetrenia krvi plynovou chromatografiou na ústave súdneho lekárstva, ako
znalec z príslušného odvetvia sa nevedel vyjadriť k možnému rozdielu výsledkov vyšetrenia krvi
na etanol uvedenou enzymatickou metódou a plynovou chromatografiou a taktiež k relevantnosti
vyšetrenia krvi na etanol uvedenou enzymatickou metódou.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 415, § 417, § 420, § 441, § 444, § 449, § 450, § 517 ods.
2 OZ a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., § 3, § 4, § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. s prihliadnutím na
opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 186/2008 Z.z., ktorým bolo vydané opatrenie č. 12384-1/208-OL zo 14.5.2008 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2008, § 5 ods. 3 zák. č. 3 č. 315/1996, vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu a dospel k záveru, že právo žalobcu na odškodnenie bolestného , sťaženia spoločenského

uplatnenia i nákladov vynaložených v súvislosti s liečením zranení, ktoré utrpel pri dopravnej
nehode zo dňa 10.5.2008 je voči žalovanému dôvodné, výška jednotlivých nárokov je stanovená
lekárskymiposudkami obolestnomasťaženíspoločenského uplatneniazhodnes lekárskymisprávami,
zdravotnou dokumentáciou, pokladničnými dokladmi o platbách zaplatených Z.. N. A., stomatológovi,
pedostomatológovi, dentoalveolárnemu chirurgovi a zdravotnou dokumentáciou žalobcu u nej bolo

preukázané,žetietonákladybolivynaložené výlučne vsúvislosti sliečenímnásledkov zranení čeľuste,
poškodenia a straty zubov. Považoval za nesporné, že opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č. 186/ 2008 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť 31.5.2008 bola určená výška náhrady za bolesť
a náhrady na sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod sumou 402, 92 ,-Sk - 13,37 eur, ktorá
predstavuje 2% priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2007 - t.j. za rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol

uplatňovaný nárok a v tejto časti námietky žalovaného považoval za neopodstatnené. Podľa záveru
súdu nemožno pochybovať o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu na náhradu liečebných nákladov , ktoré
boli vynaložené na jeho stomatologické ošetrenie, liečbu. Na uvedený účel mu rodičia poskytli pôžičku,
ktorú im z vlastných prostriedkov vrátil. Plnenia, ktoré boli žalobcovi vyplatené titulom úrazového
poistenia podľa poistnej zmluvy číslo 000 136 439 dojednanej s Allianz - Slovenskou poisťovňou , a.s.

sumou 478, 08 eur ako poistné plnenie za denné odškodnenie nevyhnutného liečenia, sumou 39,73 eur
ako poistné plnenie za denné odškodnenie pri pobyte v nemocnici a odškodnenie trvalých následkov
po úraze sumou 1327,70 eur nemožno stotožňovať s nárokmi uplatnenými titulom náhrad bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady liečebných nákladov. Považoval za potrebné uviesť,
že žalobca si neuplatnil priamy nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou uvedeného motorového vozidla podľa § 15
z.č. 381/2001 Z.z. . Po vyhodnotení pomerov oboch účastníkov konania súd dospel k záveru, že tu nie
sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre zníženie náhrady škody podľa § 450 Občianskeho zákonníka,
súd poukázal aj na skutočnosť, že žalobca v dôsledku úrazu, ktorý utrpel pri tejto dopravnej nehode
stratil perspektívne zamestnanie - prácu policajta Mestskej polície Košice, pracovný pomer vznikol

