Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Martin Smolko

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7Cb/83/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113221619
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2113221619.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: X.. W. F.,

narodený XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený JUDr. Luciou Morgošovou,
advokátkou, Tallerova 4, 811 02 Bratislava proti žalovanému: FOOD FARM, s.r.o., so sídlom Duklianska
21, Hlohovec, IČO: 31 442 226, právne zastúpený: ius aegis s.r.o., so sídlom Ferienčíková 7, Bratislava,
o zaplatenie úrokov z omeškania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.481,50 eur titulom vyčíslených úrokov z omeškania
odo dňa 1.1.2013 do 5.11.2013, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou zo dňa 9.7.2013, doručenou súdu dňa 15.8.2013, domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 20.000 eur s príslušenstvom a náhradu trov
konania. V žalobe uviedol, že je spoločníkom v spoločnosti žalovaného a disponuje 20 % obchodným
podielom. Spoločníci žalovaného rozhodli o rozdelení zisku za rok 2011 pre rollam uznesením č. PR-X-
XX-XXXX, pričom lehota na vyplatenie spoločníkom bola stanovená do 31.12.2012. Žalobcovi vznikol
nárok na podiel na zisku vo výške 20.000 eur, ktorý mu však v stanovenej lehote nebol vyplatený, a

preto sa svojho nároku domáha v predmetnom konaní.

2. Súd vo veci vydal dňa 19.9.2013 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. XXRob/XX/XXXX-XX,
ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca dňa
25.10.2013 včas odôvodnený odpor, čím v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. došlo k zrušeniu platobného
rozkazu v plnom rozsahu. V odôvodnení odporu uviedol, že medzi účastníkmi konania neexistuje
spor ohľadom pretrvania a oprávnenosti nároku žalobcu na vyplatenie podielu na zisku spoločnosti

žalovaného za rok 2011. Žalovaný sa viackrát pokúšal o vyplatenie tohto podielu spoločníkovi a urobil
všetko, čo možno od neho v tejto súvislosti očakávať. Žalovaný nenamieta nárok žalobcu na vyplatenie
podielu na zisku, práve naopak, žalovaný uznáva tento nárok a chce ho splniť žalobcovi, avšak žalobca
svojim postupom spočívajúcim v neposkytnutí súčinnosti doposiaľ neumožnil a neumožňuje uspokojenie
jeho pohľadávky zo strany žalovaného. Žalovaný sa pokúsil o prevod podielu na zisku spoločnosti
žalovaného na účty žalobcu a ostatných spoločníkov dňa 7.9.2012, teda bezprostredne po rozhodnutí
spoločníkov o vyplatení podielov na zisku, avšak po zadaní elektronického bezhotovostného platobného

príkazu z účtu vedeného Všeobecnou úverovou bankou, a.s. finančné prostriedky z účtu neodišli.
Ako dôvod zamietnutia prevodného príkazu banka uviedla, že v súlade s predbežným opatrením č.k.
7Cb/46/2012-91zodňa17.8.2012umožnídisponovaniesúčtomlenspoločnežalobcoviaC.K..Ztakých
istých dôvodov bol zablokovaný aj účet v Slovenskej sporiteľni a.s. Žalovaný preto vyzval žalobcu naposkytnutie súčinnosti pri zadaní bezhotovostnej platobnej operácii v banke, avšak neúspešne, nakoľko
zásielka sa vrátila z dôvodu jej neprevzatia žalobcom v odbernej lehote. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že
žalobca bol dňa 15.6.2012 odvolaný z funkcie konateľa a generálneho riaditeľa spoločnosti žalovaného,

s čím sa nedokázal zmieriť, a preto podal na Okresnom súde Piešťany žalobu o určenie neplatnosti
per rollam uznesení, ktorým ho spoločníci žalovaného odvolali z funkcie konateľa a generálneho
riaditeľa spoločnosti žalovaného. Predmetné konanie je vedené pod sp. zn. XCb/XX/XXXX a doposiaľ
nie je skončené. Zároveň poukázal na predbežné opatrenie nariadené uznesením V. súdu N. č.k.
XCb/XX/XXXX-XX zo dňa 17.8.2012, ktorým bolo upravené konanie v mene spoločnosti žalovaného

takým spôsobom, že v mene spoločnosti žalovaného budú konať a podpisovať vo všetkých veciach
vždy spoločne žalobca a konateľ žalovaného C. K.. Žalobca medzičasom prezentoval predmetné
predbežné opatrenie okrem iných aj bankám, ktoré vedú účty spoločnosti žalovaného (Všeobecná
úverová banka, a.s. a Slovenská sporiteľňa, a.s.) a ktoré odvolávajúc sa na opatrnosť, obozretnosť,
odbornú starostlivosť a dobrú vieru, zablokovali účty spoločnosti žalovaného a neumožnili žalovanému
nakladať s prostriedkami na nich uloženými inak, než spoločným konaním C. K. a žalobcu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu doručenom súdu dňa 6.12.2013 uviedol, že tvrdenie žalovaného o
absencii súdu konať v predmetnej veci z dôvodu, že medzi účastníkmi konania neexistuje žiaden spor je
nesprávne.Jezrejmé,ževčasepodanianávrhunavydanieplatobnéhorozkazuneboluspokojenýnárok
žalobcu na zaplatenie podielu na zisku spoločnosti žalovaného za rok 2011, ktorý mu preukázateľne

vznikol. Nakoľko tento mu nebol žalovaným ku dňu podania návrhu uhradený, žalobca nemal inú
možnosť ako sa prostredníctvom súdu domáhať svojho zákonného nároku, najmä keď žalovaný
ostatným spoločníkom vyplatil podiel na zisku ešte v roku 2012. Ďalej uviedol, že tvrdenia žalovaného o
neposkytovaní súčinnosti žalobcom sú tendenčné a účelové. Práve žalobca bol ten, ktorý sa opakovane
domáhal svojich práv ako spoločník a konateľ žalovaného, a to priamo v sídle žalovaného. Vzhľadom

