Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/165/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226044
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117226044.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti žalovanej: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX,
zastúpená STEHURA & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, o

zaplatenie 476,97 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 8Csp/178/2017-80 zo dňa 13.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vyhovel žalobe a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 476,97 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 98,44 Eur od

04.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 94,98 Eur od 04.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 94,98 Eur od
04.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 94,98 Eur od 04.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 93,59 Eur od
06.01.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd priznal
protižalovanejnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Svojerozhodnutiezdôvodnilspoukazom
na ustanovenia § 524, § 526 Občianskeho zákonníka, zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách, ako aj ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z. V odôvodnení uviedol, že žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, ako aj zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvu o pripojení, z ktorých vyplynulo, že právny predchodca
žalobcu poskytne v zmluve vymedzené služby, za čo bude žalovaná uhrádzať odplatu, čo bolo spojené s
užívaním 2 kusov SIM kariet s pridelenými telefónnymi číslami. Žalovaná však svoje povinnosti neplnila
a žalovaná suma predstavuje úhradu za poskytnuté služby žalobcom spolu s príslušenstvom. Obranu
žalovanej, ktorá uviedla, že zmluvu o poskytovaní služieb s právnym predchodcom žalobcu (Slovak

Telekom, a.s.) neuzatvárala a že podpis na zmluve nie je jej a pravdepodobne došlo k zneužitiu jej
osobných údajov, považoval súd za nepreukázanú a rozhodol tak, že žalobca uniesol dôkazné bremeno
a žalovaná nepreukázala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. O trovách konania rozhodol súd podľa
§ 255 ods. 1 CSP vzhľadom na úspech účastníkov v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie

žalovaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne, nezrozumiteľné, v rozpore s
princípom právnej istoty a za rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie zdôvodnila s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. V odvolaní uviedla, že
od počiatku popiera pravosť jej podpisu na žalobcom predložených zmluvách a dodatkoch. Súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na
ktorú v priebehu konania zástupca žalovanej poukazoval. Rozhodnutie je v rozpore s tzv. negatívnou

dôkaznou teóriou, nakoľko pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba
rešpektovaťpravidlo,ženeexistencia(niečoho),majúcatrvajúcicharakter,sazásadnenepreukazuje.Nanikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
V rozpore s týmto princípom je potom to, aby preukazovala, že nepodpísala predložené zmluvy, resp.
že neprevzala SIM karty a telefóny. Opakovane poukázala na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré vyslovili

správnosť ňou tvrdenej teórie o dôkaznom bremene. Žalobca v konaní predložil ako dôkaz súkromné
listiny, z ktorých pre seba vyvodzuje právo, ktorého sa v konaní dovoláva, pričom pravosť týchto
súkromných listín žalovaná poprela. Je teda na ňom preukázať ich pravosť a správnosť a mal by teda
preukázať pravosť jej podpisu na tejto súkromnej listine. Žalobca k podanej žalobe pripojil len kópie
zmlúv a dodatkov, pričom podpis klienta na uvedených zmluvách, resp. dodatkoch nie je jej. Už voľným

okom je zrejmé, že ide o rôzne podpisy a o napodobeniny. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanoveniach

§ 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. V danom prípade ako vyplynulo z obsahu spisu, preskúmavaného rozsudku a obsahu odvolania súd

prvej inštancie mal posúdiť, či medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom so žalovanou boli
platne uzatvorené zmluvy v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách. Podľa obsahu zmluvy o
poskytovaní verejných služieb sa Slovak Telekom zaviazal poskytovať elektronické služby za úhradu a
v zmysle dodatku na základe zmluvy boli poskytnuté SIM karty a mobilný telefón. Žalovaná už v odpore
proti platobnému rozkazu uviedla, že s právnym predchodcom žalobcu zmluvy o poskytovaní služieb

neuzatvorila. Podpis na zmluvách, resp. predložených kópiách a dodatkoch nie je jej, taktiež neobdržala
žiadne SIM karty ani telefóny a nevyužívala žiadne služby v zmysle obsahu predmetných zmlúv. Podľa
nej došlo k zneužitiu osobných údajov a k sfalšovaniu podpisu.

