Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/230/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312231660
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2312231660.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: M.V.K. Reality, s.r.o., so
sídlom Štúrova 11, Nitra, IČO: 36 665 185, zastúpený advokátkou: JUDr. Jana Kubáňová, AK so
sídlom Nitra, Štúrova 13, proti žalovaným: 1./ D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, H., 2./
G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, H., o zaplatenie sumy 4.897,71 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu a žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24.05.2016, č.k.
26C/188/2013-170 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovanej 2/ o d m i e t a .

II. Odvolací súd odvolanie žalobcu voči žalovanému 1/ o d m i e t a .

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovanej 2/ v napadnutej zamietajúcej časti
ohľadne zaplatenia sumy 4.897,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy
133,71 eur od 31.03.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 31.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,-
eur od 31.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 01.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od
01.12.20009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 31.12.2009 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo

výške 0,05% denne zo sumy 140,- eur od 31.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 01.03.2010 do
zaplatenia,zosumy40,-eurod31.03.2010dozaplatenia,zosumy92,-eurod01.05.2010dozaplatenia,
zo sumy 142,- eur od 31.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 01.07.2010 do zaplatenia, zo
sumy 142- eur od 31.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 31.08.2010 do zaplatenia, zo sumy
122,- eur od 01.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 31.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 122,-
eur od 01.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 31.12.2010 do zaplatenia, následne zo sumy

142,- eur a to od 31.01.2011 do zaplatenia, od 01.03.2011 do zaplatenia, od 31.03.2011 do zaplatenia,
od 01.05.2011 do zaplatenia od 31.05.2011 do zaplatenia, od 01.07.2011 do zaplatenia, od 31.07.2011
do zaplatenia, od 31.08.2011 do zaplatenia, od 01.10.2011 do zaplatenia, od 31.10.2011 do zaplatenia,
od 01.12.2011 do zaplatenia, od 31.12.2011 do zaplatenia, od 31.01.2012 do zaplatenia, od 01.03.2012
do zaplatenia, od 31.03.2012 do zaplatenia, od 01.05.2012 do zaplatenia, od 31.05.2012 do zaplatenia,
od 01.07.2012 do zaplatenia r u š í a v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

IV. Žalovanému 1/ sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.897,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 133,71 eur od 31.03.2009
do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 31.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 31.08.2009 do

zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 01.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 01.12.20009 do
zaplatenia,zosumy140,-eurod31.12.2009dozaplatenia,poplatokzomeškaniavovýške0,05%dennezo sumy 140,- eur od 31.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 01.03.2010 do zaplatenia, zo
sumy 40,- eur od 31.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 92,- eur od 01.05.2010 do zaplatenia, zo sumy
142,- eur od 31.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 01.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 142-

eur od 31.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 31.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 122,- eur
od 01.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 31.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 122,- eur od
01.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 31.12.2010 do zaplatenia, následne zo sumy 142,-
eur a to od 31.01.2011 do zaplatenia, od 01.03.2011 do zaplatenia, od 31.03.2011 do zaplatenia, od
01.05.2011 do zaplatenia od 31.05.2011 do zaplatenia, od 01.07.2011 do zaplatenia, od 31.07.2011 do

zaplatenia, od 31.08.2011 do zaplatenia, od 01.10.2011 do zaplatenia, od 31.10.2011 do zaplatenia, od
01.12.2011 do zaplatenia, od 31.12.2011 do zaplatenia, od 31.01.2012 do zaplatenia, od 01.03.2012 do
zaplatenia, od 31.03.2012 do zaplatenia, od 01.05.2012 do zaplatenia, od 31.05.2012 do zaplatenia, od
01.07.2012 do zaplatenia. Ďalším výrokom súd žalobu voči žalovanej 2/ zamietol, s tým, že o trovách
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 685 ods. 1, § 710 ods. 2, § 671 ods.
1, § 697, § 558, § 451 ods. 1, 2, § 456 OZ, § 663 OZ, § 151 ods. 3 OSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že pri svojom rozhodovaní vychádzal
zo zisteného skutkového stavu a z dôkazov vykonaných v konaní. Na č. l. 7 spisu je vyčíslenie dlžnej

