Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116010462
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116010462.6

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.10.2018, v trestnej veci
proti obžalovanému O. O. a spol. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2
písm. a/, ods. 3 Tr. zák. spáchaný formou organizovanej skupiny podľa § 138 písm. i/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného O. O. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/9/2016 zo dňa 14.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného O. O..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný O. O. uznaný za vinného (spolu s teraz už odsúdeným Y. R.) zo
zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. spáchaného
formou organizovanej skupiny podľa § 138 písm. i/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1./ obžalovaní O. O., Y. R.

S. K. ako hlavný organizátor a hlavný predstaviteľ organizovanej skupiny na území Slovenskej republiky
aN.J.U.,H.J.,H.U.,Y.R.,H.O.,W.X.,G.I.,U.U.,O.O.aY.L.akoďalšíčlenoviaorganizovanejskupiny
pôsobiacej na území Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja, ale aj inde na celom území

Slovenskej republiky, Maďarskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky sa spolčili za účelom
čerpania nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty a skracovania vlastnej daňovej povinnosti a
na ten účel najneskôr od marca 2007 vytvorili sieť fiktívne vzájomne obchodujúcich spoločností, pričom
po predchádzajúcej vzájomnej dohode, ktorú inicioval S. K. a po vzájomnom rozdelení si úloh a ich
naplánovaní,

dňa XX.XX.XXXX S. K., H. J. a N. J. U. založili obchodnú spoločnosť I. spol. s r.o. so sídlom na ulici M.
G. č. XX v I., ktorej sa zároveň H. J. a N. J. U. stali spoločníkmi a N. J. U. konateľkou,

a následne v súlade s vopred rozdelenými úlohami s H. P. ako konateľom spoločnosti L. spol. s r.o. L.,
Y. R. ako konateľom spoločnosti G. U. spol. s r.o. R., H. O. ako konateľom spoločnosti D.P. Q. s.r.o. W.
X., W. X. ako konateľom spoločnosti B.K. spol. s r.o. G. U., G. I. ako konateľom spoločnosti G., s.r.o.

Z. a U. P. ako konateľom spoločnosti T. - GS, s.r.o. W. realizovali v čase od mája 2007 do decembra
2007 fiktívne obchodné aktivity s cieľom uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH ako
aj poníženia základu dane pre určenie DPH tak, že

H. J. a N. J. U. ako majitelia spoločnosti I. s.r.o., so sídlom v I. na ulici M. G. č. 29 najskôr na základe
pokynov S. K. alebo osôb z Maďarskej republiky dali do účtovníctva spoločnosti I., s.r.o. zaúčtovať

fiktívne faktúry spoločností H. Kft. so sídlom 2800 O., X. u. 8 Maďarská republika, R. Kft. so sídlom
6230 U., U. u. 98 Maďarská republika a U. R. Kft. so sídlom H-6224 O., Q. J. 1 Maďarská republikaa ostatné účtovné doklady o nákupe PET foriem a PET vriec a uzáverov od uvedených spoločností,
ďalej potvrdzovali na CMR dokladoch a dodacích listoch prepravu tohto tovaru do skladových priestorov
spoločnosti I., s.r.o. v I. a realizovali vklad finančných prostriedkov poskytnutých od osôb z Maďarskej

republiky na účet spoločnosti I., s.r.o. a vykonávali prevody finančných prostriedkov na rôzne bankové
účty za účelom predstierania obchodovania s PET formami a PET vrecami a uzávermi

a následne podľa pokynov vyhotovili vyšlé faktúry, dodacie listy, nákladné listy CMR, príjmové
pokladničné doklady a ďalšie účtovné doklady deklarujúce obchodnú činnosť medzi spoločnosťou I.