na skutočnosť, že osoby konajúce za žalovaného v rozpore s uznesením V. súdu N. č.k. 7Cb/XX/
XXXX-XXfyzickybrániažalobcovivstúpiťdosídlažalovaného,nemožnopovažovaťtvrdeniažalovaného
o neposkytnutí súčinnosti za relevantné. Žalobca sa domáhal rešpektovania jeho práv spoločníka a
konateľa žalovaného aj opakovanými výzvami na poskytnutie súčinnosti adresovaným žalovanému,
bezvýsledne, nakoľko žalovaný akúkoľvek korešpondenciu od žalobcu účelovo nepreberá (rovnako ako

neprevzal výzvu žalobcu na zaplatenie podielu na zisku). Argumentácia žalovaného je zmätočná, keď
na jednej strane tvrdí, že nie je možné uhradiť podiely na zisku spoločníkom za rok 2011 bez súčinnosti
žalobcu a na druhej strane po podaní návrhu už jeho súčinnosť nie je potrebná, keď dňa 5.11.2013 bola
na účet žalobcu uhradená žalovaná istina.

4. Súd uznesením č.k. 7Cb/83/2013-107 zo dňa 4.2.2014 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške
20.000 eur zastavil, z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom, ktoré odôvodnil tým, že žalovaný dňa
5.11.2013 uhradil sumu 20.000 eur.

5. Vo vyjadrení zo dňa 3.3.2014 žalovaný zdôraznil, že medzi účastníkmi nie je a ani v čase podania

návrhu na vydanie platobného rozkazu nebol spor ohľadom ochoty a vôle žalovaného vyplatiť dividendy
všetkým spoločníkom rovnako. Žalovaný sa nedostal do omeškania, keďže prakticky bezprostredne
po rozhodnutí o vyplatení dividend, t.j. ešte v roku 2012 realizoval úkony smerujúce k vyplateniu
dividend žalobcovi. Keď v tejto súvislosti žalovaný zistil, že bez žalobcovej súčinnosti bankové prevody
nevykoná (a to z dôvodu záškodnej činnosti žalobcu) bezprostredne informoval žalobcu o následkoch

jeho negatívnej propagandy voči žalovanému v bankách a vyzval ho, aby poskytol potrebnú súčinnosť
a dostavil sa do banky a podpísal sa pod prevodný príkaz. Žalovaný sa obrátil aj na banky (keďže
mal vedomosť, že s nimi žalobca intenzívne komunikuje), aby zabezpečili účinnosť prevodného príkazu
ohľadom vyplatenia dividend a za týmto účelom dali podpísať prevodný príkaz aj žalobcovi, avšak
nestalo sa tak ani v jednom prípade. Žalovaný vyzdvihol, že žalobca nie je konateľom spoločnosti

žalovaného, keďže bol z tejto funkcie odvolaný rozhodnutím spoločníkov a neexistuje právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie, ktoré by toto rozhodnutie vyslovilo za neplatné.

6. Vo vyjadrení zo dňa 3.4.2014 žalobca poukázal na súvahu žalovaného ku dňu 31.12.2012, riadok č.
112 (záväzky voči spoločníkom), z ktorej vyplýva, že k uvedenému dátumu neboli dividendy vo výške

40.000 eur vyplatené jedine žalobcovi a ďalšiemu spoločníkovi p. J.. Je teda zrejmé, že ostatným
spoločníkom žalovaného, p. K., X.. A. a p. K. boli dividendy vyplatené ešte v roku 2012. Keďže žalovaný
postupoval tak, že podiel na zisku vyplatil v lehote splatnosti len niektorým spoločníkom, vo vzťahu
k žalobcovi sa tak dostal do omeškania a nemôže byť na ujmu žalobcovi, ktorý nemal podľa tvrdenížalovaného poskytnúť súčinnosť potrebnú na vyplatenie podielov na zisku, keď ostatným spoločníkom
žalovaného bol podiel na zisku vyplatený bez ohľadu na súčinnosť žalobcu. Žalobcovi vznikol nárok na
úroky z omeškania, keďže jeho splatná pohľadávka nebola uspokojená riadne a včas.

7. Vo vyjadrení zo dňa 21.5.2014 žalovaný k tvrdeniam žalobcu o neposkytnutí súčinnosti žalovaným
a omeškaniu žalovaného, žalovaný uviedol, že to bol práve žalobca, ktorý svojou činnosťou znemožnil
a znefunkčnil rôzne bežné aktivity žalovaného, okrem iného obsluhu bankových účtov žalovaného.
Táto skutočnosť nastala najmä vďaka opakovanému tlaku žalobcu na banky, kde opakovane doručoval

písomnosti, ktoré obsahovali právne zavádzajúci výklad predbežných opatrení č.k. XCb/XX/XXXX-XX a
č.k.XCb/XX/XXXX-XXXaklamlivúinformáciu,žežalobcajestálekonateľomžalovaného.Nauvedených
účtoch boli blokované prostriedky vo výške 47.281,88 eur v I. sporiteľni, a.s. a 159.072,94 eur vo C.
úverovej banke, a.s. Žalovaný k úhrade dividend ostatným spoločníkom uviedol, že títo boli vyplácaní
postupnevzáujmezachovaniaplatobnejschopnostispoločnosti,atodňa23.10.2012vsume20.000eur,
dňa 15.11.2012 v sume 20.000 eur a dňa 14.12.2012 v sume 20.000 eur. Pokiaľ na blokovaných účtoch

bol dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie dividend žalobcovi a žalobca bol jediný subjekt, za
ktorého súčinnosti mohli byť vykonané úhrady dividend zostávajúcim dvom spoločníkom, a žalovaný
bol pripravený, napriek nesúhlasu s právnym postojom bánk, poskytnúť súčinnosť, nie je spravodlivé
žiadať od žalovaného, aby na úhradu dividend žalobcovi použil iné prostriedky, ktoré boli určené na
plnenieinýchzáväzkov.Zvyššieuvedenéhojezrejmé,žeexistujepriamaspojitosťmedzinesúčinnosťou

žalobcu a nemožnosťou plniť zo strany žalovaného.

