Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239261
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4113239261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. J. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N., 2. V. bytom K. 3. T. o zaplatenie sumy 3.205,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. septembra 2017 č.k. 9Csp/178/2016-75, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v prvom, druhom a treťom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovaným v 1., 2. a 3. rade zaplatenia sumy 3.205,66 eura, vyčísleného úroku z omeškania z dlžných
splátok za obdobie od 21.12.2010 do 20.04.2013 vo výške 327,26 eura a úroku z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 3.205,66 eura od 21.04.2013 do zaplatenia. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu
trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, § 396 ods. 1, 2, § 506, § 497 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1, § 92 ods. 8,

zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 04.11.2009.
1.2. Zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 04.07.2003 zmluvu o
splátkovomúvereč.XXXXXXXXXX, nazákladektorejmuposkytolúvervovýške250.000,-Sk(8.298,48
eura), ktorý sa zaviazal splácať v splátkach po 3.330,- Sk (110,54 eura) k 20. dňu v mesiaci počnúc
dňom 20.08.2003, s konečnou splatnosťou dňa 20.04.2013 pri úrokovej sadzbe 9,30 %. Dohodou o
ručení zo dňa 04.07.2003 sa stali ručiteľmi predmetnej pohľadávky žalovaní v 2. a v 3. rade.
1.3. Pohľadávka bola postúpená na žalobcu zmluvou č. 0292/1523/2008/1ce zo dňa 22.10.2008 a

právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky na žalobcu listami zo dňa
28.10.2008.ZmluvuopostúpenípohľadávkyzpôvodnéhoveriteľaSlovenskejsporiteľne,a.s.,považoval
za neplatný právny úkon, keďže pôvodný veriteľ, ktorý mal štatút banky, previedol na žalobcu celú
pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere predtým, ako sa stala splatnou. Dospel
k záveru, že pôvodný veriteľ bol povinný dodržiavať zákon o bankách a konať v jeho intenciách.
Konštatoval, že pri bankových úveroch podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, zákon
poskytuje dlžníkom ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového

úveru a preto predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná.
1.4. S poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách uviedol, že predmetom
postúpenia z banky na nebanku môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po
lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klientana úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Konštatoval, že by bolo v
rozpore s účelom uvedeného ustanovenia, keby bola banka oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90
dní omeškania dlžníka na akýkoľvek subjekt, teda aj na nebanku. To by viedlo k zhoršeniu postavenia

spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by
sa dlžníkom nebanky. Keďže zmluvu o postúpení považoval za neplatný právny úkon, dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní.
1.5. O náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu § 255 ods. 1 CSP, ale v konaní úspešným
žalovaným nepriznal náhradu trov konania, nakoľko im žiadne trovy nevznikli.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodil nesprávnym právnym posúdením
veci.
2.2. Namietal voči právnemu záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého „pohľadávka zodpovedajúca

peňažnému záväzku“ predstavuje len splatné splátky úveru. Tvrdil, že peňažný záväzok žalovaných
vznikol už splnením záväzku postupcu, poskytnutím dohodnutej sumy peňažných prostriedkov v
prospech žalovaných. Preto „pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku“ predstavuje zostatok
dlhu žalovaných. Namietal, že ani zo znenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom
postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá už je splatná. Navyše s poukazom na

ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách uviedol, že zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia
odchýlne od predmetného zákona v bode 18.16 všeobecných obchodných podmienok.
2.3. Poukázal na oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami
a tvrdil, že bez ďalšieho zakladajú jeho aktívnu legitimáciu. Navyše tvrdil, že ustanovenie § 92 ods.
8 zákona o bankách nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou, vzhľadom na zaradenie tohto

ustanovenia do časti upravujúcu výnimky z bankového tajomstva. Namietal, že účelom ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách nebolo obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku, a porušenie
povinnosti vyplývajúce z uvedeného ustanovenia nemožno spojiť s následkom neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky. S nedoručením výzvy dlžníkovi na plnenie nemôže byť spojená sankcia v podobe
neplatnostizmluvyopostúpenípohľadávok,alelensankciavyplývajúcazozákonaobankách. Poukázal

na viaceré súdne rozhodnutia.

3. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7.1. V predmetnej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade zaplatenia sumy 3.205,66
eura, ktorá pozostávala z neuhradených splátok splatných od 21.12.2010 do 20.04.2013. Zároveň žiadal
priznať vyčíslený úrok z omeškania z dlžných splátok za obdobie od 21.12.2010 do 20.04.2013 vo výške
327,26 eura a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.205,66 eura od 21.04.2013 do
zaplatenia.

7.2. Z obsahu spisu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava,
IČO: 00 151 653, ako banka, a žalovaný v 1. rade, ako dlžník, uzavreli dňa 04.07.2003 zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,. predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške
250.000,- Sk, s úrokom 9,30 % ročne. Poplatok za správu úveru bol 100,- Sk mesačne. Výškasplátky bola dohodnutá na 3.330,- Sk s periodicitou mesačne k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou
prvej splátky 20.08.2003 a poslednej splátky 20.04.2013. Dohodami o ručení zo dňa 04.07.2003
žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade vyhlásili, že uspokoja pohľadávky veriteľa z uvedenej zmluvy,

v prípade, že ich neuhradí dlžník. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 20.10.2008 medzi
Slovenskousporiteľňou,a.s.,akopostupcomažalobcom,akopostupníkom,bola pohľadávkazozmluvy
o splátkovom úvere voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade postúpená na žalobcu. Slovenská sporiteľňa, a.s.,
postúpenie pohľadávky oznámila žalovaným v 1., 2. a 3. rade listom zo dňa 28.10.2008.

8. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

9.1. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností. Z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, podľa ktorého
žalobca nie aktívne vecne legitimovaný v danej veci. Pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie súd

prvej inštancie považoval za rozhodujúce, či pôvodný veriteľ predmetnej pohľadávky písomne vyzval
žalovaných na úhradu dlhu a títo boli napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90
kalendárnych dní. Dospel k záveru, že dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie
pohľadávky banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v konaní nebolo preukázané, preto
nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania, na žalobcu, ktorý preto nemal

aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil
a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil.
9.2. Odvolací súd považoval za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania,
keďže úspešným žalovaným v 1., 2. a 3. rade žiadne trovy nevznikli.

10.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že zákon o bankách
upravuje vzťahy súvisiace s podnikaním bánk na území Slovenskej republiky s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému (§ 1). V ustanovení § 2 ods. 1 tento zákon definuje banku ako právnickú
osobu so sídlom na území Slovenskej republiky založenú ako akciovú spoločnosť, ktorá má bankové
povolenie (je osobitnou úverovou inštitúciou). Špeciálna úprava postúpenia pohľadávky vychádza z

osobitného postavenia bánk, ktoré disponujú bankovým povolením. Keďže cieľom zákona je právna
úpravaprizabezpečenífungovaniacelkovéhobankovéhosystému,boložiaducestanoviťpevnépravidlá
pri postupovaní pohľadávok bánk na iné subjekty, ktoré nie sú bankami, aby nedošlo k obchádzaniu
zákona o bankách (napr. s postúpením nesplatných pohľadávok bánk súvisí ich ďalšia správa, pritom
poskytovanieúverubánkaichsprávaješpecifickouosobitneprávnympredpisomupravenoučinnosťou).

Ustanovenie § 92 ods. 8 tohto zákona obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný
záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych
dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku adresovaná
klientovi. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky.

Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Týmto ustanovením zákonodarca sledoval sprísnenie
postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi,
ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou,
s ktorou dojednal finančnú službu (toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzokešte pred postúpením pohľadávky, s výnimkou, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo
len časti peňažného záväzku presiahol jeden rok). Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými
sú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania,

umožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty, nepodporujú záver, že by hlavným
cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Striktné podmienky
postúpeniapohľadávkyvosvojomsúhrneopodstatňujúzáverozákazepostúpeniabankovejpohľadávky
so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej
pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Bolo by v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k

neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali nesplatený úver na akýkoľvek subjekt, ktorého
činnosť nespadá podľa zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska.
10.2.Postúpeniepohľadávokjeupravenévustanoveniach§524anasledujúceObčianskehozákonníka.
Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť, okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené

špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o
bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti
nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na
inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho
vzťahu medzi veriteľom, ako postupníkom, a dlžníkom, v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom, ako

postupcom (bankou), a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ
povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú
výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi
za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti

pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a
aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banky
niejemožnépostúpiťtretejosobe,pretožetomubrániužcitovanéustanovenie§525ods.1Občianskeho
zákonníka. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
zakázané), potom jej následné postúpenie inému subjektu je svojím obsahom a účelom v priamom

rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi
stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Pokiaľ v iných prípadoch neplatnosti zmluvy
o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky), sa účinky tejto neplatnosti prejavia len
medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka,

ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne
účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi.
10.3. Z vyššie uvedených dôvodov potom vyplýva, že na rozpor postúpenia pohľadávky banky voči
spotrebiteľovi s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť
postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z týchto skutočností vyplýva,

že ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, (uvedené v § 92 ods. 8 zákona
o bankách), bol žalobca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný
preukázať predpoklady svojej aktívnej vecnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok
platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný preukázať,
že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a

klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku, minimálne 90 dní. Nepreukázanie
týchto skutočností má za následok neunesenie dôkazného bremena ohľadom aktívnej vecnej legitimácie
postupníka.

11. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými

námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. S námietkou voči nesprávnemu právnemu posúdeniu jeho
aktívnej legitimácie a voči neprávnemu výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, sa
odvolací súd nestotožnil, pričom poukazuje na dôvody uvedené v bode 10. Z rovnakých dôvodov sa
nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s podacími
hárkami, bez ďalšieho zakladajú jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca okrem uvedeného v odvolaní

tiež poukázal na bod 18.16 všeobecných obchodných podmienok tvrdiac, že zmluvné strany si dohodli
otázkupostúpeniaodchýlneodpredmetnéhozákonapodľa§89ods.1zákonaobankách.Zustanovenia
§ 89 ods. 1 tretia veta pred bodkočiarkou zákona o bankách vyplýva, že banka si so svojim klientom
môže zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, akto zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od
nich nemožno odchýliť. Z uvedeného je zrejmé, že akákoľvek zmluvná voľnosť medzi bankou a klientom
je obmedzená jednak výslovným zákonným zákazom a jednak povahou ustanovení zákona (alebo

osobitného predpisu), z ktorej vyplýva nemožnosť odchýliť sa od zákona dohodou zmluvných strán.
Podľa názoru odvolacieho súdu práve ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je tým ustanovením,
ktorého povaha znemožňuje banke odchýlnu dohodu ohľadom postúpenia bankovej pohľadávky, s
ktorou dlžník nie je v omeškaní (teda nie je splatná), respektíve bankovej pohľadávky, s ktorou síce klient
je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní, ale na splnenie ktorej nebol bankou vyzvaný. Takáto odlišná

dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže sa odchyľuje od ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách. Zároveň je v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka upravujúcimi ochranu spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 a § 54).

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a podľa obsahu spisu im v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim

procesnú ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn.
7Cdo/14/2018).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).