sumy na byt č. X nájomcu D. L., nar. X.X.XXXX. Z tejto listiny vyplýva, že D. L. bol nájomcom bytu
č.X od januára 2008. Za tento byt aj platil nájomné resp. úhradu spojenú s užívaním bytu a za rok
2008 bol na byte preplatok 6,29 euro. To, že D. L. bol nájomcom bytu bez písomnej nájomnej zmluvy
od januára 2008 vyplýva aj z výpovedi žalovaných 1/ a 2/. Písomná nájomná zmluva s D. L. bola
uzavretá až 1.4.2010 a podľa tejto nájomnej zmluvy nájom k bytu skončil dňa 30.6.2010. V §-e 671

ods.1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že povinnosť platiť nájomné podľa zmluvy je povinnosťou
nájomcu. Z toho vyplýva, že nájomné mal uhrádzať výlučne D. L.. Z uvedeného vyplýva, že G. L. ako
aj L. L. nemali povinnosť platiť nájomné. Ako to vyplýva z nájomnej zmluvy boli to osoby, ktoré žijú s
nájomníkom v spoločnej domácnosti a majú popri práve užívať nehnuteľnosť aj právo požívať plnenia
ktorých poskytovanie je spojené s užívaním nehnuteľností. Z dokazovania bolo preukázané, že žalovaná

G. L. nebola v právnom vzťahu so žalobcom a nebolo jej povinnosťou žalobcovi nič platiť a teda žalobca
voči G. L. nemal žiadnu pohľadávku a teda G. L. nemohla uznať neexistujúci záväzok. Uznanie dlhu,
ktorý neexistoval je neplatným právnym úkonom. Čo sa týka uznávacieho prejavu D. L. v konaní bolo
preukázané, že podpis na listine ktorým uznal svoj záväzok voči žalobcovi nie je jeho podpisom. Túto
skutočnosť mal súd preukázané jednak výsluchom D. L. a v tom istom zmysle sa vyjadrila aj G. L., ktorá

uviedla, že jej druh prišiel až večer. Aj sám žalobca si je vedomý, že podpis na listine nie je podpisom
D. L.. Žalobca podal trestné oznámenie pre sfalšovanie podpisu na listine. Bez ohľadu na to, že listina
o uznaní dlhu je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že
neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom. D. L. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4897,71 euro. V konaní bolo

preukázané, že nájomné zmluvy s ním boli uzavreté jednak ústne a jednak sa jednalo o písomnú
nájomnú zmluvu uzavretú 1.4.2010, ktorej platnosť skončila 30.6.2010. Bolo povinnosťou D. L. odovzdať
byt žalobcovi vzhľadom na to, že skončil nájom. Žalovaný D. L. porušil svoje povinnosti, byt neodovzdal
žalobcovi a byt naďalej užíval. Žalovanému 1/ po 30.6.2010 vzniklo bezdôvodné obohatenie a to tým,
že bez právneho dôvodu byt užíva. O plnenie bez právneho dôvodu ide vtedy, ak dodatočne odpadol. V

konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1/ rade D. L. ešte 1.7.2010 užíval byt bez právneho dôvodu. Túto
skutočnosť mal súd preukázané z výsluchu G. L., ktorá uviedla, že keď podpisovala uznanie dlhu bola
doma sama a že D. L. prišiel až večer. Žalobca si teda dôvodne uplatňuje nárok do 1.7.2012. Preplatok
žalovaného 1/ za rok 2008 činil 6,29 euro. Nedoplatok za rok 2009 činil 840 euro, za rok 2010 nedoplatok
bol 1508 euro, za rok 2011 nedoplatok činil 1704 euro, za rok 2012 bol nedoplatok 852 euro. Po zrátaní

týchto súm a odpočítaní sumy 6,29 dostaneme žalovanú sumu 4897,71 euro. V súlade s ustanovením
§-u 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca čo do výroku II. o

zamietnutí žaloby voči žalovanej 2/ a v časti rozhodnutia súdu o priznanom príslušenstve a žiadal,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 1.529,71 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 133,71 eur od
31.03.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 31.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od31.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 31.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od
01.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 01.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od
31.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 31.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od

01.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 40,- eur od od 31.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 92,- eur od
01.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 31.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od
01.07.2010 do zaplatenia a taktiež žiadal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovanú 2/ spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.368,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 142,- eur od 01.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 01.09.2010 do zaplatenia, zo sumy