s.r.o. na jednej strane a spoločnosťami B.K. s.r.o. so sídlom G. U., P. Vrch č. 1, D.P. Q. W. s.r.o. so sídlom
X., X. č. XX, L. s.r.o. so sídlom L., I. delostrelcov č. XX, G. U. s.r.o. so sídlom R., Ul. J. č. XX, G., s.r.o. so
sídlom Z., A. V. č. XXXX/X a T. - GS, s.r.o. so sídlom W. č. 29 na druhej strane na predstieranie ďalšieho
predaja PET foriem a PET vriec a uzáverov týmto spoločnostiam,

pričom tieto účtovné doklady najskôr preberal S. K. pre všetky odberateľské spoločnosti a zabezpečil

ich odovzdanie ostatným členom organizovanej skupiny a dal tieto fiktívne doklady zaúčtovať do
účtovníctiev týchto slovenských odberateľských spoločností a zároveň S. K. konateľke spoločnosti I.,
s.r.o. odovzdával vystavené a podpísané fiktívne pokladničné doklady deklarujúce úhrady uvedených
slovenských odberateľských spoločností za nákup neexistujúceho tovaru od spoločnosti I., s.r.o.,
neskôr si tieto fiktívne účtovné doklady priamo preberali konateľ spoločnosti D.P. Q., s.r.o. H. O.,

konateľ spoločnosti G., s.r.o. G. I. a zástupca spoločnosti B.K., s.r.o. za súčasného odovzdania svojich
pokladničných dokladov spoločnosti I.. s.r.o., pričom S. K. naďalej zabezpečoval preberanie fiktívnych
účtovných dokladov a ich odovzdávanie ostatným členom organizovanej skupiny činným ako konateľom
ostatných slovenských odberateľských spoločností spoločnosti I., s.r.o.

pričom obv. S. K. takto koordinoval a zabezpečoval vytváranie fiktívnych obchodných reťazcov,
zabezpečoval fiktívnych odberateľov a fiktívny odbyt tovaru na území Slovenskej republiky a
vyhotovovanie, odovzdávanie a zaúčtovanie fiktívnych účtovných a prepravných dokladov,

pričom H. O. ako konateľ spoločnosti D.P. Q., s.r.o. W. so sídlom na X. ulici č. 63 v Bratislave, IČO:

XXXXXXXX, W. X. ako konateľ spoločnosti B.K., s.r.o. so sídlom na ulici P. vrch č. X v G. U., IČO:
XXXXXXXX, H. P. ako konateľ spoločnosti L., s.r.o. so sídlom na ulici I. delostrelcov č. XX v L., IČO:
XXXXXXXX, Y. R. ako konateľ spoločnosti G. U., s.r.o. so sídlom na J. ulici č. XX v R., IČO: XXXXXXXX,
G. I. ako konateľ spoločnosti G., s.r.o. so sídlom na ulici A. V. č. XXXX/X vo Z., IČO: XXXXXXXX a U. P.
ako konateľ spoločnosti T. - GS, s.r.o. so sídlom W. č. 29, IČO: XXXXXXXX, a súčasne ako ďalší členovia

organizovanej skupiny po vzájomnej dohode členov skupiny si dali do účtovníctva svojich spoločností
zaúčtovať fiktívne faktúry spoločnosti I., s.r.o. a fiktívne príjmové a výdavkové pokladničné doklady
o úhrade ceny tovaru, vystavovali fiktívne vyšlé faktúry na predaj neexistujúceho tovaru zo svojich
spoločností do spoločností AG. N., s.r.o. alebo Z. T., s.r.o. alebo R. CZ, s.r.o. sídliacich v Českej republike
alebo do spoločnosti U. Polska, s.r.o. sídliacej v Poľskej republike a potvrdzovali fiktívne CMR doklady

deklarujúce prepravu tovaru do Českej republiky alebo do Poľskej republiky a nechali ich zaúčtovať do
účtovníctva svojich spoločností a na ich základe neoprávnene ponižovali základ dane z pridanej hodnoty
a neoprávnene si uplatňovali nároky na nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty,

a O. O. ako konateľ spoločnosti O. - O., s.r.o. a ďalší člen organizovanej skupiny a Y. L. ako konateľ