8. Vo vyjadrení zo dňa 16.5.2014 (č.l. 167 spisu) žalobca uviedol, že je rozporné tvrdenie žalovaného,
keď na jednej strane tvrdí, že súčinnosť žalobcu bola nevyhnutná za účelom vyplatenia dividend
spoločníkom a na strane druhej táto súčinnosť potrebná nebola, keďže k vyplateniu dividend za rok 2011

došlo aj voči ostatným spoločníkom s výnimkou žalobcu a p. J. ešte v roku 2012, t.j. v čase splatnosti
tohto záväzku. Zmätočné je aj tvrdenie žalovaného, keď na jednej strane tvrdí, že nemohlo dôjsť k
úhrade podielov na zisku spoločníkom za rok 2011 bez súčinnosti žalobcu a na strane druhej po podaní
žaloby už jeho súčinnosť nie je potrebná, keď dňa 5.11.2013 bola na účet žalobcu uhradená pôvodne
žalovaná istina.

9. Rozsudkom č.k. 7Cb/83/2013-204 zo dňa 5.11.2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 1.481,50 eur titulom vyčísleného úroku z omeškania od 1.1.2013 do 5.11.2013 ako
aj náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie (č.l. 211), o ktorom
odvolací súd rozhodol uznesením č.k. 31Cob/26/2015-293 zo dňa 1.4.2016 tak, že napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 28.6.2017 (č.l. 374 spisu) uviedol, že svoj nárok uplatnený v
konaní aj naďalej považuje za dôvodný a dostatočne preukázaný. Zo strany žalovaného neexistovala
žiadna relevantná a objektívna prekážka, ktorá by mu bránila vyplatiť mu peňažné prostriedky z dividend

riadne a včas a už vôbec nie taká ktorá by bola spôsobená jeho konaním. Argumenty žalovaného
tvrdiace opak preto považuje za účelové.

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.9.2017 (č.l. 400 spisu) uviedol, že žalovaný sa nikdy nedostal
do omeškania so zaplatením podielu na zisku žalobcovi, nakoľko žalobca zámerne nechcel prevziať

plnenie, ktoré sa mu žalovaný preukázateľne snažil poskytnúť. Výzvou na poskytnutie súčinnosti pri
zadaní bezhotovostnej platobnej operácii banke zo dňa 22.10.2012 žalovaný v dostatočnom predstihu
pred lehotou splatnosti (viac ako 2 mesiace) oznámil žalobcovi že je pripravený zaplatiť mu sumu
20.000 eur ako podiel na zisku za rok 2011, avšak vzhľadom na nemožnosť disponovania bankovými
účtami žalovaného bez súčinnosti žalobcu to nebolo možné. Blokovanie bankových účtov žalovaného

a nutnosť poskytnutia súčinnosti žalobcu pri každej bankovej operácii bola spôsobená práve žalobcom.
Nemožnosť disponovať s finančnými prostriedkami bez poskytnutia súčinnosti zo strany žalobcu bol
stav, ktorý inicioval žalobca a ktorý by bez pričinenia žalobcu nevznikol.

12. Žalobca vo vyjadrení doručeným súdu dňa 23.1.2018 (č.l. 440 spisu) s poukazom na § 365

Obchodného zákonníka uviedol, že pre omeškanie dlžníka sa vyžaduje riadne a včasné nesplnenie
záväzku dlžníka veriteľovi, túto okolnosť musí v spore tvrdiť a následne preukázať žalobca. Skutočnosť,
že žalovaný riadne a včas nesplnil svoj záväzok vyplatiť žalobcovi podiel na zisku v termíne do
31.12.2012 bola v doterajšom priebehu konania bez pochybností žalobcom riadne preukázaná. Žalobcateda uniesol povinnosť tvrdenia a následnú dôkaznú povinnosť vo vzťahu k hypotéze právnej normy
ktorá určuje podmienky existencie omeškania dlžníka. žalobca omeškanie žalovaného riadne preukázal
tým, že k úhrade podielu na zisku došlo dňa 5.11.2013. žalovaný sa v spore bráni tým, že nemohol byť v

omeškaní keďže svoj záväzok nemohol splniť v dôsledku omeškania žalobcu, je teda na žalovanom aby
okolnosti vylučujúce právo žalobcu t.j. omeškanie žalobcu v konaní hodnoverne preukázal. „Negatívne
vymedzenie omeškania dlžníka je vyjadrené tak, že dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj
záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Tieto okolnosti musí v prípadnom súdnom konaní preukázať
dlžník (žalovaný) pri svojej obrane, ak bude tvrdiť, že nie je v omeškaní. Medzi riadnym neplnením

dlžníka a omeškaním veriteľa musí byť príčinná súvislosť. Musí byť preukázané, že dlžník bol pripravený
riadne a včas plniť ale nemohol plniť pre okolnosti na strane veriteľa“ (komentár Obchodného zákonníka
M. N.). V nadväznosti na vyššie uvedené je zrejmé že dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného a
nie žalobcu, preukázať že výlučne z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu si žalovaný
nemohol splniť svoju povinnosť vyplatiť podiel na zisku riadne a včas. V opačnom prípade nemôže
byť v spore účinný. Žalovaným namietaná súčinnosť žalobcu nebola nevyhnutne potrebná pre splnenie

záväzku žalovaného čo bolo v konaní riadne preukázané tým, že žalovaný vyplatil podiely na zisku
ostávajúcim trom spoločníkom spoločnosti včas a bez akéhokoľvek poskytnutia súčinnosti zo strany
žalobcu. Žalovaný nie je oprávnený diskriminovať žalobcu resp. aj druhého spoločníka X.. J. v porovnaní
s ostatnými spoločníkmi pri vyplácaní podielov na zisku. Žalovaným použitá argumentácia o nedostatku
finančných prostriedkov na vyplatenie podielov je v tejto súvislosti absolútne irelevantná.