122,- eur od 01.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 1425,- eur od 01.11.2010 do zaplatenia, zo sumy
122,- eur od 01.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 01.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 142,-
eur od 01.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 01.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur
od 01.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 142,- eur od 01.05.2011 do zaplatenia,
zo sumy 142,- eur od 01.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 01.07.2011 do zaplatenia, vo
výške 9,5% ročne zo sumy 142,- eur od 01.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 01.09.2011

do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 01.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 01.11.2011 do
zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 142,- eur od 01.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo
sumy 142,- eur od 01.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 01.02.2012 do zaplatenia, zo sumy
142,- eur od 01.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 01.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 142,-
eur od 01.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 142 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od

01.07.2012 do zaplatenia. Vo svojom odvolaní odvolateľ poukázal na skutočnosť, že sama žalovaná 2/
vo svojej výpovedi pred dožiadaným Okresným súdom Banská Bystrica dňa 17.04.2014 uviedla, že z
predmetného bytu sa vysťahovala dňa 10.07.2013, pričom uviedla, že so žalovaným 1/ v predmetnom
byte spolu žili v období rokov 2009 až 2010 a nejaké čiastkové úhrady za byt žalovaná 2/ aj v rokoch
2010 až 2012 platila. Súd prvej inštancie aj napriek uvedenému skonštatoval, že má za to, že z nájomnej

zmluvy bol zaviazaný iba žalovaný 1/ a žalovaná 2/ bola iba oprávnená byt užívať, nakoľko žalovaná 2/
nevstúpila do žiadneho právneho vzťahu so žalobcom a nebola ani zaviazaná platiť nájomné za užívanie
bytu. Žalobca je toho názoru, že vo vzťahu k žalovanej 2/ súd nesprávne právne posúdil zistený skutkový
stav tým, že mal dokázané, že neoprávneným užívaním predmetného bytu sa obohatil iba žalovaný 1/
ako účastník záväzkového vzťahu, ktorý predchádzal dobe vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobca

je toho názoru, že aj žalovaná 2/ užívala predmetný byt naďalej, aj po ukončení oprávneného nájmu
žalovaného 1/ spolu s ním, čím aj ona sa bezdôvodne obohatila tak, ako to predpokladá ustanovenie §
451 a nasledujúce OZ. Počas obdobia od 01.07.2010 do 30.06.2012 sa zdržovala v predmetnom byte,
užívala ho a tým získala majetkový prospech bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie sa otázkou
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej 2/ v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku

žiadnym spôsobom nevysporiadal a to aj napriek tomu, že mal preukázané, že v predmetnom období
od 01.07.2010 do 30.06.2012 žalovaná 2/ predmetný byt užívala bez právneho dôvodu. Vzhľadom na
absenciu zdôvodnenia tejto otázky v odôvodnení rozsudku mohlo konanie mať inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ je toho názoru, že minimálne dlh vzniknutý z
dôvodutitulubezdôvodnéhoobohateniavobdobíod01.07.2010do30.06.2012bolajdlhomžalovanej2/

a teda žalobca mal pohľadávku aj voči nej. Ďalej odvolateľ poukázal na tú skutočnosť, že súd nesprávne
priznal príslušenstvo pohľadávky vo výroku I. voči žalovanému 1/. Poukázal na ust.§ 517 ods. 2 a § 697
OZ a žiadal v tejto časti príslušenstvo priznať podľa § 4 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 v znení
účinnom do 30.06.2010 a od 01.07.2010 do 31.01.2013.

5. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná 2/ a uviedla, že nájomná zmluva
bola na žalovaného 1/, byt patril p. L., nebola ani manželkou ani družkou žalovaného 1/ a byt musela
vypratať aj s chorou dcérou po prepustení po operácii. Keď odovzdávala byt p. L., tak sa s ním dohodli,
že dlžobu bude platiť len žalovaný 1/.

6. Žalovaný 1/ odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, sporové strany písomné vyjadrenie
k odvolaniam nepodali.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniu veci na základe podaného odvolania žalovanej 2/ a odvolania žalobcu voči žalovanému

1/, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne i
otázkou, či odvolanie podal oprávnený subjekt - strana (§ 359 CSP), pričom dospel k záveru, že sa
tak nestalo, preto je podané odvolanie nevyhnutné odmietnuť (§ 386 písm. b) CSP), keďže odvolanie
podala neoprávnená osoba.8. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

9. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že
právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad súdu. Na strane žalovaného sa zisťuje tzv. materiálna
ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje žalovaného, t.j. či
právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho

povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchylné rozhodnutie
vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len
nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany,
že jej bola ujma spôsobená.

10. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ustanovenie § 359

CSP za to, že na strane žalovanej 2/ rozsudkom súdu prvej inštancie ktorým bola žaloba voči nej v celom
rozsahu zamietnutá, nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola
objektívne zistiteľná, bez ohľadu na subjektívny pocit žalovanej 2/.

11. Rovnako ani odvolanie žalobcu voči žalovanému 1/ nie je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie

vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k žalovanému 1/ vyhovel žalobcovi v celom rozsahu a preto žalobca
nebol subjektívne procesne legitimovaný na podanie predmetného odvolania voči nemu, lebo osobou
oprávnenou podať odvolanie je len tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, čo pri
podanom odvolaní žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/ splnené nebolo. Aj keď žalobca žiadal v odvolaní
v časti príslušenstva vo vzťahu k žalovanému 1/ zmeniť petit žaloby a priznať mu poplatok z omeškania

tam, kde pôvodne žiadal úrok z omeškania a naopak, odvolací súd konštatuje, že v zmysle ust. § 371
CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť, nakoľko vec sa nachádza v opravnom konaní, ktorého
cieľom a úlohou je iba prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a umožnenie
zmeny žaloby v tomto štádiu konania by malo za následok zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na
opätovné prejednanie súdu prvej inštancie a takýto postup by odporoval základnému účelu civilného

sporového poriadku.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovanej 2/ a odvolanie žalobcu vo vzťahu k
žalovanému 1/ podľa § 386 písm. b) CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže
neboli subjektívne procesne legitimovaní na podanie predmetného odvolania, keďže v ich neprospech

nebolo rozhodnutie vydané.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu vo vzťahu k
žalovanej2/bolopodanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom-stranou,vktorejneprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h)
CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo vzťahu k
žalovanej 2/ je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť
(§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

14. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie vedenej pod sp. zn. 26C/188/2013 je návrh žalobcu,
ktorým sa domáha od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 4.897,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,1% denne zo sumy 133,71 eur od 31.03.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 31.05.2009
do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 31.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 01.10.2009 do
zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 01.12.20009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 31.12.2009 do

zaplatenia,poplatokzomeškaniavovýške0,05%dennezosumy140,-eurod31.01.2010dozaplatenia,
zo sumy 140,- eur od 01.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 40,- eur od 31.03.2010 do zaplatenia, zo
sumy 92,- eur od 01.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 31.05.2010 do zaplatenia, zo sumy
142,- eur od 01.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 142- eur od 31.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,-eur od 31.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 122,- eur od 01.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur
od 31.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 122,- eur od 01.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od
31.12.2010 do zaplatenia, následne zo sumy 142,- eur a to od 31.01.2011 do zaplatenia, od 01.03.2011

do zaplatenia, od 31.03.2011 do zaplatenia, od 01.05.2011 do zaplatenia od 31.05.2011 do zaplatenia,
od 01.07.2011 do zaplatenia, od 31.07.2011 do zaplatenia, od 31.08.2011 do zaplatenia, od 01.10.2011
do zaplatenia, od 31.10.2011 do zaplatenia, od 01.12.2011 do zaplatenia, od 31.12.2011 do zaplatenia,
od 31.01.2012 do zaplatenia, od 01.03.2012 do zaplatenia, od 31.03.2012 do zaplatenia, od 01.05.2012
do zaplatenia, od 31.05.2012 do zaplatenia, od 01.07.2012 do zaplatenia.

15. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým súd zamietol návrh žalobcu vo vzťahu k žalovanej 2/ na zaplatenie sumy 4.897,71 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 133,71 eur od 31.03.2009 do zaplatenia,
zo sumy 140,- eur od 31.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 31.08.2009 do zaplatenia, zo
sumy 140,- eur od 01.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 01.12.20009 do zaplatenia, zo

sumy 140,- eur od 31.12.2009 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy
140,- eur od 31.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 140,- eur od 01.03.2010 do zaplatenia, zo sumy
40,- eur od 31.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 92,- eur od 01.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,-
eur od 31.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 01.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 142- eur
od 31.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 31.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 122,- eur

od 01.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 31.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 122,- eur od
01.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 142,- eur od 31.12.2010 do zaplatenia, následne zo sumy 142,-
eur a to od 31.01.2011 do zaplatenia, od 01.03.2011 do zaplatenia, od 31.03.2011 do zaplatenia, od
01.05.2011 do zaplatenia od 31.05.2011 do zaplatenia, od 01.07.2011 do zaplatenia, od 31.07.2011 do
zaplatenia, od 31.08.2011 do zaplatenia, od 01.10.2011 do zaplatenia, od 31.10.2011 do zaplatenia, od