spoločnosti L. X., s.r.o. a ďalší člen organizovanej skupiny nechali ako predstavitelia prepravných
spoločností na účely predstierania uskutočnenia obchodov vystaviť a potvrdiť CMR doklady a dodacie
listy deklarujúce prepravu neexistujúceho tovaru prostredníctvom ich prepravných firiem zo spoločností
D.P. Q., s.r.o., G., s.r.o. a T. - GS, s.r.o. pre zahraničných odberateľov do Českej republiky alebo Poľskej
republiky a následne ich nechali zaviesť do účtovníctva svojich spoločností, ako aj do účtovníctva

spoločností D.P. Q., s.r.o., G., s.r.o. a T. - GS, s.r.o.,

pričom jednotliví členovia organizovanej skupiny týmto spôsobom predstierajúc a potvrdzujúc
uskutočneniezdaniteľnýchplnenívzhodestaktorozdelenýmiúlohamizaúčelomvylákanianadmerných
odpočtov spáchali konkrétne skutky tak, že:

1.1. obžalovaný Y. R.
Y. R. ako štatutárny zástupca spoločnosti G. U. s.r.o. R., J. č.56, IČO: XXXXXXXX na Daňovom úrade
vo U. podal dňa 25.07.2007 daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún2007, do ktorého zahrnul faktúry z fiktívneho obchodného reťazca H. W.. - I. s.r.o. - G. U. s.r.o. - U.
POLSKA, s.r.o. na dodávku PET foriem a to i napriek tomu, že vedel, že nedošlo k zdaniteľnému plneniu
u faktúr č.XXXXX, XXXXX a XXXXX v celkovej hodnote 71.457,89- € (2.152.740,50-Sk), tvoriacich

súčasť uvedeného obchodného reťazca, ktoré vystavil a nechal zaúčtovať Y. R. za spoločnosť G. U.
s.r.o. pre spoločnosť U. POLSKA, s.r.o., keďže žiaden tovar mu nebol zo spoločnosti I. s.r.o. dodaný,
čím si neoprávnene zvýšil celkovú výšku odpočítateľnej dane za zdaňovacie obdobie jún 2007 o sumu o
sumu 12.881,17- € (388.058,10- Sk), na základe čoho si potom neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu na DPH vo výške 12.948,65- € (390.091.-Sk),

1.2. obžalovaný O. O.
G. I. ako štatutárny zástupca spoločnosti G. s.r.o. Z., A. V. XXXX/X, IČO: XXXXXXXX, na Daňovom
úrade vo Z. podal dňa 24.9.2007 dodatočné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2007, do ktorého zahrnul faktúru č. XXXXXXX z fiktívneho obchodného reťazca H. W.. - I.
s.r.o. - G. s.r.o. - R. CZ s.r.o. L. na dodávku PET formy a faktúry č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX z

fiktívneho obchodného reťazca U.-R. Kft. - I. s.r.o. - G. s.r.o. - R. CZ s.r.o. na dodávku uzáverov kupak,
palietEURO,hocivedel,ženedošlokzdaniteľnémuplneniuutýchtofaktúrcelkovejhodnote398.454,26-
€ (12.003.833,-Sk) tvoriacich súčasť uvedených obchodných reťazcov, ktoré G. I. vystavil a nechal
zaúčtovať, keďže žiaden tovar mu nebol zo spoločnosti I. s.r.o. dodaný, pričom prepravu neexistujúceho
tovaru mu na CMR dokladoch potvrdil O. O. za spoločnosť O. O. s.r.o., čím si neoprávnene zvýšil celkovú

výšku odpočítateľnej dane za zdaňovacie obdobie júl 2007 o sumu 63.618,75,- € (1.916.578,40-Sk), na
základe čoho si potom neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH vo výške
63.824,64,-€ (1.922.781.-Sk)

1.3. obžalovaný O. O.

