Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Štefan Baláž

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/428/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116217668
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116217668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobcu Y.. R. Y., nar. XX XX. XXXX, bytom O.,
M. XXX/XXX, zastúpeného Advokát Zlámalová Zuzana, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta
11, IČO: 36 857 769, proti žalovaným 1./ Q. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. S., V. XXXX/X, zastúpeného
JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, Advokátska kancelária v Banskej Bystrici, J. A. Komenského
18B, 2./ W.. B. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. S., M. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Jánom Vinarčíkom,
advokátom, Advokátska kancelária v Banskej Bystrici, Pod rybou 5, o odporovateľnosti právneho úkonu
- neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18. 11. 2014, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica č. k. 8C/194/2016-102 zo dňa 02. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že kúpna
zmluva zo dňa 18. 11. 2014, uzavretá medzi predávajúcim W. N., nar. XX XX. XXXX, bytom B. XXX a
kupujúcim Q. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. S., V. XXXX/X, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k bytu č. X-X na štvrtom poschodí vo vchode č. XX obytného domu súp. č. XXXX, v podiele 1/1 a

podiel 6435/228701 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu postaveného na parc. č.
XX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v kat. úz. U., obec S. S., je voči žalobcovi neplatná. Žalobca tvrdil,
že uzavretím zmluvy, ktorá bola zavkladovaná pod č. V 5850/2014, sa skracuje uspokojenie žalobcovej
pohľadávky vo výške 37.500,- € voči povinnému W. N.. W. N. sa stal výlučným vlastníkom bytu na
základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom 13. 02. 2014, ale sám dohodnutú kúpnu cenu vo výške
37.500,- € žalobcovi neuhradil. Žalobca podal proti W. N.alobu na Okresnom súde v Trenčíne.

2. Žaloba bola pôvodne podaná iba proti žalovanému Q. B., ktorý vo vyjadrení k žalobe uviedol, že on
žalobcu ani W. N. nepozná a kúpnu zmluvu neuzavrel s W. N.. Sporný byt nadobudol dobromyseľne,
kúpnou zmluvou zo dňa 29. 10. 2014 od predávajúcej W.. B. U., na základe ponuky realitnej kancelárie
XEMAR, s. r. o. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 5850/2014 dňa 18. 11. 2014. Na liste
vlastníctva neboli žiadne ťarchy okrem záložného práva ČSOB, a. s., ktoré bolo po úhrade kúpnej ceny
vymazané.ŽalovanýnemalvedomosťožiadnomprávnomvzťahumedziW.N.ažalobcom,anioobsahu
zmluvy, ktorou bolo vlastnícke právo k spornému bytu prevedené na žalovanú v 2. rade. Kúpna zmluva

neobsahovala žiadne podmienky. Žalobca nepreukázal, že W. N. predajom bytu zmenšil svoj majetok.

3. Žalobca po doručení vyjadrenia žalovaného Q. B. navrhol, aby súd pripustil zmenu na strane
žalovaného alebo aby pripustil, aby do konania pristúpila ako žalovaná v 2. rade W.. B. U.. Uviedol,že z verejne dostupných zdrojov nemal vedomosť, že od februára došlo už k dvojnásobnému prevodu
vlastníckeho práva k spornému bytu. Žalobca sa domáha odporovateľnosti a dosiahnutia relatívnej
neúčinnosti právneho úkonu, aby ako veriteľ docielil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky.

4. Okresný súd uznesením č. k. 8C/194/2016-40 zo dňa 08. 02. 2017 zamietol návrh na pripustenie
zmenysubjektunastranežalovanéhoazároveňpripustil,abydokonanianastranežalovanéhopristúpila
žalovaná v rade 2./ W.. B. U..

5. Žalovaná B. U. navrhla žalobu zamietnuť. S W. N. sa stretla v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy k
bytu,ktorýbolinzerovanýcezrôznerealitnékancelárie.Vkúpnejzmluve predávajúcivyhlásil,ženabyte
neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená ani žiadne iné právne povinnosti v prospech tretích osôb. Nemôže
ísť o ukracujúci úkon, lebo predávajúci N. dostal za predávaný byt obvyklú cenu. Dôkazné bremeno
odporovateľného právneho úkonu zaťažuje žalobcu. V danom prípade nevyplývajú žiadne okolnosti, že
by mal predávajúci úmysel ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Žalovaná bola dobromyseľná a nevedela, že

predávajúci urobil odporovateľný úkon. Žalovaná nemala žiadnu vedomosť o záväzkoch predávajúceho
N., ani o jeho úmysle ukrátiť žalobcu. Žalobu považovala za zmätočnú a neodôvodnenú.