1.3.2008 a bol skončený rozviazaním v skúšobnej dobe dňa 30.5.2008 , žalobca sa nemohol zúčastniť
skúšok odbornej spôsobilosti z dôvodu práceneschopnosti. Tiež však bolo preukázané porušenie
prevenčnej povinnosti žalobcom, ktorá pre každého vyplýva z § 415 Občianskeho zákonníka; žalobca
s prihliadnutím na všetky okolnosti musel mať vedomosť o požití alkoholu vodičom motorového vozidla
a porušil aj povinnosť vyplývajúcu z § 5 ods. 3 Z.č. 315/1996 Z.z. - byť pripútaný počas jazdy

bezpečnostným pásom, ktorým predmetné vozidlo bolo preukázateľne v čase dopravnej nehody
vybavené, teda aj žalovaný sa podieľal na vzniku škody. Súd preto určil mieru zavinenia žalobcu jednou
tretinou, požitie alkoholu žalobcom pred uvedenou dopravnou nehodou nebolo preukázané. Z týchto
dôvodov zaviazal žalovaného na plnenie v rozsahu dvoch tretín uplatňovaných nárokov s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne odo dňa uplatnenia jednotlivých nárokov a v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol.

5. S poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p., súd prvej inštancie konštatoval, že o náhrade trov konania
bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobca a žalovaný. Žalobca z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f/ h/ C.s.p. a to vo výroku, ktorým žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá a vo výroku
o trovách konania, navrhol rozsudok napadnutej časti zmeniť, v žalobe v celom rozsahu vyhovieť a o
trovách konania rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Alternatívne navrhol zrušiť rozsudok
avecvrátiťprvejinštancienaďalšiekonanie.Ksúdomkonštatovanémuporušeniuprevenčnejpovinnosti

podľa § 415 uviedol, že prevenčná povinnosť nie je povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný
vznik škody, chcel sa odviezť domov, čo predstavuje vzdialenosť asi len 200 m - 300 m od miesta kde
nastúpil, nemožno preto od neho požadovať aby predpokladal, že nastane situácia kedy sa žalovaný
rozhodne pokračovať v ceste a ísť až do susednej dediny, pričom na ceste tam aj havarujú. Pod
prevenčnou povinnosťou chápal potrebnú mieru opatrnosti a taký stupeň opatrnosti, ktorý je možný od

neho, vzhľadom na časové a miestne pomery požadovať. Pri hodnotení zanedbania tejto povinnosti
podľa neho súd by mal prihliadať aj na okolnosti akými sú vek a súvisiaca vyspelosť, mal len 20 rokov,
čo tiež prispelo k tomu, že sa dostal do tejto situácie, v dôsledku svojej dôverčivosti a menšej opatrnosti
vyplývajúcej z jeho veku. Žalovaný je dospelá osoba a o to viac možno od neho očakávať zodpovednépristupovanie k vedeniu motorového vozidla, používaniu alkoholu a ohrozovaniu iných osôb. V tejto
súvislosti poukazoval aj na výpovede žalovaného v prípravnom konaní v trestnej veci, kde uvádzal, že
žalobca aj ďalšia osoba v aute nevedeli, že požíval alkohol. V súdnom konaní svoju výpoveď zmenil

v takom zmysle, že žalobca aj videl ako požíva alkoholické nápoje. Takéto rôzne výpovede považoval
za špekulatívne, tvrdiac, že žalovaný najskôr vypovedal pravdivo a neskôr v dôsledku hrozby vysokej
finančnej sankcie ich vo svoj prospech menil. Výklad § 415 vyplývajúci z odôvodnenia podľa neho je
neprimerane prísny. Zdôrazňoval, že odborná spisba uznávaná za použitie § 415 OZ prichádza do úvahy
len ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktoré protiprávnosť sa posudzuje a

nakoľko porušenie povinnosti žalobcom podľa § 5 ods. 3 zák. č. 315/1996 o premávke na pozemných
komunikáciách bolo preukázané, nemalo by sa k tomuto porušeniu povinnosti pričítavať aj ďalšie a to
porušenie prevenčnej povinnosti. K porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 5 zák. č. 315/1996 uviedol,
že v konaní bolo preukázané, že túto svoju povinnosť porušil, keď nepoužil bezpečnostné pásy. Aj kvôli
tomu porušeniu bola žalovaná suma krátená o 1/3. Bol toho názoru, že aj keby bol pripútaný možno
predpokladať, že by utrpel vážne zranenia, z výpovedí je zrejmé, že aby sa dostal z motorového vozidla,