G.I.akoštatutárnyzástupcaspoločnostiG.s.r.o.Z.,A.V.XXXX/X,IČO:XXXXXXXX,naDaňovomúrade
vo Z. podal dňa 25.9.2007 daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august
2007, do ktorého zahrnul faktúry z fiktívneho obchodného reťazca U.-R. W.. - I. s.r.o. - G. s.r.o. - R. CZ
s.r.o. na dodávku uzáverov kupak, paliet EURO faktúry, hoci vedel, že nedošlo k zdaniteľnému plneniu
u faktúry č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX v celkovej hodnote 370.125,07,- € (11.150.388,70,-

Sk) tvoriacich súčasť uvedeného obchodného reťazca, ktoré G. I. nechal vystaviť a zaúčtovať, keďže
žiaden tovar mu nebol zo spoločnosti I. s.r.o. dodaný, pričom prepravu neexistujúceho tovaru mu na
CMR dokladoch potvrdil O. O. za spoločnosť O. O. s.r.o., čím si neoprávnene zvýšil celkovú výšku
odpočítateľnej dane za zdaňovacie obdobie august 2007 o sumu 59.095,60,- € (1.780.314,- Sk), na
základe čoho si potom neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH vo výške

59.302,26,- € (1.786.540,- Sk)

1.4. obžalovaný O. O.
U. P. ako štatutárny zástupca spoločnosti T. GS s.r.o. W. č. 29, IČO: XXXXXXXX, na Daňovom úrade
vo U. podal dňa 25.7.2007 daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún

2007, do ktorého zahrnul faktúry z fiktívneho obchodného reťazca U.-R. W.. - I. s.r.o. - T. GS s.r.o.
- U. POLSKA, s.r.o. na dodávku fliaš zo skla, palety EURO, hoci vedel, že nedošlo k zdaniteľnému
plneniu u faktúry č. XXXXXXX, XXXXXXX v celkovej hodnote 397.989,10,- € (1.198.982,- Sk) tvoriacich
súčasť uvedeného obchodného reťazca, ktoré U. P. nechal vystaviť a zaúčtovať, keďže žiaden tovar
mu nebol zo spoločnosti I. s.r.o. dodaný, pričom prepravu neexistujúceho tovaru mu na CMR dokladoch

potvrdil O. O. za spoločnosť O. O. s.r.o., čím si U. P. neoprávnene zvýšil celkovú výšku odpočítateľnej
dane za zdaňovacie obdobie jún 2007 o sumu 6.354,45,- € (191.434,10,-Sk), na základe čoho si potom
neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH vo výške 4.570,14,- € (137.680.-
Sk),

pričom vo všetkých bodoch 1.1 až 1.4 S. K. koordinoval fiktívne obchodné reťazce, v rámci ktorých
zabezpečoval,abybolivyhotovovanéfiktívnefaktúryaostatnéúčtovnédokladyvystavenéspoločnosťou
I., s.r.o. a odovzdané pre konateľov spoločností D.P. Q., s.r.o., G. U., s.r.o., B.K., s.r.o., G., s.r.o., a T.
GS, s.r.o., na ich zaúčtovanie v týchto spoločnostiach na vstupe,

čím konaním osôb S. K., H. J., N. J. U., H. P., H. O., Y. R., W. X., G. I., U. P., O. O. a Y. L. ako členov
organizovanej skupiny došlo k neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty
vo veľkom rozsahu vo výške 175.696,30,- € (5.293.026,70,-Sk) a zároveň došlo ku skráteniu dane z
pridanej hodnoty v značnom rozsahu vo výške 79.946,23,- € (2.348.207,10,-Sk).Za to mu bol podľa § 277 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. za
použitia § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

5 (piatich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
na dobu 3 (troch) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu vykonávať funkciu štatutárneho
orgánu obchodných spoločností v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súčasne zrušil výrok o treste uložený mu rozsudkom Krajského súdu v
Prešove,sp.zn.2To/6/2014zodňa26.6.2014,akoajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote proti výroku o treste, podal obžalovaný

prostredníctvom ustanoveného obhajcu písomne odôvodnené odvolanie. V jeho dôvodoch po
rekapitulácii výroku rozsudku a podstatných dôvodov, ktoré mali viesť súd prvého stupňa k záveru
o vine obžalovaného za žalovanú trestnú činnosť a dôvodov pre ktoré určil druh a výmeru trestu
uloženého obžalovanému uviedol, že sa nemôže stotožniť s tvrdením súdu, že riadne zohľadnil jeho
podiel na páchaní predmetnej trestnej činnosti tak, ako to bolo ustálené vykonaným dokazovaním a