13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.2.2018 (č.l. 487) uviedol, že na bankovom účte žalovaného
vedenom v N. banke a.s. č. X.:I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol ku dňu XX.XX.XXXX zostatok
na účte XXX.XXX,XX eur, ku dňu 30.11.2012 zostatok na účte 156.892,36 eur, ku dňu XX.XX.XXXX
zostatok na účte XXX.XXX,XX eur ku dňu XX.X.XXXX zostatok na účte XXX.XXX,XX eur ku dňu

XX.X.XXXX zostatok na účte X.XXX,XX eur, ku dňu XX.X.XXXX zostatok na účte XX.XXX,XX eur.
Žalovaný poukázal taktiež na súvahy z č.l. 154, 158, 150 spisu podľa ktorej ku koncu mesiaca
október 2012 mal žalovaný záväzky vo výške X.XXX.XXX,XX eur, ku koncu mesiaca november 2012
mal záväzky vo výške X.XXX.XXX,XX eur a ku koncu mesiaca december 2012 záväzky vo výške
XXX.XXX,XX eur. Účty žalovaného v I. sporiteľni a.s. a C. a.s. boli blokované z dôvodu neposkytnutia

súčinnosti zo strany žalobcu. K vyjadreniu žalovaného priložil listinné dôkazy výpisy z predmetného
účtu v banke ktoré preukazujú vyššie uvedené tvrdenia žalovaného. Taktiež doložil žalovaný súvahy
za mesiace január až marec 2013 z ktorých vyplýva, že ku koncu mesiaca január 2013 mal žalovaný
záväzky vo výške XXX.XXX,XX eur, ku koncu mesiaca február vo výške XXX.XXX,XX eur, ku koncu
mesiaca marec vo výške X.XXX.XXX,XX eur. Žalovaný tak nemal dostatok finančných prostriedkov na

vyplatenie dividend všetkým spoločníkom a teda aj žalobcovi.

14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.4.2018 (č.l. 675 spisu) uviedol, že listinné dôkazy výpisy z
podnikateľského účtu žalovaného vedené v poštovej banke a.s. jednoznačne preukazujú, že žalovaný
mal dostatok finančných prostriedkov na riadne vyplatenie dividend žalobcovi v lehote do 31.12.2012. N.

banka a.s. žiadnym spôsobom nebránila žalovanému v dispozícii s jeho účtami, k čomu žalovaný žiadnu
súčinnosť žalobcu nepotreboval. N. žalovaný poukazuje na výšku krátkodobých záväzkov v zmysle
predložených súvah tak takáto výška nie je rozhodujúca, obraty žalovaného značne prevyšovali jeho
existujúce záväzky. Čo je však dôležité žalovaný aj napriek existencii predmetných záväzkov, na ktoré
sa v rámci procesnej obrany odvoláva, vyplatil ďalších troch spoločníkov spoločnosti riadne a včas.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán, svedkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, a to so spoločenskou zmluvou žalovaného, výzvou zo dňa 24.5.2013, so súvahami,
s informáciou o výsledkoch hlasovania spoločníkov per rollam zo dňa 22.08.2012, výpismi N. banky a.s.,
ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

16.Právnyzástupcažalobcuzotrvalnaobsahužalobyvzmyslečiastočnéhospäťvzatia,vcelomrozsahu
sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení a v konaní ďalej zdôraznil, že nárok žalobcu je opodstatnený,
keď žalovaný sa dostal do omeškania s vyplatením dividend, pričom sa nejednalo o liberalizačný
dôvod omeškania žalobcu ako veriteľa, hoci sa žalovaný práve na túto skutočnosť vyhováral a

poukazoval ako odôvodnenie toho, prečo plnil oneskorene. Uviedol, že pri omeškaní žalovaného sa
neskúma ani úmysel, ani dôvod omeškania. Skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní je zrejmá a ide
o objektívne preukázateľnú skutočnosť. Vydanie predbežného opatrenia na ktoré poukazoval žalovaný
nie je prekážkou, ani nebolo prekážkou pre zaplatenie dividend žalobcovi, tak ako nebolo prekážkou prezaplatenie dividend ostatným trom spoločníkom, ktorým boli dividendy vo výške XX.XXX eur zaplatené
včas a bez súčinnosti žalobcu. V zmysle uvedeného teda žalovaný mal a mohol plniť žalobcovi včas.
Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že žalovaný zaplatil dividendy ostatným spoločníkom síce postupne,

avšak urobil tak v lehote splatnosti na rozdiel od prípadu žalobcu. Žalovaný dôvodil, že na plnenie pre
žalobcu nemal dostatok finančných prostriedkov, nakoľko účelovo určené prostriedky, z ktorých mali
byť zaplatené dividendy boli na konkrétnych účtoch zablokované. Nedostatok finančných prostriedkov
však nepredstavuje dôvod, ktorý by ospravedlňoval omeškanie žalovaného. Keďže žalovaný mohol
uspokojiť a zaplatiť dividendy ostatným spoločníkom, vyplácať mzdu zamestnancom a robiť ostatné

úkony bez žalobcu, nie je dôvod na to, aby sa nejednalo o omeškanie žalovaného v tomto prípade.
Jediným možným dôvodom omeškania žalobcu ako veriteľa by bolo odmietnutie prijatia plnenia, teda
keby priamo odmietol prevziať zaplatenú istinu.

17. Právny zástupca žalovaného zotrval na obsahu svojich písomných vyjadrení a uviedol, že žalovaný v
priebehu konania preukázal a dostatočne osvedčil skutočný záujem a vôľu zaplatiť dividendy žalobcovi.