ktoré havarovalo von, musel robiť bočné sklo, takže z auta „nevyletel“, v dôsledku čoho by mal zranenia.
Aj keby bol pripútaný bezpečnostnými pásmi je dôvodné si myslieť, že by došlo k iným zraneniam, z
tohto dôvodu sa mu krátenie žalovanej sumy zdá neprimerane vysoké. Krátenie maximálne vo výške
10 % by bolo primerané. Aj v prípade keby použil bezpečnostné pásy, utrpel by zranenia, ale bolo by
otázkou ďalšieho znaleckého dokazovania, či by zranenia boli závažnejšie alebo ľahšie ako tie, ktoré

utrpel pri havárii bez použitia bezpečnostného pásu. Mal za to, že použitím bezpečnostných pásov by
nepredišiel vzniku škody. Za závažnejšie, omnoho nebezpečnejšie porušenie povinnosti podľa neho
bolo použitie alkoholu žalovaným. Poukazoval na súdnu prax, z ktorej vyplýva, že primárnym účelom §
450 OZ a všeobecne inštitútu zmiernenia je zabránenie neprimeranej tvrdosti. O neprimeranej tvrdosti a
ani o danosti dôvodov osobitného zreteľa v súvislosti so žalovaným v tomto prípade nemožno uvažovať.

Keďže sa dopustil nepochybne závažnejšieho porušenia povinnosti čím ohrozil nielen jeho (žalobcu)
ale aj iných účastníkov cestnej premávky. Využitím moderačného práva v tomto prípade podľa neho
by došlo k citeľnému zásahu do subjektívneho práva na náhradu škody, pričom súd nemal pre takýto
radikálny zásah splnené predpoklady uplatnenia. Poukazoval na pochybenie súdu pri prvom výroku
poukazujúc na to, že nie je mu zrejmé ako súd dospel k sume 6.225,90 eur pretože ak mal výrok znieť na

2/3 pôvodnej žalovanej sumy uplatnenej podaním z 15.5.2009 mala to byť suma vo výške 6.025,90 eur,
taktiež mu nebolo zrejmé podľa čoho súd určoval počiatočný dátum úroku z omeškania, keďže žalobný
návrh bol podaný 15.5.2009, rozšírenie žalobného návrhu bolo doručené súdu 9.11.2009 a 14.11.2011.
Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné v dôsledku zrejmých nejasností
výrokovej časti. Poukazoval na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, keď inými rozhodnutiami

bolo určené spoluzavinenie v rozsahu 10%, 15% 25% za nepripútanie sa a 15 %, 25% za nasadnutie
do vozidla s vodičom pod vplyvom alkoholu. Zdôrazňoval, že v dôsledku úrazov si prešiel zdĺhavým a
bolestným liečením, ktoré ho stálo nielen veľa finančných prostriedkov, ktoré mu boli požičané rodičmi,
ale aj psychických síl a duševnej rovnováhy, stratil aj zamestnanie. Náklady ním vynaložené boli účelne
vynaložené na liečbu operácie, lieky, preto by mu mali byť priznané v plnej výške, nakoľko si tieto

zranenia nespôsobil sám a nevznikli mu len v dôsledku porušenia jeho povinnosti. Záverom poukázal
na neprimerane dlhý, neúčinný, neefektívny priebeh celého konania.

7. Žalovaný napadol včas podaným odvolaním rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, g/ h/ C.s.p. žiadal odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť žalobu, zamietnuť s ohľadom
na aplikáciu § 450 OZ. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že dňa 10.5.2008 došlo k dopravnej
nehode, za ktorú objektívne zodpovedá ako vodič motorového vozidla. Z lekárskych záznamov, ktoré
sú obsahom spisu, bolo preukázané, že tak ako u neho, tak aj u žalobcu bol zistený alkohol v krvi,
v rozsahu nad 1 promile. Za zjavne nesprávny považoval záver konajúceho súdu o tom, že v konaní