vyplynulo to aj zo samotnej obžaloby zo dňa 29.9.2014, sp.zn. KV 106/16 podanej na jeho osobu. V
prípade ním vystavených CMR dokladov išlo iba o niekoľko málo kusov, ktoré potvrdzovali prepravu iba
zanedbateľnej časti tovarov, ktoré podľa obžaloby mali byť fiktívne. Jeho zapojenie do organizovanej
skupiny, ako aj faktický majetkový prospech z činnosti, boli zanedbateľné skoro nulitné. Z celého
obžalovaného zoskupenia mal až do začiatku vyšetrovania trestnej veci kontakt iba s jednou z osôb.

Akým spôsobom teda súd zohľadnil mieru jeho zapojenia do páchanej trestnej činnosti a mieru jeho
priameho pričinenia o obžalobou tvrdenej vzniknutej škode pri uložení konkrétneho trestu z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva. Súd sa nevysporiadal ani s ustálenou súdnou praxou tak, ako na to poukázal aj
prostredníctvom obhajcu vo vzťahu k mimoriadnemu zníženiu trestu s ohľadom na dĺžku konania a čas,
ktorý uplynul od spáchania posudzovaného skutku.

Poukázal pritom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 22.11.2011, sp.zn. 5To/8/2011, citujúc
časť jeho odôvodnenia - „dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného
k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní výrazne a neprimerane
presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri
ukladaní trestu použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006 (§ 39 ods. 1 Tr. zák.) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom s obmedzením uvedeným v ustanovení § 40 ods. 4 Tr. zák. účinného do
1. januára 2006 (§ 39 ods. 3 Tr. zák).“ Aj z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že prax použitia ustanovení
o mimoriadnom znížení trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu je praxou ustálenou už dlhšie
obdobie. Je praxou, ktorú si vo všeobecnosti osvojil aj Okresný súd Prešov a vychádza z ustálenej

judikatúry nielen Najvyššieho súdu SR, ale aj nálezov Ústavného súdu, ako aj judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva. V prípade, ak trestné konanie trvá voči nemu približne 7 rokov a od spáchania
skutku samotného uplynulo približne 10 rokov je toho názoru, že uloženie trestu v zákonom stanovenej
trestnej sadzbe je v rozpore s účelom trestu, ako ho predpokladá § 34 Trestného zákona. Zdôraznil
pritom aj jednu zo základných zásad trestného konania ustanovenú v § 2 ods. 7 Trestného poriadku -

zásadu spravodlivosti a rýchlosti konania - „Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...“. Prieťahom spôsobeným v tomto
konanínebolopríčinoujehokonanieatedadošloporušeniuprávanaspravodlivýsúdnyproceschránený
článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého „každý má
právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.“ Práve mimoriadne zníženie trestu, aj podľa
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, slúži v takýchto prípadoch ako spôsob reparácie
porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedených dôvodovnavrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a upustil od uloženia súhrnného trestu, prípadne mu uložil
trest odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu za použitia ust. § 39 Trestného zákona.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V rámci svojej prieskumnej činnosti krajský súd zistil, že pred prvostupňovým súdom neboli vykonané
dôkazy súvisiace s výrokom o vine obžalovaného, pretože tento na hlavnom pojednávaní konanom na
okresnom súde dňa 14.2.2017 po poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku o

tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. Po tom, čo obžalovaný aj
kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/, e/, f/, g/, h/ Tr. poriadku,
okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvyplýva,žeprirozhodovaníodruhuavýmeretrestuprvostupňový
súd prihliadal na základné zásady ukladania trestov a kritéria uvedené v ustanovení § 34 ods. 1, 4
Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia súd zohľadňuje to, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd len čiastočne správne zistil existenciu

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

V súlade so zákonom priznal ako poľahčujúcu okolnosť upravenú v ustanovení § 36 písm. l/ Tr. zákona,
keďže obžalovaný vyhlásením o vine sa k spáchaniu trestného činu preukázateľne priznal.

