Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206652
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206652.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci osoby povinnej platiť výživné
(navrhovateľa): F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX W. I., zastúpenej JUDr. Evou
Kukuricášovou, advokátkou, so sídlom U. X, XXX XX W. I., proti osobe oprávnenej z vyživovacej
povinnosti (odporkyni): N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/XX, C., XXX XX W. I., o zníženie výživného

na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 20Pc/17/2017-28 zo dňa 03.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Pc/17/2017-28 zo dňa 03. 11. 2017 p
o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh osoby povinnej platiť výživné (navrhovateľa),

doručený súdu dňa 28.09.2017, ktorým sa domáhal zníženia výživného na plnoletú dcéru
na minimálnu výšku výživného (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu (výrok II.).
2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval
ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine (ďalej
len „Zákon o rodine“) a dospel k záveru, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by

odôvodňovala zníženie výživného na jeho minimálnu úroveň. Súčasne uviedol, že výživné na úrovni
minimálnehovýživnéhoplatiarodičiaajvprípadoch,keďnemajúžiadnypríjem,dokoncasúbezdomova.
Naposledy bolo o výživnom na osobu oprávnenú z vyživovacej povinnosti
(ďalej aj dcéra) rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 9P/46/2015 zo dňa
18.09.2015, kedy bol povinný z vyživovacej povinnosti nezamestnaný. Od posledného rozhodovania
o výživnom nastala zmena pomerov v tom, že povinný z vyživovacej povinnosti má pravidelný príjem
v podobe čiastočného invalidného dôchodku a zvýšili sa aj odôvodnené potreby na strane osoby

oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Povinný z vyživovacej povinnosti v tomto konaní s výnimkou svojho
príjmu neuvádzal žiadne nové skutočnosti než tie, ktorými odôvodňoval svoj návrh zníženie výživného
už v roku 2015 (je polovičný invalidný dôchodca; má maloleté dieťa vo veku dvoch rokov; manželka
je na rodičovskej dovolenke; jeho výdaje na lieky sú asi 30,00 Eur mesačne; predpísanú kúpeľnú
liečbu musel už dvakrát odrieknuť z dôvodu nedostatku financií; zo zdravotných dôvodov musí nosiť
ortopedickú obuv, ktorá je finančne náročná, rovnako aj jeho syn; s dcérou sa nestýka, nemá o nej

žiadne informácie). Od času posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov na strane
povinného platiť výživné v tom, že mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 241,10 Eur
mesačne (predtým nemal žiaden príjem). Jeho manželke N. D., nar. XX.XX.XXXX poklesol príjem oprotipredchádzajúcemu obdobiu o 186,80 Eur, keďže predtým poberala materské vo výške 400,00 Eur a
v súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 Eur. Oprávnená z vyživovacej povinnosti
trpí detskou mozgovou obrnou a v čase posledného rozhodovania o výživnom už navštevovala Strednú

internátnu školu v Bratislave pre zdravotne postihnutých. V čase rozhodovania
okresného súdu bola osoba oprávnená výživou v maturitnom ročníku. V tejto súvislosti prvoinštančný
súd konštatoval zvýšené výdavky so stužkovou a prípravou na vyšší stupeň vzdelávania, o ktoré má
oprávnená z vyživovacej povinnosti záujem. Okrem toho, vzhľadom na zdravotný stav oprávnenej z
vyživovacej povinnosti dochádza k zvýšenému opotrebeniu obuvi, ktorú si nemôže obmieňať tak, ako

by bolo potrebné, nakoľko príspevok na kompenzáciu vo výške 18,39 Eur je nepostačujúci. K hlavnému
argumentu navrhovateľa, ktorý svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval najmä tým, že dcéra
začala poberať invalidný dôchodok, súd uviedol, že sa nejedná o novú skutočnosť. Invalidný dôchodok
jej bol totiž priznaný už 13.07.2015 a bol zohľadnený už pri rozhodovaní o výživnom v
konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 9P/46/2015. Okresný súd pri svojom
rozhodovaní tiež prihliadol aj na osobou povinnou vyčíslené mesačné výdavky, ktoré spolu presahujú

