Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116205984
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116205984.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

P. M., O.. XX.X.XXXX, Z. V. Y. Č.. XXX, Š. D. F., právne zastúpený: JUDr. Michalom Krnáčom, IČO: 37
904 779, advokátom so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, proti žalovaným v rade 1/.: C. L. M., O..
XX.XX.XXXX, Z. V. P. XXX, Š. D. F. X. E. X/ U. M., E.. I., O.. XX.X.XXXX, Z. V. P. XXX, obaja právne
zastúpení: JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Treskoňová
č. 816/1, 014 01 Bytča, o zaplatenie 26.555,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.3.2016 sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy 26.555,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne z uvedenej sumy od 15.4.2006
až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14.10.2005 sa
žalobca ako veriteľ zaviazal prenechať finančné prostriedky v sume 800.000,- Sk (26.555,14 Eur)
žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorý sa zaviazali uvedené finančné prostriedky vrátiť žalobcovi do 14.4.2006.

Nakoľko žalovaní žiadnu zo splátok neuhradili, eviduje voči nim žalobca pohľadávku v uvedenej výške.
V zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka si zároveň žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania odo dňa 15.4.2006 do zaplatenia, t.j. od dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky v
zmysle zmluvy o pôžičke. Okrem toho žalobca žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by
žalovaných zaviazal sa zdržať vykonávania právnych úkonov týkajúcich sa prevodov vlastníckeho alebo
užívacieho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na G. Č.. XXX P. M. Ú. P.. H. D. Z., Ž. Okresný F.Ú. Ž.
E. F..K.. XXC/XXX/XXXX-XXX K. Y. XX.X.XXXX X. F. F. E. Krajského F. Ž. F..K.. XCo/XXX/XXXX K. Y.

XX.XX.XXXX H., Ž. K. D. P. U. Ž. R. Ž.U. H. Y. XX.XX.XXXX L.e neplatná v časti dohodnutých úrokov
uvedených v článku II. zmluvy o pôžičke a zmluvnej pokuty uvedenej v článku IV. Zmluvy o pôžičke.
Zároveň súd určil, že zmluva o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom práva zo dňa 14.10.2005
uzavretá medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako aj kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom
a spoločnosťou Reality Rent, s.r.o. je absolútne neplatným právnym úkonom, a žalovaní v rade 1/ a
2/ tak sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na LV č. 350 v katastrálnom území
Predmier.

3.Súdsanajprvzaoberalnávrhomnanariadenieneodkladného(vdanomčasepredbežného)opatrenia,
ktoré uznesenie sp.zn. XXC/XX/XXXX K. Y. XX.X.XXXX X. F. F. H. Krajského F. X. Ž. F..K.. XCo/XXX/
XXXX K..4. Dňa 21.3.2017 doručil súdu vyjadrenie právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ (č.l. 105), v ktorom
žalovaní konštatovali, že dlh voči žalobcovi titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 14.10.2005 neuznávajú

a zároveň vzniesli námietku premlčania v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Žalovaní v rade 1/ a
2/ uviedli, že žalobca mohol svoje právo vykonať prvýkrát 15.4.2006 a premlčacia doba uplynula dňa
15.4.2009, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 OZ. Z opatrnosti však uviedli,
že žalovaní dlh žalobcovi uhradili nasledovne: dňa 7.11.2005 v sume 32.000,- Sk (1.062,20 Eur), dňa
1.2.2006 v sume 32.000,- Sk (1.062,20 Eur), dňa 2.2.2006 v sume 64.000,- Sk (2.124,41 Eur). Žalovaní

v danom čase nedisponovali potrebnými finančnými prostriedkami, a tak sa so žalobcom dohodli na
odpracovaní zostatku pohľadávky na stavbe rodinného domu žalobcu v obci Divinka. Žalovaný v rade
1/ spolu so synom Pavlom vykonal pre žalobcu nasledovné práce: omietky hrubé, omietky pucované,
potery, omietky hrubé a pucované v garáži, dvojitý komín, špalety izby a kuchyňa, zamurovanie a sieťka
geberit, murovka v kúpeľni a špalety v pivnici. Práce žalovaného v rade 1/ so synom boli vykonané v
sume115.800,-Sk,okremtohožalovanývrade1/vykonalsU.P.H.Ž.P.X.E.XXXB.X.Č.XX.XXX,-Sk.