Rovnako správne vyhodnotil zistené skutočnosti vo vzťahu k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m/ Tr. zak., ak neprihliadol na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, keďže má v odpise registra
trestov šesť záznamov, lebo pre ne platí fikcia neodsúdenia, resp. odsúdenie bolo zahladené a preto
mu nepriznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zak., no súčasne, keďže fikcia neodsúdenia,
či zahladenie odsúdenia neznamená, aby sa páchateľ (obžalovaný) týchto trestných činov nedopustil,

preto správne obžalovanému nepriznal ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. skutočnosť,
že viedol riadny život.

Súd prvého stupňa však pochybil, ak pri ukladaní trestu obžalovanému nepričítal ako priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov.

Súd prvého stupňa správne zistil, že v danom prípade sú splnené podmienky pre ukladanie súhrnného
trestu podľa § 42 ods.1 Tr. poriadku, keďže žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil (od 25.7.-25.9.
2007) skôr, ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 19.11.2013 pod sp. zn.
4T/63/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.6.2014 sp. zn. 2To/6/2014,

ktorým bol uznaný vinným pre zločin podvodu v štádiu pokusu formou spolupáchateľstva podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona, § 20 Trestného zákona k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, pre prečin
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
značky formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k 352 ods. 1 Trestného zákona a pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona k úhrnnému

trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov so zaradením do výkonu trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia a trest zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu 3 rokov.Aj napriek tomu, že túto okolnosť (spáchal viac trestných činov) súd prvého stupňa hodnotil, keď
argumentoval, že ju obžalovanému nepriznal, lebo táto mu už bola pričítaná pri použití ust. §§ 41 ods.
2, 42 ods. 1 Tr. zák., a jej aplikáciou bola obžalovanému sprísnená - zvýšená horná hranica trestnej

sadzby žalovaného trestného činu, tak asi nedopatrením si nevšimol, že obžalovanému ukladal trest za
zbiehajúcu sa trestnú činnosť, a to celkovo za štyri trestné činy.

Súdom prvého stupňa zjavne použitá zásada "ne bis in idem", (nie dvakrát v tej istej veci) vyjadrená
v ust. § 38 ods. 1 Tr. zák., by bola správne aplikovaná, len ak by súd ukladal trest celkovo len za dva

(a nie viac) trestné činy, no v danom prípade tomu tak zjavne nebolo, preto sa na uvedené pravidlo
nemalo prihliadať, lebo sa tým bezdôvodne nevyhodnotila celková mnohosť (početnosť) trestných
činov spáchaných obžalovaným pri ukladaní trestu za celkovú zbiehajúcu sa trestnú činnosť jedným
rozsudkom (pozri primerane R 1/2011).

Zákonu zodpovedajúce by bolo teda ustálenie rovnomerného pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich

okolností bez znižovania hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.,
ako tomu bolo v posudzovanom prípade.

V danom prípade mal teda súd prvého stupňa trest odňatia slobody po úprave zákonom ustanovenej
trestnej sadzby podľa § 277 ods. 3 Tr. zák. po aplikácii tzv. „asperačnej“ zásady pri ukladaní súhrnného

trestu podľa §§ 41 ods. 2, 42 ods. 1 Tr. zák. (zvýšení hornej hranice 10 rokov o jednu tretinu) ukladať
v rozmedzí od 4 rokov až do 13 rokov a 4 mesiace.

Krajský súd však toto pochybenie súdu prvého stupňa napraviť nemohol, lebo by to bolo v neprospech
obžalovaného a znamenalo by to porušenie zákazu - zmeny k horšiemu - podľa § 322 ods. 3 Tr. por.,

keďže prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal.