Tentozámernebolomožnérealizovaťvčasariadnejedinezdôvoduprekážok,ktorévytvorilžalobca,ato
jednak docielením vydania predbežného opatrenia č.k. XCb/XX/XXXX-XX, ale hlavne dezinterpretáciou
výroku tohto predbežného opatrenia a zavádzajúcim tvrdením, že je naďalej konateľom spoločnosti
žalovaného po dátume 15.6.2012. Takto poskytnuté informácie bankám, ktoré vedú alebo viedli účty
žalovaného, mali za následok zablokovanie finančných prostriedkov na týchto účtoch a znemožnenie

disponovania so zostatkami na týchto účtoch. Po zistení týchto skutočností žalovaný vykonal všetky
právom požadovateľné úkony, aby účty odblokoval, resp. dosiahol súčinnosť žalobcu za účelom
vyplatenia dividend tak, ako to tieto banky na základe informácií podaných žalobcom od žalovaného
požadovali. Žalobca túto súčinnosť neposkytol, t.j. neprispel k prekonaniu prekážok vyplatenia dividend,
ktorésámvyvolal.Týmtovpodstatespôsobil,žesažalovanýdostaldoomeškaniasvyplatenímdividend,

avšak nie z dôvodu, ktorý by mu mohol byť kladený za zodpovednosť. Nebyť úkonov žalobcu, ktoré
vykonal smerom k bankám, dividendy mohli byť riadne, t.j. v plnej sume a včas, t.j. v lehote splatnosti do
31.12.2012 vyplatené. Podstatné je, že žalovaný disponoval voľnými finančnými prostriedkami určenými
na vyplatenie dividend na dvoch zo svojich účtov, ktoré nemohli byť vyplatené pre aktivitu žalobcu.
Dividendy síce boli ostatným trom spoločníkom vyplatené, avšak nie naraz, ale postupne, tak ako

žalovaný disponoval voľnými finančnými prostriedkami.

18. Svedok V. K., ktorá je spoločníkom v spoločnosti žalovaného, v konaní potvrdila, že trom zo
spoločníkom, konkrétne jej, p. K. a p. A. boli dividendy vyplácané priebežne tak, ako uviedol žalovaný
v písomnom vyjadrení nachádzajúcom sa v spise, o čom svedčia aj výpisy z účtov. Týmto trom

spoločníkom boli dividendy vyplatené skôr ako žalobcovi, ale to si spôsobil žalobca sám, keď neprišiel do
bánk a neodblokoval účty, z ktorých mohol mať dividendy vyplatené. Akonáhle sa žalovanému podarilo
odblokovať účet v I. sporiteľni, a.s., boli dividendy vyplatené aj žalobcovi. Uviedla, že žalobcu ju ani
niektorého zo spoločníkov nekontaktoval za účelom poskytnutia súčinnosti v ktorejkoľvek z bánk. Tiež
potvrdila, že žalovaný mal účty v bankách (v I. sporiteľni, a.s., C. úverovej banke, a.s. ako aj v B.,

a.s.) blokované. Na rokovaniach v jednotlivých bankách im bolo povedané, že žalobca bankám doručil
predbežné opatrenie, v zmysle ktorého môže za spoločnosť žalovaného konať iba p. K. v súčinnosti so
žalobcom. Keďže spoločnosť žalovaného je veľká, bolo potrebné, aby ďalej fungovala bežná prevádzka.
Obrátili sa preto na N. banku, a.s., ktorá daný stav akceptovala, a odvtedy všetky úhrady, príjmy aj
výdaje išli cez N. banku. Na bežný účet v N. banke a.s. sú tak poukazované všetky úhrady, pohľadávky

žalovaného a takisto sú z neho platené aj všetky záväzky žalovaného.

19. Svedok C. K. v konaní uviedol, že pracuje v spoločnosti žalovaného od jej začiatku, zakladal ju spolu
s X.. A.. Bol dlhé roky konateľom, spoločníkom a od roku 2005 pracuje ako výkonný riaditeľ. Po 10 rokoch
vystriedal žalobcu, pretože mu bola dokázaná korupcia. V roku 2012 prišlo k určitým organizačným

zmenám, kedy väčšina spoločníkov sa rozhodla odvolať žalobcu ako generálneho riaditeľa aj ako
konateľa spoločnosti. Po odvolaní prebehlo rozdelenie dividend za rok 2011 s tým, že všetci piati
spoločníci dostali rovnaký diel po 20.000 eur. Keď malo prísť k úhradám dividend, tak sa zistilo, že
žalobca zablokoval v bankách účty, kde boli vysoké čiastky. Banky trvali na podpise prevodov žalobcom
a pánom K.. On tieto príkazy podpísal a žiadal banky, aby vyzvali žalobcu na podpis. Podľa jeho

vedomostí, žalobca zásielky viackrát neprevzal a hral sa na to, že nie je informovaný, že dividendy mali
byť vyplatené. Tieto peniaze mu boli vyplatené ihneď ako I. sporiteľňa peniaze uvoľnila.20. Svedok X.. A. A. v konaní uviedol, že po schválení valnou hromadou spoločnosti žalovaného
boli dividendy postupne vyplácané. Má vedomosť, že žalobcovi boli vyplácané z účtu, na ktorom jeho
iniciatívou boli peniaze zadržané a spoločnosť žalovaného nimi nemohla disponovať. Žalobcovi bolo

písomneoznámené,abysisvojimpodpisomuvoľnilpeniazenavyplateniedividend. Žalobcanereagoval
a preto mu nedošli peniaze na účet.

21. Zo spoločenskej zmluvy spoločnosti s ručením obmedzeným FOOD FARM s.r.o. zo dňa 27.1.2010
(č.l. 15 spisu) súd zistil, že spoločníkmi spoločnosti v tej dobe boli C. K., X.. W. F., X.. S. J., V. K., X.. A.

A.. Podľa článku 12 zmluvy o rozdelení zisku a úhrade strát rozhoduje valné zhromaždenie. Časť zisku
určená na rozdelenie medzi spoločníkov sa rozdelí podľa výšky vkladov.