6.Okresnýsúdvykonanýmdokazovanímzistil,ženazákladekúpnejzmluvyzodňa13.02.2014bol pod
V 822/2014 zo dňa 26. 02. 2014 povolený vklad vlastníckeho práva a byt nadobudol W. N. od žalobcu

Y.. R. Y.. Kúpna cena bola stanovená dohodou vo výške 37.500,- €. W. N. záväzok vo výške 37.500,-
€ voči žalobcovi nesplnil a žalobca uplatnil právo na súde. Okresný súd v Trenčíne vydal dňa 25. 04.
2017 rozsudok, ktorým zaviazal W. N. na zaplatenie 37.500,- € spolu s 5,25 % ročným úrokom od 26.
03. 2014 do zaplatenia. Okresný súd mal preukázané, že žalobca ako veriteľ mal voči svojmu dlžníkovi
W. N. súdom neprávoplatne priznanú pohľadávku vo výške 37.500,- € s prísl. a že sporný byt previedol

W. N. na 2./ žalovanú, ktorá byt následne previedla na 1./ žalovaného. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa
07. 03. 2014 previedol W. N. vlastnícke právo k bytu na kupujúcu W.. B. U., žalovanú v 2./ rade za kúpnu
cenu 38.000,- €. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V 1230/14 dňa 01. 04. 2014. Následne
žalovaná v 2./ rade previedla vlastníctvo k bytu za tú istú kúpnu cenu 38.000,- € na žalovaného v 1./
rade Q. XX.kúpnou zmluvou zo dňa 29. 10. 2014, kedy predaj bytu sprostredkovala realitná kancelária

a vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V 5850/2014 z 18. 11. 2014.

7. V konaní bolo sporné, či právny úkon dlžníka W. N. je odporovateľným úkonom, ktorý ukracuje žalobcu
ako veriteľa s uspokojením pohľadávky vo výške 37.500,- €. Súd bol viazaný žalobným návrhom, ktorým
sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 18. 11. 2014 uzavretá medzi predávajúcim W. N.

a kupujúcim Q. B. je voči žalobcovi neplatná. Na základe zisteného skutkového stavu nemohol žalobe
vyhovieť, lebo dokazovaním bolo preukázané, že k prevodu vlastníctva bytu nedošlo z W. N. na Q.
B. a kúpna zmluva, ktorú v žalobe označil žalobca, neexistuje. Ďalej okresný súd na odôvodnenie
zamietnutia žaloby uviedol, že pokiaľ žalobca v spore nepreukáže, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú
pohľadávku, spravidla judikovanú súdnym rozhodnutím, v spore o neúčinnosť právneho úkonu nie je

aktívne legitimovaným. Žalobca nemal vymáhateľnú pohľadávku, pretože rozsudok vydaný na základe
jeho žaloby proti W. N. ešte nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Pasívnu legitimáciu v konaní
o odporovateľnom právnom úkone má ten, kto mal z takého úkonu prospech na úkor žalobcu. Žalobca
nijakýmspôsobomnepreukázal,žežalovanémuv1.rademuselbyťznámyúmyselW.N.ukrátiťžalobcu.
Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade nedošlo k úprave žaloby, ale ani voči nej žalobca nepreukázal, že

vedela o úmysle W. N. uzavretím kúpnej zmluvy ukrátiť uspokojenie žalobcu.

8. Keďže žalobca nepreukázal hmotnoprávne predpoklady žaloby o neúčinnosť právneho úkonu, súd
žalobu zamietol. Na právne zdôvodnenie uviedol § 42a ods. 1, ods. 2, § 42b ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Náhradu trov konania okresný súd priznal podľa § 262 a § 255 ods. 1 CSP žalovaným, lebo

žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

9. Žalobca vo včas podanom odvolaní zopakoval dôvody žaloby. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3 Cdo
102/99 z 23. 12. 1999 právo veriteľa nie je spojené iba s vymáhateľnou pohľadávkou, ktorej bol priznaný
exekučný titul, ale ide o takú pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom

konaní. Dňa 06. 06. 2017 bol žalobcovi doručený rozsudok Okresného súdu Trenčín 16C 24/2016 zo
dňa 25. 04. 2017, ktorým súd zaviazal žalovaného W. N. zaplatiť žalobcovi 37.500,- € s 5,25 % ročným
úrokom z omeškania od 26. 03. 2014 do zaplatenia z titulu neuhradenia kúpnej ceny za nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom tohto konania. V čase podania žaloby nemal žalobca vedomosť, že od uzavretiakúpnej zmluvy zo dňa 13. 02. 2014 k prevodu vlastníckeho práva došlo už dvakrát. Žalobca nevie
„sporovať“ skutočnosť, či žalovaný v rade 1./ vedel alebo nevedel o existencii záväzku XX.XXX,- N. voči
žalobcovi a pokiaľ žalovaný 1./ predložil kúpnu zmluvu o nadobudnutí vlastníctva bytu od W.. U., žalobca

má za to, že táto informácia je pravdivá. Záväzok W. N. voči žalobcovi trvá, kúpnu cenu neuhradil, ale
nehnuteľnosť obratom predal 2./ žalovanej len za kúpnu cenu 37.500,- €, kedy sa trhová hodnota bytu
(išlo o novostavbu) pohybovala od 60.000,- do 70.000,- €. V prípade, ak sa vec už nenachádza vo
vlastníctve toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, v takom prípade má veriteľ voči osobe,
ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech, právo na náhradu v peniazoch. Podľa rozsudku NS

