Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, October 14, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208207234
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2208207234.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova
2, proti povinnému: O. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. O. XXXX/XX,
S., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Stacho Chladný, Exekútorský úrad so sídlom: Stráž 3/223,

96001 Zvolen (pôvodne JUDr. Andrej Dembický), pod sp. zn. 21864/08, o vymoženie 49,79 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo
dňa 24.08.2018, č. k. 7Er/199/2008-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov

exekúcie nepriznal.

2.Protitomutouzneseniu,dovšetkýchjehovýrokov,podalodvolaniesúdnyexekútor,ktorýmsadomáhal
zastavenia exekúcie poukazujúc na ustanovenia § 57 ods. 1 psím. h) Exekučného poriadku, a to z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2
Exekučného poriadku má byť rozhodnuté o nároku na náhradu trov exekúcie tak, že súdny exekútor má

nárok na ich náhradu. Súdny exekútor sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, a to akým spôsobom
odôvodnil zastavanie exekúcie, a zároveň že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.
V tejto súvislosti poukázal na to, že ak poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo
právoplatne zastavené pre nemajetnosť, prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa,
t.j. neprešla na nich povinnosť v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko tento
bol nemajetný, a teda v tomto prípade sa pri zastavení exekúcie aplikuje ustanovenie § 57 ods. 1

pís. h) Exekučného poriadku, (t.j. exekúcia sa zastaví, z dôvodu že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie), nakoľko neexistuje majetok, ktorý by mohol byť predmetom dedenia, a ktorý by
mohol niekto zdediť. Súdny exekútor má za to, že súd pri rozhodovaní o výroku II. taktiež vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko tento sa vo výroku II. opiera o výrok I., ktorým bola
exekúcia zastavená, pričom odôvodnenie týkajúce sa zastavenia exekúcie neobsahuje ani jeden z
dôvodov podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, a teda súd v

odôvodnení neuviedol v zmysle akého ustanovenia exekúciu zastavil, pričom v odôvodnení odkazuje v
prípade zastavenia exekúcie len na ustanovenie § 63 ods. 1 CSP.

3. Vyjadrenie k odvolaniu súdneho exekútora podané nebolo.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti

napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolaniebolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto
opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.

októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

7. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.

8. Podľa ust. § 57 ods. 2 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. V zmysle § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) je proti uzneseniu súdu prvej
inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

12. V zmysle § 359 C.s.p. môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou
osobou.

14. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 C.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným

v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené,
že odvolanie prípustné je.

16. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o

trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

17. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú v zásade
oprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Ak súd rozhoduje o trovách
exekúcie, účastníkom konania je aj súdny exekútor, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený súdom. V

takomto prípade môže súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka konania.

18. Pri riešení otázky, kto je oprávnený podať odvolanie v exekučnom konaní vedenom podľa
Exekučného poriadku, je potrebné, vzhľadom na absenciu špeciálneho ustanovenia v Exekučnom
poriadku, vychádzať z citovaného ustanovenia § 359 C.s.p. v spojení s ustanovením § 9a ods. 1

Exekučného poriadku. V zmysle uvedených ustanovení môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním
strana konania. Okruh účastníkov exekučného konania je pritom striktne vymedzený v ustanovení §
37 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa odseku 1 citovaného ustanovenia je účastníkom exekučného
konania oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie
priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny

exekútor. V takomto prípade môže poverený súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka
konania.19. Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade
čo do výroku I. napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie, súdny exekútor nemá postavenie
účastníkaexekučnéhokonania.PredmetomrozhodovaniasúduprvejinštancievovýrokuI.napadnutého

uznesenia nebolo rozhodovanie o trovách exekúcie, keď v posudzovanej veci súd prvej inštancie
rozhodoval o dôvodnosti zastavenia exekúcie podľa § 63 ods. 1 CSP v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku. Keďže v tomto úseku exekučného konania súd nerozhodoval o trovách súdneho exekútora,
nemožno súdneho exekútora považovať za účastníka tohto konania. Z toho dôvodu súdny exekútor
nebol oprávnený podať proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie do výroku I. napadnutého uznesenia o

zastavení exekúcie odvolanie.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odvolanie súdneho exekútora proti
výroku I. napadnutého uznesenia odmietol, nakoľko odvolanie podala osoba, ktorá na podanie odvolania
nebola oprávnená, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal. Odvolací súd tak rozhodol bez
nariadeniapojednávaniavzmysleustanovenia§385C.s.p.,keďvdanejvecinebolopotrebnézopakovať

alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

21. Čo sa týka časti odvolania súdneho exekútora smerujúce proti výroku II. napadnutého uznesenia,
ktorým rozhodol o trovách exekúcie, novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č.
299/2013 Z. z.) zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa

§ 57 Exekučného poriadku. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodol podľa § 63 ods. 1 CSP v spojení s §
57 ods. 2 Exekučného poriadku o zastavení exekúcie a toto rozhodnutie bolo vydané dňa 24.08.2018,
nebolo proti rozhodnutiu a trovách exekúcie možné podať odvolanie.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti výroku II.

napadnutého uznesenia odmietol v zmysle § 386 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal napadnutým
uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.

23. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
posledná veta č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).