Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/299/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116233157
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116233157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobkyne: Monika Kornhauserová,
nar. XX.XX.XXXX, bytom/miestom podnikania Hlavná 501, Rabča, IČO: 41 964 101, zast. JUDr.
Andrejom Garom, advokátom so sídlom Q. J. XX, W., proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca
prostredníctvom Ministerstva vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu
škody vo výške 337,17 eur s prísl. a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 8C/235/2016-98 zo dňa 16. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný proti žalobkyni má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobkyne zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania
v celom rozsahu.

2) V danej veci považoval za nesporné, že žalobkyni bolo v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti
udelené splnomocnenie pozostalou P. U. vo veci vybavenia zápisu do knihy úmrtí zosnulého S. U. a
následne vydanie úmrtného listu. Rovnako nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX sa poverený pracovník

žalobkynedostavilnaMatrikuvedenúO.A.P.,kdepožiadalovykonaniezápisudoknihyúmrtízosnulého
a následne vydanie úmrtného listu. K žiadosti doložil tri kópie listu o prehliadke zosnulého, ktoré vydal
lekár, občiansky preukaz zosnulého a svoj občiansky preukaz. Matrikárka na základe predložených
dokumentov nevykonala zápis zosnulého do knihy úmrtí s tým, že požadovala predloženie ďalších
dokumentov a to sobášneho listu a rodného listu zosnulého. Z dôvodu, že zamestnanec žalobkyne
týmito nedisponoval, predložil ich až nasledujúci deň, kedy došlo k zápisu do knihy úmrtí zosnulého.
Žalobkyňa v konaní namietala, že predložené listiny boli právne perfektné, a teda matrikárka konala v

rozpore zo zákonom, keď od povereného zamestnanca požadovala predloženie ďalších dokumentov.
Súd bol toho názoru, že od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu
určitej právnej skutočnosti, a preto to bola práve žalobkyňa, ktorá mala preukázať, že oznámenie o úmrtí
obsahovalo všetky potrebné údaje pre zápis do knihy úmrtí a nie prenášať túto povinnosť na žalovaného.
Pokiaľ matrikárka žiadala predložiť ďalšie dokumenty, táto činnosť smerovala k doplneniu údajov a
k následnému zápisu do matriky. Matrikárka, ktorá za vykonávaný zápis zodpovedala, postupovala
správne, keď v prípade neúplných údajov urobila opatrenia na ich doplnenie. Na základe uvedeného

dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie základnej podmienky pre uplatnenie nároku na
náhradu škody, a to neexistenciu nesprávneho úradného postupu tak, ako skutkovo vymedzila vo svojej
žalobe. Súd sa ďalšími zodpovednostnými podmienkami nezaoberal, keďže v danom prípade chýbalprvýazákladnýpredpokladvznikuzodpovednostizaškodu.Onáhradetrovkonaniarozhodolnazáklade
ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa s poukazom na ust. § 365
ods. 1 písm. a) - f) CSP. Namietala, že už na pojednávaní poukázala na tú skutočnosť, že žalovaný je
povinný preukázať tvrdenie o neexistencii všetkých náležitostí v Liste o prehliadke mŕtveho. Existenciu
tejto negatívnej skutkovej okolnosti je možné preukázať iba a výlučne zo strany žalovaného, ktorý
tento listinný dôkaz má ako jediný. Žalobkyňa súdu na pojednávaní dňa 16.05.2018 navrhla, aby

uložil žalovanému povinnosť predložiť pôvodné znenie listu o prehliadke mŕtveho, avšak jej v danom
štádiu konania nebolo vyhovené s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie. Rovnako jej nebolo
vyhovené, keď žiadala o uloženie písomných otázok svedkovi T. P. a o vypočutie matrikárky. Ďalej
namietala, že ako jediný očitý svedok prítomný na mieste v dňoch XX.-XX.XX.XXXX vypovedala na
pojednávaní o skutkovom priebehu, pričom žalovaný vyvrátil jej tvrdenia ale nepredložil žiadne dôkazy.
Žalovaný bol však procesne pasívny a nenavrhol ani nezabezpečil žiadneho svedka a ani listinný dôkaz

(List o prehliadke mŕtveho), ktorý má v dispozícii iba žalovaný. V danej veci neexistoval žiadny dôvod
na zásah do právnej sféry žalobkyne v takom rozsahu, aby bola povinná predložiť sobášny a rodný list,
pričom takýto zásah žalovaný doposiaľ vôbec nezdôvodnil, a preto nemohol byť oprávnený. Žalobkyňa
opätovne poukázala na to, že matrikárka dňa XX.XX.XXXX. vôbec nezisťovala, či List o prehliadke
zosnulého má všetky náležitosti, ale okamžite žiadala o doplnenie ďalších dokumentov s tým, že všetky

požadované údaje mohla zistiť z Listu o prehliadke zosnulého a občianskeho preukazu zosnulého.

4) Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne nestotožnil s odvolacími dôvodmi žalobkyne a
navrhol, aby bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené ako vecne správne. Aby mohol súd podanej žalobe
vyhovieť, musela by žalobkyňa najskôr relevantne preukázať právny základ ako aj výšku uplatneného

nároku. Žalobkyňa je tá strana sporu, ktorá musí dokazovať dôvodnosť nároku, až potom môže byť
tento nárok zo strany žalovaného rozporovaný. Napriek skutočnosti, že preukázanie opodstatnenosti
nároku je základnou náležitosťou žaloby už v čase jej doručenia súdu, bola žalobkyni poskytnutá
dostatočná lehota, aby mohla navrhnúť dôkazy, ktorými preukázala dôvodnosť svojej žaloby. Obe strany
sporu boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania a je nesporné, že žalobkyňa až na pojednávaní

dňa 16.05.2018 navrhla, aby súd vyzval žalovaného na predloženie dokumentov. Žalovaný namietal
tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého bola označená ako jediný očitý svedok, keďže z výsluchu žalobkyne
jednoznačne vyplynulo, že v rozhodujúci deň nebola na danej matrike ona, ale šofér. Žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno, a teda nebolo možné jej nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vyhovieť,
na základe čoho nemohlo dôjsť ku vzniku akejkoľvek ujmy.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o meritum veci a skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne
posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany
odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal
súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán konania. Strana má teda povinnosť
tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu, v koho
záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní

preukázanávtomzmysle,abyjusúduznalzapravdivú.Dôkaznýmbremenomsatedarozumieprocesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho
neunesenia je procesný neúspech strany. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť
o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t. j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver,

ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

8) Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného
práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, v prípadevýnimočne aj iné, než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre
svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí súd rozhodnúť v situácii tzv. dôkaznej núdze, ktorej dopad
(neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží

dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva.

9) Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno keď v
konaní nebol preukázaný zlý úradný postup matrikárky vo veci zápisu do kníh úmrtí zosnulého S. U.

a následného vydania úmrtného listu. Odvolací súd sa plne v tejto otázke stotožnil s odôvodnením
súdu prvej inštancie (ods. 39, 40) a mal za to, že žalobkyňa nepreukázala tvrdenú právnu perfektnosť
Listu o prehliadke zosnulého, ktorý bol predložený pracovníkom žalobkyne na matričnom úrade dňa
09.04.2015, t. j. žalobkyňa neuniesla v tejto otázke dôkazné bremeno ani nepreukázala, že úradný
postup bol nesprávny, pretože požadované doklady matrikou súviseli s vykonaním zápisu do knihy úmrtí
a vydaní úmrtného listu (pokiaľ sa domnievala, že správny orgán nepostupoval správne, mala žiadať

nápravu - čo sa nestalo).

10) V predmetnom prípade žalobkyňa namietala, že súd neprihliadol na jej návrh na uloženie povinnosti
žalovanému predložiť pôvodné znenie listu o prehliadke zosnulého, ktorý ako jediný ním disponuje. Bola
presvedčená, že išlo o jeho procesnú povinnosť, pričom žalobkyňa jej tvrdenia preukázala vlastnou

výpoveďou. K danej námietke je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa bola súdom prvej
inštancie poučená o dôsledkoch sudcovskej koncentrácie v spore, avšak túto námietku po prvýkrát
predniesla až na pojednávaní. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana
sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo. Prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom

vyjadrenia žalobkyne k vyjadreniu žalovaného k žalobe (ust. § 167 ods. 3) boli predložené včas, ak boli
predložené v lehotách podľa § 167. Predloženie predmetného dôkazného návrhu až na pojednávaní
nebolo včasné, a preto súd postupoval správne, keď mu nepriznal procesné účinky. Odvolací súd je
ďalej toho názoru, že žalobkyňa nemôže od žalovaného spravodlivo očakávať, že bude preukazovať
skutočnosti, ktoré žalobkyňa tvrdila a sú obsahom jej procesného útoku. V tejto súvislosti treba dodať,

že nemožno súhlasiť ani s jej konštatovaním, že jej tvrdenia preukázala vlastnou výpoveďou. Výpoveď
žalobkyne na pojednávaní nemôže nahradiť ňou navrhnutý dôkaz (predloženie pôvodného znenia listu
o prehliadke zosnulého) navyše, keď bolo preukázané, že zápis do knihy úmrtí na matrike nevybavovala
ona, ale jej zamestnanec.

11) Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd nevyhovel ani jej návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom
svedkov (a ďalej namietala postup sudkyne, keď táto odmietala vypočuť žalobkyňu na pojednávaní),
je nutné podotknúť, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a taktiež v
sporovýchkonaniachniejepovinnývykonaťvšetkynavrhovanédôkazy.Posúdenienávrhunavykonanie
dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu,

a nie strán konania. Treba dodať, že aj podľa judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru právo
strany konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá strana konania (II.

ÚS3/97, II. ÚS 251/03).

12) Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne, že vo veci konal
a rozhodol nezákonný sudca, nakoľko pôvodne prideleným sudcom bol Mgr. Dušan Chamula a
pojednávanie viedla a rozsudok vydala JUDr. Gabriela Dúbravková. V danej veci sa nepreukázalo

naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. 365 ods. 1 písm. c). Daná vec bola pridelená
zákonnej sudkyni v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Sudca Chamula skončil výkon sudcovskej
funkcie - nemohol preto konať a rozhodnúť vo veci.

13) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP tak, že
priznal žalovanému ako úspešnému v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).