Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 1Er/597/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217224601
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7217224601.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Košice, so sídlom v Košiciach, Festivalové námestie 1, IČO: 30 807 484 proti povinnému:
CASSO UNION, spoločnosť s ručením obmedzeným, v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Hraničná 2
o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 9.637,69 € s príslušenstvom a trov exekúcie
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Mazúrom

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

Exekúciu z a s t a v u j e.

Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 05.02.2001 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Michala
Mazúra vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému
9.637,69 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný výkaz
nedoplatkov poistného Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach č. 201-129-4104/98-144 MZ zo dňa
18.12.1998.
Dňa 08.02.2001 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s

prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 017533 * zo dňa 23.04.2001.
Dňa 04.04.2017 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný
je nemajetný.
Podľa ust. § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1.
februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 243h Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného
konania exekúciu súd zastaví ak exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať.
Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného. Vychádzajúc z citovaného

zákonného ustanovenia súd po oboznámení sa s exekútorským spisom zistil, že súdny exekútor
zisťoval majetkové pomery povinného lustráciou pričom bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom, resp.
držiteľom motorového vozidla.
Ďalej súdny exekútor zisťoval účty povinného súčinnosťou s bankami na základe čoho súdny exekútor
zistil, že povinný nemá vedený žiaden účet v peňažnom ústave.
Lustráciou katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vedený ako vlastník nehnuteľného

majetku.Vzhľadom na vyššie uvedené súdny exekútor konštatoval, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý
by bolo možné postihnúť exekúciou, nakoľko boli vykonané opakované lustrácie na príslušné úrady.
Šetrením dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom

by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov.
Exekučný poriadok platný ku dňu začatia exekučného konania neupravoval ako dôvod zastavenia
exekúcie nemajetnosť povinného, preto súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
Preto súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a

exekúciu zastavil.
Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania za výkon
exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času.

Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania
trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri
vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania

náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré
trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať
dôvod zastavenia exekúcie.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 230,98 €.
Pred posudzovaním účelnosti súdnym exekútorom vyčíslených trov exekúcie súd najskôr skúmal, či je
možné niektorého z účastníkov tohto exekučného konania zaviazať na prípadnú úhradu priznaných trov
exekúcie súdnemu exekútorovi.
Nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 05.02.2001, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie

postupoval podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa
konania začaté do 1. februára 2002 dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných
do 31.01.2002. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v tomto znení náklady podľa § 196 uhrádza
povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval

oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.
Novelou Exekučného poriadku č. 32/2002 Z. z. došlo s účinnosťou od 01.02.2002 okrem iného k zmene
ustanovenia § 203, pričom podľa ods. 1 tohto ustanovenia mal platiť trovy exekúcie súdneho exekútora
oprávnený, ak zastavenie exekúcie sám zavinil a podľa ods. 2 rovnako oprávnený, ak súd exekúciu

zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súd má za to, že nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 05.02.2001, nemožno na rozhodovanie o
trovách exekúcie súdneho exekútora aplikovať ustanovenia § 203 v znení novely č. 32/2002 Z. z. a č.
348/2011 Z. z.. Vyplýva to z citovaného prechodného ustanovenia Exekučného poriadku (§ 235 ods. 2).
Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v zásade trovy exekúcie znáša povinný,

pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy môže súd uložiť náhradu
trov exekúcie oprávnenému, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Zákon tiež ukladá súdu povinnosť zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku.
V danom prípade je súd toho názoru, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, a teda
že majetok povinného nebude postačovať ani na úhradu trov exekúcie.

Okrem toho, ak by mal oprávnený zakaždým predvídať, že povinný zomrie, bude vymazaný z
obchodného registra, bude konštatovaná jeho nemajetnosť, resp. bude na jeho majetok vyhlásený
konkurz, priečilo by sa to zámeru zákonodarcu zaväzovať na úhradu trov exekúcie súdnych exekútorov
zásadne povinného.
Oprávneného preto nemožno na základe žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom

do 31.01.2002 zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora.
Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však
materiálnupovahu,právetentocharaktertohtoprávapriabsenciiprechodnéhoustanoveniaznemožňujepoužitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia
aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie

súdnemu exekútorovi ani povinnému, a preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II. (§9a EP v spojení s § 357 písm.b/)
V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1

a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.
(Podľa ust. § 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 357 C.s.p.)