nebolo preukázané požitie alkoholu žalobcom pred dopravnou nehodou, ako aj na tendenčnosť a v
niektorých častiach preukázanú nepravdivosť výpovedí žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že pred nehodou
nepožil alkoholické nápoje je v rozpore s lekárskymi správami, ktoré konštatovali prítomnosť alkoholu v
jeho organizme, na čo je potrebné prihliadať pri hodnotení vierohodnosti výpovedí žalobcu. Poukazoval
na nepravdivé tvrdenie žalobcu uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie, že na zadnom sedadle,

kde v čase nehody sedel, nebol k dispozícii bezpečnostný pás. Bol toho názoru, že aj tvrdenie žalobcu
o tom, že nevedel, že vodič pred nehodou požil alkohol poukazujúc na svoju svedeckú výpoveď
a na svedeckú výpoveď tretieho účastníka dopravnej nehody, nie je pravdivé. Súd prvej inštancie
vzhľadom na konštatovanie o preukázaní porušenia právnych povinností aj zo strany žalobcu určilmieru spoluzavinenia žalobcu na škode v rozsahu 1/3. Táto miera spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej
nehode podľa neho nedostatočne odráža závažnosť porušení právnych povinností a prevenčných
povinností žalobcu. Bol toho názoru, že žalobca zodpovedá za vznik škody na svojom zdraví najmenej v

rozsahu 50%. Náklady na liečenie chrupu uplatnené žalobcom sa podľa neho javia byť ako neprimerane
vysoké, nadštandardné a z toho dôvodu v istej časti ako neúčelne vynaložené. Poukázal na vznesenú
námietku o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nakoľko z výpovede otca žalobcu vyplynulo,
že všetky tieto náklady hradili jeho rodičia, teda nie žalobca. Mal za to, že aktívne vecne legitimovaným
subjektom na požadovanie náhrady uvedených nákladov boli rodičia žalobcu. Poznámku konajúceho

súdu, že rodičia žalobcovi poskytli akúsi pôžičku, ktorú im mal žalobca z vlastných prostriedkov vrátiť
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V tomto rozsahu považoval uplatnený nárok žalobcu na
náhradu škody za nedôvodný a z procesného hľadiska neprípustný. Namietal správnosť rozhodnutia
vo výroku o úhrade úroku z omeškania, poukazujúc na to, že žalobca si relevantným spôsobom
neuplatnilnárokynanáhraduškodyvpredsúdnomkonanívočinemu,vpredsúdnomkonanínepreukázal
dôvodnosť, výšku a účelnosť uplatňovaných nárokov. Je potrebné vziať do úvahy, že pri uplatnení

nárokov žalobcu ešte nepoznal ich skutočnú oprávnenú výšku, opakovane namietal nesprávne ustálenú
mieru zodpovednosti, keďže miera spoluzavinenia nie je ustálená právoplatným rozhodnutím, nemožno
ju podľa neho považovať za záväznú pre strany konania. Pokiaľ nie je s platnosťou ustálená miera
spoluzavinenia, nie je ustálená ani zákonná oprávnená výška náhrady škody. Preto sa nemohol dostať
do omeškania s plnením náhrady škody. Poukazoval na svoje podanie z 15.12.2014, v ktorom opísal

svoje nepriaznivé majetkové pomery, časom sa u neho tieto pomery nezlepšili, keďže aj v súčasnosti
je jeho čistý mesačný príjem cca 600,00 eur. Prispieva pomernú časť na bývanie vo výške 150,00 eur
svojim rodičom, hradí tiež mesačné splátky úveru vo výške 140,48 eur, dňa 4.7.2016 sa mu narodil syn,
manželkin príjem sa skladá z rodičovského príspevku 203,00 eur a z mesačných prídavkov na každé
dieťa, t.j. celkový príjem manželky je cca 243,00 eur. S ohľadom na vyššie uvedené žiada o oslobodenie