5. Dňa 18.4.2017 doručil žalobca vyjadrenie k vyjadreniam žalovaných (č.l. 113), v ktorom uviedol, že
tri vykonané vklady v rokoch 2005 a 2006 zo strany žalovaných vo výške 4.248,80 Eur boli úhrady
úrokov v zmysle čl. II. Zmluvy o pôžičke, v ktorej sa účastníci konania ako zmluvné strany dohodli na
postupnom splácaní pôžičky. V konaní sp.zn. 13C/124/2012-224 však bolo určené, že zmluva o pôžičke

je v tejto časti neplatná, t.j. v časti zmluvných úrokov. Žalobca sa ďalej vyjadril k prácam vykonaným
žalovaným v rade 1/ a jeho synov na stavbe žalobcu, pričom priznal, že práce ktoré vykonali boli najviac
v sume 50.000,- Sk (1.659,70 Eur), a túto sumu mu je žalobca ochotný započítať. K vznesenej námietke
premlčania žalobca uviedol, že v rozhodnom čase bol v dobrej viere, e daný zabezpečovací právny
úkon je platný, a preto má aj platne a účinne zabezpečenú svoju pohľadávku voči žalovaným. Až v

roku 2015 sa žalobca dozvedel o opaku, keď okresný súd rozsudkom v konaní sp.zn. 13C/124/2012
v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu konštatoval, že Zmluva o zabezpečení je neplatná. Preto sa
žalobca ocitol v právnej neistote ohľadom možnosti splatenia pôžičky zo strany žalovaných. V tomto
smere poukázal aj na to, že by bol premlčaný aj nárok žalovaných na vrátenie sumy 4.248,80 Eur titulom
úhrady dohodnutých úrokov. Na základe uvedeného žiadal žalobca žalobe vyhovieť.

6. Následne dňa 3.5.2017 doručil žalobca doplnenie vyjadrenia k vyjadreniam žalovaných (č.l. 117), v
ktorom poukázal na to, že zo strany žalovaných nikdy nedošlo k popretiu pohľadávky žalobcu titulom
zmluvy o pôžičke, a to ani v konaní vedenom pod sp.zn. 13C/124/2012 ani v tomto konaní. Naopak,
žalobca má za to, že vyjadrenia žalovaných možno v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho

zákonníka možno považovať za uznanie ich dlhu voči dlžníkovi, a preto pohľadávka žalobcu nie je
premlčaná. Zároveň uviedol, že pokiaľ by súd uznal námietku premlčania zo strany žalovaných, umožnil
byžalovanýmuplatniťprávo,výkonktoréhobybolcelkomjednoznačnevrozporesdobrýmimravmi,ato
v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše k žalobcom uhradeným úrokom vo výške 4.248,80
Eur titulom zmluvy o pôžičke uviedol, že okresný súd v konaní 13C/124/2012 spolu s rozsudkom

krajského súdu konštatoval, že žalobca bol oprávnený požadovať od žalovaných úroky v primeranej
výške, t.j. cca 6,11 % ročne, a tak by hodnota úrokov predstavoval sumu 48.880,- Sk ročne. Preto
uvedená suma uhradených úrokov nepredstavuje v tomto prípade bezdôvodné obohatenie žalobcu.

7. Dňa 17.7.2017 doručili žalovaní v rade 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie

k vyjadreniam žalobcu (č.l. 119), v ktorom opätovne vzniesli námietku premlčania žalovaného nároku a
poukázalinafakt,žeZmluvaozabezpečeníjeabsolútneneplatnávzmyslevyššieuvedenýchrozhodnutí
súdov prvého a druhého stupňa, a tak na ňu nemožno prihliadať, pretože na takýto právny úkon sa hľadí
akoby neexistoval. K žalobcom uvedenému tvrdeniu, že žalovaní v podstate uznali dlh voči žalobcovi
iba konštatoval, že žalovaní svoj záväzok neuznali v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta v písomnej forme

a to ani do dôvodu ani do výšky.

8. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 17.10.2018, na ktorom vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti strán sporu, iba za účasti ich právnych zástupcov. Právna zástupkyňa žalobcu na
pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a k námietke premlčania vznesenej žalovanými uviedla, že

takýto postup by bol v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 CSP, ako aj s ust. § 3 ods. 1 OZ, teda v
rozporesdobrýmimravmi,nakoľkovýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčiansko-právnychvzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Uplatnenie námietky premlčania by v tomto prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi,nakoľko námietka premlčania je prejavom zneužitia práva neprimeranej tvrdosti alebo šikanovania na
úkon druhého účastníka právneho vzťahu, a to najmä s poukazom, že žalobca uplynutie premlčacej
doby v tomto prípade nezavinil. Ďalej uvádzame, že do úvahy v tomto prípade prichádza náhrada

škody, nakoľko plynutie premlčacej doby by tu začalo až od právoplatnosti rozhodnutia Okresného
súdu Žilina 13C/124/2012, lebo do tohto času bol nárok žalobcu uspokojený tým, že uplatnil svoje
zabezpečovacie právo, ktoré mal dojednané a až v dôsledku určenia neplatnosti časti zmluvy, ktorá sa
týkala zabezpečovacieho práva vznikla teda žalobcovi škoda. Právny zástupca žalovaných v rade 1/ a
2/ na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach a k tvrdeniu žalobcu a k poukazovaniu

na § 3 OZ o výkone práva a povinnosti v súlade s dobrými mravmi poukázal na rozsudok NS SR
sp.zn. 1 Cdo/148/2004. Zároveň opätovne vzniesol námietku premlčania, nakoľko žalobca si v zákonnej
lehote neuplatnil na súde pohľadávku. Ďalej konštatoval, že nikdy zo strany žalovaných nebol záväzok
uznaný vo forme, ktorú prikazuj § 558 OZ, teda len v písomnej forme, a preto žalobu žiadal zamietnuť.
Právna zástupkyňa žalobcu v reakcii na prednes právneho zástupcu žalovaných poukázala na osobitné
podmienky tohto prípadu, že vzhľadom na stav, aký bol v čase, kedy by ešte odo dňa vzniku záväzku,

teda v tej predpokladanej premlčacej dobe mohol žalobca uplatniť svoj nárok na súde, to nebolo možné
z toho dôvodu, že v tomto čase bol jeho nárok uspokojený tým, že uplatnil zabezpečovacie právo,
ktoré mal dohodnuté so žalovanými v pôvodnej zmluve. Zároveň uviedla, že konštantná judikatúra
uvádza, že námietka premlčania zásadne neodporuje dobrým mravom, môžu však nastať situácie,
ktorých uplatnenie námietky premlčania je výrazom zneužitia na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie

premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia
premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom, pričom poukázala na rozhodnutie NS ČR 33
Odo/477/2001. V tomto prípade teda, rozhodne žalobca uplynutie premlčacej doby nezavinil a ani jeho
plynutie nemohlo nijako ovplyvniť práve v dôsledku toho, že jeho nárok bol pôvodne zabezpečený
zabezpečovacím právom, z ktorého svoj nárok uspokojil a až v dôsledku následných udalostí, teda

rozhodnutia Okresného súdu Žilina došlo k obnoveniu jeho nároku. Súd následne na pojednávaní
vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil bol
nižšie citovaných zákonných ustanovení:

9. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke

prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa § 658 ods.1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

11. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

12. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote

poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

12. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na

námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14.Podľaust.§100ods.2OZpremlčujúsavšetkymajetkovéprávasvýnimkouvlastníckehopráva.Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

15. Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.16. Podľa ust. § 110 ods. 1 druhá veta OZ ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje
sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie,
plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

17. Súd sa prednostne zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanými a následne vyhodnotil
právnu argumentáciu strán sporu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na základe zmluvy o pôžičke
zo dňa 14.10.2005 došlo medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/ a 2/ k vzniku záväzkovo-právneho
vzťahu titulom zmluvy o pôžičke. Medzi stranami nebola sporná existencia zmluvy o pôžičke, jej predmet

(pôžička vo výške 800.000,- Sk) ani dátum splatnosti zmluvy dňa 14.4.2016. Zo strany žalobcu nebol
predložený ním označený listinný dôkaz - samotná zmluva o pôžičke. V tomto smere však zmluva o
pôžičke a jej obsah boli medzi stranami nesporné, a tak súd uvedenú skutočnosť v zmysle § 186 ods.
2 CSP nedokazoval.

18. Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania sa žalobca v rámci popretí skutkových tvrdení

protistrany vyjadril tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/ v predchádzajúcom konaní vo svojich tvrdeniach
uviedli, že žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky nevrátili, čo žalobca považuje za uznanie dlhu voči
žalobcovi v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Tvrdenia žalobcu, že žalovaní v
predchádzajúcom konaní v podstate uznali svoj dlh voči žalobcovi, a tak sa naň vzťahuje v zmysle § 110
OZ 10-ročná premlčacia lehota neobstojí, a to preto, že na platné uznanie dlhu podľa § 558 OZ je okrem

všeobecných náležitostí potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou,
vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod vzniku dlhu a jeho výšku, teda uznal dlh čo do
dôvodu a výšky. Až splnením týchto predpokladov dochádza k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky
trvania dlhu a jednak sú s ním spojené i právne účinky pretrhnutia premlčacej doby v zmysle § 110 ods.
1 druhej vety OZ. Na kvalifikované uznanie dlhu nie je potrebný prísľub zaplatenia dlhu, avšak v súdnom

konaní je potrebné preukázať existenciu a výšku dlhu. Z uvedeného je zrejmé, že pre platné uznanie
dlhu zákon vyžaduje jeho písomné uznanie, čo do dôvodu a výšky. V danom prípade tak žalovaní v rade
1/ a 2/ neučinili, a tak nemožno vychádzať v konaní z toho, že žalovaní svoj dlh voči žalobcovi platne
uznali. Z uvedeného je tak jednoznačne zrejmé, že z týchto dôvodov nie je možné vychádzať z 10-ročnej
premlčacej lehoty ustanovenej v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. Ďalšou skutočnosťou podstatnou pre vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania je tvrdenie
žalobcu, že v prípade, ak by súd na námietku premlčania prihliadol, umožnil by žalovaným uplatniť
právo, výkon ktorého by bol celkom jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, a to s poukazom na
§ 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Okrem toho poukázal na to, že žalobca v dobrej viere mal za to,

že zmluva o zabezpečení je platná a o jej neplatnosti sa dozvedel až v roku 2015 po rozhodnutí
súdu. Na odôvodnenie svojich záverov poukázal na na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 33 Odo/477/2001,
z ktorého vyplýva, že v tomto prípade rozhodne žalobca uplynutie premlčacej doby nezavinil a ani
jeho plynutie nemohol nijako ovplyvniť práve v dôsledku toho, že jeho nárok bol pôvodne zabezpečený
zabezpečovacím právom, z ktorého svoj nárok uspokojil a až v dôsledku následných udalostí, teda

rozhodnutia Okresného súdu Žilina v konaní sp.zn. 13C/124/2012 došlo k obnoveniu jeho nároku.
Uvedenú argumentáciu žalobcu súd vyhodnotil tak, že v zmysle rozhodnutia okresného súdu v spojení
s krajským súdom vo vyššie uvedenom konaní bolo určené, že zmluva o zabezpečení je absolútne
neplatným právnym úkonom, t.j. hľadí sa naň akoby neexistoval, je právne neúčinný a uvedené má
účinky od počiatku, t.j. ex tunc, voči každému. Takýto právny úkon nemá následky zamýšľané účastníkmi

právneho úkonu bez ohľadu na to, ktorý z nich neplatnosť spôsobil a či niektorý z nich konal v dobrej
viere. Absolútna neplatnosť právneho úkonu ako dôsledok skutočnosti, že právny úkon je v rozpore so
zákonom, nemôže byť odvrátená ani za použitia § 3 ods. 1 OZ. Osud absolútne neplatného právneho
úkonu, sleduje aj právny úkon s akcesorickou povahou. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp.
musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu

prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj pre tých,
ktorí neplatnosť sami nespôsobili ani ju nezavinili. Vo vzťahu k žalobcom rozoberanému rozhodnutiu
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Cdo/477/2001 súd konštatuje, že na situáciu v danej veci
nemožno aplikovať dôvody českého najvyššieho súdu v tamojšom konaní a to z dôvodu, že predmetné
rozhodnutie sa vzťahuje na odlišné skutkové okolnosti prípadu a predmet sporu (náhrada škody).