sumu 790,00 Eur. K tomu konštatoval, že objektívne nie je možné, aby vyčíslené výdavky dokázal
povinný z vyživovacej povinnosti pokryť z príjmov, ktoré deklaroval v konaní. V nadväznosti na túto
skutočnosť konajúci súd zdôraznil, že každé jeho dieťa má nárok na rovnakú životnú úroveň ako
ich otec, ktorý si dokáže zabezpečiť dostačujúci príjem na to, aby uhrádzal nielen svoje nevyhnutné
mesačné výdavky (bývanie, energie, základné hygienické potreby a strava), ale aj výdavky, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť - poistenie, tretí pilier a podobne. S konštatovaním, že výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodiča súd prvej inštancie poukázal na tzv. valorizačnú klauzulu (§ 78 ods. 3
Zákona o rodine), ktorú bol povinný v prípade rozhodovania o zmene pomerov zohľadniť. Už samotný
vývoj životných nákladov ako objektívna skutočnosť by sama osebe odôvodnila zvýšenie výživného.
Vzhľadom nauvedenédospelsúdprvejinštanciedospelkzáveru,ževýživnévovýške70,00Eur

mesačne je adekvátne a absolútne odôvodnené potrebám osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti
a zodpovedá aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného platiť výživné. Naopak,
zníženie výživného by bolo v rozpore s primeraným vyjadrením proporcionality možností a schopností
otca a potrieb dieťaťa a preto súd návrh na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
3. Rozhodnutie trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 52 CMP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný platiť výživné, ktorý sa
domáhal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prerokovanie
a rozhodnutie.
5. Odvolateľ namietal že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne

posúdil, čo následne viedlo k jeho nesprávnemu rozhodnutiu. Povinný platiť výživne uviedol, že má
príjmy na úrovni, ktoré deklaroval v súdnom konaní. Je osobou zdravotne ťažko postihnutou (poukázal
na potvrdenie z 28.11.2017 vydané Univerzitnou nemocnicou Martin - Rádioterapeutickou ambulanciou
II.). Je teda zrejmé, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje zamestnať sa a zvýšiť si príjem. Opakovane
si podával žiadosti o prijatie do zamestnania, ale pre zdravotný stav ho neprijali. V čase konania

pred súdom prvej inštancie bolo odvolateľovi diagnostikované závažné onkologické ochorenie, ktoré si
vyžaduje opakované procedúry, resp. hospitalizáciu v nemocnici, (ochorenie však neuviedol z dôvodu
obavyzponižovaniaavýsmechuzostranyosobyoprávnenejvýživouajejstarejmatky).Vtejtosúvislosti
sa povinnému platiť výživné niekoľkonásobne zvýšili aj finančné nároky na liečbu. Zo súčasného
manželstva má maloleté dieťa (M. D.), jeho manželka je na rodičovskej dovolenke a nemá možnosť

zamestnať sa a tým zvýšiť príjem do rodiny. Odvolateľ tiež zdôraznil, že osoba oprávnená
výživou - dcéra z prvého manželstva má príjmy z čiastočného invalidného dôchodku a zároveň poberá
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Podľa vedomosti povinného z vyživovacej povinnosti
má dcéra ubytovanie a stravu v školskom zariadení bezplatne. Oprávnená z vyživovacej povinnosti sa
nijakým spôsobom nesnaží zvýšiť svoje príjmy, napr. brigádami, nezaujíma sa o neho, nenavštevuje ho.