od súdnych poplatkov.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na svoje odvolanie proti rozsudku
súdu prvej inštancie. S tvrdením žalobcu o neporušení prevenčnej povinnosti pokiaľ nasadol k nemu,
aj keď videl, že tento je pod vplyvom alkoholu, keďže sa chcel odviezť domov 200, 300 m sa

nestotožnil. Podľa jeho názoru žalobca jednoznačne porušil prevenčnú povinnosť svojim konaním keď
nastúpil do motorového vozidla vedeného ním keď bol pod vplyvom alkoholu o čom žalobca vedel.
Za irelevantné považoval žalobcovo tvrdenie ex post o zamýšľaní odviesť sa iba domov 200, 300
m. Dôležitá je skutočnosť, že žalobca vedome podstúpil jazdu vozidlom, v tejto súvislosti poukazoval
na ustálenú judikatúru. Jednoznačným porušením prevenčnej povinnosti podľa jeho je aj nepripútanie

sa bezpečnostným pásom, ktorým je sedadlo v motorovom vozidle vybavené. S ohľadom na tieto
skutočnosti sa mu javilo ustanovené spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody, len v pomere 1/3 za
neprimerane nízke. Samotná vedomá jazda motorovým vozidlom, ktoré viedol vodič pod vplyvom
alkoholu je spôsobilá založiť spoluzavinenie poškodeného na jemu vzniknutej škode na zdraví až na
úrovni blížiacej sa 1. Ak sa k tomu pripočíta vedomé nepoužitie bezpečnostných pásov, čo malo za

následok vznik rozsiahlejších zranení žalobcu, mal za to, že žalobcovo spoluzavinenie na vzniku škody
je najmenej v rozsahu 50%, čo aj odôvodnil v odvolaní. Tvrdenie žalobcu, ktorými odôvodňoval, že sa
dostal do tejto situácie v dôsledku svojej dôverčivosti a menšej opatrnosti vyplývajúcej z jeho veku,
považoval za podanie značne tendenčné, pretože ak žalobca mal v čase dopravnej nehody takmer 21
rokov (bez 20 dní) a on mal 24 rokov a 2 mesiace, obaja teda boli dospelé osoby. V súvislosti s tvrdeniami

žalobcu, ktorým pravdepodobne chcel poukázať na akúsi zbytočnosť použitia bezpečnostných pásov
keďže „nevyletel“ z vozidla zdôrazňoval, že bezpečnostné pásy nemajú zabrániť len „vyleteniu“ posádky
z vozidla pri dopravnej nehode, ale majú čo najpevnejšie ukotviť telo cestujúceho aby sa zamedzilo pri
náraze jeho kontaktu nielen s exteriérom vozidla ale aj s interiérovými časťami vozidla. Vzhľadom na
tieto skutočnosti argumentáciu žalobcu obsiahnutú v jeho odvolaní nepovažoval za dôvodnú a podľa

neho nie je priestor v danom konaní na znižovanie miery spoluzavinenia žalobcu.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného k jeho odvolaniu navrhol aby súd rozhodol
v zmysle jeho odvolania, ktoré bolo podané 18.10.2016. Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, podľa
ktoréhozjehostranydošlokporušeniuprevenčnejpovinnosti,pretožeprevenčnápovinnosťaposúdenie

následkov jej porušenia prichádza do úvahy vtedy, ak konaním alebo opomenutím nebola porušená
iná zákonná norma. Ak určitým správaním došlo k porušeniu konkrétnej normy nie je potrebné skúmať
či bola porušená aj prevenčná povinnosť, teda požiadavka protiprávnosti bude splnená tým, že došlo
k porušeniu osobitného zákazu. V tejto súvislosti poukázal na porušenie povinnosti vyplývajúcej z §5 zák. č. 315/1996, preto použitie § 415 OZ považuje za vylúčené. Opakovane uvádzal dôvody, pre
ktoré sa domnieval, že aj keby bol pripútaný bezpečnostným pásom zranenia by utrpel a bolo by iba
otázkou ďalšieho znaleckého dokazovania v akom rozsahu. Za závažnejšie a omnoho nebezpečnejšie