01.12.2011 do zaplatenia, od 31.12.2011 do zaplatenia, od 31.01.2012 do zaplatenia, od 01.03.2012 do
zaplatenia, od 31.03.2012 do zaplatenia, od 01.05.2012 do zaplatenia, od 31.05.2012 do zaplatenia, od
01.07.2012 do zaplatenia.

16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanej 2/ odôvodnil tým,

že z dokazovania bolo preukázané, že žalovaná 2/ nebola v právnom vzťahu so žalobcom a nebolo jej
povinnosťou žalobcovi nič platiť a teda žalobca voči G. L. nemal žiadnu pohľadávku a preto žalovaná 2/
nemohla uznať neexistujúci záväzok. Uznanie dlhu, ktorý neexistoval je neplatným právnym úkonom.

17. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj celého obsahu spisu, dospel k

záveru, že odôvodnenie rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanej 2/ vykazuje
znaky nepreskúmateľnosti.

18. Predmetom konania je nedoplatok na nájomnom a úhradách spojených s užívaním predmetného
bytu za obdobie od 01.07.2010 do 30.06.2012, keď v období od 1.4.2010 do 30.6.2010 bola medzi

žalobcom a žalovaným 1/ uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú.

19. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení, vyplývajúcich z
vykonanéhodokazovania,ktoréneboliodvolateľomnamietanéazktorýchnáslednevychádzaliodvolací
súd, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným 1/ ako nájomcom bola dňa 1.4.2010 uzavretá

zmluvu o nájme bytu č. X na X poschodí obytného domu nachádzajúceho na F. ulici vo H., súpisné
číslo XXX, orientačné číslo XX, na parcele C-KN č. 568/2 zapísaný v katastri nehnuteľností na LV
č. XXX v katastrálnom území H. spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 3991/255424 na
spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu a so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti
3991/255424 na zastavanom pozemku parc. č. C-KN č. 568/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere

479 m2. V zmluve sa uvádza, že G. L. a L. L. - dcéra sú osoby oprávnené užívať nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom nájmu. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to od 1.4.2010 do 30.6.2010.
Na pojednávaní dňa 2. júna 2015 štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že zmluva s p. L. skončila dňa
30.6.2010 a odvtedy iná zmluva uzavretá nebola. Strany sa v predmetnej nájomnej zmluve dohodli na
nájomnom vo výške 142 euro mesačne. Žalobca predložil listinu „Uznanie dlhu dlžníkom a dohodu o

splátkovom kalendári uznaného dlhu“ zo dňa 1.7.2012. V listine je ako veriteľ uvedený žalobca a ako
dlžník sú uvedení žalovaní 1/ a 2/. V uznaní dlhu sa uvádza, že dlžník týmto výslovne voči veriteľovi
uznáva čo do dôvodu a výšky svoj dlh v sume 4897,71 euro a jeho príslušenstvo presne špecifikované
podľa vyčíslenia dlžnej sumy, ktoré tvorí ako Príloha č. 1 neoddeliteľnú súčasť dohody o uznaní dlhu.V listine sa ďalej uvádza, že dlh vznikol z dôvodu neposkytovania peňažného plnenia veriteľovi za
užívanie bytu č. X na X poschodí obytného domu nachádzajúceho sa na F. ulici vo H. súpisné číslo
XXX, orientačné číslo XX v období od 1.1.2008 do 30.6.2012. Dlžník sa zaviazal dlh splácať v 50

eurových mesačných splátkach a na listine sa nachádzajú podpisy žalovaných. Prílohou k uznaniu dlhu
je vyčíslenie dlžnej sumy za byt č. 7. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu vyplýva, že žalovaný 1/
sa z bytu vysťahoval v druhej polovici roka 2012 a žalovaná 2/ byt odovzdala žalobcovi dňa 10.7.2013.
Žalovaná 2/ pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedla, že so žalovaným 1/ žili v druhovskom pomere
a byt obývali v rokoch 2009 až 2012.