Odvolateľ ďalej namietal, že súd sa v tomto konaní uspokojil len s tvrdením oprávnenej, že výživné jej
platí aj matka, no nijako si nepreveril výšku plateného výživného a pravdivosť týchto jej tvrdení. Výživné
platí navrhovateľ aj na druhú dcéru M. D., nar. XX.XX.XXXX vo výške 70,00 Eur mesačne. V súčasnej
dobe prebieha na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 21Pc/22/2017 konanie o
návrhu otca na zníženie výživného aj voči dcére M.. Všetky uvedené skutočnosti podľa názoru

odvolateľa odôvodňujúce zníženie výživného však súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nezohľadnil
a obmedzil sa len na tvrdenia uvádzané účastníkmi v konaní, no nevykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu.6. Osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila so
znížením výživného.
7. Uviedla, že navrhovateľ sa síce odvolával, že je ťažko zdravotne postihnutý (čo sa mu stalo len

nedávno), ale ona je ťažko zdravotne postihnutá od narodenia, keď prekonala mozgovú obrnu. Má
zníženú pohyblivosť rúk, problémy s motorikou rúk a niektoré činnosti ani nevie vykonať. Trpí tiež
bolesťami chrbta a nôh, má problémy s chôdzou a stabilitou pri chôdzi a státí, ako aj problémy
s celkovou motorikou tela i rukami. Momentálne sa osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti učí na
škole pre deti so zdravotným postihnutím. Cez týždeň býva u svojej mamy v H. a na víkendy

sa vracia domov do W. I.. Mama platí za ňu nájom a stravu a všetko čo potrebuje do školy. Aby sa
mohla niekde zamestnať, potrebuje vyštudovať školu, preto chce ísť aj na vysokú školu. Zdravotný stav
jej totiž nedovoľuje manuálne pracovať. Ďalej uviedla, že bola na dvoch operáciách nôh, pričom druhú
absolvovala minulý rok a tretia operácia ju čaká v lete. Od narodenia má vyššie finančné náklady ako
zdravý človek. Zdôraznila, že otec sa o ňu od narodenia nezaujíma. Okrem výživného dcéra od neho
nikdy nič nedostala. Snaha navrhovateľa smeruje k tomu, aby neplatil dcére žiadne výživné, alebo aby

jej platil minimálne výživné.

8. Osoba povinná platiť výživné v odvolacej replike uviedla, že trvá na dôvodoch uvedených v podanom
odvolaní.

9. Osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti v odvolacej duplike zotrvala na svojom vyjadrení a
poukázala sa na dôvody v ňom uvedené. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa §

65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania
(postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) v
spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok okresného súdu v zamietajúcom výroku (výrok I.) ako aj v závislom
vo výroku o trovách konania (výrok II.) v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov

sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

12.Nadoplneniepovažovalodvolacísúdzanevyhnutnéreagovaťnaodvolacienámietkyosobypovinnej
platiť výživné formulované v opravnom prostriedku.

13. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V zmysle ods. 2 citovaného
zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má

prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
(§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

14. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine).16. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh (§ 155 CMP). Rozsudok vo
veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery (§ 157 CMP).

17. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa
okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti
príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú
nasledujúce dôvody: zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod
medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania,

dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, či napr. odpadnutie zákonnej
podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť.

18. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za
ktorých bolo doteraz výživné určené, čo sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R

3/1967).

19. Súd tak na strane oprávneného posudzuje relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba
rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci
plnenia vyživovacej povinnosti. Aplikačná prax vymedzila tieto odôvodnené potreby z hľadiska plnenia

vyživovacej povinnosti ako náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako
aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
Odôvodnené potreby oprávneného je nevyhnutné individualizovať z hľadiska konkrétnych potrieb, ktoré
sú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania
a podobne. Budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodné. Ďalej sú odôvodnené potreby

ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením
rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa
súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane povinného
sa preskúmavajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery. Zjednodušene povedané faktické príjmy a
výdavky povinného.

20. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa k
plnoletému dieťaťu (dcére N. D., nar. XX.XX.XXXX) upravená rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 9P/46/2015-34 zo dňa 18.09.2015, právoplatným dňa 01.10.2015, na základe ktorého
bol otec ako osoba povinná platiť výživné zaviazaný prispievať na výživu dcéry - osoby oprávnenej z

vyživovacej povinnosti sumou 70,00 Eur mesačne počnúc od 20.05.2015 k rukám oprávnenej. Tím sa
zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9P/76/2013-37 zo dňa 06.11.2013. Dôvodom
tejto zmeny bola nezamestnanosť osoby povinnej platiť výživné; osoba oprávnená výživou bola v
tom čase už študentkou strednej školy. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne
konštatoval, že dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v tomto konaní, sú totožné s dôvodmi, o ktorých súd

konalužvčasepredchádzajúcehorozhodovaniaojehonávrhu nazníženievýživnéhonadcéruN..
Hlavným dôvodom, pre ktorý vtedy došlo k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti, bola zásadná zmena
na strane osoby povinnej platiť výživné (otca). Už v čase tohto konania otec disponoval informáciou,
že namiesto poskytovaných nemocenských dávok bude osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti
priznaný invalidný dôchodok (malo byť o ňom rozhodnuté). Keďže plnoletá dcéra N. je naďalej odkázaná

na výživu, (sústavne sa pripravuje na ďalšie povolanie), ktorá skutočnosť nebola v konaní spornou, súd
prvej inštancie v prejednávanej veci postupoval správne, keď sa zameral na skúmanie,
či od poslednej úpravy výživného navrhovateľa k plnoletej dcére došlo k takým zásadným zmenám
pomerov, či už na strane povinného rodiča alebo oprávneného dieťaťa, ktoré by odôvodňovali znížiť
doposiaľ určené výživné na sumu navrhovanú povinným platiť výživné (sumu minimálneho výživného).

Okresný súd správne uzavrel, že na strane osoby povinnej platiť výživné došlo k zmene tým, že táto
má stály príjem v podobe čiastočného invalidného dôchodku vo výške 241,10 Eur mesačne, čím je
de facto kompenzovaný znížený príjem na strane jeho manželky a preto v konečnom dôsledku možno
konštatovať, že v oblasti príjmov sa jeho situácia nezmenila. Pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti
otca k maloletému synovi M. D., nar. XX.XX.XXXX, už bolo zohľadnené pri poslednej

úprave výživného a nemôže ísť na ťarchu otcovho staršieho dieťaťa (plnoletej dcéry N.). Neadekvátnym
je postoj otca, ktorý len základné mesačné výdavky na maloletého syna M. vyčíslil na sumu
105,00 Eur (plienky 40,00 Eur, Nutrilon 65,00 Eur), teda sumou vyššou, ako je výživné v sume 70,00
Eur naposledy určené na plnoletú dcéru N., ktorá je osoba ťažko zdravotne postihnutá, v dôsledku čohosú objektívne jej výdavky na výživu zvýšené. Tak z objektívneho dôvodu rastu životných nákladov, ako
aj zo subjektívnych, individuálnych dôvodov - osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, (t.č. je dcéra N.
plnoletá, a teda má už aktuálne zvýšené výdavky dospelého človeka, ktoré v konaní aj konkretizovala),

pri absencii zásadnej zmeny pomerov na strane osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, aj podľa
názoruodvolaciehosúdusumadoposiaľurčenéhovýživnéhojedôvodnáazohľadňujetakpotrebyosoby
oprávnenej výživou, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Za popísaného skutkového stavu aj podľa
názoruodvolaciehosúduniesúdanédôvodynazníženievýživnéhonavrhovateľanajehot.č.uždospelú
dcéru.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnené potreby osoby oprávnenej výživou sú ohraničené
schopnosťami a možnosťami osoby povinnej platiť výživné. Tieto sú limitom pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti, hoc by si plnoleté dieťa, s prihliadnutím na ťažké zdravotné postihnutie,
zaslúžilo vyššie výživné. Podľa názoru odvolacieho súdu priznaný invalidný dôchodok spolu s priznaným
príspevkom plnoletému dieťaťu čiastočne kompenzuje úhradu životných nákladov, ktoré nemá pokryté

a zabezpečené plnením výživného.