Pri vyhodnocovaní vznesenej námietky premlčania súd vychádzal z právneho názoru vyplývajúceho
z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo/539/20008, podľa ktorého výkon práva namietať
premlčanie uplatneného nároku môže byť považovaný v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 OZ, len
ak bol prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutievlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho
by bolo bez významu. Jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade,
avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor

druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. Tieto okolnosti by pritom museli byť
naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej
istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania. Nakoľko súd v danom prípade nevzhliadol
také okolnosti, ktoré by mali za následok zneužitie práva žalovanými na úkor žalobcu. V tomto smere
súd poukazuje práve na konanie žalobcu, ktorý v zmluve o pôžičke žiadal od žalovaných neprimerane

vysoké úroky (mesačne vo výške 32.000,- Sk) a pôžičku zabezpečil inštitútom, ktorý súd vyhlásil za
absolútne neplatný právny úkon. V celom kontexte sporu súd nevzhliadol také konanie žalovaných, ktoré
by sledovalo zneužitie práva, ktoré by malo za následok taký významný zásah do princípu právnej istoty,
akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania.

20. Súd s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu konštatuje, že nárok zo zmluvy o pôžičke zo dňa

14.10.2005 bol splatný dňa 14.4.2006. Žalobca ho mohol voči žalovaným prvýkrát uplatniť na súde
15.4.2006, teda uplynutím všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby došlo k premlčaniu nároku žalobcu
dňa 15.04.2009. Žalobu žalobca podľa až v roku 2016. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/148/2004, v zmysle ktorého dôvodné vznesenie námietky premlčania
v občianskom súdnom konaní (§ 100 ods. 1 OZ) nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s

dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Na plynutie premlčacej lehoty nemalo vplyv to, že súd určil,
že zmluva o zabezpečení je absolútne neplatná, pretože na túto skutočnosť súd prihliada z úradnej
povinnosti a absolútna neplatnosť právneho úkonu má účinky od začiatku, čiže ako keby takýto právny
úkon nebol vznikol. Preto súd nemôže prihliadať na to, že žalobca sa o absolútnej neplatnosti zmluvy o
zabezpečení svojho záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke dozvedel až na základe rozhodnutia

súdu v roku 2015. Plynutie premlčacej doby tak nenastalo až okamihom rozhodnutia súdu o vyslovení
absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečení, ale splatnosťou pohľadávky v zmysle zmluvy o pôžičke, t.j.
dňa 15.4.2006. Absolútna neplatnosť právneho úkonu je objektívnou právnou skutočnosťou, preto súd
na základe vyššie uvedených skutočností žalobu považuje za nedôvodnú, nakoľko žalobcom uplatnený
nárok je premlčaný, a tak žalobu zamietol.

21. K tvrdeniu žalobcu po predbežnom právnom posúdení zo strany súdu, že v danom prípade je
možné posúdiť žalobný nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody, kde by vlastne premlčacia doba
začala plynúť najskôr odo dňa 21.01. 2015, kedy bol vynesený rozsudok OS Žilina 13C/124/2012, súd
poznamenáva, že zmena právnej argumentácie je v danom prípade účelová a vyvolaná predbežným

právnymposúdením,zktoréhovyplynulneúspechžalobcuvspore.Súdzdôrazňuje,žesamotnýžalobca
svoj žalobný nárok uplatnil titulom zmluvy o pôžičke, nie titulom nárokov na náhradu škody a v tomto
smere bolo v konaní vykonané aj dokazovanie. Žalobca v priebehu konania nenavrhol zmenu žaloby v
zmysle § 139 a nasledovne CSP. Navyše, žalobca iba hypoteticky pod vplyvom bezúspešnosti žaloby vo
svojich vyjadreniach uvažoval nad uplatnením nároku voči žalovaným titulom náhrady škody. Nakoľko

v konaní takýto návrh neuplatnil, súd vychádzal zo znenia a odôvodnenia žaloby, pričom ju posúdil tak,
ako je uvedené vyššie (žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalobného nároku).

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobu zamietol, úspešnou stranou sporu

boli žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorým súd priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.