20. Vzhľadom na vznesené odvolacie námietky žalobcu v napadnutej zamietajúcej časti (zamietnutie
žaloby vo vzťahu k žalovanej 2/ ), ide o posúdenie otázky, či súd prvej inštancie rozhodol správne ak
žalobu žalobcu voči žalovanej 2/ zamietol z dôvodu, že žalovaná 2/ nebola vo vzťahu k žalobcovi v
žiadnom právnom vzťahu ohľadne predmetného bytu a preto jej nevznikol žiaden dlh na predmetnom
byte a z toho dôvodu nemohla platne uznať neexistujúci dlh.

21. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, podľa ktorého
súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak
nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
d) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne §
365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku) je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri

hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel.
Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho
skutkovými závermi.

23. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájom bytu bol dohodnutý na určitý čas, zanikne

nájom tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie §-u 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

24. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

25. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

26. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.28. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.

29. V súvislosti s užívaním cudzej veci po skončení zmluvného vzťahu na toto užívanie oprávňujúceho,
je danosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vniknutého takýmto užívaním bez právneho
dôvodu jednoznačne daná a súdmi v zásade konštantne judikovaná, a preto považuje odvolací súd
vzhľadom na okolnosti preskúmavanej veci a ďalšie dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu za

potrebné uviesť, že záväzok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia (§ 489 Občianskeho zákonníka <. ide tiež v prípade užívania nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu
oprávňujúceho tieto priestory užívať.

32. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej
veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu zákon priznáva za

účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s iným všeobecne záväznými právnymi predpismi a tým
odňal účastníkovi jeho procesné práva.

33. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním

obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z
hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

34. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské

práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť

súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016).

35. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázkysúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku mal uviesť
súdpodstatnýobsahprednesov,stručneavýstižnevyložiť,ktoréskutočnostimalpreukázanéaktorénie,

o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo
nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

36. O nepreskúmateľný rozsudok ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej

(ako tomu bolo v danom prípade). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z
konkrétnych dôkazov boli vyvodené a aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení
rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a
na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné,
lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy
iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

37. Porovnajúc tak odôvodnenie súdu prvej inštancie s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami
a zisteným skutkovým stavom v preskúmavanej veci je nesporné, že súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutídostatočnejasnoaurčitoneozrejmil,akýmspôsobomdospelkzáveru,žežalobajevovzťahu

k žalovanej 2/ v celom rozsahu nedôvodná a to aj z dôvodu tvrdeného užívania predmetného bytu z
jej strany po ukončení nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným 1/ a tiež sa v tejto súvislosti súd prvej
inštancie dostatočne nevysporiadal s jej uznávacím prejavom v uznaní záväzku zo dňa 1.7.2012.

38. Inštitút uznania dlhu podľa súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 558 Občianskeho

zákonníka je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá
právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia
veriteľa, pretože dôkazné bremeno sa presúva na dlžníka, ktorý ak namieta, že dlh neexistuje, je povinný
túto skutočnosť preukázať. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K
platnému uznaniu dlhu je okrem všeobecných náležitostí podľa ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho

zákonníka potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v
ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol uznávaný dlh, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Splnením
predpokladov uvedených v citovanom ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka dochádza jednak k
založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania dlhu a jednak sú s ním spojené i právne účinky
pretrhnutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka.

39. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku).

40. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť predložené listinné
dôkazy a vyhodnotiť dokazovanie tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom
dokazovaní, vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15
Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa,

tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova
rozhodnúť. Konkrétne podriadi súdnemu prieskumu existenciu vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovanej 2/ a uznanie dlhu zo strany žalovanej 2/ zo dňa 1.7.2012. Pri písomnom vyhotovení
súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, aj v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru
odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku a

preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali
do úvahy a stranám musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané.

41. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu je vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ v zmysle § 262
ods. 1 CSP konečným rozhodnutím, rozhodol odvolací súd o náhrade trov tohto odvolacieho konania
vo vzťahu medzi týmito sporovými stranami. Žalovaný 1/ má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a §
396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný1/ bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalovaný 1/ ale preukázateľne a
účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251
CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

42. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).