22. Z podania zo dňa 22.8.2012 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že žalovaný adresoval všetkým spoločníkom
podanie označené ako „informácia o výsledkoch hlasovania spoločníkov per rollam“ v ktorom
spoločníkom oznámil výsledky hlasovania o rozhodnutiach spoločníkov spoločnosti medzi inými aj o

rozhodnutí uznesenie č. PR-X-XX-XXXX v zmysle ktorého „Berie sa na vedomie že spoločnosť FOOD
FARM s.r.o. dosiahla za rok 2011 hospodársky výsledok zisk pred zdanením vo výške XXX.XXX eur, po
zdanení XXX.XXX eur. Schvaľuje sa na základe návrhu konateľov naloženie s hospodárskym výsledkom
tak že suma 100.000 eur sa použije na vyplatenie dividend spoločníkom spoločnosti, pričom každý
spoločník obdrží rovnakú čiastku po 20.000 eur. Lehota na vyplatenie dividend je do 31.12.2012.

23. Z výzvy zo dňa 24.5.2013 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na bezodkladné zaplatenie sumy
20.000 eur titulu nároku na podiel na zisku za rok 2011, ktorý mu nebol vyplatený.

24. Z písomného podania N. banky a.s. „Odpoveď na žiadosť“ zo dňa 22.2.2018 (č.l. 538 spisu) súd zistil,

že žalovaný mal v období od septembra 2012 do marca 2013 zriadený v poštovej banke podnikateľský
účet č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX s tým, že ako prílohu podania N. banka a.s. zaslala výpisy z
predmetných účtov. Z výpisov z predmetných účtov (č.l. 539-627) súd zistil, že žalovaný mal na účte
vedenom v N. banke a.s. ku dňu XX.XX.XXXX zostatok na účte XXX.XXX,XX eur, ku dňu XX.XX.XXXX
zostatok na účte XXX.XXX,XX eur, ku dňu XX.XX.XXXX zostatok na účte XXX.XXX,XX eur ku dňu

XX.X.XXXX zostatok na účte XXX.XXX,XX eur ku dňu XX.X.XXXX zostatok na účte X.XXX,XX eur, ku
dňu XX.X.XXXX zostatok na účte XX.XXX,XX eur.

25. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú
bezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahymedzizakladateľmiobchodnýchspoločností,medzi

spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy
týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka,
medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou
spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí
spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

26. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

27. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je

spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

28. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.29. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

32. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

33. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže

účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý

závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

34. Predmetom konania, vzhľadom na zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 20.000

eur, a to uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 7Cb/83/2013-107 zo dňa 04.02.2014 zostal už len
nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania.

35. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané a nebolo medzi stranami sporné, že žalobcovi
vznikol nárok na podiel na zisku za rok 2011 vo výške 20.000 eur, a to na základe rozhodnutia

spoločníkov žalovaného per rollam uznesením č. PR-X-XX-XXXX, pričom lehota na jeho vyplatenie
bola stanovená do 31.12.2012. V stanovenej lehote žalobca vyplatený nebol, pričom k zaplateniu
podielu došlo až v priebehu súdneho konania dňa 5.11.2013. Je tak nesporné, že žalovaný sa do
omeškania s plnením voči žalobcovi dostal, keď preukázateľne neplnil v dohodnutom termíne splatnosti
do 31.12.2012. Taktiež nebolo sporné, že z bankového účtu žalovaného vedeného v N. banke a.s.

bola vykonaná úhrada, platba dividend zvyšným trom spoločníkom a to dňa 22.10.2012 bola zadaná
úhrada 20.000 eur spoločníkovi A. A., 15.11.2012 úhrada 20.000 spoločníkovi C. K. a dňa 14.12.2012
spoločníčke V. K.. Nebolo sporné, že žalovaný mal na bankovom účte vedenom v N. banke a.s.
ku dňu 31.10.2012 zostatok 201.246,67 eur, ku dňu XX.XX.XXXX zostatok XXX.XXX,XX eur, ku
dňu XX.XX.XXXX zostatok XXX.XXX,XX eur ku dňu XX.X.XXXX zostatok XXX.XXX,XX eur ku dňu

XX.X.XXXX zostatok X.XXX,XX eur, ku dňu XX.X.XXXX zostatok XX.XXX,XX eur.

36. Omeškanie dlžníka v Obchodnom zákonníku je vymedzené pozitívne a negatívne, pričom v
pozitívnom vymedzení je určené, že dlžník je v omeškaní vtedy, ak svoj záväzok nesplní riadne a
včas. Omeškanie trvá až do momentu, kým dlžník riadne nesplní povinnosť zo záväzku alebo do doby,

kým záväzok zanikne iným spôsobom. Negatívne vymedzenie omeškania dlžníka je vyjadrené tak, že
dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Musí byť
preukázané, že dlžník bol pripravený riadne a včas plniť, ale nemohol plniť pre okolnosti na strane
veriteľa. Ak je dlžník pripravený plniť a nemôže tak urobiť v dôsledku omeškania na strane veriteľa, nie je
vomeškaní.Omeškaniedlžníkajekonštruovanénaobjektívnomprincípe,apretokomeškaniudochádza

bez ohľadu na zavinenie povinnej zmluvnej strany. Omeškanie nastáva ex lege márnym uplynutím lehoty
na plnenie.

37. Medzi stranami zostalo sporné, čí sa žalovaný dostal do omeškania so svojim plnením voči žalobcovi
svojim zavinením alebo zavinením žalobcu. Aby bol žalovaný procesne úspešný, tak jeho zaťažovalo

dôkazné bremeno v konaní preukázať, že bol pripravený riadne a včas žalobcovi plniť, ale nemohol
plniť pre okolnosti na strane žalobcu. Ak bol žalovaný (ako dlžník) pripravený žalobcovi plniť a nemohol
tak urobiť v dôsledku omeškania (pre okolnosti) na strane žalobcu (ako veriteľa) tak potom nebol v
omeškaní. Žalobca v konaní tvrdil, že dividendy (ako podiel na zisku spoločnosti za rok 2011) mu malibyť vyplatené v zmysle rozhodnutia spoločnosti do 31.12.2012 tak ako boli vyplatené v tomto termíne
riadne ďalším trom spoločníkom. Žalovanému nebránila v ich vyplatení žiadna prekážka a tieto ak boli
vyplatené zvyšným trom spoločníkom mohli byť vyplatené rovnako aj jemu. Žalovaný sa v konaní bránil

tým, že žalobcovi neboli vyplatené dividendy do 31.12.2012 z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany
žalobcu (odblokovanie bankových účtov) a z dôvodu existujúcich záväzkov žalovaného (dostal by sa
do platobnej neschopnosti).

