Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817200660
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817200660.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu O. J. s.r.o., so sídlom E. XX,
XXX XX T., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. H. XX, XXX XX Q., o zaplatenie
497,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 4Csp 35/2017-53 zo dňa 19. septembra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 130,44 € s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
130,44 € od 16.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. Mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere,
ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý osobitný druh
revolvingového úveru s úverovým rámcom 300 Eur a s dohodnutou mesačnou splátkou úveru 10

Eur. Uzatvorenú úverovú zmluvu vyhodnotil zároveň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pristupujúc
ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy zistil, že zmluva neobsahuje údaje o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva takisto neobsahuje dobu trvania
zmluvyospotrebiteľskomúvereatermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru.Okremtohozmluva
neobsahuje ani ďalší povinný údaj a to úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Výška úrokovej sadzby
bola uvedená iba v cenníku pôvodného veriteľa a podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo takéto
určenie úrokovej sadzby dojednaním v súlade s uvedeným zákonom. Zmluva tiež neobsahuje ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a údaj o priemernej
hodnote ročnej percentuálnej miery. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru,
že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná v
prospech žalobcu uhradila sumu 920 Eur, reálne jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 610Euratedažalovanáuhradilaviacakovyčerpala.Pretouplatnenýnárokžalobcupovažovalzanedôvodný
a žalobu žalobcu zamietol.

3.Protizamietavejčastirozhodnutiapodalvčasodvolaniežalobca.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť sumu vo výške 366,78 Eur s príslušenstvom. Uviedol,
že súd prvej inštancie rozhodoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a ustanovením
§ 282 C.s.p.. Žalovaná na pojednávaní dňa 19.09.2017 žalovaný nárok nerozporovala, uplatnenú
pohľadávku uznala. Bola ochotná žalovanú pohľadávku uhradiť formou splátok. Nakoľko boli splnené

zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd prvej inštancie mal na základe
uznávacieho prejavu žalovaného a tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle

ustanovenia§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“),vzhľadomnavčas
podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385
C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

6. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

8. Jedinou odvolacou námietkou žalobcu bol postup súdu prvej inštancie, ktorý podľa odvolateľa
rozhodol v spore v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a ustanovením § 282 C.s.p..

9. Podľa ustanovenia § 282 odsek 1 C.s.p., ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho
časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

10. Právnou úpravou, podľa ktorej súd môže rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku len na
návrh žalobcu, sa má podľa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR prehĺbiť dispozitívny

princíp sporového konania, pričom takýto spôsob rozhodnutie súdu nie je v zásade vylúčený ani v
spotrebiteľských sporoch, akým spor v tento právnej veci nepochybne je, čo ani žalobca nenamietal.

11. Procesná povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie však nestojí nad povinnosťou súdu
prihliadať z úradnej moci na existenciu takých zmluvných podmienok v spotrebiteľských sporoch, ktoré

spôsobujú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nad povinnosťou poskytnúť v
takom prípade ochranu spotrebiteľovi s poukazom na ustanovenie § 295 a § 298 C.s.p..

12. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd pri právnej klasifikácii
podania strany sporu súd vychádza z jeho obsahu v zmysle Čl. 11 odsek 1 C.s.p.. Zásadným

interpretačným pravidlom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej
osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa
jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu,
jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a
celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje

rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne
hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať pri posudzovaní procesného úkonu účastníka podľa jeho
obsahu na zreteli to, ako v ňom bola navonok objektívne prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je
subjektívne zo subjektívneho aspektu účastníka zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom
a vnútornou vôľou toho, kto úkon urobil. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 128/2010

z 28.10.2010)

13. Odvolací súd, rešpektujúc platnú vnútroštátnu a európsku právnu úpravu spotrebiteľského práva
dospelkzáveru,ževprípadespotrebiteľskýchsporovniejeuznaniedlhužalovanou-spotrebiteľompredsúdom skutočnosťou, ktorá by pozbavovala súd povinnosti skúmať, rovnováhu práv a povinnosti strán
sporu. Dôsledkom by bolo pozbavenie spotrebiteľa práva na súdnu ochranu a preskúmania podmienok
časti výrazne nevýhodného zmluvného vzťahu súdom len na základe pasívnej, či právne neuvedomelej

reakcie spotrebiteľa v súdnom konaní. Uznávací prejav spotrebiteľa je často založený na obavách z
ďalších dôsledkoch sporu, bez uvedomenia si následkov zahŕňajúcich aj takéto akceptovanie väčšinou
neprijateľných a nekalých zmluvných podmienok a ďalšie prehlbovanie tak svojho záväzku, spôsobujúce
mu finančné aj iné straty. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli
zvýhodňovaní voči spotrebiteľom, ktorí neuvedomelo a z právnej neznalosti dlh pred súdom uznajú

prevažne z obavy, že im nebudú umožnené príkladne jeho splácanie v splátkach, z pocitu bezmocnosti
voči žalobcovi, ktorý je v konaní právne zastúpený, či v dôsledku neporozumenia procesnej situácie. Za
taký možno považovať v predmetnom prípade aj vyjadrenie žalovanej na pojednávaní dňa 19.09.2017,
ktoré nemôže byť v plnom rozsahu akceptovateľným a účinným uznávacím prejavom, ako to má na
mysli ustanovenie § 282 C.s.p..

14. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-168/05
Mostaza Claro, v zmysle ktorého: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich

obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola
pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo
toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 26, ako aj Cofidis, bod 33).“

15. Súd prvej inštancie preto vecne správne postupoval, keď na základe vykonaného dokazovania v
potrebnom rozsahu správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu
prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení
skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani

v štádiu odvolacieho konania.

16. Na základe vyššie uvedeného, vychádzajúc z odvolacieho dôvodu a pre nedostatok ďalších, na
základe ktorých by mohol odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať,
odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. potvrdzuje ako vecne správny. Správnemu

rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách prvoinštančného
konania, ktorý odvolací súd podľa citovaného ustanovenia rovnako potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 odsek 1 C.s.p.. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej v priebehu

odvolacieho konania trovy nevznikli, preto sa jej ich náhrada nepriznáva.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).