6. V zmysle § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa
§ 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomocí, ako aj listiny, ktoré sú
osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd prvej inštancie s princípmi uvedenými v týchto
zákonných ustanoveniach nepostupoval. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho
účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne následky. Listiny,
ktorémajúpreukazovaťvznikprávnehovzťahu,súvtomtoprípadelistinamisúkromnýmiapreposúdenie

ako dôkazného prostriedku je významná ich pravosť a pravdivosť. V tomto prípade pravosť listiny
namietaná nebola. Nebolo spochybnené, že právny predchodca žalobcu vyhotovil zmluvy s určitým
obsahom a prípadne jeho zástupca ich podpísal. V konaní teda nebola spochybňovaná pravdivosť
súkromnej listiny. Popretá však bola jej pravosť, a to v tom zmysle, že právny vzťah v nej upravený
nevznikol tak, aby zaväzoval v tomto konaní označenú žalovanú. Tá tvrdí, že listiny nepodpísala.

Takéto tvrdenie je preto dostatočne relevantné k tomu, aby pravosť listiny vo vzťahu k nej musela byť
dokazovaná. V tomto prípade bremeno tvrdenia i bremeno dôkazné ohľadom pravosti listiny je na tom,
kto z pravosti listiny pre seba dovodzuje priaznivé právne následky. Ak teda žalobca tvrdí, že vstúpil do
práv a povinností svojho právneho predchodcu a má nárok na zaplatenie žalovanej sumy z toho dôvodu,
že žalovaná uzatvorila zmluvu, avšak z nej vyplývajúce povinnosti nesplnila, je na ňom, aby preukázal,

pokiaľ žalovaná popiera pravosť listiny, resp. svojho podpisu na uvedených zmluvách, že skutočne
zmluvný vzťah uzatvoril s ním označenou osobou (so žalovanou). Odvolací súd sa v tomto prípade
stotožnil s odvolateľom, ktorý poukazoval pri hodnotení dôkazov na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu.
Hlavnou myšlienkou je téza, že negatívne skutočnosti sa nedokazujú, nositeľom dôkazného bremena pri
dôslednom uplatňovaní tejto zásady je vždy procesná strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti. Z logiky

potom vyplýva, že nemožno preukázať trvajúcu negatívnu skutočnosť, ale rovnako ako inú negatívnu
skutočnosť je možné ju preukázať inou pozitívnou skutočnosťou, ktorá negatívnu skutočnosť vylúči. V
tomto prípade žalovaná tvrdí, že zmluvu nepodpísala, je teda na žalobcovi, aby pozitívne preukázal, že
zmluva bola uzatvorená so žalovanou, a preto sa na ňu vzťahuje aj obsah zmluvy a je povinná v prípadepreukázania neplnenia si svojich povinností za poskytnuté služby zaplatiť. Žalovaný v odvolaní poukázal
na viaceré rozhodnutia súdov, kde bola riešená otázka dôkazného bremena a dokazovania, avšak súd
sa nie dostatočným spôsobom v odôvodnení rozsudku vysporiadal s tým, prečo došlo k odklonu od

výkladu jednotlivých právnych ustanovení. Žalovaná v tomto prípade vôbec na obranu netvrdila, že jej
bolodcudzenýobčianskypreukazažetýmtodošlokzneužitiujejosobnýchúdajov.Naopak,tototvrdenie
prezentoval žalobca, avšak nijakým spôsobom to nepreukazuje, že žalovaná je tou osobou, ktorá mala
uzatvoriť zmluvu o poskytovaní telekomunikačných služieb.

8. Odvolací súd tak odvolanie považoval za dôvodné, z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie s poukazom na
ust. § 191 a § 205 CSP vyhodnotí jednotlivé dôkazy s prihliadnutím na procesnú teóriu o dôkaznom
bremene a až potom bude môcť dôjsť k záveru, či žalobcom predložené dôkazy sú postačujúce k tomu,
aby bol prijatý záver, že označená žalovaná je tou osobou, ktorej vznikli práva a povinnosti vo vzťahu
k žalobcovi z ním tvrdených dôvodov (že teda bola účastníkom zmluvy, na základe ktorej sa zaviazala

riadne vykonávať úhrady za poskytované služby).

9. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).