Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/127/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205774
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118205774.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
V. J., narodenú XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Prešov, dieťa matky Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 8, Y. - V. L., právne zastúpená
JUDr. Miriamou Pančišinovou, advokátkou, so sídlom Rázusova 49, Košice - Juh a otca J. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. P. 3, Y., právne zastúpený JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, so sídlom
Námestie legionárov 5, Prešov, v konaní o udelenie súhlasu k zmene priezviska maloletého dieťaťa,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 30P/138/2018-27 zo dňa 24.10.2018 v

spojení s opravným uznesením č. k. 30P/138/2018-36 zo dňa 11.01.2019 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. V preskúmavanej veci sa začalo konanie o návrhu matky na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal.
V. J. na priezvisko „Z.“. Návrh odôvodnila tým, že otec sám od seba nenavštevuje mal. V., nestretáva

sa s ňou, vzťah je formálny, výživné otec platí, avšak ničím nad rámec neprispieva. O maloletú sa
stará iba matka, pričom maloletá žije v rodine, v ktorej majú ostatní členovia rodiny zhodné priezvisko,
a preto rozdielnosť priezvisk vedie k problémom maloletého dieťaťa v sociálnej interakcií v škôlke, v
škole, čo vyvoláva zbytočný stres u dieťaťa. Otec sa s návrhom matky nestotožnil. Uviedol, že chcel
aby žili spoločne ako rodina a robil všetko preto. Požiadal o pomoc v kontakte na rodinu aj referát
poradenskopsychologických služieb, dokázal sa starať o dcéru, keď žili spoločne, aj keď bola matka
chorá, naposledy sa s dcérou stretol bez prítomnosti matky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že: „Návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval,

že zmena priezviska je v prospech maloletého dieťaťa. Priezvisko maloletej bolo určené súhlasným
vyjadrením rodičov po narodení dieťaťa, otec dobrovoľne uznal otcovstvo k dieťaťu. Nezhody rodičov v
ich partnerskom vzťahu a to, či rodičia maloletého dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti alebo oddelene
nie je dôvodom pre zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Práva a povinnosti rodičov k maloletémudieťaťu sú rovnaké, bez ohľadu na to, komu bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. V konaní bolo
preukázané, že otec sa o maloletú dcéru zaujíma, chce sa o ňu starať, dcéra nosí priezvisko otca. Z
uvedených dôvodov návrh matky zamietol.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust.§ 36 ods.1 Zákona o rodine, § 11 ods. 3 zákona
číslo 300/1993 Z.z.

III. Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku podáva odvolanie matka. V odvolaní namieta závery súdu prvej inštancie.
Poukazuje na to, že súd neprihliadol na to, že starostlivosť otca o maloletú je formálna, stretáva sa s
ňou dvakrát do mesiaca a vždy za prítomnosti matky. Kontaktuje maloletú len prostredníctvom SMS
správ. Vždy v bežnom živote sa matka stretáva s otázkami a povinnosťou a vysvetliť vzťahy, povinnosť
predložiť tlačivá, dokumenty. Z rozdielnosti priezvisk vyplývajú len problémy. Závažná situácia nastala

po vynesení rozsudku kedy matka spozorovali príznaky u maloletej diabetického šoku. Súd neprihliadol
na prostredie maloletej, v ktorom vyrastá a zameral sa len na otázku starostlivosti. Navrhla, aby odvolací
súd návrhu vyhovel a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

6.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané
včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP ) a že

odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ,preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba
ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako

sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa § 387 C.s.p.

7. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistili skutočný stav veci a vyvodil z
neho správne právne závery. Návrh matky zamietol ako nedôvodný, pretože vykonaným dokazovaním

malpreukázané,žeotecmáomaloletédieťa záujem,riadneplnísvojuvyživovaciupovinnosťamatkasa
domáhazmenypriezviskamaloletého,dieťaťa napriezvisko,ktoréjejejrodnýmpriezviskom,Keďžesúd
prvej inštancie dostatočne jasne vymedzil dôvody zamietnutia návrhu, tieto bližšie vecne argumentoval,
považuje odvolací súd námietku matky, týkajúcu sa nedostatočnosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia,
za nedôvodnú.

8. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

9. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Podstatné
otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak ide o podstatnú vec,
je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. V danej veci došlo
k nezhode medzi rodičmi o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa vo vzťahu k priezvisku maloletého

dieťaťa, ktoré by mal nosiť aj do budúcnosti.

10. Zmena priezviska maloletého dieťaťa je závažným zásahom súdu do rodinného života účastníkov
konania, preto je potrebné k nemu pristupovať prísne reštriktívne, len za existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa, ktoré by zakladali potrebu vyhovenia návrhu v záujme najlepšieho záujmu

maloletého dieťaťa. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri
určení priezviska obaja rodičia určili zhodne priezvisko svojmu spoločnému dieťaťu. Iba výnimočne
môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska
maloletého.11. V zmysle zaužívanej súdnej praxe za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať
nasledovné situácie: - rodič, ktorého priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví

o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit
spolupatričnosti k tomuto rodičovi. S dieťaťom sa nestretáva, - rodič, ktorého priezvisko má dieťa, si
neplní vyživovaciu povinnosť - rodič, ktorý má dieťa vo výchove, žije s novým partnerom, s ktorým má
ďalšie dieťa, ktoré má priezvisko odlišné od dieťaťa, ktorého priezviska sa zmena týka. Súd musí mať
však za preukázané, že pre takéto nariadenie súhlasu existujú dôležité dôvody, vyššie opísané. Súd

zváži aj to, koho priezvisko má dieťa nosiť v budúcnosti, aké sú ich vzájomné citové väzby, či tento vzťah
vykazuje známky stability a pod.

12. Pokiaľ je dieťa schopné posúdiť následky zmeny priezviska, mal by ho súd vypočuť.

13. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa. V

rozhodnutí súdu absentuje zdôvodnenie najlepšieho záujmu dieťaťa, na ktorý súd prvej inštancie
poukazuje.

14. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a
rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

Podľačlánku5zákonač.36/2005Z.z.orodine(ďalejlen„ZoR“)záujemmaloletéhodieťaťajeprvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj
bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,

telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so
zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj

vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných
prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.

15. Odvolací súd dbá o zachovanie identity maloletého dieťaťa, preto v zhode s názorom súdu prvej

inštancie aj z tohto dôvodu považuje návrh matky za nedôvodný. Ani odvolací súd nenašiel v danej veci
tak závažný dôvod, pre ktorý by vyslovil súhlas súd na podanie žiadosti matky o zmenu priezviska.

16. Odvolacie námietky matky vo vzťahu k intenzite osobnej starostlivosti otca o maloletú a
poukazovanie na rozsah stretávania otca s maloletou dcérou nie je ich možné považovať za vážne

dôvody, ktoré by znamenali dôvod pre zmenu priezviska maloletého dieťaťa, na ktorom sa obaja rodičia
vzájomne dohodli. Maloletá je vo veku 4 rokov, a preto len ťažko možno uvažovať nad tým, že je
konfrontovaná s negatívnymi životnými situáciami tak ako to tvrdí matka v návrhu a neskôr v podanom
odvolaní, ktoré boli vznikli v dôsledku rozdielnosti priezviska maloletej s priezviskom matky. Uvedené
naznačuje, že matka maloletej má snahu vyhnúť sa skôr nepríjemnému vysvetleniu nastolenej situácie

svojmu okoliu, čo však nezakladá dôvodnosť podaného návrhu na zmenu priezviska. Odvolací súd
poznamenáva, že matka prijala súčasné priezvisko maloletej dcéry, navyše otec má záujem o dieťa,
platí riadne výživné, pričom neplatenie výživného samo o sebe nemôže byť ani dôvodom pre zmenu
priezviska maloletého. Ako sa otec sám vyjadril, má o maloletú záujem. Je na oboch rodičoch, aby si
uvedomili, že maloletá je ešte stále vo veku nadväzovania citových väzieb so svojimi blízkymi, a preto by

mali obaja rodičia umožniť svojmu dieťaťu, aby malo právo spoznať oboch rodičov, aby obaja rodičia mali
rovnocenný priestor na výchovu svojho dieťaťa a aby nakoniec v konečnom závere spoločné priezvisko
dieťaťa s otcom nebolo len formálnym zväzkom, ale naplnenie aj skutočným sitovým putom.17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolaniu matky nemohol odvolací súd vyhovieť. Odvolací súd
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).