SR sp. zn. 4 Cdo 44/2007 vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech k veci,
ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľného právneho
úkonu, zmena vlastníctva v priebehu konania nemá právny význam. Okresný súd ukončil konanie na
jedinom pojednávaní a nemal záujem riadne sa oboznámiť so stavom veci, napríklad vypočutím W. N..
Okresný súd postupom v konaní zapríčinil, že nedošlo k riadnemu preukázaniu rozhodných skutočností,
prihliadol len na tvrdenia žalovaných a nevysporiadal sa s tvrdeniami žalobcu. Z uvedených dôvodov

žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Žalovaný v rade 1./ vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16. 10. 2017 uviedol, že na vyslovenie
neúčinnosti právneho úkonu neboli splnené hmotnoprávne predpoklady. Od podania žaloby do
rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca nenavrhol zmenu petitu a uvedený žalobný petit bol

nevykonateľný. Neexistujúca zmluva medzi žalovaným a p. N. zo dňa 18. 11. 2014 nemôže byť neplatná.
Žalobcanevyužilprocesnéprostriedky,ktorýmimoholzistiťpodstatnéskutkovéokolností,hmotnoprávne
a procesné postavenie strán sporu.

11. Žalovaná v 2./ rade navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Odvolacie námietky boli

nedôvodné.Žalobcanepredložildôkazynapreukázanienárokuanapojednávaní02.06.2017nenavrhol
dôkazy na doplnenie dokazovania, neupravil petit žaloby. Žalobca nepreukázal vedomosť žalovanej, že
p. N. mal v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa ani úmysel k získaniu prospechu z odporovateľného
úkonu. Okresný súd rešpektoval predmet konania, vychádzal z vykonaných dôkazov a zamietnutie
žaloby vyhodnotil správne.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie (§ 385 ods. 1
CSP), na ktorom zopakoval dokazovanie písomnosťami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a na základe
svojich zistení rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

13. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v

prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

14. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Jedna vec je preukázanie existencie záväzku W. N. voči
žalobcovi z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny v sume 37.500,- €, dohodnutej medzi nimi pri prevodesporného bytu, a iné je preukázanie podmienok pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým
došlo k prevodu sporného bytu na tretie osoby, v posudzovanom prípade na žalovaných v rade 1./ a 2./.

15. Okresný súd zistil, že W. N. previedol vlastníctvo k spornému bytu na žalovanú 2. W.. B. U., ktorá
previedla byt na žalovaného v rade 1. Q. B.. Žalobca na pojednávaní 02. 06. 2017 na túto podstatnú
skutkovú okolnosť nereagoval a nenavrhol zmenu žaloby. Ani v odvolaní toto podstatné skutkové
zistenie nespochybnil. Už len z toho dôvodu nemohol preukázať svoje mylné skutkové tvrdenia uvedené
v žalobe.

16. Podmienky na preukázanie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým chce veriteľ dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky z majetku, ktorý dlžník previedol na tretiu osobu (na žalovaných) alebo z výťažku
predaja takého majetku, vyplývajú z § 42a ods. 2 a § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca ničím
nepreukázal, že žalovaná v rade 2./, resp. žalovaný v rade 1./, vedeli o úmysle W. N. ukrátiť žalobcu.
Žalobca nespochybnil obranu žalovaných, že sporný byt kupovali prostredníctvom realitnej kancelárie

a s W. N., resp. medzi sebou navzájom sa predtým nepoznali. Pokiaľ žalobca predal sporný byt W.
N. za kúpnu cenu stanovenú dohodou vo výške 37.500,- €, nestačí bez ďalšieho tvrdiť, že pokiaľ jeho
dlžník W. N. predal byt za rovnakú cenu, bol tým žalobca ukrátený, lebo trhová hodnota bytu bola vyššia.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalobca nepreukázal, že žalovaní v rade
1./, 2./ vedeli o tom, že právnym úkonom dochádza k ukráteniu, k zníženiu vymáhateľnosti pohľadávky

žalobcu, ktorú mal proti W. N..

17. Neunesenie dôkazného bremena skutkových tvrdení je na ťarchu žalobcu. Bezradnosť žalobcu pri
formulovaní žalobného nároku vyplýva z ďalších nepodložených tvrdení uvedených v odvolaní, pretože
k zmene vlastníctva sporného bytu nedošlo v priebehu konania, ale v roku 2014 a žaloba bola podaná

na súde 23. 09. 2016.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, preto krajský súd rozhodol o povinnosti žalobcu
nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.