porušenie zákonnej povinnosti podľa neho bolo požitie alkoholu šoférom - žalovaným. Takéto konanie
žalovaného má nepochybne nebezpečnejšie a negatívnejší dopad na spoločnosť ako skutočnosť, že
on sa nepripútal. Z tohto dôvodu mal za to, že krátenie žalovanej sumy o 1/3 je značne neprimerané.
Opakovanie poukazoval na rozhodnutia súdov, ktorých bola určovaná miera spoluzavinenia pre
porušenie povinností, ktorých sa dopustil aj on v rozmedzí od 10-25%. K navrhovanej aplikácii § 450 OZ

uviedol, že o neprimeranej tvrdosti a ani o danosti dôvodov osobitného zreteľa v súvislosti so žalovaným
v tomto prípade nemožno uvažovať, keďže sa dopustil nepochybne závažnejšieho konania, čím ohrozil
nielen jeho ale aj iných účastníkov cestnej premávky. Pre takýto radikálny zásah podľa neho nie sú
splnené podmienky.

10. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu z 9.3.2017 poukazoval na svoje vyjadrenie zo 17.2.2017, v ktorom

sa venoval porušeniu prevenčnej povinnosti žalobcu, poukazoval na ustálenú judikatúru, podľa ktorého
spoluzavinenie v takomto prípade je vyššie ako len 20%, môže sa blížiť až 1/2. Opakovane poukazoval
na to, že žalobca nepoužil bezpečnostný pás, čo treba brať k úvahu a čo nepochybne ešte viac
zvyšuje mieru jeho spoluzavinenia na vzniknutej škode na zdraví. Podľa neho dobrovoľné nasadnutie do
vozidla s vodičom pod vplyvom alkoholu a nepoužitie bezpečnostného pásu nemožno subsumovať pod

definíciu, podľa ktorej prevenčná povinnosť nie je povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik
škody a vylúčiť tak prípadné porušenie prevenčnej povinnosti. Mal za to, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil porušenie prevenčnej povinnosti na strane žalovaného (správne žalobcu) a určil, že tento
je spoluzodpovedný za vznik škody na svojom zdraví. Opakovanie uvádzal, že mieru spoluzavinenia
žalobcu súd určil neprimerane nízku s ohľadom na závažné porušenia povinnosti na jeho strane. A to

by mala byť minimálne v rozsahu 50%, žiadal určiť vyššiu mieru spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej
škode oproti súdu prvej inštancie, alternatívne navrhol zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnúť v zmysle jeho odvolania,
ktoré bolo podané 18.10.2016, dôvody, pre ktoré žalovaný namietal súdom určenú mieru spoluzavinenia

v rozsahu 1/3 ale ani s výrokom súdu v tejto časti nesúhlasil, opakovane poukazujúc na to, že porušenie
prevenčnej povinnosti a posúdenia následkov jej porušenia prichádza do úvahy iba vtedy, ak konaním
alebo opomenutím nebola porušená iná zákonná norma. Opakoval dôvody uvádzané vo svojom
vyjadrení, ktoré podával k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu, týkajúce sa porušenia povinnosti
vyplývajúcej z § 5 zák. č. 315/1996, otázky vzniku škody, resp. vplyvu pripútania sa bezpečnostným

pásom na vznik zranení v súvislosti s otázkou nebezpečnejšieho negatívnejšieho dopadu na spoločnosť
toho, ktorého porušenia povinnosti. Opakovane uvádzal dôvody, pre ktoré v danom prípade neprichádza
do úvahy použitie ust. § 450 OZ.

12. Žalovaný v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že k tomuto

vyjadreniu keďže obsah vyjadrení zo dňa 9.3.2017 a 4.4.2017 je totožný sa už vyjadril a to vyjadrením
doručeným súdu 6.4.2017.