Z danej situácie, pri takto ustálenej trestnej sadzbe, pri zohľadnení trestno-právnej minulosti
obžalovaného, jeho podiele na celkovo spôsobenej škode, keďže mal umožniť ako člen organizovanej
skupiny ďalším členom neoprávnene uplatniť nadmerný odpočet DPH z celkovej sumy 175 696, 30 eur

až v sume 127 491,15 eur a hlavne vzhľadom na to, že mu trest bol ukladaný za zbiehajúcu sa trestnú
činnosť,zaštyritrestnéčinysapotomjavísúdomprvéhostupňauloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere
5 (päť) rokov skôr ako trest mierny.

Napokon správne prvostupňový súd rozhodol aj o zaradení obžalovaného do výkonu trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže tento ešte nebol
vo výkone trestu odňatia slobody v posledných desiatich rokoch.

Na záver nad rámec uvedeného v reakcii na odvolacie námietky obžalovaného krajský súd uvádza, že
tieto nie sú dôvodné.

K bagatelizovaniu podielu obžalovaného na spáchaní žalovanej trestnej činnosti, nakoľko mal byť v
kontakte len s jednou z osôb, či ním vystavených CMR dokladov išlo iba o niekoľko málo kusov, ktoré
potvrdzovali prepravu iba zanedbateľnej časti tovarov, ktoré mali byť fiktívne, čo by tiež mal byť jeden
z dôvodov pre ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby je potrebné opätovne zvýrazniť, že

tieto úvahy obžalovaného nie sú opodstatnené.

Pre hodnotenie intenzity porušenia záujmu vymedzeného v skutkovej podstate žalovaného trestného
činu, na ochrane ktorého má spoločnosť záujem a teda - závažnosti konania obžalovaného - v danom
prípade nie je tak rozhodujúci počet osôb, s ktorými bol obžalovaný osobne v kontakte, či množstvo

CMR dokladov ním vystavených, ale rozhodujúcou skutočnosťou podmieňujúcou rozsah jeho podielu na
žalovanej trestnej činnosti je jeho úmyslom zahrnuté podvodné konanie (ním vystavené CMR doklady na
fiktívnu prepravu - fiktívneho tovaru - pre obchodné spoločnosti G. I. a U. P.) smerujúce k neopravenému
uplatneniu vrátenia dane z pridanej hodnoty v sume 127 491,15 eur z celkovej sumy 175 696, 30 eur,
čím je aj vymedzená miera jeho zavinenia na celkovej škode, ktorú určite nie je možné považovať za

„zanedbateľnú“, ale práve naopak.

Rovnako suma 127 491,15 eur, o vyplatenie ktorej neoprávnene bol požiadaný daňový úrad, čo svojím
konaním umožnil aj obžalovaný, je síce stále „len“ sumou predstavujúcou „značnú škodu“, no súčasneje sumou, ktorá sa zjavne blíži k hranici škody v sume 133 000 eur, ktorá je podľa § 125 ods. 1 Tr.
zák. škodou „veľkého rozsahu“, ktorá je najvyššou hranicou škody posudzovanej pri trestnej činnosti,
ako následku konania páchateľa, rovnako ako pri hodnotení rozsahu činu páchateľa.

Napokon k tvrdeniu obžalovaného, že súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil zjavné prieťahy v konaní v
predmetnej trestnej veci, keďže trestné konanie (ku dňu vyhlásenia rozsudku) trvá voči nemu približne 7
rokov a od spáchania skutku samotného uplynulo už približne 10 rokov, čo znamená, že uloženie trestu
v zákonom stanovenej trestnej sadzbe je v rozpore s účelom trestu, ako ho predpokladá § 34 Tr. zák.,

a trest mal byť ukladaný pod dolnú hranicu trestnej sadzby je potrebné uviesť, že aj táto skutočnosť
naplnená nebola.

Ako aj sám obžalovaný argumentuje v odvolacích námietkach, je potrebné v tejto súvislosti skúmať -
pri hodnotení primeranosti dĺžky konania - obtiažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a
procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by výrazne a neprimerane presahovalo dĺžku

konania v porovnateľných veciach.