38. V konaní tak bolo zásadné posúdiť z akého dôvodu či na strane žalobcu alebo žalovaného došlo k

omeškaniu s vyplatením dividend žalobcovi. Ak chcel byť žalovaný v konaní úspešný musel preukázať
ním tvrdené dôvody omeškania spočívajúce na strane žalobcu (okolnosti na strane žalobcu).
Prvým žalovaným tvrdeným dôvodom omeškania bolo nesposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcu.
Súčinnosť žalobcu mala spočívať v tom, že mal byť aktívny pri odblokovaní bankových účtov žalovaného
(treba však zdôrazniť, že nie všetky boli zablokované). Súd má však zato, že tento dôvod (bez jeho
hlbšieho skúmania a posudzovania, čo je irelevantné) nie je a nemôže byť logicky dôvodom omeškania s

úhradou dividend žalobcovi ak ostatným trom spoločníkom boli dividendy postupne riadne vyplatené do
konca roku 2012 aj bez poskytnutia akejkoľvek súčinnosti zo strany žalobcu. Na základe toho je zrejmé,
že žalovaným tvrdený dôvod omeškania s vyplatením dividend žalobcovi - neposkytnutie súčinnosti
zo strany žalobcu nebol dôvod (okolnosť), ktorý bránil žalovanému vo včasnom vyplatení dividend aj
žalobcovi v dobe ako boli vyplatené dividendy ostatným trom spoločníkom. Vyplatenie dividend ostatným

spoločníkom nebolo podmienené absolútne žiadnou súčinnosťou žalobcu (čo nepoprel ani žalovaný) a
žalovaný nepreukázal, že vo vzťahu k žalobcovi sa malo postupovať rozdielne, rozdielne v tom smere,
že poskytnutie dividend jemu už podmienené jeho súčinnosťou bolo. Žalovaný v konaní nepreukázal, že
vyplatenie dividend žalobcovi bolo na rozdiel od vyplatenia ostatných spoločníkov viazané, podmienené
inými skutočnosťami (napr. tvrdenou nutnosťou poskytnutia potrebnej súčinnosti z jeho strany) ako

u ostatných spoločníkov. Z listinných dôkazov a to najmä z oznámenia N. banky a.s. o zostatkoch
na účte žalovaného (ako aj z vyjadrenia samotného žalovaného (č.l. 487) bolo preukázané, že v
čase rozhodnom (október - december 2012) bol na bankovom účte žalovaného dostatok finančných
prostriedkov na vyplatenie dividend žalobcovi a vyplatenie z účtu v N. Banke a.s. nebolo podmienené ani
žiadnou aktivitou žalobcu, tak ako tomu nebolo ani u ostatných troch spoločníkov. To je jediná zásadná

skutočnosť rozhodujúca pre právne posúdenie omeškania žalovaného. Skutočnosť, že bankové účty v
ďalších bankách (C. a.s., I. sporiteľňa a.s.), v ktorých mal žalovaný zriadené účty boli blokované (bez
ohľadu, že malo ísť blokáciu spôsobenú žalobcom) nemá žiaden význam, nakoľko z týchto účtov neboli
vyplatení ani ďalší spoločníci. Mohlo byť zablokovaných niekoľko účtov žalovaného, ale ak bol jeden
účet „nezablokovaný“ a bol na ňom dostatok finančných prostriedkov, tak práve z tohto účtu mal byť

žalobca uspokojený a to rovnako ako ďalší spoločníci.
Druhýmžalovanýmtvrdenýmdôvodom,prektorýnemoholžalovanývyplatiťžalobcudokoncaroku2012
bola skutočnosť, že záväzky žalovaného v tej dobe boli vyššie ako zostatky finančných prostriedkov na
bankovom účte. Súd má však za to, že opäť táto skutočnosť sama o sebe bez ďalšieho nie je dôvodom,
pre ktorý nemal byť žalobca včas vyplatený. U zvyšných troch spoločníkov táto skutočnosť v ich riadnom

vyplatení nebránila a preto vyznieva účelovo. Opäť ide o nerovnaký prístup žalovaného vo vzťahu k
žalobcovi a zvyšným trom spoločníkom. V prípade ak žalovaný tvrdí, že vyplatenie žalobcu by ohrozilo
finančnýchodspoločnosti,takjezarážajúce,ževyplateniezvyšnýchtrochspoločníkovvcelejvýškedlhu
(každému 20.000 eur) už chod spoločnosti neohrozilo. Žalovaný nezdôvodnil, prečo zjavne uprednostnil
zvyšných troch spoločníkov pred žalobcom. Žalobca mohol napr. uspokojiť všetkých 5 spoločníkov

pomerne, postupne. Žalobca ale vyplatil troch spoločníkov jednorázovo (aj keď každého s mesačným
odstupom) a to v celej výške a žalobcu (spolu s ešte ďalším spoločníkom X.. J.) nevyplatil vôbec, čo
evokuje len účelové konanie žalovaného (resp. osôb v tej dobe za žalovaného konajúcich) v širších
spojitostiach mocenského personálneho boja o ovládnutie spoločnosti žalovaného. Akoby malo byť
žalobcovi na škodu, na ťarchu, že sa právne domáha svojich tvrdených práv v spoločnosti žalovaného