13. Opis vyjadrenia žalovaného k podaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené 25.1.2018.

14. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného
ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380

C.s.p. a z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodoch a dospel l k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je
možné vyhovieť, odvolanie žalovaného je dôvodného iba z časti a v ostatnom je rozsudok prvej inštancie
vecne správny.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.3.2020 o 9:40 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202, druhé poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na dňa 5.3.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle §
219 ods. 1 3 C.s.p..17. Podstatou odvolacích námietok tak žalobcu aj žalovaného je nesprávne rozhodnutie vo veci pokiaľ
určil spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody v rozsahu 1/3. Žalobca sa domáhal náhrady škody v plnom
rozsahu, žalovaný sa domáhal určenia spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody vo vyššom rozsahu,

respektíve zamietnutia žaloby s ohľadom na aplikáciu § 450 OZ.

18. Odvolací súd v prejedávanej veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne k pochybeniu súdu prvej inštancie došlo iba v časti priznania úroku z omeškania, neboli teda
splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie rozsudku, preto ho v súlade s § 388 C.s.p. zmenil

tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový
stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov, tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna

vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Žalobca a žalovaný v odvolaní argumentujú skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom
prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní sporu, preto ich odvolacie
námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

21. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že založil svoje rozhodnutie o čiastočnom
vyhovení a o čiastočnom zamietnutí žaloby na zistení, že zodpovednosť žalovaného na vzniku škody je
danávzhľadomnaskutočnosť,ževtrestnomkonaníboluznanývinnýmzprečinuublíženianazdravípod
vplyvom návykovej látky, že nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre zníženie náhrady škody podľa

§ 450 OZ vzhľadom na pomery oboch účastníkov konania avšak z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu
vyplývajúcej z § 5 ods. 3 zák. 315/1996 Z.z. (nebol pripútaný počas jazdy bezpečnostným pásom)
a konštatovaním porušenia prevenčnej povinnosti žalobcu určil mieru zavinenia žalobcu na vzniku
škody 1/3 z dôvodu, že požitie alkoholu žalobcom pred uvedenou dopravnou nehodou v konaní nebolo
preukázané a na konštatovaní, že výška jednotlivých nárokov bola stanovená lekárskymi posudkami o

bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a náklady vynaložené v súvislosti s liečením následkov
zranení čeľuste, poškodenia a straty zubov bolo preukázané dokladmi o platbách.

22. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, v tomto smere poukazuje na dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje § 387 ods. 2 C.s.p.).

23. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza:

24. V súvislosti s určením miery spoluzavinenia žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o
nároku na náhradu škody je súd vždy povinný dokonca aj bez návrhu skúmať či sú dané dôvody pre

obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku spoluzavinenia poškodeného. Právne posúdenie
spoluzavinenia poškodeného na dopravnej nehode je otázkou právnou a prináleží právnemu posúdeniu
súdu.

25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie pokiaľ sa týka

spoluzavinenia žalobcu za vznik škody. Porušenie predpisov o cestnej premávke poškodeným bolo
v priamej príčinnej súvislosti zo vznikom škody, teda spoluzapríčinilo vznik poškodenia zdravia
poškodeného. Bolo nepochybne preukázané, že poškodený v motorom vozidle nebol pripútaný, že
dobrovoľne nastúpil do motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný pod vplyvom alkoholu o čom mohol a
s prihliadnutím na všetky okolnosti aj musel mať vedomosť, čím porušil prevenčnú povinnosť. Odvolací

súd uzatvára, že mieru pričinenia poškodeného na spôsobenej predmetnej dopravnej nehode v rozsahu
k 1/3 posúdil prvoinštančný súd správne. Ustálenie takéhoto rozsahu spoluzavinenia vychádza z už
ustálenej miery spoluzavinenia poškodeného pri dopravnej nehode. Je potrebné zdôrazniť, že tvrdenie
žalovaného o tom, že žalobca vedel, že požil alkoholické nápoje keďže tieto požívali spoločne v konaní
nebolo jednoznačným spôsobom preukázane, s ktorou okolnosťou sa súd prvej inštancie náležite

vysporiadal.