22. Priznanie invalidného dôchodku samo o sebe nemôže byť okolnosťou, ktorá by znamenala
automaticky zníženie vyživovacej povinnosti, resp. zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dospelému
dieťaťu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn.

I. ÚS 1996/12 zo dňa 24.07.2013, z ktorého vyplýva, že priznaním invalidného
dôchodku a príspevku na opateru (resp. ďalších dávok) nezaniká automaticky vyživovacia povinnosť
rodičov k dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Tento záver vychádza z doktríny, podľa ktorej ak
dieťanenadobudneschopnosťsamostatnesaživiť,napr.zdôvoduplnejinvalidity,vyživovaciapovinnosť
rodičovbudetrvaťpodobuceléhojehoživota.Podkladomtaktoprijatéhozáverubolužskôrvydanýnález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. 2306/12 zo dňa 13.03.2013, v ktorom ústavný súd odmietol
tézu, že priznanie invalidného dôchodku a príspevku na opateru dieťaťu by vo svojich dôsledkoch mali
znamenať podstatne rovnaký stav, ako by bolo dieťa schopné samo sa živiť. Priznanie invalidného
dôchodku nemôže znamenať, že týmto budú pokryté všetky individuálne potreby jeho príjemcu.

23. Odvolací súd nespochybňuje, že zdravotný stav osoby povinnej platením výživného, ako aj osoby
oprávnenejvýživou,niejedobrý.Zhoršeniezdravotnéhostavuuosobypovinnejzvyživovacejpovinnosti
- novou onkologickou diagnózou zistenou počas prvoinštančného konania a s ňou spojené zvýšené
náklady, však navrhovateľ síce v konaní tvrdil, no nepreukázal. Navrhovateľ
si tak nesplnil si základnú procesnú povinnosť v konaní predložiť o tvrdenej skutočnosti dôkaz. Druhú

vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére M. vo výške 70,00 Eur mesačne povinný zahrnul do mesačných
výdavkov (viď č.l. 11 spisu ako sumu výživného 140,00 Eur). Nemožno tvrdiť, že touto skutočnosťou
sa okresný súd pri svojom rozhodovaní nezaoberal a preto sa nejedná ani o novú skutočnosť v rámci
odvolacieho konania. Odvolací súd z úradnej činnosti (z prístupného registra) zistil, že
aj návrh otca na zníženie výživného na dcéru M. bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš

sp.zn. 21Pc/22/2017 zo dňa 11.01.2018 zamietnutý a povinný platiť výživné nepodal voči nemu opravný
prostriedok. Pri zdravotnom stave oprávnenej, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá a sústavne sa
pripravuje na svoje budúce povolanie, je nedôvodná aj námietka povinného, že dcéra sa nesnaží zvýšiť
sisvojepríjmyvlastnoučinnosťou,napr.akobrigádnikapod.Aninámietkaodvolateľa,žesúdnezisťoval,
ako si vyživovaciu povinnosť plní voči oprávnenej matka, nie je dôvodná. Súd v konaní o výživnom

skúma predpoklady na určenie vyživovacej povinnosti medzi účastníkmi právneho vzťahu, t.j. osobou
povinnou platiť výživné a osobou oprávnenou z vyživovacej povinnosti. Tieto predpoklady posudzuje
súd voči každej povinnej osobe z výživného samostatne. Preto overenie tvrdených skutočností o plnení
si vyživovacej povinnosti matkou v tomto konaní nie je dôvodné.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky osoby
povinnej výživou ako nedôvodné.

25. Nakoľko odvolací súd v prejednávanej veci nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok
konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov rozsudok okresného

súdu vo veci samej (výrok I.) ako vecne správny potvrdil.26. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok napadnutého rozsudku o trovách prvoinštančného konania
(výrok II.), ktorý plne zodpovedá v ňom aplikovanému zákonnému ustanoveniu.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach

neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.