(vedením súdnych konaní, podávaním návrhov na predbežné opatrenia a pod.). Celé okolnosti prípadu
(oneskorené vyplatenie dividend) a právna obrana žalovaného (ktorú súd vyhodnotil ako nedôvodnú)
len navodzujú podozrenie, že so strany žalovaného išlo a ide o zámerné účelové konanie v snahe
čo možno najneskoršieho uspokojenia oprávnených nárokov žalobcu (či už nároku na istinu tak aj
nároku na úroky z omeškania). Zo strany žalovaného nebol absolútne žiaden dôvod k nerovnakému

prístupu (diskriminácii) vo vzťahu k žalobcovi oproti vzťahu k ďalším trom spoločníkom, ktorých vyplatil
žalovanývčas.Bolopreukázané,žežalovanýsadoomeškaniadostal,pričomnebolapreukázanážiadna
prekážka zavinená žalobcom, ktorá by bránila žalovanému v časnom zaplatení dividend v dobe ich
splatnosti t.j. do 31.12.2011. Žiaden z liberačných dôvodov, na ktoré poukázal žalovaný daný nie je. Vzávere súd ešte dodáva, že je názoru, že liberačný dôvod - existencia ďalších záväzkov žalovaného
majúcich brániť v riadnom vyplatení žalobcu, nie je ani okolnosťou na strane žalobcu ale naopak na
strane žalovaného, čo je opäť len dôvod, aby súd na ňu neprihliadal ako okolnosť, pre ktorú žalovaný

nemohol plniť. Z uvedeného dôvodu vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v zmysle § 369
Obchodného zákonníka úroky z omeškania zo sumy 20.000 eur od 1.1.2013 do zaplatenia 5.11.2013
vyčíslené vo výške 1.481,50 eur.

39. V závere je ešte nutné k rozhodnutiu odvolacieho súdu č.k. 31Cob/26/2015-293 zo dňa 1.4.2016

uviesť nasledovne:
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: Prvostupňový súd sa v priebehu
dokazovania nezaoberal vôbec otázkou, či v období keď malo prísť k vyplateniu dividend žalobcovi resp.
ďalším spoločníkom, žalobca vystupoval v pozícii štatutárneho zástupcu žalovaného resp. či sa v iných
konaniach pred registrovým súdom nedomáhal skutočnosti, aby konatelia zapísaní v obchodnom registri
neboli považovaní za konateľov spoločnosti FOOD FARM, s.r.o..

Ako je vyššie súdom prvého stupňa právne zdôvodnené čo je a čo nie je zásadné pre rozhodnutie vo veci
samej, tak vôbec nie je rozhodujúce či žalobca vystupoval v pozícii štatutárneho zástupcu žalovaného
resp. sa v registrových konaniach domáhal, aby iní konatelia za konateľov žalovaného považovaní
neboli. Táto skutočnosť - vystupovanie žalobcu ako tvrdeného konateľa vôbec nebránila v tom, aby
boli dividendy vyplatené ostatným trom spoločníkov, táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na riadne a

včasné vyplatenie ostatných spoločníkov, tak je logicky zrejmé, že potom nemohla v žiadnom prípade
brániť ani vo vyplatení žalobcu.
Odvolací súd ďalej v odôvodnení uviedol: Keďže aj Okresný súd Trnava má vedomosť o viacerých
sporoch vedených X.. W. F. resp. spoločnosťou FOOD FARM, s.r.o., bolo jeho povinnosťou dôslednejšie
sa zaoberať obranou žalovaného spočívajúcom v nemožnosti vyplatenia dividend žalovaným v súvislosti

s neposkytnutou súčinnosťou zo strany žalobcu resp. v súvislosti s návrhmi ktoré podal žalobca či už
na registrový súd resp. na všeobecné súdy.
Opäť ako je už vyššie súdom prvého stupňa zdôvodnené a vysvetlené, tak vôbec nie je rozhodujúce
či žalobca ne/poskytol súčinnosť. Aj keby sa preukázalo, že súčinnosť žalobca neposkytol (čo súd ani
neposudzoval), tak to nie je podstatné, keďže preukázateľne bez jeho súčinnosti boli vyplatené riadne a

včas dividendy ostatným trom spoločníkom. Táto skutočnosť (poskytnutie súčinnosti) preto opäť nemala
absolútne žiaden vplyv na vyplatenie ostatných spoločníkov, tak je logicky zrejmé, že nemohla brániť
ani k riadnemu a včasnému vyplateniu žalobcu.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalovaný v priebehu konania poukazoval na konkrétne skutočnosti,
kedy malo dôjsť k blokovaniu účtov v bankách, kde mal žalovaný svoje účty a poukázal aj na výzvy

žalovaného smerujúce k žalobcovi, ktoré smerovali k tomu, aby žalobca poskytol určitú súčinnosť v
súvislosti s odblokovaním týchto účtov.
Blokovanie niektorých bankových účtov žalovaného (bez ohľadu na to, či tomu tak bolo z iniciatívy
žalobcu) nebránilo v tom, aby boli dividendy vyplatené ostatným trom spoločníkom. Táto skutočnosť
nemala žiaden vplyv na vyplatenie ostatných spoločníkov, tak je logicky zrejmé, že nemohla brániť ani

v riadnom a včasnom vyplateniu žalobcu spôsobom ako u ďalších trov spoločníkov.

40. Skutočnosť, že bol žalovaný v omeškaní s vyplatením podielu na zisku žalobcovi je zrejmá a
objektívne preukázateľná, keď podiel na zisku mal byť žalobcovi vyplatený do 31.12.2012, avšak k jeho
úhrade došlo až 5.11.2013. Ako už bolo konštatované, omeškanie je založené na objektívnom princípe,

pri ktorom nie je dôležité zavinenie. Tejto zodpovednosti sa dlžník (žalovaný) nemôže zbaviť, okrem
prípadu, kedy sa preukáže, že záväzok nebolo možné splniť pre okolnosti na strane veriteľa (žalobcu),
čo však v tomto konaní preukázané nebolo a nakoľko žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
41. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné

v zmysle § 369 ods. 1 OBZ uložiť mu povinnosť zaplatiť zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 20.000 eur od 1.1.2013 do zaplatenia t.j. do 5.11.2013 vyčíslený vo výške 1.481,50 eur.
42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.