26. V súvislosti s poukazom tak žalobcu ako aj žalovaného v odvolaní na rozhodovaciu prax súdov
odvolací súd udáva, že za ustálenú rozhodovaciu prax súdov (najvyšší súdnych autorít) treba považovaťpredovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od
1.1.1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ

neboli v neskoršom období judikatúrne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol
opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr
vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne
ich akceptovali a vecne na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe súdov treba zahrnúť aj
rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom ČSFR,

Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. decembra 1992, ako aj rozhodnutia
uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov
ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 -1967, 1980 (II, 1964 - 1969) a 1986
(č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné, najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami demokratického
právneho štátu a neboli prekonané neskoršou judikatúrou. Napokon podľa názoru odvolacieho súdu
vzhľadom na čl. 2 ods. 2 C.s.p. je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax považovať aj rozhodovaciu

prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu
pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.

27. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že za ustálenú súdnu prax nemožno považovať rozhodnutia
okresných a krajských súdov, ani rozhodnutie NS ČR z 30.9.2009 sp. Zn. 25Cdo/2451/2007.

28. Za nedôvodnú je potrebné považovať odvolaciu námietku žalovaného o nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu na uplatňovanie náhrady vynaložených nákladov na liečenie. Z obsahu spisu je
zrejmé a medzi stranami sporu nie je sporné, že náklady na liečenie v sume 2.754,95 eur ako to vyplýva
z príjmových pokladničných dokladov boli prijaté od žalobcu ( č.l. spisu 17,18). Samotná skutočnosť či

išlo o finančné prostriedky nadobudnuté žalobcom alebo žalobcom získané darom prípadne pôžičkou
od rodičov nie je rozhodujúca pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu , keďže žalobca jednoznačným
spôsobom preukázal, že išlo o náklady vynaložené výlučne v súvislosti s liečením následkov zranení
čeľuste, poškodenia a straty zubov žalobcu, tieto ako už bolo vyššie uvedení boli prijaté od žalobcu,
nemožno teda konštatovať, že náklady za žalobcu uhrádzala tretia osoba.

29. Pochybil však súd prvej inštancie pri vyčíslovaní výšky istiny, z ktorej žalobcovi prináleží úrok
z omeškania, keďže priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 6.225,90 eur od 21.7.2009 do
zaplatenia sumy predstavujúcej 2/3 z uplatneného nároku vo výške 9.038,85 eur (nárok uplatnený
žalobcom samotnou žalobou pred rozšírením žalobného návrhu), keďže 2/3 z tohto nároku predstavujú

čiastku 6.025,90 eur, nie sumu 6.225,90 eur. Z uvedených dôvodov bolo potrebné považovať za
dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, ktorý namietal správnosť priznania úroku z omeškania zo
sumy 6.225,90 eur.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku

o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.252,59 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 6.225,90 eur od 21.7.2009 do zaplatenia zo sumy 695,30 eur od 28.1.2010 do zaplatenia a zo
sumy 2.531,38 eur od 14.1. 2011 do zaplatenia, všetko do 40 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku v súlade s § 388 C.s.p..

31. V ostatnej časti, t.j. vo výroku, ktorým žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá v súlade s § 387
ods. 1 C.s.p. odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
2 C.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, takisto nebol úspešný žalovaný v odvolacom

konaní, keďže rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený, k zmene prvého výroku došlo iba z dôvodu,
že súd prvej inštancie pri vyčíslovaní výšky škody, z ktorej bol priznávaný úrok z omeškania sa dopustil
chyby v počítaní, ktorú skutočnosť nebolo možné napraviť iným spôsobom, keďže v tomto nesprávnom
vyčíslení bol rozsudok aj vyhlásený. Je teda zrejmé, že v skutočnosti k zmene rozhodnutia súdu prvej
inštancie nedošlo. Za takýchto okolností je potrebné mať za to, že sa v spore navzájom vyvážil úspech a

neúspech oboch strán sporu. Z uvedených dôvodov odvolací súd stranám nepriznal nárok na náhradu
trov konania odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).