Z obsahu spisu plynie, že obžalovaný spolu s ostatnými členmi organizovanej skupiny sa mal trestnej
činnosti dopustiť 25.7.-25.9.2007, pričom uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
pod ČVS : PPZ - 15/ UBOK - ST - 2010 zo dňa 06.06.2011 pre žalovanú trestnú činnosť bolo

obžalovanému oznámené dňa 08.06.2011, a obžaloba zo dňa 12.09.2014 sp.zn. KV 28/2014/7700 bola
naňho podaná dňa 29.09.2014 prokurátorom Krajskej prokuratúry Prešov rovnako, ako na ostatných
celkovo deviatich členov organizovanej skupiny.

Zo skutkovej vety výroku označenej obžaloby a jej obsahu, včítane odsudzujúceho rozsudku, je zrejmé,

že v danom prípade ide z hľadiska zdokumentovania trestnej činnosti o zjavne vec obtiažnu, jednak
z pohľadu počtu osôb zapojených do podvodného konania, ale predovšetkým vzhľadom na vysoko
sofistikovaný spôsob deľby činností vedúcich k totožnému cieľu, kde na tejto činnosti, okrem osôb
obžalovaných sa spolupodieľali ešte aj minimálne dvaja občania maďarskej národnosti a ich činnosť
presahovala hranice našej republiky, ešte minimálne do troch susedných štátov - Maďarskej republiky,

Českej republiky a Poľskej republiky. Dôkazom dopĺňajúcim obtiažnosť veci je aj skutočnosť, že samotnú
obžalobu podanú pôvodne na všetkých deviatich členov organizovanej skupiny, včítane obž. Tomáša
Töröka tvorí 78 strán a súdny spis, včítane spisu vyšetrovacieho cca 8 500 strán.

Pokiaľ orgány činné v trestnom konaní pri tak zložitom dokazovaní po štyroch rokoch od spáchania

skutku máj až september roku 2007 vzniesli obvinenie napríklad obž. O. O. a cca po troch rokoch
(celkovo po siedmich od spáchania skutku) podali na všetkých deviatich členov skupiny obžalobu, takýto
postup určite nie je možné považovať za zjavne sa vymykajúci svojou dĺžkou (vyšetrovania) rovnako
porovnateľne veciam obtiažnym, ktorý by sa dal považovať za zjavné, nedôvodné a neprimerané
prieťahy v konaní.

Rovnako ani postupu súdu prvého stupňa vo vzťahu k obž. O. O. nie je čo vytknúť, práve naopak, keď
práve v snahe konanie voči menovanému urýchliť - keďže pri takom počte obžalovaných osôb je veľmi
obtiažne zabezpečiť ich prítomnosť v potrebnom počte pre dokazovanie pred súdom - dňa 10.3.2016
rozhodol, okrem iného, o vylúčení z spoločného konania, aj konanie voči obž. O. O. na samostatné

konanie a následne dňa 14.02.2017 vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok.

Z pohľadu doposiaľ uvedeného takto ustálené okolnosti a ich závažnosť, v danom prípade určite nie je
možné hodnotiť ako okolnosti mimoriadneho významu, s prihliadnutím na ktoré by mal súd trest ukladať
na pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Práve naopak, ako už bolo konštatované uložený trest aj vzhľadom na to, že aj keď obžalovaný vedel,
že sa voči nemu vedie trestné stíhanie za tak závažnú trestnú činnosť, sa opäť úmyselne dopustil
podvodného konania, a nie len toho, pre ktoré bol odsúdený (rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa
19.11.2013 pod sp. zn. 4T/63/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.6.2014

sp. zn. 2To/6/2014) je možné považovať, ako už bolo hodnotené, skôr za mierny, inak povedané pri tak
určenejvýmeretrestuodňatiaslobody,bolaskutočneajprimeranezohľadnenádobaodkedyobžalovaný
skutok spáchal až do jeho odsúdenia.Vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil chyby ani v konaní, ktoré napadnutému výroku rozsudku
predchádzalo, o odvolaní obžalovaného rozhodol tak, že ho podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.